← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·7.11.2018

C-461/17

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CA0461

C_2019016SK.01002101.xml

14.1.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 16/21

Rozsudok

Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko) – Írsko) – Brian Holohan a i./An Bord Pleanála

(Vec C-461/17) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 92/43/EHS - Ochrana prirodzených biotopov - Ochrana voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Projekt výstavby cestnej komunikácie - Primerané posúdenie vplyvov na životné prostredie - Rozsah povinnosti odôvodnenia - Smernica 2011/92/EÚ - Posúdenie vplyvov určitých projektov - Príloha IV bod 3 - Článok 5 ods. 3 písm. d) - Rozsah pojmu „hlavné alternatívy“))

(2019/C 16/25)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court (Írsko)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Brian Holohan, Richard Guilfoyle, Noric Guilfoyle, Liam Donegan

Žalovaný: An Bord Pleanála

za účasti: National Parks and Wildlife Service (NPWS)

Výrok

rozsudku

1.

Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že „primerané posúdenie“ musí zahŕňať všetky typy biotopov a druhy, v súvislosti s ktorými je územie chránené, a určiť a posúdiť vplyv navrhovaného projektu na druhy, ktoré sa vyskytujú na tomto území, pre ktoré však toto územie nebolo zaradené do zoznamu, ako aj vplyv na typy biotopov a druhy, ktoré sa nachádzajú mimo tohto územia, pokiaľ tieto vplyvy môžu ovplyvniť ciele ochrany daného územia.

2.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušnému orgánu umožňuje povoliť plán alebo projekt, ktorý ponecháva stanovenie niektorých parametrov týkajúcich sa fázy výstavby, ako napríklad umiestnenie staveniska a stavebných trás, na neskoršie rozhodnutie navrhovateľa, len v tom prípade, ak povolenie presne stanovuje dostatočne prísne podmienky, ktoré zaručujú, že tieto parametre nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu územia.

3.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že ak príslušný orgán zamietne závery vedeckej expertízy, ktorá odporúča získanie ďalších informácií, „primerané posúdenie“ musí obsahovať aj presné a podrobné odôvodnenie, na základe ktorého možno rozptýliť akékoľvek vedecké pochybnosti o vplyvoch plánovaných prác na dotknuté územie.

4.

Článok 5 ods. 1 a 3 a príloha IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby navrhovateľ poskytol informácie, ktoré výslovne skúmajú potenciálne významné vplyvy jeho projektu na všetky druhy uvedené vo vyhlásení poskytnutom podľa týchto ustanovení.

5.

Článok 5 ods. 3 písm. d) smernice 2011/92 sa má vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ musí poskytnúť informácie o vplyve na životné prostredie vybraného riešenia, ako aj každého hlavného alternatívneho riešenia, ktoré preskúmal, a tiež dôvody svojho výberu prinajmenšom z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, a to aj v prípade, že také alternatívne riešenie bolo zamietnuté už v počiatočnej fáze.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 338, 9.10.2017 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-461/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik