C-608/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CA0608
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019270SK.01000601.xml
12.8.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 270/6
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 19. júna 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen — Švédsko) — Skatteverket/Holmen AB
(Vec C-608/17) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z príjmov právnických osôb - Skupina spoločností - Sloboda usadiť sa - Odpočítanie strát dcérskej spoločnosti nerezidenta - Pojem „konečné straty“ - Uplatnenie na dcérsku spoločnosť nižšieho stupňa - Právna úprava štátu sídla materskej spoločnosti vyžadujúca priame vlastníctvo dcérskej spoločnosti - Právna úprava štátu sídla dcérskej spoločnosti obmedzujúca započítanie strát a zakazujúca ho v roku likvidácie)
(2019/C 270/06)
Jazyk konania: švédčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Högsta förvaltningsdomstolen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca : Skatteverket
Žalovaný: Holmen AB
Výrok
rozsudku
1.
Pojem konečné straty dcérskej spoločnosti nerezidenta v zmysle bodu 55 rozsudku z 13. decembra 2005, Marks & Spencer (C-446/03, EU:C:2005:763), sa neuplatňuje na dcérsku spoločnosť nižšieho stupňa, pokiaľ všetky spoločnosti stojace medzi materskou spoločnosťou požadujúcou skupinovú úľavu a dcérskou spoločnosťou nižšieho stupňa, ktorá utrpela straty, ktoré sa pravdepodobne budú považovať za konečné, nemajú sídlo v tom istom členskom štáte.
2.
Na účely posúdenia konečnej povahy strát dcérskej spoločnosti nerezidenta v zmysle bodu 55 rozsudku z 13. decembra 2005, Marks & Spencer (C-446/03, EU:C:2005:763), skutočnosť, že členský štát, do ktorého dcérska spoločnosť patrí, nepovoľuje prevod strát jednej spoločnosti na druhú zdaniteľnú osobu v roku likvidácie, nie je rozhodujúca, pokiaľ materská spoločnosť nepreukáže, že nemôže zhodnotiť tieto straty najmä prostredníctvom postúpenia, tak, že ich daňovo zohľadní tretia strana v budúcich zdaniteľných obdobiach.
3.
Za predpokladu, že sa okolnosť uvedená v bode 2 stane relevantnou, nie je dôležité opatrenie, prostredníctvom ktorého právne predpisy štátu dcérskej spoločnosti, ktorá vykazuje straty, ktoré by sa mohli pravdepodobne kvalifikovať ako konečné, mali za následok, že časť strát sa nemohla započítať voči riadnym ziskom stratovej dcérskej spoločnosti alebo voči ziskom, ktoré dosiahol iný subjekt tej istej skupiny.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 5, 8.1.2018 .