C-661/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CA0661
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019093SK.01001601.xml
11.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 93/16
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 23. januára 2019 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko)] – M.A., S.A., A.Z./The International Protection Appeals Tribunal, The Minister for Justice and Equality, Attorney General, Írsko
(Vec C-661/17) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Azylová politika - Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu - Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 - Ustanovenia o práve vlastného uváženia - Kritériá posúdenia))
(2019/C 93/20)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
High Court (Írsko)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: M.A., S.A., A.Z.
Žalovaní: The International Protection Appeals Tribunal, The Minister for Justice and Equality, Attorney General, Írsko
Výrok
rozsudku
1.
Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že členský štát určený za „zodpovedný“ v zmysle tohto nariadenia oznámil svoj zámer vystúpiť z Európskej únie podľa článku 50 ZEÚ, nezaväzuje členský štát, ktorý pristúpil k tomuto určeniu, aby sám preskúmal predmetnú žiadosť o ochranu na základe ustanovenia o práve vlastného uváženia upraveného v tomto článku 17 ods. 1.
2.
Nariadenie č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť, aby určenie zodpovedného členského štátu podľa kritérií definovaných týmto nariadením a uplatňovanie ustanovenia o práve vlastného uváženia stanoveného v článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia zabezpečoval ten istý vnútroštátny orgán.
3.
Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že členskému štátu, ktorý na základe kritérií uvedených v tomto nariadení nie je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, neukladá povinnosť, aby zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a sám preskúmal túto žiadosť na základe článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia.
4.
Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť stanoviť opravný prostriedok proti rozhodnutiu nevyužiť možnosť stanovenú v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, čo však nemá vplyv na skutočnosť, že toto rozhodnutie by mohlo byť napadnuté v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní.
5.
Článok 20 ods. 3 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, toto ustanovenie stanovuje domnienku, podľa ktorej je v najlepšom záujme dieťaťa posudzovať jeho situáciu neoddeliteľne od situácie jeho rodičov.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 42, 5.2.2018 .