C-103/17

proti

Premier ministre

Commission de régulation de l’énergie

Ministre de l’économie et des finances

Ministre de l’environnement, de l’énergie et de la mer

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

Vnútroštátny súd sa Súdneho dvora nepýta, či u príspevku CSPE prípadne ide o štátnu pomoc. Jeho otázky sa týkajú skôr zlučiteľnosti tohto príspevku so smernicami, ktorými sa harmonizujú spotrebné dane z určitých tovarov vrátane elektrickej energie.

4.

Uvedené smernice zaviedli pravidlo, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú, môžu podliehať iba harmonizovanej spotrebnej dani. Ako výnimku však pripúšťajú určité nepriame dane na osobitné účely (ďalej len „nepriame dane na osobitné účely“), pre ktoré už Súdny dvor v judikatúre stanovil určité kritériá.

5.

V spore prejednávanom pred Conseil d’État (Štátna rada), prvom z radu obdobných sporov, ( 2 ) ide o teraz o objasnenie, či tento príspevok CSPE možno zaradiť medzi nepriame dane, ktoré tieto smernice pripúšťajú ako výnimky. Tak z právneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska má spor, ktorý je prejednávaný francúzskymi súdmi, pokiaľ ide o príspevok CSPE, veľký význam. ( 3 )

I. Právny rámec

7.

Článok 3 stanovuje:

„1. Táto smernica má platiť na úrovni spoločenstva na nasledovné výrobky, ako je definované v príslušných smerniciach:

–

minerálne oleje,

–

8.

Podľa článku 1:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

9.

Článok 3 stanovuje:

„Odkazy na ‚minerálne oleje‘ a ‚spotrebnú daň‘ v smernici 92/12/EHS, pokiaľ sa uplatňuje na minerálne oleje, sa chápu ako odkazy vzťahujúce sa na všetky energetické výrobky, elektrinu a vnútroštátne nepriame dane, ako sú v tomto poradí uvedené v článkoch 2 a 4 ods. 2 tejto smernice.“

„Francúzska republika smie uplatňovať úplné alebo čiastočné oslobodenia od daní z energetických výrobkov a elektriny používaných štátnymi, regionálnymi a miestnymi vládnymi orgánmi alebo ostatnými orgánmi spravovanými verejným právom ohľadom činností alebo úkonov, v ktorých účinkujú ako verejné orgány do 1. januára 2009.

Francúzska republika smie do 1. januára 2009 uplatňovať prechodné obdobie na prispôsobenie svojej súčasnej sústavy zdaňovania elektriny ustanoveniam tejto smernice. Počas tohoto obdobia sa pri hodnotení toho, či sa dodržiavajú minimálne sadzby stanovené v tejto smernici, zohľadní všeobecná priemerná úroveň súčasného miestneho zdaňovania elektriny.“

12.

Podľa článku 28:

„1. Členské štáty prijmú a zverejnia zákony, predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskoršie 31. decembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2004. …“

…

2. Členské štáty môžu na osobitné účely vyrubiť ďalšie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s pravidlami Spoločenstva pre zdaňovanie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane, pričom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane.“

14.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice:

„1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.

15.

B.

Vnútroštátne právo

17.

Loi du 10 février 2000 relative à la modernisation et au développement du service public de l’électricité ( 7 ) (zákon z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej služby v oblasti elektrickej energie) vo svojom článku 5 ( 8 ) stanovuje:

„1.

Náklady pripísateľné úlohám verejnej služby, ktorými sú poverené subjekty v odvetví elektrickej energie, sa nahrádzajú v plnej výške. Tieto náklady zahŕňajú:

V oblasti dodávok elektrickej energie:

1.

Straty príjmov a náklady vynaložené dodávateľmi elektriny z dôvodu zavedenia osobitnej tarifikácie pre ‚výrobok základnej potreby‘ podľa článku 4 ods. I posledného pododseku;

2.

Náklady vynaložené dodávateľmi elektrickej energie z dôvodu ich účasti na mechanizme zavedenom v prospech osôb s nízkymi príjmami, ktorý je uvedený v článku 2 ods. III prvom pododseku.

Tieto náklady sú vypočítané na základe riadneho účtovníctva vedeného subjektmi, ktoré ich vynakladajú. Toto účtovníctvo, ktoré sa vedie podľa pravidiel Commission de régulation de l’énergie (Komisia pre reguláciu energetiky)… Výšku týchto nákladov stanoví každoročne na návrh Commission de régulation de l’énergie (Komisia pre reguláciu energetiky) minister zodpovedný za energetiku.

…

Zmluvy uzavreté podľa tohto článku spoločnosťou Electricité de France a nezoštátnenými distribútormi uvedenými v článku 23 už citovaného zákona č. 46‑628 z 8. apríla 1946 stanovia podmienky nákupu, pričom zohľadnia investičné a prevádzkové náklady, ktoré títo kupujúci nemuseli vynaložiť a ku ktorým možno pripočítať prirážku zohľadňujúcu prínos dodanej produkcie alebo elektrární k dosiahnutiu cieľov vymedzených v druhom odseku článku 1 tohto zákona. Výška tejto prirážky nemôže viesť k tomu, že návratnosť investičného kapitálu v zariadeniach, ktoré majú prospech z týchto podmienok nákupu, presiahne bežnú návratnosť kapitálu, pričom sa zohľadní riziko spojené s týmito činnosťami a záruka poskytnutá týmto zariadeniam, že celú svoju produkciu predajú za stanovenú tarifu. Podmienky nákupu sa pravidelne preskúmavajú, aby sa zohľadnil vývoj nákladov, ktoré nemuseli byť vynaložené, a nákladov uvedených v odseku 1 článku 5.“

19.

Článok 8 dekrétu 2001/410 z 10. mája 2001 ( 10 ) o podmienkach nákupu elektrickej energie vyrábanej výrobcami, ktorí majú prospech z povinnosti nákupu, prijatého na účely výkonu vyššie uvedených ustanovení, stanovuje:

„Výnosy ministrov hospodárstva a energetiky prijaté po získaní stanoviska Conseil supérieur de l’énergie (Najvyššia rada pre energetiku) a stanoviska Commission de régulation de l’énergie (Komisia pre reguláciu energetiky) stanovujú podmienky nákupu elektrickej energie vyrábanej zariadeniami, ktoré majú prospech z povinnosti nákupu upravenej v článku 10 uvedeného zákona z 10. februára 2000. …“

20.

23.

Praxair sa proti tomuto rozsudku odvolala na Cour administrative d’appel de Paris (Odvolací správny súd Paríž, Francúzsko). Pred vynesením rozsudku sa tento súd rozhodol najprv vec postúpiť Conseil d’État (Štátna rada), ktorej položil niekoľko otázok na posúdenie. Conseil d’État (Štátna rada) položila Conseil constitutionnel (Ústavný súd, Francúzsko) prednostnú otázku o ústavnosti, o ktorej tento rozhodol rozhodnutím z 8. októbra 2014, ( 12 ) a 22. júla 2015 dala odpoveď Cour administrative d’appel (Odvolací správny súd Paríž).

24.

Dňa 23. februára 2016 vydal tento súd rozsudok, ktorým odvolanie Praxair zamietol.

25.

Spoločnosť Messer France, právny nástupca spoločnosti Praxair, podala proti rozsudku vydanému v druhom stupni opravný prostriedok na Conseil d’État (Štátna rada), ktorá položila Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

2.

Má sa príspevok vyrubený podľa spotreby elektrickej energie, z ktorého sú výnosy určené na financovanie výdavkov spojených s výrobou elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciou, a zároveň na realizáciu geografického vyrovnania taríf a zníženia cien elektrickej energie pre domácnosti postihnuté chudobou, považovať za príspevok, ktorý sleduje osobitné účely na uplatnenie ustanovení článku 3 ods. 2 [smernice 92/12], prevzatých v článku 1 ods. 2 [smernice 2008/118]?

3.

V prípade, ak za osobitné účely v zmysle týchto ustanovení možno označiť len niektoré zo sledovaných účelov, môžu sa daňovníci domáhať vrátenia celého sporného príspevku, alebo len jeho časti v závislosti od podielu výdavkov nezodpovedajúcich osobitnému účelu na celkových výdavkoch financovaných týmto príspevkom?

4.

Za predpokladu, že systém príspevku na verejnú službu v oblasti elektrickej energie je podľa odpovede na predchádzajúce otázky čiastočne alebo v celom rozsahu nezlučiteľný s pravidlami pre zdaňovanie elektrickej energie stanovenými právom Únie, má sa článok 18 ods. 10 druhý pododsek [smernice 2003/96] vykladať v tom zmysle, že do 1. januára 2009 je dodržiavanie minimálnych úrovní zdaňovania stanovených touto smernicou jedinou povinnosťou Francúzska spomedzi pravidiel pre zdaňovanie elektrickej energie stanovených právom Únie?“

Skôr než prikročím k analýze prejudiciálnych otázok, považujem za potrebné zaoberať sa pochybnosťami o (daňovej alebo nedaňovej) povahe príspevku CSPE, ktorá je predpokladom určenia jeho zlučiteľnosti s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12.

28.

Ak by príspevok CSPE nebol daňou v zmysle práva Únie, nebolo by možné považovať ho za nepriamu daň na špecifické účely, čím by sa vylúčilo uplatnenie smernice 92/12. V takom prípade by nič nebránilo tomu, aby Francúzsko tento príspevok (po dobu jeho platnosti) bez akýchkoľvek ťažkostí zachovalo.

29.

Vnútroštátny súd potvrdzuje, že príspevok CSPE je nepriamou daňou a jeho daňovú povahu nespochybňuje. Talianska vláda však v jej písomných pripomienkach uviedla, že hoci ide o povinný príspevok majetkovej povahy stanovený zákonom, domnieva sa, že nie je daňovej povahy, a teda nepatrí do pôsobnosti smerníc 92/12 a 2008/118. Španielska a talianska vláda toto stanovisko na pojednávaní podporili.

30.

po druhé vyberané sumy musia byť určené na financovanie cieľov všeobecného záujmu podľa prerozdeľovacích kritérií stanovených orgánmi verejnej moci,

–

po tretie možnosť preniesť ich na koncového spotrebiteľa dodaného tovaru alebo služby formou ich zahrnutia do sumy uvedenej na jemu vystavenej faktúre, pričom ich výška je obvykle pomerná množstvu spotrebovaného výrobku alebo služby. ( 16 )

32.

Súdny dvor však ponechal úplne na talianskom súde, aby overil, či poplatok určený na pokrytie všeobecných nákladov elektrickej siete spĺňa podmienky stanovené článkom 1 ods. 2 smernice 2008/118 (t. j. „ak na jednej strane sleduje toto zdanenie jeden špecifický cieľ alebo viacero špecifických cieľov a ak na druhej strane je v súlade s pravidlami pre zdaňovanie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo DPH, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane, pričom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane“) ( 17 ).

33.

36.

V rámci týchto návrhov vychádzať z premisy, že v konečnom dôsledku je úlohou vnútroštátneho súdu, aby s konečnou platnosťou rozhodol o daňovej (alebo nedaňovej) povahe príspevku CSPE s prihliadnutím na široké kritériá uplatnené Súdnym dvorom pre jeho zaradenie medzi určité povinné príspevky uhrádzané spotrebiteľmi určitých produktov alebo služieb, opakujem však pritom moje želanie, aby bola analýza právneho inštitútu nepriamych daní koncepčne prísnejšia. ( 21 )

B.

Právna úprava uplatniteľná na spor vo veci samej (štvrtá prejudiciálna otázka)

37.

Na účely spresnenia právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na spor vo veci samej, by bolo zrejme vhodnejšie odpovedať najprv na otázku, ktorou vnútroštátny súd Súdny dvor žiada o objasnenie článku 18 ods. 10 druhého odseku smernice 2003/96.

41.

Francúzska republika toto prechodné obdobie nedodržala, ( 24 ) pretože smernicu 2003/96 do vnútroštátneho práva prebrala až prijatím zákona č. 2010‑1488 ( 25 ) zo 7. decembra 2010, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2011. ( 26 )

42.

Z uvedeného vývoja právnej úpravy vyplýva, že článok 18 ods. 10 druhý pododsek smernice 2003/96 Francúzsku republiku oprávňoval zachovať jej vnútroštátny systém zdanenia elektriny až do 31. decembra 2008 bez toho, aby sa naň vzťahovala smernica 92/12, pričom „jedinou povinnosťou“ ( 27 ) bolo dodržanie ňou stanovených minimálnych sadzieb zdaňovania. Až do tohto dátumu teda Francúzsko malo, s výhradou vyššie uvedeného, voľnosť pri uplatnení príspevku CSPE, pričom sa nemuselo zaoberať jeho zlučiteľnosťou s uvedenou smernicou.

43.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ boli tieto sadzby dodržané (čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu), tí, ktorí platili splatný príspevok CSPE do 1. januára 2009, sa nemôžu domáhať jeho vrátenia s odvolaním sa na údajné porušenie smerníc 92/12 a 2003/96.

46.

S týmito tvrdeniami nesúhlasím. Po prvé smernica 2008/118 nie je na prejednávaný spor z časového hľadiska uplatniteľná, i keď sa znenie jej článku 1 ods. 2 obsahovo zhoduje s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12. ( 30 ) Hoci niektoré jazykové znenia (francúzske alebo rumunské) článku 1 ods. 2 smernice 2008/118 spomínajú dodatočné nepriame dane, väčšina (menovite anglické, portugalské, španielske alebo talianske znenie) odkazuje na „ ďalšie nepriame dane“, vylučujúc tak myšlienku podriadenosti týchto daní predchádzajúcemu zavedeniu harmonizovanej dane, čo je v súlade s cieľom tejto smernice. Tento výklad zodpovedá všeobecnej systematike a účelu smernice 2008/118. ( 31 )

47.

Po druhé znenie článku 3 ods. 2 smernice 92/12, ktorý odkazuje na „iné nepriame dane na špecifické účely“, neobsahuje zmienku o tom, že ich uplatňovanie by malo podliehať predchádzajúcemu zavedeniu harmonizovanej spotrebnej dane.

48.

Túto tézu podporuje skutočnosť, že podľa tretieho bodu odôvodnenia smernice 92/12 výrobky podliehajúce spotrebnej dani „môžu podliehať iným nepriamym daniam na špecifické účely; …poskytnutie alebo zavedenie iných nepriamych daní nemusí byť podnetom k vyžadovaniu formalít pri prechode cez hranice“.

D.

Príspevok CSPE ako nepriama daň (druhá prejudiciálna otázka)

52.

Vzhľadom na to, že v spore vo veci samej spoločnosť Messer France žiada o vrátenie príspevku CSPE, ktorý spoločnosť Praxair uhradila v rokoch 2005 až 2009, vrátane úrokov z omeškania, sú z časového hľadiska uplatniteľné iba smernice 92/12 a 2003/96. Napriek tomu však treba zohľadniť aj judikatúru Súdneho dvora k smernici 2008/118, hoci sa ňou od 1. apríla 2010 zrušila smernica 92/12, pretože jej obsah je v zásade rovnaký. ( 34 )

53.

Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 členským štátom umožňuje okrem zavedenia harmonizovanej spotrebnej dane zo spotreby elektriny aj zaviesť alebo zachovať „iné nepriame dane na špecifické účely“.

–

sledovanie osobitného účelu,

–

dodržanie daňových pravidiel uplatniteľných na spotrebnú daň alebo na daň z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane. ( 38 )

57.

Za týchto okolností je potrebné overiť, či príspevok CSPE možno považovať za nepriamu daň na špecifické účely.

vopred stanovené určenie príjmov z určitej dane na financovanie určitých verejných potrieb môže síce predstavovať okolnosť, ktorú treba zohľadniť na účely zistenia, či existuje osobitný účel, avšak takéto určenie, ktoré je vlastne iba spôsobom vnútornej organizácie rozpočtu členského štátu, nemôže v tomto ohľade samo osebe predstavovať dostatočnú podmienku. Členský štát sa môže rozhodnúť použiť príjem z dane na financovanie konkrétnych výdavkov a premeniť tak akúkoľvek nepriamu daň na nepriamu daň na osobitný účel, ( 40 )

–

existencia osobitného účelu nie je preukázaná samotným určením výnosov z predmetnej dane na financovanie všeobecných výdavkov v pôsobnosti samosprávneho orgánu v dotknutej oblasti, pretože v opačnom prípade by nebolo možné údajný osobitný účel odlíšiť od iného čisto rozpočtového účelu,

–

je dôležité, aby predmetná daň sama osebe zabezpečovala dosiahnutie vytýčeného osobitného účelu, a teda, aby existoval priamy vzťah medzi využitím výnosov z predmetnej dane a uvedeným osobitným účelom. Pokiaľ takýto mechanizmus vopred stanoveného určenia výnosov z dane neexistuje, možno túto daň považovať za daň na osobitný účel iba v prípade, že je vzhľadom na jej štruktúru (najmä čo sa týka zdaniteľnej položky alebo sadzby dane) navrhnutá tak, že ovplyvňuje správanie sa daňovníkov tak, že umožňuje dosiahnutie vytýčeného osobitného cieľa, napríklad vysokým zdanením dotknutých výrobkov s cieľom odradiť od ich spotreby. ( 41 )

59.

na náhradu dodatočných výrobných nákladov v oblastiach, ktoré nie sú napojené na kontinentálnu sieť metropolitného Francúzska,

–

na vyrovnanie straty výnosov a na dodatočné náklady na správu, ktoré vynakladajú dodávatelia elektriny jednak na uplatnenie osobitnej tarifikácie elektriny nazvanej „produit de première nécessité“ (výrobok základnej potreby), a jednak z dôvodu ich účasti na opatreniach na podporu osôb s nízkym príjmom.

61.

Okrem týchto účelov boli finančné prostriedky vybrané cez CSPE taktiež určené na pokrytie nákladov spojených s administratívnym fungovaním Médiateur national de l’énergie (Národný energetický mediátor, ďalej len „mediátor“) a Caisse de dépôts et consignations pour la gestion de la CSPE (Vkladový a konsignačný úrad pre správu príspevku CSPE, ďalej len „vkladový úrad“).

62.

Tak ako uvádza Súdny dvor, vopred stanovené určenie príjmov z určitej dane na financovanie určitých verejných potrieb je iba jedným z ukazovateľov, že táto daň sleduje osobitný účel. Toto určenie môže byť jednoducho dané spôsobom vnútorného usporiadania rozpočtu členského štátu. ( 42 )

66.

Podľa tohto kritéria sledovali výnosy z príspevku CSPE určené na náklady na fungovanie mediátora a vkladového úradu čisto rozpočtový účel, takže ich bolo možné považovať za príjmy určené na financovanie položky všeobecných štátnych výdavkov, ktoré možno jednoducho zahrnúť do štátnych rozpočtov. Príspevku CSPE teda z tohto hľadiska nemožno priznať povahu nepriamej dane na osobitný účel.

67.

Zdá sa mi, aj keď nejasnejšie, že to isté platí o výnosoch z príspevku CSPE určených na sociálne účely [osobitná tarifikácia elektriny nazvaná „produit de première nécessité“ (výrobok základnej potreby) a účasť na opatreniach na podporu osôb s nízkym príjmom], alebo prostredníctvom ktorých chce štát vyrovnať určité nevýhody plynúce z geografických alebo územných činiteľov (teda nahradiť dodatočné výrobné náklady v oblastiach, ktoré nie sú napojené na kontinentálnu sieť metropolitného Francúzska).

68.

V tomto určení je obsiahnutý dostatočný súvis medzi využitím príjmov z dane a osobitným účelom, ktorým je podpora ekologickej energie. ( 45 ) Príspevok CSPE podporuje výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciou, ( 46 ) na financovanie ktorých prispieva, takže sám osebe sleduje dosiahnutie osobitného vytýčeného cieľa. ( 47 )

72.

V skutočnosti Komisia ( 48 ) (ktorá v tejto veci zaujala odlišný, nedostatočne odôvodnený postoj) uznala, že položka A3, jedna z tých, ktorú taliansky poplatok určuje na financovanie všeobecných nákladov elektrickej sústavy a ktorej konkrétnym cieľom je financovanie výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kogenerácie (teda položka obdobná jednej z tých, ktoré patria pod príspevok CSPE), je nepriamou daňou na osobitné účely.

73.

Mohol by som tvrdiť opak, a síce, že podpora ekologickej elektrickej energie je tiež cieľom, ktorý by mohol byť financovaný z verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu. Isteže, táto možnosť tu stále je, keďže národné parlamenty majú zvrchovanú právomoc zahrnúť do štátneho rozpočtu položky, ktoré považujú za vhodné. Ak by sa však táto skutočnosť stala kľúčovým kritériom pre výklad výnimky stanovenej v článku 3 ods. 2 smernice 92/12 pre nepriame dane na špecifické účely, obávam sa, že žiadna nepriama daň by pod túto výnimku nemohla patriť.

74.

77.

V tomto zmysle sa domnievam, že členské štáty musia mať pri koncipovaní nepriamej dane na osobitné účely zlučiteľnej s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12 určitú mieru voľnej úvahy. Pod túto voľnú úvahu patrí možnosť flexibilne stanoviť určenie výnosu a tiež nastaviť výšku dane v závislosti od okolností, pričom tieto rozhodnutia možno delegovať na príslušné orgány verejnej moci. Dôležité je, a to zdôrazňujem, že v praxi bolo približne 70 % výnosu z príspevku CSPE určených na podporu ekologickej elektrickej energie.

78.

Skutočnosť, že príspevok CSPE sám osebe neumožňoval uprednostniť spotrebu ekologickej elektrickej energie alebo motivovať spotrebiteľa, aby jej kupoval viac než elektrickej energie z neobnoviteľných zdrojov, je podľa môjho názoru ešte menšou prekážkou jeho označenia za nepriamu daň na osobitné účely. Čo sa týka elektriny, na rozdiel od iného tovaru podliehajúceho spotrebným daniam (ako alkohol a tabak) je očividne zložité ju po jej privedení do distribučnej siete rozlišovať na elektrickú energiu pochádzajúcu z obnoviteľných zdrojov a na tú, ktorá pochádza z fosílnych palív alebo z iných zdrojov. Pripomínam však, že Súdny dvor požaduje, aby bola nepriama daň na osobitné účely z hľadiska jej štruktúry vytvorená spôsobom, ktorý spotrebiteľov od spotreby výrobku odrádza, len vtedy, keď neexistuje mechanizmus vopred stanoveného určenia jej výnosov. Ako som už uviedol, v prípade príspevku CSPE to tak je. ( 50 )

79.

Na základe vyššie uvedených vysvetlení zastávam názor, že príspevok CSPE spĺňa podmienku sledovania osobitného účelu a možno ho označiť za nepriamu daň na špecifické účely zlučiteľnú s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12 v rozsahu zodpovedajúcom výnosu určenému na úhradu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo záväzku nakúpiť elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov a kogenerácie.

Štruktúru príspevku CSPE nemožno prirovnať štruktúre DPH, pretože jeho výška nie je daná pomerom k cene tovaru, na ktorý sa uplatňuje, ale je vypočítaná z objemu spotrebovanej elektrickej energie; k jeho výberu dochádza v okamihu spotreby, a nie v každom zo štádií výrobného a distribučného procesu, a nakoniec, uplatňuje sa na konkrétny tovar (elektrickú energiu) a nemá všeobecný charakter.

83.

Podobnosť príspevku CSPE treba preto hľadať v kontexte postupu vlastného spotrebným daniam. Súhlasím s úvahami vnútroštátneho súdu, ktorý poukázal na niekoľko prvkov v štruktúre príspevku CSPE podobných tým, ktoré sú vlastné spotrebným daniam.

84.

Pri výpočte základu dane a daňovej povinnosti sa príspevok CSPE, vyjadrený splatnou sumou, vyznačuje jasnou podobou so spotrebnými daňami. Podobne ako je to v prípade týchto iných daní, sa na elektrickú energiu uplatňuje v závislosti od spotrebovaných kilowattov, a to v sadzbe, ktorá od roku 2003 narástla z 3 eur/MWh na 20 eur/MWh v roku 2015. ( 52 )

85.

Na záver, pokiaľ ide o „monitorovanie daní“, je pravda, že správa príspevku CSPE sa od iných nepriamych daní čiastočne líši. Francúzska právna úprava stanovuje, že ho platia koncoví spotrebitelia elektriny vo forme poplatku pripočítaného k tarife elektriny, ktorá je uvedená na ich vyúčtovaní, čiže príspevok CSPE vyberali dodávatelia elektriny a finančné prostriedky odvádzali vkladovému úradu, ktorý ich prerozdeľoval medzi subjekty elektrickej siete. Ako som už zdôraznil, ( 56 ) výber tohto poplatku je zabezpečený zásahom orgánu verejnej moci, čo sa podobá iným mechanizmom kontroly u iných daní, a o sporoch medzi orgánmi verejnej moci, ktoré sa domáhajú zaplatenia dane a vydávajú exekučné tituly, a osobami povinnými daň zaplatiť, ktoré ju neuhradili načas, rozhodujú správne súdy.

89.

Preto je príspevok CSPE, zohľadnený ako celok, v súlade s pravidlami uplatniteľnými na spotrebné dane (pokiaľ ide o stanovenie základu dane, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a monitorovanie dane), ako sú stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12. To je však len jedna z dvoch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Okrem toho sa vyžaduje, aby príspevok CSPE sledoval osobitné účely, čo je podmienka, ktorú spĺňa len v rozsahu, v akom je jeho výnos určený na podporu ekologickej elektrickej energie.

90.

Súhrnne vzaté zastávam názor, že príspevok CSPE možno v tomto bode považovať za zlučiteľný s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12, no za nezlučiteľný v rozsahu, v akom je výnos z neho určený na iné ním sledované ciele.

E.

V súlade s mojím návrhom obsiahnutým v bodoch uvedených vyššie, že príspevok CSPE v rozsahu, v akom sa týka platby dodatočných nákladov vyplývajúcich z povinnosti nakupovať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciou, spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12, zastávam názor, že príspevok CSPE toto pravidlo neporušuje a že ho z pohľadu práva Únie preto netreba vrátiť.

94.

Naopak, zdaniteľné osoby môžu od Francúzskej republiky požadovať vrátenie súm, ktoré boli v rámci príspevku CSPE zaplatené bez právneho dôvodu, a to v pomere, v akom bol jeho výnos určený na iné, nešpecifické účely, pretože v tejto časti nie je zlučiteľný s právom Únie. Stanovenie tohto percenta je úlohou vnútroštátneho súdu, berúc do úvahy údaje zverejnené Komisiou pre reguláciu energetiky a iné dostupné údaje z úradných zdrojov.

95.

Povinnosť vrátenia navyše podlieha časovým obmedzeniam všeobecnej povahy (premlčacím lehotám) a vzťahuje sa len na sumy zaplatené bez právneho dôvodu od 1. januára 2009. ( 60 ) Vnútroštátny súd musí taktiež overiť, či bola spoločnosť Messer koncovým spotrebiteľom elektriny, ( 61 ) ktorý nemal možnosť preniesť povinnosť znášať príspevok CSPE na inú osobu.

IV. Návrh

3.

Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

príspevok založený na spotrebe elektrickej energie, o aký ide v spore vo veci samej, nemožno označiť za nepriamu daň na osobitné účely v rozsahu, v akom je výnos z tohto príspevku určený na geografické vyrovnanie taríf, na zníženie cien elektrickej energie pre rodiny a osoby s nízkym príjmom a tiež na úhradu nákladov na fungovanie verejných inštitúcií,

–

naopak, tento príspevok možno označiť za nepriamu daň na osobitné účely zlučiteľnú s článkom 3 ods. 2 smernice 92/12, pokiaľ ide o percento výnosu z tohto príspevku, ktoré je určené na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

( 5 ) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51 ; Mim. vyd. 09/001, s. 405).

( 6 ) Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ).

( 7 ) JORF č. 35, z 11. februára 2000, s. 2143.

( 8 ) V znení článku 37 loi n o 2003‑8 du 3 janvier 2003 relative aux marchés du gaz et de l’électricité et au service public de l’énergie [zákon č. 2003‑8 z 3. januára 2003 o trhu s plynom a elektrickou energiou a o verejnej službe v oblasti energetiky (JORF č. 3, zo 4. januára 2003, s. 265)].

( 9 ) JORF č. 35, z 11. februára 2000, strana 2143.

( 10 ) JORF č. 110, z 12. mája 2001, s. 7543.

( 17 ) Rozsudok z 18. januára 2017, IRCCS – Fondazione Santa Lucia ( C‑189/15 , EU:C:2017:17 , body 42 až 43 ). Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) nakoniec vo svojom rozsudku z 19. januára 2018 vyhlásila, že „argument o nezaradení [príspevkov na všeobecné náklady elektrickej siete] pod nepriame dane sa javí ako presvedčivejší, pretože tieto príspevky nepatria pod všeobecný štátny rozpočet, ale sú prevádzané na správcovské účty zriadené Kompenzačným fondom pre odvetvie elektrickej energie a sú určené na podporu elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, jadrovej bezpečnosti, na kompenzácie medzi regiónmi, na osobitnú tarifikáciu pre spoločnosť Ferrovie dello Stato [štátne železnice], na kompenzácie pre malé elektrárne, na podporu výskumu v odvetví elektrickej energie, ako aj na pokrytie ‚elektrického bonusu‘, a na pomoc pre podniky s vysokou spotrebou elektriny, pričom tieto náklady sú v konečnom dôsledku znášané koncovými spotrebiteľmi v rámci obvykle synalagmatického vzťahu ako protihodnota za plnenia, ktoré dostávajú, a vzhľadom na to, že systém vyberania týchto príspevkov nie je obdobný systému pre vyberanie daňových príjmov…, nevzniká v zásade žiadna pochybnosť o zlučiteľnosti vnútroštátneho režimu s uvedenou smernicou [2003/96], pretože do rozsahu jej pôsobnosti nepatrí“. Pozri znenie rozsudku na internetovom odkaze https://www.giustizia‑amministrativa.it/cdsintra/cdsintra/AmministrazionePortale/DocumentViewer/index.html?ddocname=NYJZ55RFT 62J5COYDQUVMGYDZ4&q=Fondazione%20or%20Santa%20or%20Lucia.

( 21 ) Odkazujem na moje návrhy vo veci IRCCS – Fondazione Santa Lucia ( C‑189/15 , EU:C:2016:287 , body 51 až 64 ).

( 22 ) Článok 28 ods. 2 smernice 2003/96 stanovil lehotu na prebratie smernice do vnútroštátneho práva do 31. decembra 2003, a teda začatie jej uplatňovania od 1. januára 2004.

( 23 ) Od roku 1984 do 31. decembra 2010 články L.2333‑2 a L.3333‑2 Code général des collectivités territoriales (Všeobecný zákonník územnosprávnych celkov) zaviedli nepriame dane na úrovni obcí a území, ktorých základom bolo percento ceny elektriny účtovanej spotrebiteľom.

( 24 ) Toto nesplnenie povinnosti Súdny dvor konštatoval v rozsudku z 25. októbra 2012, Komisia/Francúzsko ( C‑164/11 , EU:C:2012:665 ).

( 25 ) JORF č. 284, z 8. decembra 2010, s. 21467. Tento zákon transformoval pôvodné dane na úrovni obcí a departementov na jednu daň na úrovni obcí a na druhú daň na úrovni departementov, obe z koncovej spotreby elektriny, a v článku 266d písm. c) Code des douanes (Colný kódex) zaviedol novú spotrebnú daň zo spotreby nad 250 kilowattov nazvanú „taxe intérieure sur la consommation finale d’électricité“ (vnútroštátna daň z koncovej spotreby elektriny). Príspevok CSPE sa uplatňoval súbežne s týmito tromi spotrebnými daňami naďalej bez toho, aby boli príslušné právne predpisy zmenené.

( 26 ) Od 1. januára 2016 na základe loi 2015‑1786 du 29 décembre 2015, de finances rectificative pour 2015 (zákon 2015‑1786 z 29. decembra 2015 o opravách k štátnemu rozpočtu pre rok 2015) bol pôvodný príspevok CSPE zahrnutý do vnútroštátnej dane z koncovej spotreby elektriny, čím vznikol nový príspevok CSPE, vyjadrený ako spotrebná daň zo spotreby elektriny.

( 33 ) Rozsudok z 24. februára 2000 ( C‑434/97 , EU:C:2000:98 , bod 18 ).

( 34 ) Rozsudok z 5. marca 2015, Statoil Fuel & Retail ( C‑553/13 , EU:C:2015:149 , bod 34 ).

( 35 ) „Úroveň zdaňovania“ je celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem DPH) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu (článok 4 ods. 2 smernice 2003/96).

( 36 ) Rozsudky zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe‑Ems ( C‑5/14 , EU:C:2015:354 , bod 58 ), a z 20. septembra 2017, Elecdey Carcelen a i. ( C‑215/16, C‑216/16, C‑220/16 a C‑221/16 , EU:C:2017:705 , bod 58 ).

( 37 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Transportes Jordi Besora ( C‑82/12 , EU:C:2014:108 , body 28 a 29 ), a z 5. marca 2015, Statoil Fuel & Retail ( C‑553/13 , EU:C:2015:149 , bod 39 ).

( 38 ) Podľa špecializovanej doktríny nie je toto ustanovenie dosť jasné. Pozri napríklad BERLIN, D.: Politique fiscale, Commentaire J. Mégret. In: Éditions de l’Université de Bruxelles , 2012, zv. 1, s. 561.

( 43 ) Loi n o 2015‑1786 du 29 décembre 2015 de finances rectificative pour 2015 (zákon 2015‑1786 z 29. decembra 2015 o opravách k štátnemu rozpočtu pre rok 2015) (JORF č. 302, 2015, s. 24701). V odôvodnení článku 3 návrhu tohto zákona sa uvádzalo: „une partie des charges actuellement financées par la CSPE ne relèvent pas directement de la politique de transition énergétique, il s’agit de charges relatives aux tarifs sociaux, à la péréquation territoriale, à la cogénération et au budget du médiateur de l’énergie. Ces charges ne présentent pas de lien direct par nature avec les recettes issues de la fiscalité énergétique. Elles ont par ailleurs un caractère récurrent et seront désormais inscrites au budget général, sur un nouveau programme de la mission ‚Écologie, développement et mobilité durable‘ dont les crédits seront inscrits en 2016 par coordination du projet de loi de finances actuellement examiné au Parlement“ [„časť nákladov, ktoré sú v súčasnosti financované z príspevku CSPE, nepatrí priamo pod politiku transformácie energetiky, ide o náklady na sociálne tarify, územné vyrovnávanie, kogeneráciu a na rozpočet ombudsmana pre energetiku. Medzi týmito nákladmi a príjmami zo zdaňovania energie neexistuje priamy súvis. Okrem toho sa opakujú a odteraz budú zahrnuté do všeobecného rozpočtu pre nový program v rámci misie ‚Ekológia, rozvoj a udržateľná mobilita‘, pre ktorú sa rozpočtové prostriedky vyhradia v roku 2016 koordináciou s návrhom zákona o rozpočte, ktorý je v súčasnosti v parlamente prerokovávaný“].

( 46 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Transportes Jordi Besora ( C‑82/12 , EU:C:2014:108 , bod 30 ); z 5. marca 2015, Statoil Fuel & Retail ( C‑553/13 , EU:C:2015:149 , bod 41 ).

( 47 ) V tomto zmysle sa príspevok CSPE líši od dane z predaja analyzovanej v rozsudku z 5. marca 2015, Statoil Fuel & Retail ( C‑553/13 , EU:C:2015:149 , body 43 až 46 ), ktorá sa vyberala z väčšiny tovarov a služieb predávaných koncovým spotrebiteľom na území mesta Tallinn a ktorej výnosy boli radnicou tohto mesta určené na financovanie výkonu právomoci mesta v oblasti organizácie verejnej dopravy na jeho území. Súdny dvor rozhodol, že estónska právna úprava nezriadila žiaden mechanizmus vopred stanoveného určenia príjmov z dane z predaja na účely životného prostredia alebo verejného zdravia tým, že sa táto daň uplatňovala na kvapalné palivá podliehajúce spotrebným daniam. Neexistoval totiž žiaden priamy súvis medzi využitím výnosov tejto dane a uvedenými účelmi.

( 48 ) Pozri dokument C(2017) 3406 final z 23. mája 2017, State Aid SA.38635 (2014/NN) – Italy – Reductions of the renewable and cogeneration surcharge for electro‑intensive users in Italy, s. 100: „the A3 component constitutes an indirect tax on electricity. Furthermore, it should be pointed out that the A3 component pursues a specific objective… namely financing of the support for RES and cogeneration installations“. [„položka A3 je nepriama daň z elektriny. Navyše treba zdôrazniť, že položka A3 sleduje osobitný cieľ…, a síce financovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie a kogeneračných zariadení“].

( 54 ) Článok 67 loi du 13 juillet 2005 de programme fixant les orientations de la politique énergétique (zákon z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre energetickú politiku), v znení platnom v tom čase.

( 55 ) Podľa tohto ustanovenia za podmienky, že sa dodržiavajú minimálne úrovne zdaňovania uvedené v tejto smernici, „smú členské štáty uplatňovať daňové úľavy na spotrebu… elektrin[y]… v prospech energeticky náročného podniku“. Energeticky náročný podnik je v zásade ten, „ktorého nákupy energetických výrobkov a elektriny dosahujú prinajmenšom 3,0 % výrobnej hodnoty alebo u ktorého celková výška splatných vnútroštátnych daní z energie dosahuje prinajmenšom 0,5 % ekonomickej pridanej hodnoty“. Článok 17 ods. 1 písm. a) tejto smernice dodáva, že „v rámci tejto definície smú členské štáty uplatňovať obmedzujúcejšie pojmy, vrátane definícií predajnej hodnoty, procesu a sektora“.

( 56 ) Pozri bod 35 vyššie.

( 57 ) Pozri najmä rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio ( 199/82 , EU:C:1983:318 , bod 12 ), a z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i. ( C‑591/10 , EU:C:2012:478 , bod 24 ).

( 58 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. januára 1997, Comateb a i. ( C‑192/95 až C‑218/95 , EU:C:1997:12 , bod 20 ); z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i. ( C‑591/10 , EU:C:2012:478 , bod 24 ), a zo 14. júna 2017, Compass Contract Services ( C‑38/16 , EU:C:2017:454 , bod 30 ).

( 59 ) Rozsudky z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss ( C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 23 ), a zo 14. júna 2017, Compass Contract Services ( C‑38/16 , EU:C:2017:454 , bod 31 ).