C-493/17

Jürgen Heraeus,

Patrick Adenauer,

Bernd Lucke,

Hans‑Olaf Henkel,

Joachim Starbatty,

Bernd Kölmel,

Michael Göde,

Dagmar Metzger,

Karl‑Heinz Hauptmann,

Stefan Städter,

Markus C. Kerber

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko)]

C. Rozhodnutie 2015/774

1. Konsolidované znenie rozhodnutia 2015/774

2. Odôvodnenia rozhodnutia 2015/774 a rozhodnutia o jeho zmene

a) Odôvodnenia rozhodnutia 2015/774

b) Odôvodnenia rozhodnutia 2015/2101

c) Odôvodnenia rozhodnutia 2015/2464

V. Analýza

A. Úvodná poznámka k uplatniteľnému zneniu rozhodnutia 2015/774

B. O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

C. O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

1. Rámec preskúmania vyplývajúci z rozsudku zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400)

2. O uplatnení zásad na PSPP

b) O motivácii viesť zdravú rozpočtovú politiku

3. Záver k prvej a druhej prejudiciálnej otázke

D. O tretej a štvrtej otázke

1. Rámec preskúmania vyplývajúci z rozsudkov z 27. novembra 2012, Pringle (C‑370/12, EU:C:2012:756), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400)

a) O definícii menovej politiky

b) O zásade proporcionality a rozsahu súvisiaceho súdneho preskúmania

b) O primeranosti PSPP

1) O vhodnosti PSPP z hľadiska dosiahnutia cieľov ESCB a o jeho potrebe

2) O primeranosti PSPP v prísnom význame slova

3. Záver k tretej a štvrtej otázke

VI. Návrh

I. Úvod

4.

Rozsudok

zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), sa však týkal tlačového komuniké ECB, ktoré poskytovalo informácie o rozhodnutí, ktorým sa povolil program nákupu verejných dlhopisov vydaných členskými štátmi eurozóny nazývaných „Outright Monetary Transactions“ (menové operácie s cennými papiermi, ďalej len „OMT“), ktorý sa doteraz nikdy neuplatnil. Na rozdiel od toho program nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu („public sector asset purchase programme“, ďalej len „PSPP“) v prejednávanej veci nebol prijatý len formálne, ale sa skutočne uplatňuje už tri roky. Okrem toho OMT a PSPP sledujú rôzne ciele, čo sa týka jednak stanoveného účelu a technických postupov a jednak sporných súm.

II. Právny rámec

A. Zmluva o FEÚ

5.

Relevantné ustanovenia sú v zásade upravené v hlave VIII tretej časti Zmluvy o FEÚ s názvom „Hospodárska a menová politika“. Podľa článku 119 ZFEÚ:

7.

Hlavné ciele a úlohy ECB upravuje článok 127 ZFEÚ, ktorý znie:

„1. Hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk, ďalej len „ESCB“ je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. ESCB koná v súlade so zásadami uvedenými v článku 119 a so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím sa podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov.

2. Základné úlohy uskutočňované prostredníctvom ESCB sú:

–

definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie;

…“

B. Protokol o ESBC a ECB

8.

Protokol o ESBC a ECB vymenúva nástroje menovej politiky, ktoré má ECB k dispozícii. K týmto nástrojom patria operácie na voľnom trhu („open market“) a úverové operácie. Tieto operácie definuje článok 18.1 Protokolu o ESBC a ECB:

„Na dosiahnutie cieľov a úloh ESCB môžu ECB a národné centrálne banky:

–

9.

V centre pozornosti prejudiciálnych otázok, ktoré predložil Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd), je rozhodnutie ECB 2015/774. Od okamihu jeho prijatia, t. j. 4. marca 2015, bolo toto rozhodnutie zmenené rozhodnutiami 2015/2101, 2015/2464, 2016/702 a tiež rozhodnutím 2017/100.

10.

Článok 1 rozhodnutia 2015/774 s názvom „Zavedenie a rozsah PSPP“ stanovuje:

„Eurosystém týmto zavádza PSPP, v súlade s ktorým centrálne banky Eurosystému nakupujú za osobitných podmienok akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere vymedzené v článku 3 od akceptovateľných zmluvných strán vymedzených v článku 7 na sekundárnych trhoch.“

11.

d)

ak hodnotenie kreditného rizika emitenta, ručiteľa alebo emisie vydané akceptovateľnou [externou inštitúciou hodnotiacou kreditné riziko] nespĺňa prinajmenšom stupeň kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, obchodovateľné dlhové cenné papiere sú akceptovateľné, len ak ich vydali alebo za ne v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program finančnej pomoci, a vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov pozastavila uplatňovanie minimálnych limitov kreditnej kvality Eurosystému podľa článku 8 usmernenia ECB/2014/31.

e)

počas hodnotenia pokračujúceho programu finančnej pomoci sa akceptovateľnosť pre nákupy v rámci PSPP pozastaví a obnoví sa len v prípade pozitívneho výsledku hodnotenia.

3. Dlhové cenné papiere podľa odsekov 1 a 2 sú akceptovateľné pre nákupy v rámci PSPP, len ak v čase ich nákupu príslušnou centrálnou bankou Eurosystému zostáva do ich splatnosti najmenej 1 rok a najviac 30 rokov.…

…

„1. V súlade s článkom 3 sa na nákupy obchodovateľných dlhových cenných papierov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 3, uplatňuje v rámci PSPP limit podielu emisie s rovnakým medzinárodným kódom cenných papierov (ISIN), a to po konsolidovaní držby vo všetkých portfóliách centrálnych bánk Eurosystému. Limit podielu emisie s rovnakým ISIN je:

a)

50 % pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami;

b)

33 % pre ostatné akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere;…

2. Na všetky obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré sú akceptovateľné pre nákup v rámci PSPP a ktoré majú zostávajúcu dobu splatnosti vymedzenú v článku 3, sa po konsolidovaní držby vo všetkých portfóliách centrálnych bánk Eurosystému uplatňuje súhrnný limit:

„1. Z účtovnej hodnoty nákupov obchodovateľných dlhových cenných papierov akceptovateľných v rámci PSPP predstavujú 10 % cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami a 90 % cenné papiere vydané akceptovateľnými centrálnymi, regionálnymi alebo miestnymi vládami a uznanými agentúrami,… Toto rozdelenie prehodnotí Rada guvernérov. Dlhové cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami a regionálnymi a miestnymi vládami nakupujú len [národné centrálne banky členského štátu, ktorého meno je euro (NCB)].

2. Národné centrálne banky nakúpia 90 % z celkovej účtovnej hodnoty obchodovateľných dlhových cenných papierov akceptovateľných v rámci PSPP, pričom zvyšných 10 % nakúpi ECB. Podiely nákupov jednotlivých centrálnych bánk sa riadia kľúčom na upisovanie základného imania, ako sa uvádza v článku 29 štatútu ESCB.

3. Na prideľovanie obchodovateľných dlhových cenných papierov, ktoré sa majú nakúpiť v rámci PSPP, používajú centrálne banky Eurosystému špecializačnú schému. Rada guvernérov umožní ad hoc odchýlky od špecializačnej schémy, ak by objektívne okolnosti prekážali realizácii danej schémy alebo inak podporovali odchýlky v záujme dosiahnutia celkových menovopolitických cieľov PSPP. Každá národná centrálna banka nakúpi najmä akceptovateľné cenné papiere emitentov z jurisdikcie svojho členského štátu. Cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami môžu nakupovať všetky národné centrálne banky. ECB nakupuje cenné papiere, ktoré vydali vlády a uznané agentúry všetkých členských štátov.“

Odôvodnenia rozhodnutia 2015/774 a rozhodnutia o jeho zmene

a)

Odôvodnenia rozhodnutia 2015/774

16.

Odôvodnenia 2, 3 a 4 rozhodnutia 2015/774 majú toto znenie:

„(2)

22. januára 2015 rozhodla Rada guvernérov, že nakupovanie aktív by sa malo rozšíriť o program nákupu aktív verejného sektora na sekundárnych trhoch (public sector asset purchase programme – PSPP). V rámci PSPP môžu národné centrálne banky, v závislosti od pomeru ich príslušných podielov v kľúči základného imania ECB, a ECB priamo nakupovať akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere od akceptovateľných zmluvných strán na sekundárnych trhoch. Toto rozhodnutie bolo prijaté ako súčasť jednotnej menovej politiky z dôvodu existencie viacerých faktorov, ktoré podstatne zvýšili riziko zhoršenia strednodobého výhľadu cenového vývoja, čím sa ohrozilo dosiahnutie primárneho cieľa ECB udržiavať menovú stabilitu. Tieto faktory zahŕňajú slabšie menové stimuly vyplývajúce z prijatých opatrení menovej politiky v porovnaní s očakávaniami, pokles väčšiny ukazovateľov skutočnej a očakávanej inflácie v eurozóne – tak celkových ukazovateľov, ako aj ukazovateľov bez vplyvu pohyblivých zložiek, akými sú energia a potraviny – smerom k historickému minimu, a zvýšenú pravdepodobnosť sekundárnych účinkov na mzdy a cenotvorbu spôsobených výrazným poklesom cien ropy.

(4)

Rada guvernérov rozhodla 3. septembra 2015 v zásade o zvýšení limitu podielu emisie s rovnakým ISIN v rámci PSPP z 25 % na 33 %, je však potrebné v každom jednotlivom prípade overiť, že držanie 33 % emisie s rovnakým ISIN nebude viesť k tomu, že centrálne banky Eurosystému dosiahnu v rámci usporiadaných reštrukturalizácií dlhov blokujúci menšinový podiel.

(3)

Cieľom plánovaného zvýšenia limitu podielu emisie v rámci PSPP je prispieť k úplnej a plynulej implementácii PSPP a zároveň umožniť plynulé fungovanie trhov s akceptovateľnými obchodovateľnými cennými papiermi a predísť obmedzeniam usporiadaných reštrukturalizácií dlhov.“

c)

Odôvodnenia rozhodnutia 2015/2464

18.

S cieľom zlepšiť flexibilitu PSPP, a tým podporiť pokračovanie plynul[ého] uskutočňovania nákupov prinajmenšom do zamýšľaného termínu ukončenia programu Rada guvernérov tiež rozhodla, že obchodovateľné dlhové nástroje denominované v eurách a vydané regionálnymi alebo miestnymi vládami v eurozóne budú akceptovateľné pre bežné nákupy v rámci PSPP, ktoré uskutočnia národné centrálne banky v jurisdikcii, v ktorej je umiestnený vydávajúci subjekt.

(5)

Rada guvernérov tiež rozhodla o reinvestovaní splátok istiny splatných cenných papierov nakúpených v rámci APP, kým to bude nevyhnutné, čím prispeje k priaznivému stavu likvidity a k primeranému nastaveniu menovej politiky.“

d)

Odôvodnenia rozhodnutia 2016/702

19.

Navyše by sa mal zvýšiť limit na emitenta a limit podielu emisie pre obchodovateľné cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami. Nový limit bol stanovený tak, aby sa zabezpečilo, že predpokladané nákupy budú naďalej primerané cieľom PSPP, pričom sa zohľadnila aj skutočnosť, že riziko obmedzení usporiadaných reštrukturalizácií dlhov je nízke.

(5)

Rozdelenie nákupov v rámci PSPP medzi nákupy akceptovateľných obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami a nákupy ostatných akceptovateľných obchodovateľných dlhových cenných papierov by sa malo od apríla 2016 za účelom dosiahnutia cieľov PSPP a zabezpečenia jeho plynulej implementácie na čas trvania tohoto programu pri zvýšenom objeme nákupov zmeniť.“

e)

Odôvodnenia rozhodnutia 2017/100

20.

Likvidita dodaná trhu prostredníctvom kombinovaných mesačných nákupov v rámci APP by mala naďalej do konca marca 2017 dosahovať objem 80 miliárd EUR. Od apríla 2017 by mali kombinované mesačné nákupy v rámci APP pokračovať v objeme 60 miliárd EUR do konca decembra 2017 alebo v prípade potreby na ešte dlhšiu dobu, a v každom prípade až kým Rada guvernérov nezistí, že sa vývoj inflácie udržateľne upravil v súlade s jej inflačným cieľom. Ak medzitým dôjde k zhoršeniu výhľadu vývoja alebo ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k udržateľnej úprave vývoja inflácie, má Rada guvernérov v úmysle zväčšiť rozsah programu a/alebo predĺžiť jeho trvanie.

(6)

S cieľom zabezpečiť pokračovanie plynulého uskutočňovania nákupov v rámci APP počas zamýšľaného časového horizontu by sa mal rozsah splatnosti pri PSPP rozšíriť tak, že sa skráti minimálna zostatková splatnosť akceptovateľných cenných papierov z dvoch rokov na jeden. Mali by sa navyše v nevyhnutnom rozsahu povoliť nákupy cenných papierov v rámci APP s výnosom do splatnosti nižším ako sadzba jednodňovej sterilizačnej operácie ECB.“

III. Skutkové okolnosti vo veci samej

A. Hlavné charakteristické znaky PSPP

21.

za akceptovateľné dlhopisy pre nákup v rámci PSPP sa považujú obchodovateľné dlhové nástroje denominované v eurách, ktoré vydali ústredné, regionálne alebo miestne vlády členských štátov, ktorých menou je euro, uznané agentúry umiestnené v eurozóne, medzinárodné organizácie umiestnené v eurozóne a multilaterálne rozvojové banky umiestnené v eurozóne. ( 7 ) Do splatnosti akceptovateľných dlhopisov musí v čase ich nákupu na sekundárnom trhu zostávať najmenej jeden rok a najviac tridsať rokov, ( 8 )

–

na každý z dlhopisov sa uplatňuje limit nákupu, ktorý je v zásade 33 % podielu emisie, ak Eurosystém nemôže dosiahnuť blokujúci menšinový podiel pri usporiadaných reštrukturalizáciách dlhov, ktorý vedie k uplatneniu „doložiek o spoločnom postupe“. Okrem toho Eurosystém nemôže v žiadnom prípade držať viac ako 33 % podielu emisie cenných papierov jedného emitenta, ( 9 )

–

aby sa cenné papiere považovali za akceptovateľné pre nákup v rámci PSPP, emitenti (alebo ručitelia) obchodovateľných dlhových cenných papierov musia dosiahnuť hodnotenie minimálne na úrovni stupňa kreditnej kvality 3 harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, ( 10 )

–

24.

Viaceré skupiny jednotlivcov podali na vnútroštátny súd niekoľko ústavných sťažností namierených proti rôznym rozhodnutiam ECB o APP v súvislosti s pomocou, ktorú Deutsche Bundesbank (Spolková banka Nemecka) poskytla pri výkone týchto rozhodnutí alebo v súvislosti s údajnou nečinnosťou voči uvedeným rozhodnutiam a tiež údajnou nečinnosťou spolkovej vlády a dolnej komory spolkového parlamentu voči týmto rozhodnutiam.

25.

Žalobcovia vo veci samej sa domnievajú, že PSPP porušuje zákaz menového financovania členských štátov upravený v článku 123 ZFEÚ a odporuje zásade rozdelenia právomocí upravenej v článku 5 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkami 119 a 127 ZFEÚ. Rozhodnutia o PSPP odporujú okrem iného aj zásade demokracie zakotvenej v Grundgesetz (základný zákon), a preto porušujú ústavnú identitu Nemecka.

26.

Vnútroštátny súd poznamenáva, že v prípade, ak rozhodnutie 2015/774 porušuje článok 123 ZFEÚ alebo prekračuje mandát ECB, bude nútený konštatovať podstatné a štrukturálne významné prekročenie právomocí ECB a z tohto dôvodu vyhovieť žalobám vo veci samej. Rovnaký záver by sa uplatnil v prípade, ak by režim prerozdeľovania strát, ktorý vyplýva z rozhodnutia 2015/774, zasahoval do rozpočtovej právomoci dolnej komory spolkového parlamentu.

Je rozhodnutie… 2015/774… v znení… rozhodnutia… 2016/1041… alebo spôsob jeho vykonávania v rozpore s článkom 123 ods. 1 ZFEÚ?

Odporuje toto rozhodnutie predovšetkým článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak v rámci [PSPP],

a)

dochádza k oznamovaniu podrobností o nákupoch spôsobom, na základe ktorého na trhoch vzniká de facto istota, že Eurosystém nakúpi časť dlhopisov vydaných členskými štátmi?

b)

sa ani dodatočne neposkytnú podrobné informácie o dodržaní minimálnych dôb od vydania dlhového cenného papiera na primárnom trhu do jeho nákupu na sekundárnom trhu, a teda v tomto rozsahu nemožno vykonať súdne preskúmanie?

3.

Odporuje rozhodnutie… 2015/774… uvedené v [prvej otázke] v jeho súčasnom znení článku 119 a článku 127 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ako aj článkom 17 až 24 Protokolu o [ESCB a ECB], pretože prekračuje rozsah mandátu [ECB] na vedenie menovej politiky, ktorý upravujú uvedené ustanovenia, a teda zasahuje do právomoci členských štátov?

Vyplýva prekročenie mandátu ECB najmä z toho, že:

a)

rozhodnutie uvedené v [prvej otázke] s ohľadom na objem PSPP, ktorý 12. mája 2017 predstavoval sumu 1534,8 miliardy eur, výrazne ovplyvňuje možnosti refinancovania členských štátov?

b)

Odporuje rozhodnutie uvedené v [prvej otázke] článku 119 a článku 127 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ako aj článkom 17 až 24 Protokolu o [ESCB a ECB] v každom prípade preto, že jeho objem a doba uplatňovania presahujúca dva roky a z nich vyplývajúce hospodárskopolitické dôsledky odôvodňujú zmenu v posudzovaní potrebnosti a primeranosti PSPP, a preto sa tento program od istého okamihu považuje za prekročenie mandátu [ECB] v oblasti menovej politiky?

5.

Odporuje neobmedzené rozdelenie rizík medzi národné centrálne banky Eurosystému v prípade nesplatenia dlhopisov centrálnych vlád alebo porovnateľných emitentov, ktoré môže vyplynúť z rozhodnutia uvedeného v [prvej otázke], článkom 123 a 125 ZFEÚ, ako aj článku 4 ods. 2 ZEÚ, ak toto opatrenie môže viesť k tomu, že bude nevyhnutná rekapitalizácia národných centrálnych bánk z rozpočtových prostriedkov?“

29.

Svoje písomné pripomienky predložili pán Weiss a i., pán Lucke a i., pán von Stein a i., ECB, Deutsche Bundesbank (Spolková banka Nemecka), nemecká, grécka, francúzska, talianska, portugalská a fínska vláda, ako aj Európska komisia. Okrem fínskej vlády sa všetci účastníci vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. júla 2018. Pán Gauweiler pri tejto príležitosti tiež uviedol svoje tvrdenia.

V. Analýza

V rámci svojej prvej otázky sa totiž Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd) odvoláva na rozhodnutie 2015/774 „respektíve spôsob jeho vykonávania“. V okamihu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania však už boli rozhodnutia 2015/2464 a 2017/100 prijaté. Výkon tohto rozhodnutia sa teda uskutočňuje nevyhnutne na základe štyroch rozhodnutí, ktoré zmenili pôvodný text. Vnútroštátny súd sa navyše svojou treťou otázkou Súdneho dvora pýta na rozhodnutie 2015/774 „uvedené v [prvej otázke] v jeho súčasnom znení“, teda ku dňu 18. júla 2017. Napokon sa zdá, že samotný výklad práva Únie, ktorý navrhuje vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa v istom zmysle zakladá na poslednom znení rozhodnutia 2015/774.

33.

Prikláňam sa preto k názoru Komisie, podľa ktorého je správnejšie posudzovať platnosť rozhodnutia 2015/774 v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania so všetkými znakmi, ktoré boli pre toto rozhodnutie v tomto okamihu charakteristické.

B. O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

34.

Talianska vláda v prvom rade tvrdí, že všetky prejudiciálne otázky predložené vnútroštátnym súdom sú neprípustné. Okrem piatej otázky sa však domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

38.

Z rozsudku zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), však vyplýva, že pokiaľ ECB uskutočňuje nadobúdanie štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu, jej zásah musí byť sprevádzaný dostatočnými zárukami na zosúladenie jej zásahu so zákazom menového financovania vyplývajúcim z článku 123 ods. 1 ZFEÚ. ( 18 ) Okrem toho program, ktorý umožňuje takéto nadobúdanie, môže byť prijatý a uplatňovaný iba pokiaľ sú opatrenia, ktoré obsahuje, primerané cieľom menovej politiky v súlade s článkom 119 ods. 2 a článkom 127 ods. 1 ZFEÚ. ( 19 )

39.

Skutočnosti, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd vo svojej prvej prejudiciálnej otázke, sa však týkali záruk, ktorými možno podmieniť platnosť rozhodnutia 2015/774. Za týchto okolností sa domnievam, že na uvedené skutočnosti možno prihliadať. Podľa môjho názoru predstavuje takýto prípad aj druhá prejudiciálna otázka, ktorá sa týka „obmedzení stanovených v judikatúre Súdneho dvora v súvislosti s nákupným programov, akým je PSPP“.

40.

Je pravda, že predmetom tejto druhej otázky sú skutočnosti vzbudzujúce neistotu, keďže sa týka prípadného zjemnenia uplatniteľných pravidiel v prípade zmeny situácie na finančných trhoch. Napriek tomu však táto otázka zodpovedá objektívnej potrebe vyriešenia sporov, o ktorých sa vedie konanie pred vnútroštátnym súdom, ( 20 ) pretože sa v zásade dotýka záruk, ktoré musia sprevádzať PSPP, aby nedošlo k porušeniu článku 123 ZFEÚ. Túto otázku preto považujem za prípustnú a možno ju posúdiť spoločne s prvou prejudiciálnou otázkou.

44.

Na druhej strane, ak by sa rozhodlo o takomto neobmedzenom prerozdelení, nehrozí, že dôjde k rozporu s článkami 123 a 125 ZEÚ či s článkom 4 ods. 2 ZEÚ tak, ako spresňuje aj vnútroštátny súd v rámci formulácie svojej otázky, že „ ak si [takéto neobmedzené rozdelenie rizík] môže vyžiadať rekapitalizáciu národných centrálnych bánk z rozpočtových prostriedkov“ ( 24 ). Ide teda nepochybne len o jednoduchý predpoklad, v prípade ktorého sa v súčasnosi nijako nepreukázalo, že by mohol nadobudnúť konkrétnu podobu. Je pravda, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka významného zvýšenia rizík pre Deutsche Bundesbank (Spolkovú banku Nemecka) v priebehu roku 2016. Vnútroštátny súd však spresňuje, že toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutia Rady guvernérov ECB o rozšírení APP na PSPP, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2016, vyvolali vznik ďalších rizík. Treba však poznamenať, že žiadne z rozhodnutí o PSPP nepredpokladá neobmedzené prerozdelenie rizík. To znamená, že absencia doplňujúcich informácií o dôvodoch, ktoré viedli k nárastu zabezpečeniu rizík Deutsche Bundesbank (Spolkovej banky Nemecka) neumožňuje konkretizovať výlučne teoretický predpoklad o rekapitalizácii národných centrálnych bánk v prípade vážneho zlyhania vyplývajúceho z PSPP.

45.

Z uvedených dôvodov sa mi zdá, že problém uvádzaný v piatej prejudiciálnej otázke má výlučne hypotetickú povahu, pretože právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu odpovede na túto otázku, nezodpovedajú súčasnej situácii a pravdepodobnosť, že takéto okolnosti nastanú, sa nepreukázala s dostatočnou istotou. V každom prípade, ak by sa dospelo k záveru, že pravdepodobnosť neobmedzeného prerozdelenia rizík sa dostatočne preukázala, quod non , je nesporné, že takéto prerozdelenie rizík doposiaľ nebolo konkretizované v podobe právnej normy Únie a nebolo ani ohlásené. Ako by za takýchto okolností mohol Súdny dvor rozhodnúť o platnosti pravidla, ktoré ešte neexistuje?

Prvé dve prejudiciálne otázky sa v zásade týkajú dodržiavania zákazu menového financovania štátnych dlhov stanoveného článkom 123 ods. 1 ZFEÚ.

48.

Rozsudok

zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), poskytol v tomto ohľade relevantný rámec preskúmania. Aj napriek rozdielom, ktoré odlišujú PSPP od OMT, ide totiž o dva programy nákupov štátnych dlhopisov na sekundárom trhu. Súdny dvor v citovanom rozsudku preto spresnil limity, ktoré je ECB povinná rešpektovať pri uplatňovaní programu nákupu štátnych dlhopisov. Okrem toho prevažná väčšina účastníkov konania, ktorí predložili svoje pripomienky v tomto konaní, sa odvoláva na tento rámec posúdenia.

49.

Súdny dvor predovšetkým potvrdil, že článok 123 ods. 1 ZFEÚ zakazuje poskytnutie akejkoľvek štátnej pomoci ESCB členskému štátu, pričom vo všeobecnosti nevylučuje možnosť, aby tento systém nakupoval štátne dlhopisy na sekundárnom trhu. ( 25 )

50.

Z týchto dvoch obmedzení vyplýva, že pokiaľ ECB nadobúda štátne dlhopisy na sekundárnom trhu, jej zásah musí byť sprevádzaný jednak dostatočnými zárukami na zosúladenie jej zásahu so zákazom menového financovania vyplývajúcim z článku 123 ods. 1 ZFEÚ a jednak na obmedzenie dôsledkov programu ECB na motiváciu viesť zdravú rozpočtovú politiku. ( 28 )

2.

O uplatnení zásad na PSPP

52.

Zásada zákonnosti nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu prostredníctvom ESCB nevyvoláva nijaké pochybnosti. ( 29 ) Túto zásadu podporuje článok 18.1 Protokolu o ESCB a ECB, ktorý „umožňuje ESCB v súvislosti s dosahovaním jeho cieľov a plnením jeho úloh okrem iného vstupovať na kapitálové trhy a pritom kupovať a predávať obchodovateľné cenné papiere, medzi ktoré patria štátne dlhopisy, pričom toto povolenie nepodlieha osobitným podmienkam okrem dodržania samotnej povahy operácií na voľnom trhu“ ( 30 ), a tiež nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článku 104 a článku 104b ods. 1 Zmluvy [teraz články 123 a 125 ZFEÚ]. ( 31 ) Podľa odôvodnenia 7 tohto nariadenia sa totiž výslovne predpokladá možnosť nákupu štátnych dlhopisov, keďže sa v ňom uvádza, že „nákupy uskutočňované na sekundárnom trhu sa nesmú používať na obchádzanie cieľov [článku 123 ZFEÚ]“.

53.

55.

Po prvé skutočnosť, že Rada guvernérov má právomoc určiť rozsah, začiatok, pokračovanie a prerušenie zásahov na sekundárnom trhu stanovených PSPP, nie je bezvýznamná. Ide o fakt, na ktorý Súdny dvor výslovne prihliadal pri posudzovaní platnosti programu OMT. ( 32 ) Najmä zo zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov ECB venovaných menovej politike vyplýva, že PSPP podlieha sústavnému hodnoteniu a prispôsobovaniu, ktoré je nezávislé a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie uvádzaného cieľa. ( 33 )

56.

Po druhé je PSPP len jedným zo štyroch podprogramov APP. Nákup štátnych dlhopisov na sekundárnych trhoch, ktorý tento program umožňuje, čiže má subsidiárnu povahu vo vzťahu k trom ďalším programom týkajúcim sa nákupu súkromných dlhopisov. ( 34 ) Skutočnosť, že povolený objem nákupov štátnych dlhopisov sa každý mesiac stanoví na základe predvídateľnosti nákupov v rámci ďalších troch podprogramov, predstavuje okolnosť, ktorá prispieva k tomu, aby sa zabránilo vzniku istoty o odkúpení štátnych dlhopisov nakúpených na primárnom trhu.

57.

Po tretie aj absencia selektívnosti v rámci PSPP pomáha zabezpečiť nepredvídateľnosť konkrétneho spôsobu uplatňovania tohto programu. Na rozdiel od OMT totiž PSPP nepredpokladá nákup dlhopisov selektívnym spôsobom, ale spôsobom, v ktorom sú zastúpené všetky členské štáty eurozóny. V súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia 2015/774 sa nákupy medzi členské štáty rozdelia podľa kľúča na upisovanie základného imania ECB upraveného v článku 29 štatútu ESCB a ECB. ( 35 )

Nedostatok presných informácií o tejto dobe je podmienkou sine qua non ich účinnosti. Zverejnenie dĺžky tejto doby zákazu nákupov by mohlo mať vplyv na predvídateľnosť nákupov a tvorbu ceny. Keďže súlad transakcií s trhovou cenou podlieha kontrole výboru pre riadenie rizík ESCB, ( 40 ) informácia, podľa ktorej tvoria minimálnu dobu medzi emisiou štátneho dlhopisu na primárnom trhu a jeho nákupom na sekundárnom trhu skôr dni ako týždne, je podľa môjho názoru dostatočná na to, aby sa zabezpečilo súdne preskúmanie súladu rozhodnutia 2015/774 s článkom 123 ZFEÚ. ( 41 ) Na jednej strane má výbor pre riadenie rizík ESCB v porovnaní so súdnym orgánom väčšie schopnosti a odborné znalosti pre posúdenie, či tvorba ceny zodpovedá trhovým podmienkam, a teda aj to, či ju možno zabezpečiť prostredníctvom doby zákazu nákupov. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že presné zverejnenie doby zákazu nákupov, a to aj dodatočne, by mohlo vyvolať očakávania na strane subjektov pôsobiacich na trhu, ktoré by mohli ovplyvniť tvorbu trhovej ceny.

61.

Po šieste rovnováha medzi druhom oznámených informácií a stupňom presnosti týchto zverejnených údajov umožňuje zaručiť účinnosť PSPP a zároveň zabrániť tomu, aby subjekty pôsobiace na primárnom trhu získali istotu o odkúpení štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu.

62.

Základné formy PSPP, akými je objem mesačných nákupov, predpokladaná doba APP alebo kritérium prerozdelenia nákupu štátnych dlhopisov medzi členské štáty eurozóny alebo prerozdelenie prípadných rizík, oznámil verejnosti prezident ECB 22. januára 2015. ( 42 ) Toto oznámenie prispieva k účinnosti APP a jeho účelom je podpora cieľov sledovaných nákupom dlhopisov súkromného a verejného sektora zavedených týmto programom. Týmto oznámením potvrdzuje ECB svoj záväzok bojovať s deflačnými tendenciami a v tomto ohľade vysvetľuje relevatným spôsobom kroky, ktoré v tomto smere podnikla. Ide o prostriedok, ktorým ECB uskutočňuje transmisiu uvoľnenia menových a finančných podmienok vytvorených prostredníctvom PSPP do reálnej ekonomiky. Takýto postup sa označuje aj ako „signalizačný kanál“. Umožňuje účinným spôsobom posilniť efekty sledované programom kvantitatívneho uvoľňovania. ( 43 )

65.

Týmito rôznymi zárukami podľa môjho názoru možno zabrániť tomu, aby sa podmienky emisie štátnych dlhopisov zmenili z dôvodu existencie istoty o odkúpení dlhopisov ESCB po ich emisii. Na základe týchto záruk teda možno vylúčiť, že uplatnenie programu, akým je PSPP, bude mať v praxi rovnaký účinok ako priamy nákup štátnych dlhopisov od verejných orgánov a agentúr členských štátov.

2) O neexistencii dopadu ponechania si dlhopisov do ich splatnosti a o nákupe dlhopisov s negatívnym výnosom [prvá prejudiciálna otázka písm. c) a d)]

66.

V rámci posudzovania prvej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd pýta na vplyv, ktorý môže mať na jednej strane ponechanie si všetkých nakúpených dlhopisov do ich splatnosti a na druhej strane nákup nominálnych obchodovateľných dlhových nástrojov s negatívnym ročným výnosom na zákonnosť PSPP s ohľadom na článok 123 ods. 1 ZFEÚ. Nemyslím si, že na základe týchto skutočností možno dospieť k záveru o neplatnosti rozhodnutia 2015/774.

i) O ponechaní si dlhopisov až do ich splatnosti

70.

Uchovávanie nakúpených cenných papierov až do ich splatnosti podľa môjho názoru nepochybne zodpovedá cieľom PSPP. Cieľom PSPP je totiž dosiahnutie cenovej stability. Presnejšie odôvodnenie 4 rozhodnutia 2015/774 dopĺňa, že, „veľký objem nákupov v rámci PSPP prispeje vďaka svojmu účinku opätovného vyváženia portfólií k dosiahnutiu s ním spojeného cieľa menovej politiky, ktorým je motivovanie finančných sprostredkovateľov, aby poskytovali viac likvidity medzibankovému trhu a viac úverov ekonomike eurozóny“.

71.

Vzhľadom na tento osobitý cieľ sa pripájam k názoru nemeckej vlády, podľa ktorého je prijateľné, aby nadobudnuté aktíva nebolo možné opätovne predať skôr, ako pominie hrozba pre menovú politiku vyplývajúca z nákupu. ( 49 ) Takýto účinok si teda vyžaduje dostatočné zvýšenie likvidity na trhu na to, aby bolo možné dospieť k vyváženiu portfólií, a teda predchádzať predčasnému opätovnému predaju nakúpených cenných papierov. Uchovávanie štátnych dlhopisov, resp. väčšiny z nich až do ich splatnosti je preto podľa môjho názoru v súlade s cieľom sledovaným PSPP.

ii) O nákupe dlhopisov s negatívnym výnosom

72.

Napokon, ako správne zdôrazňuje aj nemecká vláda, vzdanie sa nákupu štátnych dlhopisov, ktoré boli vydané s negatívnym výnosom, by bolo v rozpore s jedným zo základných prvkov PSPP, ktorý predpokladá nákup štátnych dlhopisov všetkých členských štátov eurozóny, čím sa zabezpečuje plnenie cieľov menovej politiky.

76.

Za týchto okolností nákup štátnych dlhopisov s negatívnym výnosom podľa môjho názoru neodporuje článku 123 ods. 1 ZFEÚ.

3) O absencii dopadu údajnej určiteľnosti cenných papierov, ktoré budú nakúpené v rámci platnosti rozhodnutia 2015/774 [prvá prejudiciálna otázka písm. a) a druhá prejudiciálna otázka]

77.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že kombinácia celkového zverejneného objemu APP, jeho ocenenia na základe kľúča upisovania záladného imania ECB a stáleho podielu tvoreného nákupmi štátnych dlhopisov v rámci APP umožňuje, aby sa vopred určil objem mesačných nákupov dlhopisov verejného sektora daného členského štátu. V tomto kontexte by nedostatok nadobudnuteľných štátnych dlhopisov vzhľadom na prísnosť podmienok akceptovateľnosti týkajúcich sa zostatkovej splatnosti a výnosu týchto dlhopisov, ako aj s ohľadom na pravidlo obmedzujúce nákupy ESCB na 33 % podielu emisie mohol subjektom umožniť nadobudnúť skutočnú istotu v súvislosti s konkrétnymi cennými papiermi nakúpenými v rámci PSPP.

81.

Ak v čase prijatia opatrenia nemožno s istotou predpokladať jeho účinky, nie je možné kritizovať posúdenie zodpovedného orgánu, pokiaľ nie je zjavne nesprávne s ohľadom na skutočnosti, ktoré mal tento orgán k dispozícii v čase prijatia spornej právnej úpravy. ( 58 ) V prejednávanej veci podľa môjho názoru rozhodnutie 2015/774 nevychádza zo „zjavne nesprávneho posúdenia“. Naopak, nie je spochybňované, ako sa uvádza v preambule rozhodnutia 2015/774, že toto rozhodnutie bolo prijaté„v situácii, keď [boli] kľúčové úrokové sadzby ECB na úrovni ich spodných hraníc a [malo] sa za to, že programy zamerané na nákup[y] aktív súkromného sektora [poskytovali] merateľný, ale nedostatočný priestor na riešenie prevažujúcich rizík zhoršenia cenovej stability“ ( 59 ). Za týchto podmienok bolo možné dôvodne považovať za „potrebné pridať k opatreniam menovej politiky Eurosystému PSPP ako nástroj, ktorého potenciál transmisie do reálnej ekonomiky je vysoký“ ( 60 ). Záruky, ktoré obklopujú PSPP, dotvárajú moje presvedčenie o tom, že ECB v čase prijímania rozhodnutia 2015/774 postupovala na základe uváženého a adekvátneho posúdenia.

82.

Samozrejme, beriem do úvahy aj súčasný názor podporovaný generálnym advokátom Bobekom v jeho návrhoch predložených vo veci Confédération paysanne a i. ( C‑528/16 , EU:C:2018:20 ), podľa ktorého je akýkoľvek vývoj relevantný pre posúdenie platnosti právneho aktu Únie. ( 61 ) Existovala by teda povinnosť zachovávať v platnosti právnu úpravu, ktorá by mohla „v extrémnych prípadoch nečinnosti v technickej alebo sociálnej oblasti“ viesť k prípadnému vyhláseniu neplatnosti ( 62 ).

85.

Okrem tej skutočnosti, že vplyvy programu, akým je PSPP na motiváciu viesť zdravú rozpočtovú politiku, sú už obmedzené možnosťou ESCB kedykoľvek odpredať nadobudnuté dlhopisy ( 66 ) alebo rozhodnúť o zastavení programu, považujem za podstatné ešte tri črty tohto programu.

86.

Po prvé článok 3 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2015/774 vyžaduje, aby sa emitentovi alebo ručiteľovi obchodovateľných cenných papierov v rámci PSPP priznalo hodnotenie kreditnej kvality minimálne na úrovni stupňa kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému. V opačnom prípade článok 3 ods. 2 písm. d) rozhodnutia 2015/774 spresňuje, že obchodovateľné cenné papiere sú akceptovateľné, len ak ich vydali alebo za ne v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program finančnej pomoci a ak vo vzžahu k nim Rada guvernérov pozastavila uplatňovanie minimálnych limitov kreditnej kvality v súlade s článkom 9 usmernenia Európskej centrálnej banky ECB/2014/31 z 9. júla 2014 o dodatočných dočasných opatreniach týkajúcich sa refinančných operácií Eurosystému a akceptovateľnosti zábezpeky, ktorým sa mení usmernenie ECB/2007/9. ( 67 )

87.

Táto požiadavka tvorí dôležitú záruku z hľadiska motivácie viesť zdravú rozpočtovú politiku. Ak totiž emitent štátnych dlhopisov prestane viesť zdravú rozpočtovú politiku, hrozí, že vydané štátne dlhopisy stratia toto hodnotenie kreditnej kvality. Takáto strata by však automaticky znamenala koniec nákupu týchto dlhopisov. ( 68 )

Je pravda, že prerozdelenie rizík sa v rozhodnutí 2015/774 výslovne neuvádza. Výslovne sa však spomína v úvodnom vyhlásení prezidenta ECB z 22. januára 2015, ako aj v tlačových komuniké ECB z 22. januára 2015 a z 10. marca 2016. Okrem toho bolo podľa ECB prerozdelenie strát, ktoré by mohli vyplynúť z nákupu dlhopisov medzinárodných organizácií a multilaterálnych rozvojových bánk so sídlom v eurozóne medzi centrálne banky Eurosystému, vyjadrené v neverejnom rozhodnutí ECB z 19. novembra 2015 o prerozdelení strát vyplývajúcich z operácií menovej politiky (revidované znenie) (ECB/2015/NP29), ktoré vychádza z článku 32 ods. 4 druhého pododseku štatútu o ESCB a ECB. Samotné prerozdelenie strát ECB, ktoré by mohlo vyplynúť z nákupu dlhopisov členských štátov eurozóny, by sa posudzovalo v súlade s článkom 33 ods. 2 štatútu o ESCB a ECB. O prípadné straty by sa teda znížil ročný prebytok, ktorý môže ECB vyplatiť centrálnym bankám Eurosystému, alebo by došlo k prenosu strát.

91.

Tieto jednotlivé charakteristické črty považujem za dostatočné na to, aby sa zabránilo tomu, aby program, akým je PSPP odňal členským štátom motiváciu viesť zdravú menovú politiku. Okrem toho možno tiež konštatovať, že vzhľadom na rozhodnutie Rady z 22. júna 2018 o ukončení postupu pri nadmernom deficite v prípade Francúzska ( 70 ), existuje už len jediný členský štát, na ktorý sa aj naďalej uplatňuje postup pri nadmernom deficite, hoci v roku 2011 bolo takýchto štátov dvadsaťštyri. ( 71 ) Takáto objektívna situácia je dôkazom o vedení zdravej rozpočtovej politiky členskými štátmi eurozóny.

Tretia a štvrtá otázka sa v podstate týkajú väzby medzi PSPP a menovou politikou, ktorá vymedzuje mandát ECB, a preskúmaním primeranosti, ktorej sa musí podrobiť rozhodnutie 2015/774 s cieľom preskúmania jeho súladu s článkom 119 ZFEÚ a článkom 127 ods. 1 a ZFEÚ (ako aj článkami 17 až 24 Protokolu o ESCB a ECB). Vnútroštátny súd sa pýta, či PSPP ešte možno považovať za súčasť mandátu ECB z hľadiska jeho objemu, doby uplatňovania a dôsledkov, ktoré sa s ním spájajú.

94.

V súlade so zásadou prenesenia právomocí uvedenou v článku 5 ods. 2 ZEÚ musí ESCB konať v rámci vymedzených právomocí, ktoré mu priznáva primárne právo. Nemôže preto platne prijať a uplatňovať program, ktorý by prekračoval oblasť vyhradenú menovej politike primárnym právom. Okrem toho, aby sa zabezpečilo dodržiavanie tejto zásady, akty ESCB podliehajú za podmienok vymedzených Zmluvami súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom. ( 72 )

95.

Potrebné parametre pre odpoveď na tieto otázky boli prijaté v rozsudkoch z 27. novembra 2012, Pringle ( C‑370/12 , EU:C:2012:756 ), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ).

1.

V tomto ohľade aj napriek tomu, že rozsudky z 27. novembra 2012, Pringle ( C‑370/12 , EU:C:2012:756 ), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), svedčia o určitom vývoji podoby týchto prostriedkov, túto skutočnosť nepovažujem za podstatnú. V prvom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že Zmluva o FEÚ odkazuje vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa menovej politiky „ viac na jej ciele, než na jej nástroje“ ( 74 ). Takýto hierarchický prístup sa už neuplatnil v druhom rozsudku, keď Súdny dvor rozhodol, že Zmluva o FEÚ „vymedzuje ciele menovej politiky a súčasne prostriedky, ktoré má ESCB na uplatňovanie tejto politiky“ ( 75 ). Aj napriek takéjto lexikálnej odlišnosti, pokiaľ ide o určenie, či opatrenie patrí do oblasti menovej politiky, treba nepochybne vychádzať z cieľov tohto opatrenia a použitých prostriedkov. ( 76 )

98.

Treba tiež pripomenúť, že opatrenie menovej politiky si nemožno zamieňať s opatrením hospodárskej politiky len na základe toho, že by mohlo mať nepriame účinky na stabilitu eurozóny. ( 77 ) Nepriama súvislosť totiž nemôže znamenať, že program ECB sa musí nevyhnutne považovať za opatrenie hospodárskej politiky, keďže zo samotnej Zmluvy, konkrétne z článku 119 ods. 2 ZFEÚ, článku 127 ods. 1 ZFEÚ a článku 282 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, že bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii. ( 78 )

b)

O zásade proporcionality a rozsahu súvisiaceho súdneho preskúmania

99.

O uplatňovaní zásad PSPP

a)

O dodržaní mandátu ECB

1) O cieľoch a nástrojoch využívaných PSPP

102.

V súlade s článkom 119 ods. 2 ZFEÚ a článkom 127 ods. 1 ZFEÚ je hlavným cieľom ESCB udržanie cenovej stability. Cieľom PSPP a všeobecnejšie APP, ktorý je jedným zo štyroch podprogramov, je prispieť k tejto cenovej stabilite zabránením poklesu inflácie, ktorú možno pozorovať od roku 2013 a ktorá sa podstatne zhoršila v roku 2014.

106.

Použité prostriedky sú tiež nástrojmi menovej politiky, pretože v súlade s článkom 3 rozhodnutia 2015/774 je ich cieľom povoliť nákup dlhových cenných papierov verejného sektora na sekundárnych trhoch. Teda ako konštatoval Súdny dvor v bode 54 rozsudku zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), „z článku 18.1 Protokolu o ESCB a ECB uvedeného v jeho kapitole IV… jasne vyplýva, že na dosiahnutie cieľov a úloh ESCB, ako vyplývajú z primárneho práva, ECB a národné centrálne banky môžu v zásade vstupovať na kapitálové trhy a pritom kupovať a predávať obchodovateľné cenné papiere znejúce na eurá“.

107.

Sám vnútroštátny súd sa domnieva, že cieľ PSPP a použité prostriedky predstavujú v zásade prípustné spresnenie úlohy ECB, ktorou je udržanie cenovej stability. Keďže miera inflácie závisí predovšetkým od spotrebného správania domácností a reálnej ekonomiky, zvýšenie likvidity komerčných bánk a ich zákazníkov by bolo možné považovať za vhodný priebežný cieľ na ceste k vplyvu na zvyšovanie cien. ( 85 )

2) O nepriamych účinkoch PSPP

108.

111.

Problematické je teda odlíšenie „nepriamej súvislosti“ od opatrenia menovej politiky. Podľa Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd) pod tento pojem nemožno zahrnúť istý a predvídateľný dôsledok napadnutého opatrenia, ale len vplyvy vyplývajúce z iných prechodných etáp tohto opatrenia. S takýmto výkladom sa nestotožňujem.

112.

V prvom rade podotýkam, že aj keď Súdny dvor pri príležitosti konania, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku zo 16. júna 2015 vo veci Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), nedefinoval pojem „nepriama súvislosť“, súvislosť, ktorá bola predmetom posúdenia v rámci tohto konania, sa netýkala „prechodnej“ etapy OMT, ale naopak podmienky uplatniteľnosti sine qua non , a to podmienenia uplatňovania programu úplným splnením programov makroekonomickej konsolidácie EFSF alebo ESM. Súdny dvor uznal, že táto podmienka nevylučovala, že OMT môže „súčasne“ posilniť vedenie k dodržiavaniu programov konsolidácie a tým do istej miery podporuje dosiahnute cieľov hospodárskej politiky, ktoré sledujú. Takéto súvislosti, ktoré sú vysoko pravdepodobné a bezprostredne súvisia s dotknutým programom, sa nemôžu považovať za nepriame. ( 87 )

113.

Ďalej, okrem skreslenia významu prídavného mena, ktoré použil Súdny dvor, nemožno koncept „nepriamej súvislosti“ prirovnať k inému ako k „obmedzenému“, „doplnkovému“ alebo ešte „okrajovému“ účinku. Takýto výklad by okrem iného odporoval pojmom používaný Zmluvou o FEÚ. Táto Zmluva totiž s cieľom cenovej stability spája podporu všeobecných hospodárskych politík v Únii, pričom neobmedzuje rozsah takejto podpory. Na rozdiel od toho článok 127 ods. 1 ZFEÚ ukladá ESCB povinnosť konať takýmto spôsobom, keďže toto ustanovenie stanovuje, že „ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii“. Jediné obmedzenie tejto podpory spočíva v zákaze ohrozenia cieľov menovej politiky.

117.

Takéto preskúmanie sa môže zdať obmedzené, až formálne. Súdnemu dvoru alebo inému súdu však takýto postup nemožno vytýkať, pretože podrobnejšie preskúmanie by už nebolo právnym posúdením, ale v prejednávanej veci by malo ekonomickú povahu, čo nepatrí do technickej právomoci súdu. ( 91 ) Otázka odbornosti však nevyhnutne musí byť súčasťou úvahy týkajúcej sa deľby mocí a rozhodovania v sporoch ústavnoprávnej povahy. ( 92 ) Rovnako ako orgány ECB, ani súdy poverené preskúmaním platnosti rozhodnutí tohto orgánu nie sú volenými orgánmi. Legitimita oboch uvedených subjektov sa prejavuje jednak v ich nezávislosti, čím sa nemyslí beztrestnosť, ale aj v ich odbornosti, ktorá umožňuje vymedziť hranice ich mandátu.

ii) O zárukách PSPP, ktoré obmedzujú vplyv tohto programu na hospodársku politiku

118.

Prvým účinkom PSPP, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd, keďže cieľ tohto programu by sa týkal hospodárskej politiky, by bolo zlepšenie ekonomickej situácie bánk a zvýšenie ich platobnej schopnosti z dôvodu predaja veľkého objemu rizikových cenných papierov ESCB, ktorých by sa bez PSPP nemali možnosť zbaviť (bez toho, aby utrpeli stratu).

119.

V tomto zmysle sa s ohľadom na niektoré záruky, ktoré odôvodňujú PSPP v súvislosti s článkom 123 ZFEÚ, možno ubezpečiť, že tento program nesleduje v prvom rade ciele hospodárskej politiky. Okrem podmienenia nákupu štátnych dlhopisov kreditnou kvalitou, ( 95 ) majú podľa môjho názoru zásadný význam tri záruky. Po prvé, nákupy štátnych dlhopisov v rámci PSPP majú subsidiárnu povahu vo vzťahu k postupom, ktoré sú povolené v rámci troch ďalších programov APP týkajúcich sa nákupu súkromných dlhopisov. ( 96 ) Po druhé nákupy povolené v rámci PSPP sú rozdelené medzi všetky členské štáty eurozóny na základe kľúča upisovania, ktorý je nemenný, objektívny a nezávisí od individuálnej ekonomickej situácie týchto štátov. Po tretie prerozdelenie rizík je obmedzené do výšky 20 % nákupov uskutočnených v rámci PSPP. Tieto charakteristické znaky, ktoré podmieňujú a vymedzujú uplatnenie PSPP bránia tomu, aby sa tento program mohol považovať za poskytnutie finančnej pomoci členskému štátu.

123.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa mi nezdá, že by sa ECB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovovaní cieľov programu, ani pri výbere nástrojov jeho uplatňovania. Rovnako nezneužila ani svoju právomoc ( 97 ) a ani zjavným spôsobom neprekročila hranice svojej diskrečnej právomoci. Možno konštatovať, že hoci PSPP sleduje ciele menovej politiky prostredníctvom nástrojov, ktoré patria do oblasti tejto politiky, je ešte potrebné, aby opatrenia zahrnuté v tomto programe boli vo vzťahu k stanovenému cieľu primerané.

b)

O primeranosti PSPP

124.

V zmysle odôvodnenia 4 rozhodnutia 2015/774 je PSPP primeraným opatrením na zmiernenie rizík výhľadu cenového vývoja, pretože „ešte viac uvoľn[il] menové a finančné podmienky vrátane podmienok poskytovania úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam v eurozóne, a tým podpor[il] súhrnnú spotrebu a investičné výdavky v eurozóne a v konečnom dôsledku podpor[il] návrat miery inflácie na úroveň tesne pod 2 % v strednodobom horizonte“. V zmysle toho istého odôvodnenia je toto opatrenie odôvodnené, pretože „v situácii, keď sú kľúčové úrokové sadzby ECB na úrovni ich spodných hraníc a má sa za to, že programy zamerané na nákup[y] aktív súkromného sektora poskytli merateľný, ale nedostatočný priestor na riešenie prevažujúcich rizík zhoršenia cenovej stability, je potrebné pridať k opatreniam menovej politiky Eurosystému PSPP ako nástroj, ktorého potenciál transmisie do reálnej ekonomiky je vysoký. Veľký objem nákupov v rámci PSPP prispeje vďaka svojmu účinku opätovného vyváženia portfólií k dosiahnutiu s ním spojeného cieľa menovej politiky, ktorým je motivovanie finančných sprostredkovateľov, aby poskytovali viac likvidity medzibankovému trhu a viac úverov ekonomike eurozóny“.

127.

Riziko deflácie v okamihu prijatia rozhodnutia 2015/774 nemožno poprieť. ( 101 ) Kontext deflácie, ktorý viedol k prijatiu PSPP, opisuje okrem iného odôvodnenie 3 rozhodnutia 2015/774. V zmysle tohto odôvodnenia ECB konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté „z dôvodu existencie viacerých faktorov, ktoré podstatne zvýšili riziko zhoršenia strednodobého výhľadu cenového vývoja, čím sa ohrozilo dosiahnutie primárneho cieľa ECB udržiavať menovú stabilitu. Tieto faktory zahŕňajú slabšie menové stimuly vyplývajúce z prijatých opatrení menovej politiky v porovnaní s očakávaniami, pokles väčšiny ukazovateľov skutočnej a očakávanej inflácie v eurozóne – tak celkových ukazovateľov, ako aj ukazovateľov bez vplyvu pohyblivých zložiek, akými sú energia a potraviny – smerom k historickému minimu, a zvýšenú pravdepodobnosť sekundárnych účinkov na mzdy a cenotvorbu spôsobených výrazným poklesom cien ropy“.

131.

Prijatie PSPP bolo okrem iného nevyhnutné, pretože ECB už vyčerpala iné, rovnako účinné opatrenia menovej politiky. Jedinou kategóriou cenných papierov, ktorá bola s ohľadom na jej existujúci podiel na trhu spôsobilá zabezpečiť potrebný objem nákupov, ktorý by dokázal uzavrieť inflačnú medzeru, bola kategória dlhopisov verejného sektora.

132.

Tieto znaky opatrenia kvantitatívneho uvoľňovania a kontext, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie 2015/774 vysvetlil prezident ECB pri príležitosti úvodného vyhlásenia 22. januára 2015, ako aj v zápisnici zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2015 a v priebehu ktorého sa rozhodlo o PSPP. Teda, aj keď je povinnosť odôvodnenia, ktorá zaväzuje ECB dôležitá, jej dodržiavanie je potrebné posúdiť nielen s ohľadom na znenie príslušného aktu, ale aj s ohľadom na jeho kontext a tiež súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť. ( 103 ) Úvodné vyhlásenia prezidenta ECB a zápisnice zo zasadnutí Rady guvernérov ECB venovaných menovej politike patria nepochybne medzi dokumenty, ktoré môžu dotvárať takýto „kontext“.

133.

Zápisnica zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2015, je ešte podrobnejšia. Práve v tomto dokumente sa predpovede inflácie v eurozóne označujú ako „negatívne“, pričom ročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (IPCH) sa v decembri 2014 stanovil na –0,2 %, „najmä z dôvodu poklesu ročnej variabilnej sadzby zložky energií ale aj zložky potravín“ ( 104 ). Pod názvom „úvahy a možné riešenia menovej politiky“ bodu 1 „posúdenie finančného, ekonomického a menového vývoja a možné riešenia“, výslovne vzniká otázka, či „už poskytnutý menový stimul bude aj naďalej vhodným prostriedkom pre dosiahnutie miery inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte alebo je pre naplnenie mandátu ECB v oblasti cenovej stability potrebné prijať rozšírený program nákupov aktív“, a to z dôvodu, že „makroekonomické riziká, ktoré súvisia s dlhodobo pretrvávajúcou nízkou mierou inflácie, sa ešte zintenzívnili a zvýšili sa sekundárne riziká“ ( 105 ). Taktiež sa konštatuje, že „kvantitatívny“ prvok opatrení, ktoré v minulosti prijala Rada guvernérov ECB, nenaplnil pôvodné očakávania.

135.

Pán Praet, člen predstavenstva ECB, preto v tomto kontexte navrhol dve možné riešenia menovej politiky, a to buď neodkladné posilnenie akomodačného menového smerovania, pričom poukázal na dva možné varianty, alebo uplatnenie vyčkávacieho prístupu, pričom spresnil, že „by bolo potrebné sa riadne vysporiadať s rizikami vyplývajúcimi z rozhodnutia nekonať, ktoré môžu prevyšovať riziká spojené s prijatím opatrení“ ( 106 ). Pri tejto príležitosti vznikla aj otázka o prípadnom prerozdelení rizík, ako aj o možných formách prerozdelenia. ( 107 ) Operatívne podrobnosti prípadného programu nákupu cenných papierov verejného sektora vypracoval pán Coeuré, ďalší člen predstavenstva ECB.

139.

Okrem toho z tohto odôvodnenia vyplýva, že ESCB dôsledne a nestranne preskúmal všetky relevantné skutočnosti v prejednávanej situácii a že jeho posúdenie ekonomickej situácie v čase ohlásenia programu a rozhodnutia 2015/774 nejavilo známky zjavne nesprávneho posúdenia.

2) O primeranosti PSPP v prísnom význame slova

140.

Aj keď je PSPP vhodný na dosiahnutie cieľa cenovej stability, ktorý sleduje, je ešte potrebné, aby zjavne nepresahoval rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné.

141.

144.

To znamená, že rozhodnutie o predĺžení platnosti PSPP z 3. decembra 2015 bolo výsledkom diskusie, v ktorej sa argumentovalo viacerými skutočnosťami potvrdzujúcimi predpoklad, že úprava inflácie na úroveň blízku 2 % si vyžiada viac času ako sa predpokladalo v marci 2015. ( 112 ) Je nesporné, že v danom okamihu došlo k porovnávaniu záujmov. Zo zápisnice zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 2. a 3. decembra 2015, predovšetkým vyplýva, že „bolo poukázané na to, že riziko spojené s nečinnosťou o niečo prevyšovalo riziko spojené s konaním“, ale tiež, že niektorí členovia Rady guvernérov „považovali skutočnosti svedčiace o rekalibrácii menovej politiky počas tohto zasadnutia za nedostatočné“ alebo „zdôraznili skutočnosť, že rozhodnutie o potrebe konať nemožno oddeliť od povahy zvyšných dostupných nástrojov“ a že „účinnosť doplňujúcich opatrení menovej politiky sa musí vyhodnotiť s ohľadom na ich náklady a prípadné sekundárne účinky“. Z toho vyplýva, že aj keď návrh na predĺženie APP od septembra 2016 do marca 2017 získal významnú podporu, dosiahla sa všeobecná zhoda v tom, že iné možnosti, ako napríklad ďalšie predĺženie programu alebo rozšírenie objemu mesačných nákupov, nepostačujú na dosiahnutie konjunktúry. ( 113 )

145.

Rozhodnutie z 8. decembra 2016 o zvýšení objemu mesačných nákupov v rámci APP na 80 miliárd bolo prijaté na základe podobnej diskusie v reakcii na konštatovanie o opätovnom zhoršení výhľadov trvalej úpravy inflácie najmä z dôvodu zhoršenia vonkajších podmienok. ( 114 ) Ako (podrobne) vyplynulo zo zápisnice zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 9. a 10. marca 2016, „boli vyslovené rôzne názory pokiaľ ide o jednotlivé zložky navrhovaných opatrení“ ( 115 ). Niektorí členovia v tejto súvislosti poukázali predovšetkým na náklady a riziká vyplývajúce z rozsiahlejšieho záväzku vyplývajúceho z nákupu aktív verejného sektora ( 116 ) alebo namietli, že prijatie režimu vyňatia sadzby jednodňovej sterilizačnej operácie uplatniteľnej na nadmerné rezervy vytvorené bankami nebolo odôvodnené. ( 117 )

148.

Jednotlivé zmeny PSPP, najmä pokiaľ ide o jeho dĺžku a objem, teda vyplynuli zo zváženia záujmov v danom okamihu. V tomto ohľade prax ECB spočívajúca v uverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov ECB venovaných menovej politike, počas ktorých sú prijímané rozhodnutia, zabezpečuje osobitné a dostatočné odôvodnenie, ktoré spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Vzhľadom na oznámenie v tlačových komuniké ECB a zahrnutie do odôvodnení rozhodnutí ECB, ktorými bolo zmenené rozhodnutie 2015/774, nemožno spochybňovať záväznú povahu mesačných objemov nákupov a dobu uplatňovania APP s ohľadom na ESCB, a to už len na základe samotnej zásady patere legem quam ipse fecisti . ECB zastáva názor, že tieto zmeny viedli okrem iného k zmene článku 2 ods. 2 a článku 3 usmernení PSPP s cieľom vykonať zmeny objemu mesačných nákupov APP, ako aj predĺženia doby jeho platnosti.

149.

Prípadný objem PSPP je obmedzený jednak podriadenosťou ďalšieho uplatňovania PSPP k stanovenému cieľu, ktorým je dosiahnutie mieru inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte, čo je podmienené jednak jeho trvaním, ale aj objemom, a jednak viacerými spôsobmi vyplývajúcimi z rozhodnutia 2015/774.

150.

Tieto obmedzenia zodpovedajú určitým zárukám, ktoré bránia tomu, aby subjekty pôsobiace na trhu so štátnymi dlhopismi mohli de facto konať ako sprostredkovatelia ESCB pri priamom nadobúdaní dlhopisov od verejných orgánov, úradov a agentúr dotknutého členského štátu. Obmedzím sa teda len na ich pripomenutie:

151.

Z charakteristických znakov PSPP, ktoré boli prijaté na základe rozhodnutia 2015/774, teda vyplýva, že ESBC zvážil jednotlivé záujmy v danom okamihu takým spôsobom, aby sa počas uplatňovania predmetného programu zabránilo možnému vzniku zjavne neprimeraných ťažkostí vo vzťahu k sledovaným cieľom.

152.

Môj návrh teda nepopiera diskutabilnú účinnosť PSPP. Ako však už relevantne zdôraznil aj Súdny dvor „vzhľadom na diskutabilnú povahu, ktorou sa otázky menovej politiky často vyznačujú, a širokú mieru voľnej úvahy ESCB by sa od neho nemalo vyžadovať viac než uplatňovanie jeho hospodárskych právomocí a využívanie nevyhnutných technických prostriedkov, ktoré má k dispozícii, pri uskutočňovaní rovnakej analýzy so všetkou starostlivosťou a presnosťou“ ( 123 ). Zápisnice zo zasadnutí Rady guvernérov ECB venovaných menovej politike, ktoré sa týkajú rozhodnutia 2015/774, sú dostatočným dôkazom o takejto starostlivosti.

3.

Záver k tretej a štvrtej otázke

( 1 ) Jazyk konania: francúzština

( 2 ) Ú. v. EÚ L 121, 2015, s. 20 .

( 3 ) Ú. v. EÚ L 303, 2015, s. 106 .

( 4 ) Ú. v. EÚ L 121, 2016, s. 24 . Hoci vnútroštátny súd na toto rozhodnutie neodkazuje vo svojich otázkach, rozhodnutie 2015/774 bolo zmenené aj rozhodnutím Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/2464 zo 16. decembra 2015 ( Ú. v. EÚ L 344, s. 1 ), ako aj rozhodnutím Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/100 z 11. januára 2017 ( Ú. v. EÚ L 16, 2017, s. 51 ).

( 5 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 230 .

( 6 ) To znamená program nákupu cenných papierov krytých aktívami („asset‑backed securities purchase programme“ alebo „ABSPP“) a tretí program nákupu krytých dlhopisov („covered bond purchase programme“ alebo „CBPP 3“). Štvrtý podprogram, program nákupu dlhopisov podnikateľského sektora („corporate sector purchase programme“ alebo „CSPP“) bol prijatý 10. marca 2016 [pozri rozhodnutie ECB (EÚ) 2016/948 z 1. júna 2016, o vykonávaní programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (ECB/2016/16), Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 28 ].

( 13 ) Ú. v. EÚ L 169, 2016, s. 14 .

( 14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , body 14 a 16 ).

( 15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco ( C‑491/01 , EU:C:2002:741 , bod 40 ), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 29 ).

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2002, National Farmers’ Union ( C‑241/01 , EU:C:2002:604 , bod 37 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Rozsudok zo 17. júla 1997, SAM Schiffahrt a Stapf ( C‑248/95 a C‑249/95 , EU:C:1997:377 , bod 46 ). Pozri tiež rozsudok z 1. októbra 2009, Gaz de France – Berliner Investissement ( C‑247/08 , EU:C:2009:600 , bod 49 ).

( 18 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 102 ).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 95 ).

( 26 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 97 ).

( 27 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 109 ).

( 28 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , body 102 a 115 ).

( 29 ) Pozri v tomto zmysle WILSHER, D.: Ready to Do Whatever it Takes? The Legal Mandate of the European Central Bank and the Economic Crisis. In: Cambridge Yearbook of European Legal Studies , vol. 15, 2012‑2013, s. 510 – 536, osobitne s. 514.

( 30 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 96 ).

( 34 ) Článok 2 ods. 2 usmernení PSPP.

( 35 ) Okrem vylúčenia Grécka z dôvodov požiadaviek kreditnej kvality. Na základe týchto záruk centrálne banky Eurosystému nenakúpili grécke dlhopisy verejného sektora v rámci PSPP (pozri rozhodnutie 2016/1041). K týmto podmienkam pozri body 86 a 87 nižšie.

( 36 ) Výnimočne je táto horná hranica obmedzená na 25 % [článok 5 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2015/774]. Táto hranica sa však zvyšuje na 50 % v prípade dlhopisov vydaných medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami [článok 5 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2015/774].

( 37 ) Horná hranica na emitenta sa uplatňuje do výšky 50 % v prípade emitentov, ktorí sú medzinárodnými organizáciami alebo multilaterálnymi rozvojovými bankami [článok 5 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2015/774].

( 38 ) Článok 4 ods. 3 usmernení PSPP v spojení s bodom 5 ich prílohy.

( 39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , body 106 a 107 ).

( 46 ) Bod 118 nižšie.

( 47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 118 ).

( 48 ) Článok 12 ods. 2 usmernení PSPP.

( 49 ) Bod 16 písomných pripomienok nemeckej vlády.

( 50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 125 ).

( 51 ) Pozri tlačové komuniké ECB z 19. januára 2017 o podrobnostiach nákupu aktív APP s výnosom pod úrovňou sadzby jednodňovej sterilizačnej operácie.

( 58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 1994, Crispoltoni a i. ( C‑133/93, C‑300/93 a C‑362/93 , EU:C:1994:364 , bod 43 ), a z 12. júla 2001, Jippes a i. ( C‑189/01 , EU:C:2001:420 , bod 84 ).

( 59 ) Odôvodnenie 4 rozhodnutia 2015/774.

( 60 ) Odôvodnenie 4 rozhodnutia 2015/774.

( 61 ) Pozri body 131 až 142 týchto návrhov a pozri tiež moje návrhy vo veci Coman a i. ( C‑673/16 , EU:C:2018:2 , poznámka pod čiarou 25).

( 62 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Confédération paysanne a i. ( C‑528/16 , EU:C:2018:20 , bod 140 ).

( 63 ) Pozri rozhodnutie 2015/2101.

( 70 ) V súlade s odporúčaním Komisie z 23. mája 2018 ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2009/414/ES o existencii nadmerného deficitu vo Francúzsku COM(2018) 433 final].

( 71 ) Ide o Španielsko.

( 72 ) Pozri v tomto zmysle rozsudkom zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 41 ).

( 73 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. novembra 2012, Pringle ( C‑370/12 , EU:C:2012:756 , bod 53 ) a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 42 ).

( 74 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 75 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 81 ) ECB v tomto ohľade v odôvodnení 2 rozhodnutia 2015/2464 spresňuje, že „Rada guvernérov 3. decembra 2015 v súlade so svojím mandátom na zabezpečenie cenovej stability rozhodla upraviť niektoré prvky PSPP tak, aby sa udržateľne upravil vývoj inflácie v súlade s cieľom dosiahnuť mieru inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte“. Pozri tiež odôvodnenie 2 rozhodnutia 2016/702, ako aj odôvodnenia 3 a 4 rozhodnutia 2017/100. V zmysle rozhodnutia Rady guvernérov ECB prijatého v roku 1998 je cenová stabilita definovaná ako vývoj harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, ktorý je nižší ako 2 %. Rada guvernérov, ktorá túto definíciu potvrdila, 8. mája 2003 rozhodla, že v rámci snahy o dosiahnutie cieľa cenovej stability bolo jej cieľom udržať mieru inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte. ECB týmto spôsobom mala v úmysle pripraviť dostatočne bezpečné prostredie ako ochranu pred rizikami deflácie (pozri tlačové komuniké ECB z 8. mája 2003 o stratégii ECB v oblasti menovej politiky).

( 82 ) Pozri tlačové komuniké ECB zo 14. júna 2018 o rozhodnutiach o menovej politike.

( 83 ) Pozri v tomto zmysle ANTONIN, C., BLOT, C., LE BAYON, S., PÉLÉRAUX, H., RIFFLART, C., a i.: Banques centrales, dernier rempart contre la déflation: Perspectives économiques 2014 – 2015 pour l’économie mondiale. In: Revue de l’OFCE – Analyse et prévisions , 2014, s. 11 – 51.

( 84 ) V súvislosti s otázkou vzťahu medzi menovou politikou a jednotným uplatňovaním PSPP vo všetkých členských štátoch Eurozóny pozri ADAMSKI, D.: Economic Constitution of the Euro Area After the Gauweiler Preliminary Ruling. In: Common Market Law Review , vol. 52, 2015, s. 1451 – 1490, osobitne s. 1488, poznámka pod čiarou 122. V rámci konania, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 ), sa Súdny dvor domnieval, že skutočnosť, že OMT sa osobitne obmedzuje na štátne dlhopisy niektorých členských štátov, teda ako taká nemohla znamenať, že nástroje, ktoré ESCB používa, nepatria do oblasti menovej politiky (bod 55). Uvedené platí o to viac v situácii, ak takáto selektivita neexistuje.

( 91 ) Pozri v tomto zmysle MARTUCCI, F.: La Cour de justice face à la politique monétaire en temps de crise de dettes souveraines: l’arrêt Gauweiler entre droit et marché. In: Cahiers de droit européen , 2015, s. 493 – 534, osobitne s. 509; CLASSEN, C. D.: Funktionsadäquate checks and balances statt richterliche Vollkontrolle unter demokratischem Vorwand. In: Europarecht , 2015, vol. 4, s. 477 – 486; HERRMANN, C., DORNACHER, C.: Grünes Licht vom EuGH für EZB‑Staatsanleihenkäufe – ein Lob der Sachlichkeit! In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht , 2015, s. 579 – 583, ako aj HINAREJOS, A.: Gauweiler and the Outright Monetary Transactions Programme: The Mandate of the European Central Bank and the Changing Nature of Economic and Monetary Union. In: European Constitutional Law Review , vol. 11, 2015, s. 563 – 576, osobitne s. 575. Niektorí uvedení autori sa odvolávajú aj na potrebu nezávislosti ECB s cieľom odôvodniť obmedzenú povahu preskúmania, ktoré má Súdny dvor vykonávať.

( 92 ) Pozri v tejto súvislosti HALBERSTAM, D.: Constitutional Heterarchy: The Centrality of Conflict in the European Union and the United States. In: DUNOFF, J., TRACHTMAN, J. (ed.): Ruling the World? Constitutionalism, International Law and Global Government . Cambridge University Press, 2009, s. 326 – 355. Pozri tiež v súvislosti s uplatnením teórie D. Halberstama aj rozhodnutia prijaté Úniou v rámci boja s finančnou krízou, FABBRINI, F.: The Euro‑Crisis and the Courts: Judicial Review and the Political Process in Comparative Perspective. In: Berkeley Journal of International Law , vol. 32:1, 2014, s. 64 – 123, osobitne s. 116 a nasl.

( 99 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 68 ).

( 100 ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 69 ).

( 101 ) Pozri najmä ANTONIN, C., BLOT, C., LE BAYON, S., PÉLÉRAUX, H., RIFFLART, C. a i.: Banques centrales, dernier rempart contre la déflation: Perspectives économiques 2014 – 2015 pour l’économie mondiale. In: Revue de l’OFCE – Analyse et prévisions , 2014, s. 11 – 51.

( 102 ) Pozri bod 117 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 103 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 70 ).

( 104 ) Zápisnica zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2015, s. 4 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( 111 ) Zápisnica zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2015, s. 19 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky. ECB vo svojich písomných pripomienkach spresňuje, že využila viaceré ekonometrické modely s cieľom odhadnúť približné objemy nákupov, ktoré boli potrebné pre dosiahnutie stanovenej miery inflácie (pozri bod 22 týchto pripomienok).

( 112 ) Pozri v tejto súvislosti vyjadrenie pána Praeta a diskusiu v Rade guvernérov týkajúcu sa tejto otázky v zápisnici zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 2. a 3. decembra 2015, s. 6, 11 a 12 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( 113 ) Pozri zápisnicu zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 2. a 3. decembra 2015, osobitne s. 15 až 17 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( 114 ) Najmä pokles cien energií a vývoj menového kurzu. Pozri zápisnicu zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 9. a 10. marca 2016, osobitne s. 12 a 22 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( 115 ) Najmä s. 15 uvedenej zápisnice vo francúzskom jazykovom znení dostupnom na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( 116 ) Pozri zápisnicu zo zasadnutia Rady guvernérov ECB venovaného menovej politike, ktoré sa konalo 9. a 10. marca 2016, osobitne s. 17 francúzskeho jazykového znenia dostupného na internetovej stránke Francúzskej národnej banky.

( ) Rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 75 ).