C-511/17

62017CC0511

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

EVGENI TANČEV

prednesené 19. decembra 2019 ( 1 )

Vec C‑511/17

Györgyné Lintner

Prejednávaná vec vychádza z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) a ktorý sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 2 ). Je súčasťou série vecí, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru v súvislosti s maďarským rámcom právnej úpravy zmlúv o spotrebiteľskom úvere v cudzej mene. ( 3 )

2.

Prejednávaná vec však nastoľuje základné otázky týkajúce sa povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať z úradnej moci (ex offo) nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách v súlade s judikatúrou Súdneho dvora k výkladu smernice 93/13. Po prvé ide o otázku, či sa preskúmanie nekalých podmienok ex offo zo strany vnútroštátneho súdu musí vzťahovať na všetky podmienky zmluvy, aj keď sa tieto podmienky netýkajú predmetu žaloby, a po druhé do akej miery má vnútroštátny súd vykonať vyšetrovacie opatrenia ex offo s cieľom získať potrebné právne a skutkové okolnosti na vykonanie tohto preskúmania?

3.

Prejednávaná vec preto Súdnemu dvoru poskytuje cennú príležitosť, aby rozvinul a spresnil svoju judikatúru týkajúcu sa smernice 93/13, a najmä aby objasnil rozsah povinnosti vnútroštátneho súdu vykonať vyšetrovacie opatrenia ex offo , ktoré vyplývajú z prelomového rozsudku vo veci z 9. novembra 2010vo veci VB Pénzügyi Lízing ( C‑137/08 , EU:C:2010:659 ).

II. Právny rámec

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

6.

Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 ďalej stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

B.

„Do právomoci okresných súdov patria… žaloby o určenie neplatnosti nekalých zmluvných podmienok.“

9.

Podľa § 73/A ods. 1 písm. b) zákona o občianskom súdnom konaní:

„Zastupovanie advokátom je povinné:… vo veciach patriacich do pôsobnosti okresného súdu ako prvostupňového súdu, a to vo všetkých štádiách konania a takisto v rámci odvolania….“

10.

§ 213 ods. 1 zákona o občianskom súdnom konaní stanovuje:

Z návrhu na začatie porejudiciálneho konania vyplýva, že 13. decembra 2007 pani Györgyné Lintnerová ako spotrebiteľka uzavrela s finančnou inštitúciou, spoločnosťou UniCredit Bank Hungary Zrt. (ďalej len „UniCredit Bank Hungary“), úverovú zmluvu, ktorá bola denominovaná vo švajčiarskych frankoch, ale poskytnutá a splatná v maďarských forintoch a zabezpečená hypotékou (ďalej len „zmluva“). ( 4 )

13.

Pani Lintnerová sa domnievala, že zmluva obsahovala určité podmienky, ktoré mohli byť považované za nekalé, a preto podala 18. júla 2012 proti spoločnosti UniCredit Bank Hungary žalobu na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko). Pani Lintnerová vo svojej žalobe navrhovala, aby vnútroštátny súd vyhlásil za neplatné ustanovenia 7.2.2, 7.3 a 7.4 zmluvy, podľa ktorých má UniCredit Bank Hungary právo na jednostranné zmeny zmluvy, a aby konštatoval, že tieto ustanovenia sú pre ňu nezáväzné od dátumu uzavretia zmluvy. Na podporu svojej žaloby sa odvolávala najmä na smernicu 93/13.

14.

Rozsudkom z 29. augusta 2013 vnútroštátny súd túto žalobu zamietol. Pani Lintnerová podala proti tomuto rozsudku odvolanie.

15.

Uznesením z 26. októbra 2015 vnútroštátny súd vyzval pani Lintnerovú, aby podala návrh na uplatnenie právnych dôsledkov neplatnosti zmluvy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú zmlúv o úvere v cudzej mene, ktoré boli prijaté v roku 2014. Tieto právne predpisy zahŕňajú najmä zákony DH1 ( 5 ) a DH2 ( 6 ), ktoré obsahujú ustanovenia upravujúce určenie nekalej povahy a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, pokiaľ ide o podmienky obsiahnuté v týchto zmluvách týkajúce sa právomoci jednostranne meniť a dopĺňať zmluvu v prospech veriteľa (ďalej len „právomoc jednostranne meniť“) a rozdielu medzi nákupnými a predajnými kurzami príslušnej meny („rozdiel medzi výmennými kurzami“). ( 7 )

19.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vzhľadom na to, že žalobkyňa výzve nevyhovela, vnútroštátny súd uznesením zo 7. decembra 2015 konanie zastavil. Pani Lintnerová podala proti tomuto uzneseniu odvolanie.

20.

Uznesením z 29. marca 2016 Fővárosi Ítélőtábla (Regionálny odvolací súd hlavného mesta Budapešť) potvrdil uznesenie vnútroštátneho súdu zo 7. decembra 2015, pokiaľ ide o nekalú povahu ustanovení týkajúcich sa právomoci jednostranných zmien a rozdielu medzi výmennými kurzami, ako sú uvedené v zákonoch DH1 a DH2. Zrušil však toto uznesenie vo zvyšnej časti a nariadil vnútroštátnemu súdu, aby vec znovu preskúmal a vydal nové rozhodnutie. Domnieval sa, že aj keď ustanovenia uvedené v zákonoch DH1 a DH2 už nemôžu byť predmetom súdneho rozhodnutia, ( 8 ) pani Lintnerová naďalej uplatňovala svoje nároky v rozsahu, v akom sa domáhala vyhlásenia nekalej povahy ustanovení uvedených v uznesení z 1. apríla 2014. Preto rozhodol, že vnútroštátny súd musí v rámci opätovného preskúmania meritórne rozhodnúť o zostávajúcej časti návrhov pani Lintnerovej.

„1.

Má sa článok 6 ods. 1 [smernice 93/13] – aj vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje povinné zastupovanie v konaní pred súdmi – vykladať v tom zmysle, že každá zmluvná podmienka musí byť z hľadiska jej možnej kvalifikácie ako nekalej posudzovaná individuálne, a to bez ohľadu na otázku, či je na účely rozhodnutia o žalobnom návrhu skutočne potrebné zaoberať sa všetkými zmluvnými ustanoveniami?

2.

Alebo sa má článok 6 ods. 1 [smernice 93/13] na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v prvej otázke, vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa dospelo k záveru, že ide o nekalú podmienku, na ktorej sa zakladá žalobný návrh, treba posúdiť všetky ostatné zmluvné ustanovenia?

3.

Môže kladná odpoveď na druhú otázku znamenať, že nekalú povahu predmetnej podmienky možno preukázať len po posúdení celej zmluvy, to znamená, že nekalú povahu jednotlivých prvkov danej zmluvy nemožno posudzovať samostatne a nezávisle od zmluvnej podmienky napadnutej žalobou?“

Po tom, čo Súdny dvor upozornil vnútroštátny súd na tento rozsudok, opýtal sa ho, či trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Vnútroštátny súd odpovedal kladne 16. októbra 2018.

27.

UniCredit Bank Hungary, maďarská vláda a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Títo účastníci konania sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. septembra 2019.

V. Zhrnutie pripomienok účastníkov konania

28.

UniCredit Bank Hungary tvrdí, že na všetky tri položené otázky je potrebné odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 neukladá vnútroštátnym súdom povinnosť preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok, ktoré neboli napadnuté spotrebiteľom a ktoré sa netýkajú zmluvných podmienok, na ktoré sa vzťahuje žaloba. Ako uviedol Súdny dvor v odpovedi na piatu otázku položenú vo veciach OTP Bank a OTP Faktoring ( 10 ), vnútroštátny súd musí preskúmať nekalé podmienky ex offo iba vtedy, ak má na tento účel potrebné právne a skutkové okolnosti a ak je dotknutá zmluvná podmienka relevantná pre rozhodnutie o žalobe a má s ňou materiálnu a logickú súvislosť. Pokiaľ súd na základe spisu zistí možnú nekalú povahu, na ktorú sa nevzťahujú žalobné návrhy, ale súvisiacu s nimi, musí zabezpečiť, aby táto nekalá podmienka nezaväzovala spotrebiteľa, avšak preskúmanie ex offo by sa nemalo vzťahovať na celú zmluvu, pokiaľ to žalobca nenavrhne a spočíva v hľadaní podmienok, ktoré by sa mohli považovať za nekalé.

Maďarská vláda tvrdí, že na základe judikatúry Súdneho dvora, ( 13 ) pokiaľ ide o preskúmanie ex offo , nie je rozhodujúce, či je spotrebiteľ zastúpený advokátom. Okrem toho, ak preskúmanie dôkazov na základe dôkazných návrhov účastníkov konania pri zohľadnení žaloby a vyjadrenia žalovaného jasne vedie k záveru, že podmienka, na ktorú sa účastníci konania odvolávajú, je nekalej povahy, súd musí ex offo vyhlásiť jej nekalú povahu, avšak ak súd nemá na tento účel potrebné právne a skutkové okolnosti, nemôže tak urobiť, pretože nie je možné ex offo navrhnúť dôkazy. Ako maďarská vláda uviedla na pojednávaní, judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa povinnosti vnútroštátneho súdu ex offo vykonať vyšetrovacie opatrenia je spojená s pôsobnosťou smernice 93/13 a v prípade, ak existujú náznaky, že podmienka môže byť nekalej povahy, ale súd potrebuje ďalšie dôkazy, aby si v tejto veci vytvoril názor, maďarské právo stanovuje, že súd o tejto možnosti informuje účastníkov konania, a spotrebiteľ tak môže rozšíriť svoju žalobu a predložiť príslušnú dokumentáciu do spisu.

32.

34.

Maďarská vláda podobne zastáva názor, že na tretiu otázku je potrebné odpovedať kladne, teda, že ak sa preskúmanie vykoná v medziach žaloby a vnútroštátny súd rozhodne na základe právnych a skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, že zmluvná podmienka je jasne a zjavne nekalej povahy, musí to ex offo zohľadniť, aj keď sa na to účastníci konania neodvolávali.

35.

Komisia tvrdí, že Súdny dvor by mal na všetky tri otázky v ich spojení odpovedať tak, že článok. 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o nekalej povahe podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi, má pri posudzovaní týchto podmienok zohľadniť okolnosti zmluvy a všetky jej ostatné podmienky a po zohľadnení týchto faktorov rozhodnúť o nekalej povahy zmluvnej podmienky alebo zabezpečiť, aby mohla zmluva naďalej existovať bez tejto nekalej podmienky. Povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok patriacich do pôsobnosti smernice 93/13 nesiaha tak ďaleko a nevyžaduje, aby vnútroštátny súd preskúmal nekalú povahu každej jednotlivej zmluvnej podmienky, ak si to spotrebiteľ nepraje, pod podmienkou, že spotrebiteľ na základe vnútroštátneho procesného práva, najmä na základe prekážky res judicata , nestratí svoje právo napadnúť ďalšou žalobou podmienky, ktoré neboli uvádzané v konaní vo veci samej.

36.

38.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je vnútroštátny súd povinný podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 preskúmať ex offo nekalú povahu všetkých zmluvných podmienok aj v prípade, ak nie sú nevyhnutné pre rozhodnutie o nárokoch účastníkov konania v spore, so zreteľom na zásady občianskeho procesného práva, akými sú dispozičná zásada a zásada, že súd nemôže prekročiť rámec predmetu sporu ( ne ultra petita ) spolu s právnymi predpismi maďarského práva týkajúcimi sa právneho zastúpenia (pozri body 7 až 11 vyššie).

39.

Dospel som k záveru, že podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú predmetu sporu a majú súvislosť s právnymi alebo skutkovými okolnosťami v spise.

40.

S cieľom odpovedať na otázku sa najskôr budem zaoberať rozsahom povinnosti vnútroštátneho súdu vykonať ex offo preskúmanie nekalých podmienok. Ďalej preskúmam rozsah povinnosti vnútroštátneho súdu vykonať ex offo vyšetrovacie opatrenia. Nakoniec sa budem venovať potenciálnej dôležitosti toho, či spotrebiteľ má alebo nemá právne zastúpenie.

Všeobecne možno povedať, že dispozičná zásada je základnou zásadou občianskeho súdneho konania v členských štátoch, ktorá má osobitný význam pre spotrebiteľské žaloby pred vnútroštátnymi súdmi. ( 21 ) Podľa tejto zásady prináleží stranám, aby začali konanie, alebo ho ukončili, a určili jeho predmet, a preto súd nemôže ísť ďalej ako tento predmet sporu ( ne ultra petita ). ( 22 )

44.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa ex offo preskúmania nekalých podmienok zo strany vnútroštátneho súdu podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 ovplyvňuje uplatnenie dispozičnej zásady v tom zmysle, že vnútroštátny súd má zohrávať ex offo aktívnu úlohu pri namietaní nekalej povahy podmienok v spotrebiteľských zmluvách, hoci by to malo za následok, že podľa vnútroštátneho procesného práva by súd prekročil rámec sporu vymedzeného stranami. ( 23 )

45.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľov záväzné, ( 24 ) zatiaľ čo podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením členské štáty majú povinnosť zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi. ( 25 ) Keďže tieto ustanovenia viedli k rozsiahlej judikatúre, ( 26 ) uvediem uplatniteľné zásady vyplývajúce z tejto judikatúry, ktoré sa najviac týkajú mojej analýzy prejednávanej veci.

46.

49.

V prejednávanej veci sa domnievam, že na základe predchádzajúcej judikatúry, a najmä podmienky, že vnútroštátny súd musí mať na vykonanie posúdenia ex offo k dispozícii potrebné právne a skutkové okolnosti, rozsah povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalé podmienky podľa smernice 93/13 sa vzťahuje iba na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu sporu a súvisia s právnymi alebo skutkovými okolnosťami v spise.

50.

Tento navrhovaný prístup je možné považovať za rešpektujúci dispozičnú zásadu, pretože nepresahuje rámec sporu stanovený účastníkmi konania. Ako uviedol jeden komentátor: „Aj keď je prejednacia zásada (podľa ktorej patrí vymedzenie predmetu sporu účastníkom konania) zmiernená na účely vyváženia prirodzenej nerovnosti účastníkov konania neznamená to, že sa tým v konaní v spotrebiteľských veciach má uplatniť vyšetrovacia zásada. Požiadavka na zachovanie skutkového vymedzenia sporu je ‚hranica‘, ktorú súdy nesmú prekročiť.“ ( 35 )

51.

Ako naopak uviedli všetci účastníci konania vo svojich pripomienkach v tejto veci, prístup, podľa ktorého je vnútroštátny súd povinný vykonať neobmedzené preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok podľa smernice 93/13 ex offo , by bol v rozpore so základnými zásadami občianskeho procesného práva členských štátov, vrátane dispozičnej zásady a zásady, že súd nemôže rozhodnúť ultra petita .

S odkazom na pripomienky maďarskej vlády a Komisie (pozri body 31 a 36 vyššie) je potrebné zvážiť, či za okolností, keď vnútroštátny súd má náznaky alebo podozrenia, že zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu sporu, a súvisia s právnymi alebo skutkovými okolnosťami v spise, by mohli byť nekalé, smernica 93/13 vyžaduje, aby uvedený súd mohol vykonať vyšetrovacie opatrenia ex offo na účel overenia tejto nekalej povahy.

55.

Domnievam sa, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vyžadujú, aby vnútroštátny súd mohol vykonať vyšetrovacie opatrenia ex offo na doplnenie spisu ako napríklad vyžiadať objasnenia alebo listinné dôkazy zo spisu s cieľom získať potrebné právne a skutkové okolnosti na vykonanie preskúmania ex offo , či je zmluvná podmienka nekalá. K tomuto názoru som dospel z nasledujúcich dôvodov.

56.

Vo veci VB Pénzügyi Lízing ( 41 ) sa maďarský súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdneho dvora okrem iného pýtal, či v situácii, keď sa vnútroštátny súd začne zaoberať otázkou, či zmluvná podmienka, ktorá priznáva výlučnú miestnu príslušnosť, môže byť nekalá, musí súd vykonať ex offo vyšetrovanie s cieľom zistiť právne a skutkové okolnosti potrebné na posúdenie toho, či je táto podmienka nekalá, ak to vnútroštátne procesné pravidlá umožňujú, iba na návrh jedného z účastníkov konania.

57.

60.

Z komparatívneho hľadiska sa zdá, že občianskoprávne procesné predpisy členských štátov vo všeobecnosti poskytujú súdom právomoc vyzvať účastníkov konania, aby predložili ďalšie dôkazy a poskytli vysvetlenia, pričom v členských štátoch existujú rozdielne prístupy, pokiaľ ide o tzv. skutočné „zisťovacie opatrenia“ – napríklad v prípade, keď súdy zhromažďujú dôkazy prostredníctvom ex offo výsluchov svedkov, vyžiadania si dôkazov od tretích osôb ex offo , výsluchu znalcov ex offo alebo ohliadky na mieste ex offo – ktoré idú nad rámec bežných otázok účastníkom konania alebo žiadosti o predloženie ďalších dokumentov. ( 46 )

61.

Na základe toho sa možno domnievať, že vyšetrovacie opatrenia ex offo , ktoré prijal vnútroštátny súd na účel doplnenia spisu, ako je vyžiadanie objasnenia alebo listinného dôkazu od účastníkov konania, s cieľom dospieť k záveru, či je zmluvná podmienka nekalej povahy, predstavujú vhodný spôsob zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľov podľa smernice 93/13, aby vnútroštátny súd mohol vykonať ex offo preskúmanie nekalých podmienok podľa ustanovení tejto smernice.

62.

Skutočnosť, že Súdny dvor vo svojej judikatúre zdôraznil potrebu dostatočných dôkazov na to, aby bolo možné odvolávať sa na smernicu 93/13, možno považovať za poskytnutie podpory v prospech záveru, že vnútroštátne súdy majú k dispozícii dostatočné právne a skutkové okolnosti na preskúmanie ex offo tým, že v prípade potreby môžu vykonať vyšetrovacie opatrenia ex offo na tento účel.

Nakoniec sa domnievam, že otázka právneho zastúpenia nemá žiadny vplyv na rozsah posúdenia nekalých podmienok vnútroštátnym súdom ex offo podľa smernice 93/13, za okolností prejednávanej veci.

66.

Uznávam, že z komparatívneho hľadiska je dokonca aj v členských štátoch, ktoré prísne dodržiavajú dispozičnú zásadu, miera, v ktorej súd aktívne zasahuje a/alebo aj ex offo vznáša námietky závislá od rôznych okolností, vrátane toho, či je účastník konania zastúpený, a že v niektorých členských štátoch sa na účel obmedzenia nerovnosti účastníkov konania môže od súdu očakávať, že bude aktívnejší v prípade, keď slabšia strana nie je zastúpená advokátom. ( 49 )

67.

Ako však uviedla maďarská vláda, systém ochrany stanovený smernicou 93/13 a povinnosť vnútroštátneho súdu vykonať ex offo preskúmanie nekalých podmienok vyplývajúca z judikatúry Súdneho dvora, ako je uvedená v bodoch 46 a 47 vyššie, je založený na nerovnom postavení spotrebiteľa a predávajúceho alebo poskytovateľa v čase uzavretia zmluvy a nie v čase výkonu práv vyplývajúcich z tejto zmluvy.

68.

Druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade zápornej odpovede na prvú otázku je vnútroštátny súd povinný podľa článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 preskúmať nekalú povahu všetkých ostatných zmluvných podmienok pri preskúmavaní nekalej povahy konkrétnej zmluvnej podmienky.

71.

Dospel som k záveru, že na tieto otázky je potrebné odpovedať v tom zmysle, že podľa článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vnútroštátny súd nie je povinný preskúmať ex offo nekalú povahu všetkých ostatných zmluvných podmienok samostatne v rámci celkového posúdenia zmluvy na účely preskúmania nekalej povahy konkrétnej zmluvnej podmienky. Moje dôvody pre tento záver sú nasledujúce.

72.

Je potrebné pripomenúť, že článok 4 ods. 1 smernice 93/13 v relevantnej časti uvádza, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“ ( 53 ). Toto ustanovenie je súčasťou rámca na posúdenie nekalosti zmluvných podmienok stanovených v smernici 93/13. ( 54 )

73.

Ako však uviedli maďarská vláda a Komisia, v rámci tohto celkového posúdenia sa však vnútroštátny súd môže stretnúť so zmluvnými podmienkami, ktoré možno považovať za nekalé a ktoré súd musí preskúmať ex offo , ak má na tento účel potrebné právne a skutkové okolnosti v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri bod 48 vyššie). Hoci skutočnosť, že vnútroštátny súd zohľadňuje pri posudzovaní nekalej povahy konkrétnej zmluvnej podmienky ostatné zmluvné podmienky, nemožno považovať za to isté ako preskúmanie ex offo , môže byť podporou pre vykonanie takého preskúmania akejkoľvek z týchto podmienok, ak sú k dispozícii právne a skutkové okolnosti na tento účel.

77.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že podľa článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vnútroštátny súd pri celkovom posúdení zmluvy na účely preskúmania nekalej povahy konkrétnej zmluvnej podmienky nie je povinný skúmať ex offo všetky ostatné zmluvné podmienky samostatne z dôvodu nekalej povahy.

VII. Návrhy

78.

Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), takto:

( 3 ) Pozri najmä rozsudky z 31. mája 2018, Sziber ( C‑483/16 , EU:C:2018:367 ); z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring ( C‑51/17 , EU:C:2018:750 ), a zo 14. marca 2019, Dunai ( C‑118/17 , EU:C:2019:207 ); pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Sziber ( C‑483/16 , EU:C:2018:9 ), návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tančev vo veci OTP Bank a OTP Faktoring ( C‑51/17 , EU:C:2018:303 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Dunai ( C‑118/17 , EU:C:2018:921 ).

( 4 ) Je potrebné poznamenať, že definície „spotrebiteľ“ a „predajca alebo dodávateľ“ sú uvedené v článku 2 písm. b) a c) smernice 93/13. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom z rozhodnutia posledného uvedeného súdu vyplýva, že situácia v konaní vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 93/13.

( 5 ) A Kúriának a pénzügyi intézmények fogyasztói kölcsönszerződéseire vonatkozó jogegységi határozatával kapcsolatos egyes kérdések rendezéséről szóló 2014. évi XXXVIII. törvény (zákon XXXVIII z roku 2014, ktorý upravuje osobitné záležitosti týkajúce sa rozhodnutia Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) o zachovaní jednotnosti zákona o úverových zmluvách uzatvorených finančnými inštitúciami so spotrebiteľmi „ďalej len zákon DH1“).

( 6 ) A Kúriának a pénzügyi intézmények fogyasztói kölcsönszerződéseire vonatkozó jogegységi határozatával kapcsolatos egyes kérdések rendezéséről szóló 2014. évi XXXVIII. törvényben rögzített elszámolás szabályairól és egyes egyéb rendelkezésekről szóló 2014. évi XL. törvény (zákon XL z roku 2014 o predpisoch týkajúcich sa zúčtovania uvedených v zákone XXXVIII z roku 2014, ktorým sa upravujú osobitné záležitosti týkajúce sa rozhodnutia Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) o zabezpečení jednotnosti zákona o úverových zmluvách uzatvorených finančnými inštitúciami so spotrebiteľmi a iné ustanovenia „ďalej len zákon DH2“).

( 13 ) Maďarská vláda sa odvoláva najmä na rozsudky zo 4. júna 2009, Pannon GSM ( C‑243/08 , EU:C:2009:350 ); z 21. februára 2013, Banif Plus Bank ( C‑472/11 , EU:C:2013:88 ), a z 30. mája 2013, Jőrös ( C‑97/11 , EU:C:2013:340 ).

( 14 ) Maďarská vláda odkazuje na stanovisko 1/2005 (VI. 15.) PK a stanovisko 2/2010 (VI. 28.) PK Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko).

( 15 ) „Az érvénytelenség jogkövetkezményeinek alkalmazhatósága kölcsönszerződéseknél” („Uplatniteľnosť právnych dôsledkov neplatnosti pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere“), 2015, dostupné na internetovej stránke https://kuria‑birosag.hu/sites/default/files/joggyak/osszefoglalo_velemeny_i.pdf.

( 16 ) Komisia odkazuje najmä na rozsudky zo 4. júna 2009, Pannon GSM ( C‑243/08 , EU:C:2009:350 ); zo 14. marca 2013, Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 ), a z 21. apríla 2016Radlinger a Radlingerová ( C‑377/14 , EU:C:2016:283 ).

( 17 ) Komisia odkazuje na rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing ( C‑137/08 , EU:C:2010:659 ), a z 21. februára 2013Banif Plus Bank ( C‑472/11 , EU:C:2013:88 ).

( 18 ) Pozri napríklad rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing ( C‑137/08 , EU:C:2010:659 , najmä body 49, 52 a 56); z 30. mája 2013, Jőrös ( C‑397/11 , EU:C:2013:340 , najmä body 15 až 17, 21 a 23), a zo 17. mája 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen ( C‑147/16 , EU:C:2018:320 , bod 30 ).

( 23 ) Pozri napríklad BEKA, A.: The Active Role of Courts in Consumer Litigation: Applying EU Law of the National Courts’ Own Motion . Intersentia, 2018, s. 123 – 125 a tam uvedené citácie. Ako Súdny dvor pripustil v rozsudku zo 7. júna 2007, van der Weerd a i. ( C‑222/05 až C‑225/05 , EU:C:2007:318 , bod 40 ), týkajúceho sa uplatnenia práva Únie vnútroštátnymi súdmi ex offo , prístup Súdneho dvora v oblasti práva Únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a najmä smernice 93/13 sa líši od prístupu prijatého v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 14. decembra 1995, van Schijndel a van Veen ( C‑430/93 a C‑431/93 , EU:C:1995:441 ). Pre podrobnú diskusiu pozri napríklad BEKA, A., tamže, kapitola 2; HARTKAMP, A. a kol. (ed.): Cases, Materials and Text on European Law and Private Law . Hart, 2017, kapitola 7.

( 24 ) Pozri napríklad rozsudky z 26. januára 2017, Banco Primus ( C‑421/14 , EU:C:2017:60 , body 41 a 42 ), a zo 17. mája 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen ( C ‑147/16 , EU:C:2018:320 , body 27 a 35 ). Súdny dvor uviedol, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 je kogentným ustanovením, ktoré musí byť považované za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku.

( 25 ) Pozri napríklad rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai ( C‑26/13 , EU:C:2014:282 , bod 78 ), a z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring ( C‑51/17 , EU:C:2018:750 , bod 86 ).

( 29 ) Pozri napríklad rozsudok zo 17. mája 2018, Karel de Grote – Hogeschool, Katholieke Hogeschool Antwerpen ( C‑147/16 , EU:C:2018:320 , bod 28 a citovaná judikatúra). V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že hoci smernica 93/13 ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť konať aktívne v prospech spotrebiteľa, neznamená to, že súd musí v plnej miere nahradiť úplnú nečinnosť dotknutého spotrebiteľa. Pozri napríklad rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary ( C‑32/14 , EU:C:2015:637 , bod 62 a citovaná judikatúra). V prejednávanej veci môžu existovať nezrovnalosti medzi spisom predloženým Súdnemu dvoru a pripomienkami niektorých účastníkov konania, najmä tvrdenie, že právne predpisy DH1 a DH2 boli dôvodom, pre ktorý vnútroštátny súd ukončil nové konanie (pozri body 17 až 20 vyššie) sa zdá byť v rozpore s pripomienkami spoločnosti UniCredit Bank Hungary na pojednávaní v tom zmysle, že pani Lintnerová neodpovedala na výzvu vnútroštátneho súdu, aby uviedla, ktoré podmienky chce napadnúť z dôvodu ich nekalej povahy. Vzhľadom na to, že tieto záležitosti patria do právomoci vnútroštátneho súdu, nebudem sa nimi ďalej zaoberať.

( 30 ) Pozri napríklad rozsudok z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring ( C‑51/17 , EU:C:2018:750 , bod 87 a tam citovaná judikatúra).

( 31 ) Pozri napríklad rozsudok z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring ( C‑51/17 , EU:C:2018:750 , bod 88 a tam citovaná judikatúra).

( 32 ) Rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM ( C‑243/08 , EU:C:2009:350 , body 32 a 35 ); pozri v tejto súvislosti tiež rozsudok z 28. júla 2016, Tomášová ( C‑168/15 , EU:C:2016:602 , body 28 až 31 ).

( 39 ) Pozri rozsudok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 13. septembra 2013, 274 ECLI:NL:HR:2013:691 (anglický preklad založený na HARTKAMP a kol. (pozri poznámku pod čiarou 23 vyššie), s. 436 – 440, najmä s. 438). Pre ďalšiu diskusiu pozri napríklad ANCERY, A., KRANS, B.: Consumer Protection and EU‑Driven Judicial Activism in the Netherlands. In: Nylund, A., Strandberg, M. (eds.): Civil Procedure and Harmonisation of Law: The Dynamics of EU and International Treaties . Intersentia, 2019,125, najmä s. 136 – 137.

( 40 ) Pozri napríklad rozsudky Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) zo 4. júna 2019, ECLI:ESTS:2019:1713, a zo 4. júna 2019, ECLI:ESTS:2019:1942.

( 41 ) Pozri rozsudok z 9. novembra 2010 ( C‑137/08 , EU:C:2010:659 , body 24 , 25 a 45 ).

( 42 ) Pozri rozsudok z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing ( C‑137/08 , EU:C:2010:659 , body 49 až 56 ). Porovnaj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci VB Pénzügyi Lízing ( C‑137/08 , EU:C:2010:401 , body 109 až 115 ).

( 43 ) Pozri napríklad rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 44 ), a zo 14. marca 2013, Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , bod 47 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:74 , najmä body 32 až 46).

( 44 ) Pozri napríklad rozsudky z 21. februára 2013, Banif Plus Bank ( C‑472/11 , EU:C:2013:88 , bod 24 ); z 9. júla 2015, Bucura ( C‑348/14 , neuverejnený, EU:C:2015:447 , bod 43 ), a zo 7. novembra 2019, Profi Credit Polska ( C‑419/18 a C‑483/18 , EU:C:2019:930 , bod 66 ). Pozri napríklad aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci CA Consumer Finance ( C‑449/13 , EU:C:2014:2213 , bod 31 ), návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Finanmadrid EFC ( C‑49/14 , EU:C:2015:746 , bod 39 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Margarit Panicello ( C‑503/15 , EU:C:2016:696 , bod 142 , poznámka pod čiarou 70).

( 49 ) Pozri v tejto súvislosti hodnotiacu štúdiu (pozri poznámku pod čiarou 21 vyššie), najmä body 317 až 320 a 340 až 342.

( 50 ) Rozsudok zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard ( C‑429/05 , EU:C:2007:575 , bod 65 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Rampion a Godard ( C‑429/05 , EU:C:2007:199 , bod 107 ). V tejto súvislosti pozri tiež rozsudok zo 4. júna 2015, Faber ( C‑497/13 , EU:C:2015:357 , bod 47 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Faber ( C‑497/13 , EU:C:2014:2403 , bod 72 ).

( 51 ) Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru ( Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48 ; Mim. vyd. 15/001, s. 326), zmenená a doplnená smernicou 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 ( Ú. v. ES L 101, 1998, s. 17 ; Mim. vyd. 15/004, s. 36). Uvedená smernica bola odvtedy zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ).

( 52 ) Pozri rozsudok zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard ( C‑429/05 , EU:C:2007:575 , najmä body 60 až 63 a 69).

( 53 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 54 ) Všeobecne pozri napríklad oznámenie Komisie (pozri poznámku pod čiarou 26 vyššie), časť 3.