C-567/17

za účasti:

Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spotrebné dane – Čiastočne denaturovaný alkohol – Oslobodenia od dane – Produkty neurčené na ľudskú spotrebu – Formálny účel použitia produktov – Skutočná spotreba – Právomoc prijímajúceho štátu zrušiť oslobodenie poskytnuté v inom členskom štáte – Vážne riziko daňového úniku, vyhýbania sa plateniu dane alebo zneužitia dane – Postup vyhlásenia neplatnosti oslobodenia od dane“

1.

Určité kozmetické výrobky a výrobky ústnej hygieny vyrobené v Poľsku s čiastočne denaturovaným alkoholom sú v tejto krajine oslobodené od zosúladenej spotrebnej dane stanovenej v smernici 92/83/EHS ( 2 ). Vnútroštátny súd v podstate kladie otázku, či sa uvedené oslobodenie uplatňuje v prípade, ak po preprave výrobkov na účely ich predaja v Litve ich niektorí jednotlivci konzumujú v tejto krajine ako alkoholický nápoj.

„1. Členské štáty oslobodia produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním:

…

b)

ak je produkt denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu a zároveň sa používa na výrobu akéhokoľvek produktu neurčeného na ľudskú spotrebu;

…

5. Ak členský štát zistí, že výrobok, ktorý bol oslobodený od daní na základe predchádzajúcich odsekov 1a) alebo 1b), spôsobil daňový únik, vyhýbanie sa plateniu daní alebo ich zneužívanie, môže odmietnuť poskytnutie oslobodenia od daní alebo môže zrušiť už poskytnuté oslobodenie. Členský štát musí o tom okamžite informovať komisiu. Komisia doručí túto správu ostatným členským štátom v priebehu jedeného mesiaca od jej obdržania. Konečné rozhodnutie sa vynesie v súlade s procedúrou stanovenou v článku 24 smernice 92/12/EHS. Členské štáty nie sú povinné zabezpečiť spätnú účinnosť takéhoto rozhodnutia.

jeho výroby vrátane jeho ťažby na území Spoločenstva;

b)

jeho dovozu na územie Spoločenstva.“

4.

Článok 7 stanovuje:

„1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.

výroba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávnenej výroby, mimo režimu pozastavenia dane;

d)

dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ nie je tovar podliehajúci spotrebnej dani bezodkladne po dovoze uvedený do režimu pozastavenia dane.

…“

5.

Článok 33 ods. 1 znie:

§ 27 ods. 1 bod 1 stanovuje oslobodenie pre „etylalkohol uznaný ako denaturovaný etylalkohol, ktorý je oslobodený od spotrebnej dane“.

7.

Podľa § 28 ods. 1 „oslobodenie od spotrebnej dane sa uplatňuje na etylalkohol denaturovaný v súlade s požiadavkami príslušného členského štátu a používaný na výrobu nepotravinárskych výrobkov, ktorý má byť oslobodený od spotrebnej dane podľa článku 27 ods. 1 písm. b) smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje“.

2. Tarybos direktyvos 92/83/EEB dėl akcizų už alkoholį ir alkoholinius gėrimus struktūrų suderinimo 27 straipsnio 1 dalies b punkto taikymo Lietuvos Respublikoje taisyklės (Pravidlá uplatňovania smernice 92/83) ( 5 )

8.

Podľa bodu 3.3:

11.

Bene Factum nielen objednávala sporné produkty od poľskej spoločnosti, ale kontrolovala aj výrobné procesy, pričom rozhodovala o zložení, obaloch a označeniach produktov, ktoré boli označené ochrannou známkou „BF cosmetics“ vo vlastníctve spoločnosti Bene Factum.

12.

Etylalkohol obsiahnutý v produktoch bol v súlade s právnou úpravou tejto krajiny v čase ich prepustenia do voľného obehu v Poľsku denaturovaný pridaním izopropylalkoholu.

13.

Bene Factum nedeklarovala dovoz týchto produktov do Litovskej republiky, ani nezaplatila spotrebnú daň za etylalkohol obsiahnutý v produktoch, ktorý bol denaturovaný.

17.

Bene Factum podala proti súdnemu rozhodnutiu odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy). Tomuto súdu je všeobecne známe, že v Litve niektorí jednotlivci, zvyčajne závislí od alkoholu alebo s mimoriadne nízkymi príjmami, a niektoré osoby bez domova konzumujú produkty, akými sú predmetné produkty, s cieľom dostať sa do stavu opitosti, teda že ich nakupujú ako alkoholické nápoje.

18.

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že Bene Factum vedela, že tieto produkty boli konzumované určitou skupinou jednotlivcov ako alkoholické nápoje. ( 6 ) Hoci ich táto spoločnosť nepredávala priamo konečným spotrebiteľom, označenie, ktoré si spoločnosť zvolila (napríklad percentuálne uvedenie obsahu alkoholu), pridanie príchutí (použitie aromatických zložiek), vyhýbanie sa denaturácii sporného etylalkoholu v súlade s litovskými právnymi predpismi a nízke ceny sa okrem iných skutočností môžu považovať za faktory, ktoré prispievajú k použitiu uvedených produktov ako alkoholických nápojov.

19.

Vnútroštátny súd dospel k záveru, že Bene Factum nielenže vedela, že sporné produkty (časť z nich) užívali niektorí jednotlivci po ich dovoze do Litvy ako alkoholické nápoje, ale túto skutočnosť aj zohľadnila pri objednávaní výroby týchto produktov. ( 7 )

2.

Má na odpoveď na prvú otázku vplyv skutočnosť, že osoba, ktorá dovážala predmetné výrobky z členského štátu, vedela, že výrobky obsahujúce denaturovaný etylalkohol, vyrábané na základe jej objednávky a dodávané (predávané) konečným spotrebiteľom v Litve inými osobami, konzumujú niektorí jednotlivci ako alkoholické nápoje a s prihliadnutím na túto skutočnosť vyrábala a označovala tieto výrobky s cieľom predať čo najväčšie množstvo?“

III. Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

22.

Podľa spoločnosti Bene Factum výklad článku 27 ods. 1 písm. b) smernice 92/83 a uplatnenie spotrebnej dane na alkohol bez oslobodenia nemôže závisieť do skutočnosti, že osoby z nižšej sociálnej vrstvy sa rozhodnú konzumovať ( 10 ) kozmetické výrobky ako nápoj, čím sa mení ich pôvodný účel.

23.

Napokon, hoci článok 27 ods. 5 smernice 92/83 umožňuje členským štátom namietať proti oslobodeniu od dane poskytnutému iným členským štátom na účely ochrany pred daňovým únikom, pred vyhýbaním sa plateniu dane a pred jej zneužívaním, v prejednávanej veci sa postup uvedený v tomto ustanovení nezačal. Litovský daňový orgán zrušil oslobodenie bez toho, aby zrušenie podliehalo kontrole zo strany ostatných členských štátov a Európskej komisie, ktorá je v tejto súvislosti príslušná na vydanie konečného rozhodnutia.

27.

Grécka vláda analyzovala dve podmienky stanovené článkom 27 ods. 1 písm. b) smernice 92/83. Pokiaľ ide o prvú podmienku (denaturácia výrobku), uvádza, že vzhľadom na to, že ide o kozmetické výrobky a výrobky ústnej hygieny, je dôležité, aby sa denaturácia vykonala z látok, ktoré nie sú veľmi agresívne, s nízkou toxicitou, neodpudzujúcou vôňou a ktoré by nespôsobovali alergické alebo dráždivé reakcie. V tejto súvislosti bolo na minimálne denaturovanie etylalkoholu odporučené ( 12 ) použitie izopropylalkoholu, a preto sa na tieto produkty vzťahuje oslobodenie. Táto požiadavka bola v prejednávanej veci splnená.

28.

Grécka a česká vláda, pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorá sa týka použitia na ľudskú spotrebu, sa v zásade zhodujú v tom, že na preskúmanie skutočného využitia výrobku je potrebné ísť nad rámec formálneho označenia prideleného výrobku. Konanie dovozcu je relevantné na to, aby bolo možné rozhodnúť o tom, či je táto podmienka splnená alebo nie. Obidve vlády analyzujú konanie spoločnosti Bene Factum a domnievajú sa, že oslobodenie by nebolo oprávnené.

32.

Pre portugalskú vládu predstavuje použitie denaturovaného alkoholu vo výrobku uvedeného na trh a skutočnosť, že výrobok bol určený na iný účel použitia ako na ľudskú spotrebu, prevládajúce faktory. Je preto potrebné uznať oslobodenie, hoci niektorí jednotlivci požívali tento výrobok ako alkoholický nápoj, keďže tieto osoby vedeli alebo mali vedieť, že to, čo si kupovali a konzumovali, boli kozmetické výrobky alebo výrobky osobnej hygieny.

33.

Komisia skúma dve podmienky požadované článkom 27 ods. 1 písm. b) smernice 92/83 na uznanie oslobodenia, pričom zohľadňuje rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia ( 13 ), ktorý konštatoval, že oslobodenie sa považuje za vhodné napriek skutočnosti, že „skutočný účel použitia [výrobku] nezodpovedá označeniu, ktoré mu dal podnikateľský subjekt“.

34.

Podľa Komisie však tento rozsudok v bode 50 uvádza, že „oslobodenie výrobkov uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) a b) smernice 92/83 predstavuje zásadu a odmietnutie tohto oslobodenia výnimku“. Možnosť členských štátov stanoviť podmienky „na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním“, ktorú členským štátom priznáva článok 27 ods. 1 smernice 92/83, nemôže spochybniť bezpodmienečnú povahu povinnosti oslobodenia upravenej uvedeným ustanovením.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 26. septembra 2017.

38.

Písomné pripomienky predložili Bene Factum, česká, grécka, portugalská a litovská vláda, ako aj Komisia. Na pojednávaní konanom 19. septembra 2018 sa zúčastnila len litovská vláda a Komisia.

V. Posúdenie

39.

Ťažisko prvej prejudiciálnej otázky spočíva vo význame výrazu „produkt neurčený na ľudskú spotrebu“, ktorý používa článok 27 ods. 1 písm. b) smernice 92/83. Vnútroštátny súd sa snaží zistiť, či možno z objektívneho a všeobecného hľadiska odmietnuť oslobodenie od zosúladenej spotrebnej dane podľa tohto ustanovenia, ak kozmetický výrobok, ktorý obsahuje denaturovaný alkohol a ktorý v zásade nie je určený na ľudskú spotrebu, sa v praxi požíva ako alkoholický nápoj.

–

výrobky predávané v Litve boli konzumované niektorými jednotlivcami s cieľom dostať sa do stavu opitosti za nízku cenu. ( 15 ) Bene Factum si bola nielen vedomá tejto skutočnosti, ale ju aj umožnila. ( 16 )

42.

Dve prejudiciálne otázky však nevyvolávajú problémy vyplývajúce zo schopnosti členských štátov zrušiť oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré už bolo poskytnuté v prípade, ak zistia existenciu „daňového úniku, vyhýbania sa plateniu dane alebo zneužitia dane“. Vnútroštátny súd výslovne zdôrazňuje, že daňový orgán neodmietol oslobodenie s odvolaním sa na článok 27 ods. 5 smernice 92/83, čo predstavuje dôvod odôvodňujúci skutočnosť, že nepožiadal o jeho výklad. ( 17 ) Domnievam sa však, že nič nebráni tomu, aby Súdny dvor odkázal na toto ustanovenie vo svojej odpovedi na prejudiciálne otázky. ( 18 )

A.

Alkohol ako predmet zdanenia

46.

Uvedený článok 27 ods. 1 stanovuje dva prípady oslobodenia od dane:

–

kompletne denaturovaný alkohol [odsek 1 písm. a)], ktorým sa úplne mení jeho vôňa, chuť a farba. Ak sú produkty distribuované vo forme etanolu, ktorý bol kompletne denaturovaný pridaním určitých látok, tieto látky musia byť v súlade s požiadavkami členského štátu. Ide o radikálnu zmenu, pre ktorú platí relatívne zosúladenie, keďže sa v celej Európskej únii uznávajú látky schválené každým členským štátom, ( 20 )

–

čiastočne denaturovaný alkohol [odsek 1 písm. b)]. V iných prípadoch nie je z dôvodu výrobných potrieb použitie kompletne denaturovaného etanolu vhodné a vyžaduje sa použitie alkoholov, ktorých denaturácia je miernejšia, aby sa ovplyvnila len ich vôňa alebo chuť. ( 21 ) V týchto prípadoch neexistuje zosúladenie, keďže každá krajina si upravuje denaturačné prostriedky, ktoré sú uvedené v ich vlastných právnych predpisoch.

–

alkohol (čiastočne denaturovaný) sa použil na výrobu akéhokoľvek produktu,

–

takto vyrobený produkt nie je určený na ľudskú spotrebu.

48.

Znenie ustanovenia naznačuje prítomnosť faktorov objektívnej povahy, čo predstavuje výklad prijatý Súdnym dvorom, ktorý:

50.

V súlade s týmito usmerneniami môže byť užitočné pripomenúť kritériá stanovené Súdnym dvorom na príslušnú klasifikáciu výrobkov v súlade s KN.

51.

Rozsudok

Sachsenmilch konštatoval, že „podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je potrebné v záujme právnej istoty a jednoduchej kontroly hľadať rozhodujúce kritérium pre colné zaradenie tovaru všeobecne v jeho objektívnych znakoch a vlastnostiach, ktoré vyplývajú zo znenia položky KN a z poznámok k oddielom alebo kapitolám“ ( 24 ). Súdny dvor preskúmal možné získanie „jed[ného] alebo viacer[ých] nových objektívnych znakov a vlastností, predovšetkým pokiaľ ide o [jeho] zloženie, vzhľad a chuť“, pričom prináleží vnútroštátnemu súdu zistiť, či sú splnené tieto podmienky. ( 25 )

52.

Na tej istej judikatúre, podľa ktorej treba hľadať rozhodujúce kritérium pre colné zaradenie tovaru všeobecne v jeho objektívnych znakoch a vlastnostiach, je založený rozsudok Siebrand ( 26 ), podľa ktorého:

53.

Z vyššie uvedených rozsudkov možno vyvodiť všeobecné pravidlo, že ak sú splnené prvky, ktoré objektívne definujú oslobodenie, tak sa oslobodenie musí uznať. Podľa tohto pravidla by malo byť oslobodenie udelené Poľskom oprávnené, keďže výrobky, ktoré sú predmetom prejednávanej veci zodpovedajú kategórii kozmetického výrobku v zmysle nariadenia č. 1223/2009, ( 30 ) pri výrobe ktorých sa použil denaturovaný alkohol, a ktoré samy osebe nie sú určené na ľudskú spotrebu.

54.

Tento záver bol prijatý aj odborníkmi z litovského colného laboratória na žiadosť daňovej správy tejto krajiny a potvrdený Štátnym (litovským) inšpektorátom pre nepotravinárske výrobky. ( 31 )

55.

Napokon, Najvyšší správny súd Litvy výslovne uviedol, že nemá „žiadne pochybnosti o tom, že základným (primárnym) plánovaným použitím predmetných produktov je kozmetické použitie a použitie na osobnú hygienu“ ( 32 ).

58.

Hoci preprava výrobkov vyrobených na obchodné účely má za následok podľa článku 33 ods. 1 smernice 2008/118 prenos daňovej právomoci z Poľska do Litvy, oslobodenie v zásade nie je dotknuté, pretože litovské právo uznáva v Litve uplatňovanie oslobodenia vyhláseného v inom členskom štáte. ( 33 )

59.

Toto uznanie je v súlade s rozsudkom Repertoire Culinaire, v ktorom Súdny dvor uviedol, že „jednotné uplatňovanie ustanovení smernice 92/83 v sebe zahŕňa, že podliehanie výrobku spotrebnej dani alebo oslobodenie výrobku v členskom štáte musí byť v zásade uznané inými členskými štátmi… Opačný výklad by ohrozil uskutočnenie cieľa sledovaného touto smernicou a mohol by brániť voľnému pohybu tovaru“ ( 34 ).

60.

Uvedené tvrdenie však treba spresniť, keďže príklady oslobodenia uvedené v článku 27 ods. 1 smernice 92/83 sú uvedené v úvodnom odseku, ktorý pri uplatnení oslobodení od daní uvádza „na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním“ ( 35 ).

D.

O kritériách, ktoré odôvodňujú zrušenie oslobodenia

1. „Skutočný“ účel použitia výrobku

64.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje rozpor medzi formálnym opisom výrobku vyrobeného v Poľsku a neskôr prepraveného do Litvy (kozmetický výrobok alebo hygienický výrobok) a skutočnosťou, že výrobok bol konzumovaný niektorými jednotlivcami v Litve ako alkoholický nápoj. Vnútroštátny súd kladie otázku, či tento posledný faktor postačuje na konštatovanie, že ide o „výrobok neurčený na ľudskú spotrebu“, čo by viedlo k zrušeniu oslobodenia, ktoré sa vzťahuje na tento výrobok.

65.

Litovské orgány a samotný vnútroštátny súd navyše pripúšťajú, že hlavným účelom použitia týchto výrobkov je kozmetické použitie. Dodávajú však, že obchodná stratégia spoločnosti Bene Factum spočíva v predaji výrobkov oslobodených od spotrebnej dane s úmyslom, že ich určitá skupina obyvateľov konzumuje ako nápoj, čím tak profituje z nárastu predaja.

69.

Domnievam sa, že tento faktor, ktorý je skôr sociologického charakteru, nepostačuje na zrušenie oslobodenia uznaného pre výrobky v Poľsku. Pripomínam, že podľa rozsudku Taliansko/Komisia „by bolo v rozpore so smernicou 92/83 odmietnuť oslobodenie výrobku, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice len z dôvodu, že sa zistilo, že jeho skutočný účel použitia nezodpovedá označeniu, ktoré mu dal podnikateľský subjekt“ ( 41 ).

70.

Iné riešenie by pri preprave rovnakých výrobkov v rámci Spoločenstva zaviedlo prvky právnej neistoty s následnými narušeniami trhu, keďže v niektorých členských štátoch by predávané výrobky podliehali dani a v iných členských štátoch by boli od dane oslobodené. Posúdiť kedy a v akom pomere možno samotný účel použitia výrobkov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu nahradiť, bude de facto a v praxi závisieť od zistení meniacich sa podľa času a krajín (alebo dokonca ich regiónov), ktoré sa usilujú o daňovú harmonizáciu sledovanú smernicou 92/83.

2. Daňový únik, vyhýbanie sa plateniu dane alebo zneužitie dane

74.

Nižšie uvedené úvahy majú preto subsidiárny charakter pre prípad, ak Súdny dvor dospeje k záveru, že napriek všetkému je vhodné odvolať sa na článok 27 ods. 5 smernice 92/83 s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné prvky posudzovania skutočností, na ktoré sa prinajmenšom priamo nezameriaval vo svojich otázkach.

E.

O postupe zrušenia oslobodenia z dôvodu vážneho rizika daňového úniku, vyhýbania sa plateniu dane alebo zneužitia dane

75.

Komisia vo svojich písomných pripomienkach dospela na základe znenia článku 27 ods. 5 smernice 92/83 k záveru, že oslobodenie možno odmietnuť len v prípade daňového úniku, vyhýbania sa plateniu dane alebo zneužitia dane, ak sú uznané v súlade s postupom uvedeným v uvedenom odseku.

79.

Z doslovného znenia ustanovenia v skutočnosti nevyplýva, že odmietnutie (alebo zrušenie) oslobodenia si vyžaduje predbežné preskúmanie za účasti Komisie. Naopak, jeho znenie udeľuje členským štátom vlastnú právomoc na účely zabezpečenia správneho uplatnenia a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním. ( 45 )

80.

Štruktúra článku 27 ods. 5 smernice 92/83 uvádza nasledujúce poradie činností:

–

začína sa vyhlásením členského štátu o odmietnutí poskytnutia oslobodenia od daní alebo o zrušení už poskytnutého oslobodenia.

82.

Toto tvrdenie opätovne potvrdzuje posledná veta článku 27 ods. 5 smernice 92/83, ktorá stanovuje, že členské štáty nie sú povinné zabezpečiť spätnú účinnosť konečného rozhodnutia prijatého Komisiou. Inými slovami, rozhodnutie Komisie po obdržaní stanoviska Výboru pre spotrebné dane samo osebe nezbavuje účinnosti predchádzajúce jednostranné rozhodnutie členského štátu. ( 48 )

83.

Komisia však na pojednávaní pozmenila svoje stanovisko. Hoci opätovne potvrdila povinnosť členského štátu začať postup uvedený v článku 27 ods. 5 smernice 92/83, pripustila možnosť orgánov tohto štátu jednostranne zrušiť oslobodenie, ak zistia daňový únik alebo zneužitie dane. Dodala, že rozhodnutie, ktoré potvrdzuje uvedený postup, má okamžité účinky až do vydania konečného rozhodnutia zo strany Komisie.

84.

Komisia na pojednávaní tiež predložila dodatočné informácie o postupe začatom Litvou v roku 2016. ( 49 ) Komisia po tom, čo uznala, že Litva zaslala oznámenie o začatí uvedeného konania, ktoré sa rozšírilo o sporné výrobky v konaní, vysvetlila, že jeho obsah bol v skutočnosti širší, keďže spochybnil spôsob čiastočnej denaturácie, a že z tohto dôvodu konanie ešte nie je ukončené. ( 50 )

86.

Z hľadiska práva Únie preto neexistujú žiadne prekážky, aby vnútroštátny súd posúdil s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, že iba on je oprávnený určiť, či existovali dôvody na odmietnutie oslobodenia od dane z dôvodu daňového úniku alebo zneužitia dane, ktoré sa týkali uvádzania sporných výrobkov na trh v Litve.

VI. Návrh

87.

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy), odpovedal takto:

1.

( 2 ) Smernica Rady z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje ( Ú. v. ES L 316, 1992, s. 21 ; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

( 3 ) Smernica Rady zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ).

( 4 ) Zákon č. XI 722 z 1. apríla 2010.

( 5 ) Pravidlá uplatňovania článku 27 ods. 1 písm. b) smernice 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre alkohol a alkoholické nápoje v Litovskej republike. Rozhodnutie vlády Litovskej republiky č. 902 z 13. júna 2002.

( 6 ) Bod 12 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 7 ) Tamže, body 13 a 14.

( 14 ) Použila izopropylalkohol, ktorý je podľa pripomienok účastníkov konania jedným zo spôsobov denaturácie, ktorý má za následok nižšiu mieru toxicity.

( 15 ) Rozhodnutie vnútroštátneho súdu uvádza osoby závislé od alkoholu alebo osoby s nízkou kúpyschopnosťou.

( 16 ) Vnútroštátny súd na prijatie tohto stanoviska berie do úvahy okrem iného tieto skutočnosti: a) na obale je uvedený obsah alkoholu, ktorý je irelevantný a nezvyčajný v kozmetických výrobkoch; b) pridali sa aromatické zložky a príchute; c) neuplatnili sa postupy denaturácie schválené v Litve, a d) predajná cena je mimoriadne nízka.

( 17 ) Bod 30 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 18 ) „[Toto opomenutie] nebráni Súdnemu dvoru, aby poskytol vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, ktorú daný súd prejednáva, bez ohľadu na to, či na ne vnútroštátny súd odkázal alebo neodkázal v znení svojich otázok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. mája 2017, Chavez‑Vilchez a i., C‑133/15 , EU:C:2017:354 , bod 48 , ako aj zo 14. novembra 2017, Lounes, C‑165/16 , EU:C:2017:862 , bod 28 a citovanú judikatúru).“ Rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i. ( C‑673/16 , EU:C:2018:385 ), bod 22 .

( 19 ) Uvedenie do daňového voľného obehu súvisí s „režimom pozastavenia dane“, čo predstavuje mechanizmus stanovený smernicou 2008/118 na oddialenie vzniku daňovej povinnosti a na odklad výberu dane. Článok 7 ods. 2 smernice 2008/118 spresňuje, čo sa rozumie pod uvedením do daňového voľného obehu, pričom sa opiera o štyri príklady, na ktoré sa vzťahuje koncept režimu pozastavenia dane.

( 26 ) Rozsudok zo 7. mája 2009 ( C‑150/08 , EU:C:2009:294 ), bod 24 . V tomto prípade išlo o nápoje z kvaseného alkoholu, v ktorých zložení sa nachádzali rôzne materiály, a bolo potrebné určiť, ktorý materiál dal nápoju podstatný charakter.

( 27 ) Vychádzajú „z druhu základného materiálu alebo z častí, z ktorých sa skladá, z ich objemu, ich množstva, ich váhy, ich hodnoty alebo významu jedného zo základných materiálov vo vzťahu k použitiu tovaru“ (bod 34).

( 28 ) Tamže, body 35 a 36.

( 29 ) Tamže, bod 38.

( 30 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch ( Ú. v. EÚ L 342, 2009, s. 59 ).

( 31 ) Podľa písomných pripomienok spoločnosti Bene Factum (body 10 až 12) správy úradných colných expertov vymenovaných litovskou správou zatriedili výrobky do kapitoly 33 podpoložiek 33 04 99 00 (kozmetické prípravky alebo líčidlá a prípravky na starostlivosť o pokožku) a 33 06 90 00 (prípravky na ústnu alebo zubnú hygienu) KN.

( 38 ) Tamže, bod 45 a výroková časť.

( 39 ) Rozsudok z 9. decembra 2010 ( C‑163/09 , EU:C:2010:752 ), bod 43 .

( 40 ) Logicky ide o zložitý postup, ktorý uvediem neskôr.

( 41 ) Rozsudok zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia ( C‑482/98 , EU:C:2000:672 ), bod 42 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 42 ) Tamže, bod 52. Rozsudok z 9. decembra 2010, Repertoire Culinaire ( C‑163/09 , EU:C:2010:752 ), bod 52 rovnako vyžaduje, aby dotknutý členský štát poukázal na „konkrétne, objektívne a overiteľné skutočnosti podporujúce existenciu vážneho nebezpečenstva daňových únikov, vyhýbania sa plateniu daní a ich zneužívania“.

( 43 ) Teoreticky možno tvrdiť, že existuje rozpor so zákonom v prípade, ak sa spoločnosť opiera o právny predpis (ktorý upravuje oslobodenie od spotrebnej dane na výrobky neurčené na ľudskú spotrebu), pričom v skutočnosti sleduje, umožňuje alebo zameriava sa na výsledok, ktorý je s ním v rozpore (ten istý výrobok sa konzumuje ako alkoholický nápoj).

( 50 ) Znenie oznámenia viedlo k tomu, že Výbor pre spotrebné dane neprijal žiadne rozhodnutie, keďže nie je oprávnený rozhodnúť o zosúladení metód čiastočnej denaturácie. Komisia však zdôrazňuje, že konanie nebolo ukončené a že na ďalšom zasadnutí Výboru pre spotrebné dane, ktoré sa bude konať v novembri 2018, sa navrhne, aby Litva spresnila svoju žiadosť v tom zmysle, aby metóda bola relevantná pre tieto konkrétne výrobky bez spochybnenia samotných metód denaturácie.

( 51 ) Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá upravujúce vnútroštátne správne konanie na určenie spätného účinku rozhodnutia Komisie.

( ) Podobne ako vo veci Taliansko/Komisia (rozsudok zo 7. decembra 2000, C‑482/98 , EU:C:2000:672 ).