C-104/17

SC Cali Esprou SRL

proti

Administražia Fondului pentru Mediu,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory C. Vajda (spravodajca), sudcovia E. Juhász a K. Jürimäe,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae a E. Sanfrutos Cano, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. ES L 365, 1994, s. 10 ; Mim. vyd. 13/013, s. 349).

„… keďže by sa odlišné vnútroštátne právne predpisy ohľadom hospodárstva obalov a odpadov z obalov mali harmonizovať, aby sa na jednej strane predchádzalo ich vplyvom na životné prostredie, alebo sa tento vplyv obmedzil, zabezpečujúc tak vysokú úroveň ochrany životného prostredia a na strane druhej zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a aby sa vyhlo prekážkam v obchode a deformovaniu a obmedzovaniu hospodárskej súťaže vo vnútri spoločenstva;

… keďže najlepším prostriedkom ako predchádzať tvorbe odpadov z obalov, je znižovať celkové množstvo obalov.“

4

Podľa dvadsiateho deviateho odôvodnenia tejto smernice:

„… keďže je nevyhnutné, aby si všetci zainteresovaní do výroby, používania, dovozu a distribúcie obalov a zabalených výrobkov viac uvedomovali rozsah v akom sa obaly stávajú odpadmi a že v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘ prijmú zodpovednosť za tento odpad; keďže rozvoj a vykonanie opatrení zabezpečovanými touto smernicou bude obsahovať a požadovať prípadne úzku spoluprácu všetkých partnerov v duchu spoločnej zodpovednosti.“

5

7

Článok 3 bod 11 smernice 94/62 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

11.

‚hospodárski operátori‘ vo vzťahu k obalom sú dodávatelia obalových materiálov, výrobcovia a meniči obalov, plniči a užívatelia, dovozcovia, obchodníci a distribútori, orgány a verejnoprávne organizácie.“

„1. Hospodárske subjekty, rumunské právnické osoby, sú za podmienok uvedených nižšie zodpovedné za všetok odpad vzniknutý z obalov, ktoré uvádzajú na vnútroštátny trh:

a)

hospodárske subjekty uvádzajúce na trh balené výrobky sú zodpovedné za odpady vzniknuté z primárnych, sekundárnych a terciárnych obalov, ktoré využívajú na balenie svojich výrobkov, okrem obalov pre maloobchod používaných na balenie výrobkov, ktoré uvádzajú na vnútroštátny trh v mieste predaja;

b)

hospodárske subjekty, ktoré dávajú ďalšie obaly na jednotlivé balené výrobky na účely ďalšieho predaja alebo distribúcie, zodpovedajú za odpady vzniknuté zo sekundárnych a terciárnych obalov, ktoré uvádzajú na trh;

c)

…

d)

príspevok vo výške 2 [rumunské lei (RON)] za kg, ktorý platia hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na vnútroštátny trh balený tovar, ktoré na vnútroštátnom trhu prvýkrát distribuujú predajné obaly a ktoré na profesionálnej báze prenajímajú obaly v akejkoľvek podobe, a to na základe rozdielu medzi množstvom odpadov z obalov zodpovedajúcim minimálnym cieľom zhodnocovania alebo spaľovania v spaľovniach s energetickým zhodnotením a zhodnocovania prostredníctvom recyklácie podľa prílohy č. 3 na jednej strane a množstvom odpadov z obalov, ktoré sa skutočne zhodnotili alebo spálili v spaľovniach s energetickým zhodnotením a zhodnotením prostredníctvom recyklácie, na strane druhej.“

11

Ordinul nr. 578/2006 pentru aprobarea metodologiei de calcul al contribuțiilor și taxelor datorate la Fondul pentru mediu (výnos č. 578/2006 o metóde výpočtu príspevkov a daní platených do Fondu životného prostredia) ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 516, zo 14. júna 2006) v znení neskorších predpisov, najmä Ordinul nr. 1032 (výnos č. 1032) z 10. marca 2011 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 196, z 22. marca 2011), stanovuje v bode 11 svojej prílohy:

„Uvádzanie výrobku na vnútroštátny trh je činnosť prvého sprístupnenia výrobku na vnútroštátnom trhu, odplatne alebo bezodplatne, na účely jeho distribúcie a/alebo použitia, vrátane osobného použitia/osobnej spotreby. …“

Na základe tejto kontroly nebola spoločnosti Cali Esprou uložená žiadna ďalšia platobná povinnosť na základe článku 9 ods. 1 písm. d) OUG č. 196/2005 za roky 2011 a 2012. Napriek tomu jej daňové orgány uložili na základe tohto ustanovenia povinnosť zaplatiť dodatočnú platbu vo výške 4242 RON (približne 909 eur) za roky 2013 a 2014.

15

Cali Esprou podala správny opravný prostriedok na SFŽP proti tejto dodatočnej platobnej povinnosti, pričom tvrdila, že nemá platobné povinnosti podľa článku 9 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 196/2005, keďže ju nemožno považovať za „znečisťovateľa“. Dňa 3. júla 2015 SFŽP zamietla tento správny opravný prostriedok. Dňa 21. decembra 2015 Cali Esprou podala žalobu na Tribunalul Vâlcea (súd prvého stupňa vo Vâlcea, Rumunsko) okrem iného o zrušenie rozhodnutia SFŽP. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo 6. mája 2016.

16

Cali Esprou podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd Curtea de Apel Piteşti (Odvolací súd Piteşti, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že keďže nakladá s obalmi, ale nie s odpadmi z obalov, nemožno ju považovať za znečisťovateľa. Okrem toho podľa spoločnosti Cali Esprou článok 9 ods. 1 písm. d) OUG č. 196/2005 je v rozpore so zásadou „znečisťovateľ platí“ zakotvenou v článku 15 smernice 94/62, v ktorom sa ustanovuje prijatie vnútroštátnych opatrení s cieľom dosiahnuť ciele tejto smernice v súlade so zásadami, ktorými sa riadi environmentálna politika Únie, najmä pokiaľ ide o zásadu „znečisťovateľ platí“.

17

O prejudiciálnej otázke

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 15 smernice 94/62 a v ňom uvedená zásada „znečisťovateľ platí“ bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá ukladá hospodárskemu subjektu, ktorý nijako nezasahuje do obalov, ktoré uvádza na trh, povinnosť platiť príspevok vypočítaný na základe rozdielu v hmotnosti medzi množstvom odpadov z obalov zodpovedajúcim minimálnym cieľom energetického zhodnocovania a zhodnocovania prostredníctvom recyklácie na jednej strane a skutočne využitým alebo recyklovaným množstvom odpadov z obalov na druhej strane.

20

Článok 15 smernice 94/62 stanovuje, že Rada prijme hospodárske nástroje na podporu vykonania cieľov stanovených touto smernicou a ak takéto opatrenia neexistujú, členské štáty môžu v súlade so zásadami, ktorými sa riadi environmentálna politika Únie, medzi inými zásadou „znečisťovateľ platí“, a s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o FEÚ prijať opatrenia na vykonanie týchto cieľov.

21

24

Takéto ciele sú potvrdené znením prvého a druhého odôvodnenia smernice 94/62, podľa ktorých sa táto smernica zameriava na jednej strane na to, aby sa „predchádzalo“ vplyvom obalov a odpadov z obalov „na životné prostredie, alebo sa tento vplyv obmedzil, zabezpečujúc tak vysokú úroveň ochrany životného prostredia“ a na druhej strane, aby sa „[znížilo] celkové množstvo obalov“.

25

Je potrebné posúdiť zlučiteľnosť príspevku dotknutého vo veci samej s právom Únie vo svetle okrem iného cieľov smernice 94/62 a zásady „znečisťovateľ platí“.

26

Z článku 9 ods. 1 písm. d) OUG č. 196/2005 pritom vyplýva, že príspevok dotknutý vo veci samej, ktorý majú platiť hospodárske subjekty uvádzajúce balené výrobky na tuzemský trh po prvý raz, sa vypočítava na základe rozdielu v hmotnosti medzi množstvom odpadov z obalov zodpovedajúcich minimálnym cieľov pre zhodnocovanie alebo spaľovanie na jednej strane a na druhej strane množstvom odpadov z obalov skutočne zhodnotených alebo spálených v spaľovniach s energetickým využitím a využitých prostredníctvom recyklácie.

Rovnako tak je príspevok dotknutý vo veci samej jednoznačne v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ uvedenou v článku 15 smernice 94/62. Príspevok dotknutý vo veci samej, ako je opísaný v bode 26 tohto rozsudku, totiž spôsobuje finančnú záťaž tým, ktorí na vnútroštátny trh uvádzajú obaly v množstve prekračujúcom určité minimálne ciele energetického využitia a využitia prostredníctvom recyklácie odpadov. Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, z článku 9 ods. 1 písm. d) OUG č. 196/2005 a bodu 11 prílohy výnosu č. 578/2006 o metóde výpočtu príspevkov a daní platených Európskemu fondu pre životné prostredie, v znení zmien a doplnení, tak vyplýva, že táto záťaž sa vzťahuje iba na tých, ktorí uvádzajú tieto obaly na trh po prvýkrát, a nie na ďalšie nadväzujúce hospodárske subjekty. Okrem toho sa táto záťaž uplatňuje len v prípade, že nie sú dodržané minimálne ciele energetického využitia a zhodnotenia prostredníctvom recyklácie.

30

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že taký príspevok, ako je dotknutý vo veci samej, je v súlade s cieľmi smernice 94/62, ako aj so zásadou „znečisťovateľ platí“ v zmysle článku 15 tejto smernice.

31

Takýto záver nemožno vyvrátiť tvrdením spoločnosti Cali Esprou uvedeným pred vnútroštátnym súdom, podľa ktorého hospodársky subjekt, ktorý nezasahuje do obalov výrobkov dovážaných a uvedených na rumunský trh, nie je „znečisťovateľom“ v zmysle zásady „znečisťovateľ platí“.

32

Treba dodať, že Súdny dvor rozhodol, že článok 15 smernice 94/62 nezavádza úplnú harmonizáciu vnútroštátnych ustanovení v oblastiach upravených touto smernicou, ale ako už bolo uvedené v bode 20 tohto rozsudku, oprávňuje Radu prijať hospodárske nástroje na podporu vykonania cieľov stanovených touto smernicou, alebo ak takéto nástroje neexistujú, členské štáty na konanie „v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy“. Aj toto ustanovenie tak vyžaduje uplatnenie príslušných ustanovení Zmluvy o FEÚ (rozsudok z 12. novembra 2015, Visnapuu, C‑198/14 , EU:C:2015:751 , bod 47 ).

36

V tejto súvislosti z článku 110 ZFEÚ vyplýva, že po prvé žiaden členský štát nesmie zdaniť výrobky z iných členských štátov vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané na podobné domáce výrobky, a po druhé, že žiaden členský štát nesmie zdaniť výrobky z iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.

37

Súdny dvor opakovane rozhodol, že peňažná povinnosť predstavuje vnútroštátne zdanenie v zmysle článku 110 ZFEÚ, pokiaľ vyplýva zo všeobecného režimu vnútroštátneho zdaňovania, ktoré sa uplatňuje systematicky podľa rovnakých objektívnych kritérií na kategórie výrobkov nezávisle od ich pôvodu alebo určenia (pozri najmä rozsudky z 8. júna 2006, Koornstra, C‑517/04 , EU:C:2006:375 , bod 16 , ako aj z 8. novembra 2007, Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, C‑221/06 , EU:C:2007:657 , bod 31 ).

38

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ide o porušenie článku 110 ZFEÚ, keď sa zdanenie dovezeného výrobku a zdanenie podobného vnútroštátneho výrobku vypočítava rozdielnym spôsobom a podľa rozdielnych pravidiel, ktoré spôsobujú, že, hoci len v niektorých prípadoch, dochádza k vyššiemu zdaneniu dovezeného výrobku (rozsudky z 12. novembra 2015, Visnapuu, C‑198/14 , EU:C:2015:751 , bod 59 , a zo 16. júna 2016, Komisia/Portugalsko, C‑200/15 , neuverejnený, EU:C:2016:453 , bod 24 ).

42

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že príspevok dotknutý vo veci samej sa ukladá na odpady z obalov podľa objektívnych kritérií uplatňovaných nezávisle na ich pôvode alebo mieste určenia. Takýto príspevok totiž musia platiť všetky hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na vnútroštátny trh balené výrobky bez ohľadu na ich pôvod. Okrem toho rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že tento príspevok viac zaťažuje odpady z obalov dovážaných výrobkov ako odpady z obalov vnútroštátnych výrobkov.

43

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 15 smernice 94/62 a v ňom uvedená zásada „znečisťovateľ platí“ nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá ukladá hospodárskemu subjektu, ktorý nijako nezasahuje do obalov, ktoré uvádza na trh, povinnosť platiť príspevok vypočítaný na základe rozdielu v hmotnosti medzi množstvom odpadov z obalov zodpovedajúcim minimálnym cieľom energetického zhodnocovania a zhodnocovania prostredníctvom recyklácie na jednej strane a skutočne využitým alebo recyklovaným množstvom odpadov z obalov na strane druhej.

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.