C-138/17

62017CJ0138

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 13. decembra 2018 ( *1 )

„Odvolanie – Žaloba o náhradu škody – Článok 340 druhý odsek ZFEÚ – Neprimeraná dĺžka konania v dvoch veciach prejednávaných Všeobecným súdom Európskej únie – Náhrada škody, ktorá údajne vznikla žalobkyniam – Majetková ujma – Náklady na bankovú záruku – Príčinná súvislosť – Úroky z omeškania – Nemajetková ujma“

V spojených veciach C‑138/17 P a C‑146/17 P,

ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 17. a 22. marca 2017,

žalobkyne v prvostupňovom konaní,

Európska komisia , v zastúpení: C. Urraca Caviedes, S. Noë a F. Erlbacher, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

a

Gascogne Sack Deutschland GmbH , so sídlom vo Wiede,

Gascogne SA , so sídlom v Saint‑Paul‑lès‑Dax,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), vykonávajúca funkciu predsedníčky prvej komory, sudcovia J.‑C. Bonichot, E. Regan C. G. Fernlund a S. Rodin,

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

2

Návrhmi doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 23. februára 2006 tak Sachsa Verpackung GmbH, neskôr Gascogne Sack Deutschland, ako aj Groupe Gascogne SA, neskôr Gascogne, podali žaloby proti rozhodnutiu Komisie K(2005) 4634 z 30. novembra 2005 týkajúcemu sa konania podľa článku [101 ZFEÚ] (vec COMP/F/38.354 – Plastové vrecia) (ďalej len „rozhodnutie K(2005) 4634“). Tieto spoločnosti vo svojich žalobách v podstate navrhli, aby Všeobecný súd zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týkalo, alebo aby subsidiárne znížil pokutu, ktorá im bola uložená.

3

Rozsudkami zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia ( T‑72/06 , neuverejnený, EU:T:2011:671 ), a zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia ( T‑79/06 , neuverejnený, EU:T:2011:674 ), Všeobecný súd tieto žaloby zamietol.

4

Návrhmi podanými 27. januára 2012 sa Gascogne Sack Deutschland a Groupe Gascogne odvolali proti rozsudkom zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia ( T‑72/06 , neuverejnený, EU:T:2011:671 ), a zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia ( T‑79/06 , neuverejnený, EU:T:2011:674 ).

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd rozhodol:

„1.

Európska únia, zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie, je povinná zaplatiť spoločnosti Gascogne náhradu škody v sume 47064,33 eura z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá tejto spoločnosti vznikla z dôvodu porušenia primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06. Táto náhrada škody bude navýšená o kompenzačné úroky od 4. augusta 2014 do vyhlásenia tohto rozsudku v ročnej miere inflácie konštatovanej pre dotknuté obdobie Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

2.

Európska únia, zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie, je povinná zaplatiť spoločnosti Gascogne Sack Deutschland náhradu škody v sume 5000 eur a spoločnosti Gascogne náhradu škody v sume 5000 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá týmto spoločnostiam vznikla z dôvodu porušenia primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06.

3.

Gascogne Sack Deutschland a Gascogne, ako aj Európska únia, zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie, znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace so žalobou, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku.

7.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.“

Návrhy účastníkov konania

8

Svojím odvolaním vo veci C‑138/17 P Európska únia navrhuje, aby Súdny dvor:

9

Gascogne Sack Deutschland a Gascogne navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

–

vydal na základe svojej neobmedzenej právomoci konečné rozhodnutie o finančnej náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy odvolateliek v súlade s ich návrhmi,

–

uložil Európskej únii povinnosť nahradiť trovy konania.

12

Európska únia navrhuje, aby Súdny dvor:

O odvolaniach

14

Európska únia uvádza na podporu svojho odvolania vo veci C‑138/17 P tri odvolacie dôvody.

15

Odvolanie vo veci C‑146/17 P je založené na siedmich odvolacích dôvodoch.

O prvom odvolacom dôvode vo veci C‑138/17 P

Komisia sa prikláňa k tvrdeniam uvedeným Európskou úniou.

19

Gascogne Sack Deutschland a Gascogne, odporkyne v odvolacom konaní vo veci C‑138/17 P, tvrdia na jednej strane že Všeobecný súd správne neuplatnil na prejednávaný prípad judikatúru vyplývajúcu najmä z rozsudku z 21. apríla 2005, Holcim (Deutschland)/Komisia ( T‑28/03 , EU:T:2005:139 , body 121 až 123 ), ako aj z uznesenia z 12. decembra 2007, Atlantic Container Line a i./Komisia ( T‑113/04 , neuverejnené, EU:T:2007:377 , body 39 a 40 ), keďže skutkové okolnosti prejednávanej veci sa výrazne líšia od skutkových okolností vo veciach, ktorých sa týka uvedená judikatúra, ako Všeobecný súd konštatoval v bode 121 napadnutého rozsudku, a na druhej strane, že tento rozsudok bol z právneho hľadiska dostatočne charakteristický tým, že existovala príčinná súvislosti medzi pochybením, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, a ujmou, ktorá vznikla spoločnosti Gascogne.

20

Okrem toho Gascogne Sack Deutschland a Gascogne zdôrazňujú, že skutočnosť, že Európska únia spochybňuje samotný princíp odškodnenia a vylučuje možnosť, že tieto spoločnosti utrpeli akúkoľvek ujmu, zatiaľ čo Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ( C‑40/12 P , EU:C:2013:768 ), a z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia ( C‑58/12 P , EU:C:2013:770 ), sám uznal tak neprimeranosť dĺžky konania, ako aj zásadu existencie ujmy vyplývajúcej z tejto dĺžky, predstavuje „zneužitie konania“.

21

24

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v žalobe o náhradu škody podanej proti Komisii, okrem iného na účely úhrady nákladov na záruku vynaložených žalobcami s cieľom získať pozastavenie rozhodnutí o vymáhaní dotknutých náhrad v prípade rozhodnutí, ktoré boli neskôr stiahnuté, Súdny dvor už rozhodol, že ak rozhodnutie ukladajúce povinnosť zaplatiť pokutu zahŕňa možnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie uvedenej platby a úrokov z omeškania až do vydania rozhodnutia o žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu, ujma spočívajúca v nákladoch na záruku nevyplýva z tohto rozhodnutia, ale z vlastnej voľby dotknutej osoby zriadiť záruku namiesto okamžitého splnenia povinnosti vrátiť uvedené náhrady. Za týchto podmienok Súdny dvor uviedol, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi konaním vytýkaným Komisii a údajnou ujmou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2013, Inalca a Cremonini/Komisia, C‑460/09 P , EU:C:2013:111 , body 118 a 120 ).

25

Všeobecný súd však v bode 121 napadnutého rozsudku zastával názor, že súvislosť medzi prekročením primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06 a uhradením nákladov na bankovú záruku v období, ktoré zodpovedá tomuto prekročeniu, nemohla byť narušená pôvodnou voľbou spoločnosti Gascogne nezaplatiť okamžite pokutu uloženú rozhodnutím K(2005) 4634 a zriadiť bankovú záruku.

26

Konkrétne, ako vyplýva z bodov 119 a 120 napadnutého rozsudku, dvomi okolnosťami, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, keď dospel k záveru uvedenému v bode 121 tohto rozsudku, je jednak to, že v čase, keď Gascogne zriadila bankovú záruku, nebolo možné predvídať porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie a táto spoločnosť mohla legitímne očakávať, že jej žaloba bude prejednaná v primeranej lehote, a jednak to, že k prekročeniu primeranej lehoty na rozhodnutie došlo po tom, čo Gascogne uskutočnila svoje pôvodné rozhodnutie zriadiť uvedenú záruku.

30

V prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že v septembri 2009, t. j. 43 mesiacov po podaní žalôb vo veciach T‑72/06 a T‑79/06, ešte stále nezačala ústna časť konania v týchto veciach, ako vyplýva z konštatovaní uvedených Všeobecným súdom v bode 63 napadnutého rozsudku, a zároveň, že lehota, ktorú samotná Gascogne považovala vo svojej žalobe v konaní na prvom stupni za obvyklú lehotu na prejednanie žalôb o neplatnosť vo veciach hospodárskej súťaže, je práve 43 mesiacov, treba konštatovať, že najneskôr v septembri 2009 Gascogne nemohla nevedieť, že dĺžka konaní v uvedených veciach bude oveľa väčšia, ako sa pôvodne domnievala, a že mohla prehodnotiť vhodnosť zachovať bankovú záruku vzhľadom na dodatočné náklady, ktoré mohlo zachovanie tejto záruky zahŕňať.

31

Za týchto podmienok porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06 nemôže byť rozhodujúcou príčinou ujmy, ktorá vznikla spoločnosti Gascogne z dôvodu zaplatenia nákladov na bankovú záruku v období, ktoré zodpovedalo prekročeniu tejto lehoty. Ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, táto ujma vyplýva z vlastného rozhodnutia spoločnosti Gascogne zachovať bankovú záruku počas konania v týchto veciach napriek finančným dôsledkom, ktoré toto zachovanie zahŕňalo.

32

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa tým, že zastával názor, že existuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi porušením primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06 a stratou, ktorá vznikla spoločnosti Gascogne z dôvodu uhradenia nákladov na bankovú záruku počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu tejto lehoty, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu „príčinná súvislosť“.

36

V dôsledku toho, keďže tento odvolací dôvod musí byť prijatý, je potrebné zrušiť bod 1 výroku napadnutého rozsudku, pričom nie je potrebné rozhodovať o druhom a treťom odvolacom dôvode, ktoré uviedla Európska únia na podporu svojho odvolania vo veci C‑138/17 P.

O prvých troch odvolacích dôvodoch vo veci C‑146/17 P

37

Prvým až tretím odvolacím dôvodom vo veci C‑146/17 P sa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní zákazu rozhodnúť ultra petita , uviedol dvojité rozporuplné odôvodnenie, pokiaľ ide o náhradu utrpenej majetkovej ujmy, a tiež, že porušil právo žalobkýň na obhajobu.

38

Podľa odvolateliek z rozsudkov Súdneho dvora uvedených v bode 39 tohto rozsudku vyplýva, že neprimeraná dĺžka konania pred Všeobecným súdom nie je takej povahy, aby súdu umožnila zrušenie alebo zníženie pokuty v rámci neobmedzenej právomoci, keďže náhrada ujmy vyplývajúcej z tejto dĺžky konania sa musí prejednať v konaní ad hoc vzhľadom na to, že neprimeraná dĺžka konania je nezávislá od toho, na základe čoho bola uložená sankcia. Tieto rozsudky teda podľa nich nevytvárajú žiadnu súvislosť medzi výškou náhrady, ktorú možno v rámci žaloby o náhradu škody poskytnúť z dôvodu ujmy vzniknutej v dôsledku nadmernej dĺžky konania pred Všeobecným súdom, a výškou pokuty uloženej z dôvodu správania narúšajúceho hospodársku súťaž. Naopak stanovisko, ktoré Súdny dvor zaujal v uvedených rozsudkoch, spočíva v „úplnej nepriepustnosti“ týchto dvoch prvkov.

41

V rámci piateho žalobného dôvodu Gascogne Sack Deutschland a Gascogne zastávajú názor, že odmietnutím vyhovieť ich návrhu na náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy z dôvodu, že vzhľadom na výšku danej náhrady by priznanie tohto odškodnenia v skutočnosti viedlo k spochybneniu výšky pokuty uloženej týmto spoločnostiam, Všeobecný súd zbavil potrebného účinku a porušil článok 256 ods. 1 a článok 340 ods. 2 ZFEÚ, ktorých cieľom je práve zaviesť účinný opravný prostriedok pre subjekty poškodené konaním inštitúcií Únie, najmä pokiaľ ide o škody vyplývajúce z nadmernej dĺžky trvania konania pred súdom Únie, a umožniť im získať primeranú a úplnú náhradu spôsobenej ujmy, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy.

Ako však vyplýva z bodov 155 až 165 napadnutého rozsudku, takéto posúdenie je doplňujúcim dôvodom tohto rozsudku, keďže rozhodnutie Všeobecného súdu nevyhovieť návrhu na náhradu škody vo výške 500000 eur z dôvodu spôsobenej nemajetkovej ujmy je dostatočne odôvodnené v bode 160 tohto rozsudku, ktorého obsah odvolateľky nespochybňujú.

45

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výhrady namierené proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu spôsobiť neplatnosť tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudok zo 14. decembra 2016, SV Capital/ABE, C‑577/15 P , EU:C:2016:947 , bod 65 a citovaná judikatúra).

46

V dôsledku toho musia byť štvrtý a piaty odvolací dôvod zamietnuté ako nedôvodné.

O šiestom odvolacom dôvode vo veci C‑146/17 P

49

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že odôvodnenie napadnutého rozsudku si odporuje v dvoch častiach.

50

Po prvé, pokiaľ ide o argumentáciu, podľa ktorej existuje rozpor medzi bodmi 161 až 164 napadnutého rozsudku a bodom 165 uvedeného rozsudku, stačí uviesť, že výrok tohto rozsudku, pokiaľ ide o priznanie odvolateľkám náhrady škody vo výške nepresahujúcej 500000 eur, je, ako vyplýva z bodu 44 predmetného rozsudku, dostatočne odôvodnený v bode 160 napadnutého rozsudku. Táto argumentácia, ktorej cieľom je spochybniť body 161 až 165 napadnutého rozsudku, je preto neúčinná a v dôsledku toho musí byť v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 45 tohto rozsudku zamietnutá.

51

Po druhé, pokiaľ ide o argumentáciu, podľa ktorej existuje rozpor v bode 165 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že skutočnosť, že náhrada škody priznaná Všeobecným súdom z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorá odvolateľkám vznikla vzhľadom na neistotu pri plánovaní rozhodnutí, ktoré sa mali prijať, a pri riadení spoločností, predstavuje len 5000 eur, nevylučuje, že Všeobecný súd zohľadnil rozsah nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie a efektívnosť prejednávanej žaloby.

54

Vo svojom siedmom odvolacom dôvode Gascogne Sack Deutschland a Gascogne tvrdia, že Všeobecný súd tým, že sa obmedzil na tvrdenie v bode 154 napadnutého rozsudku, že „konštatovanie porušenia primeranej lehoty na rozhodnutie je vzhľadom na predmet a závažnosť tohto porušenia dostatočné na náhradu poškodenia dobrej povesti“, a na tvrdenie v bode 165 napadnutého rozsudku, že „náhrada škody v sume 5000 eur priznaná obom žalobkyniam je primeranou náhradou škody, ktorá im vznikla z dôvodu pretrvávajúceho stavu neistoty, v ktorom sa nachádzali počas konania“, pričom tieto tvrdenia nepodporil žiadnym dôkazom, si jednoznačne nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia.

55

Európska únia navrhuje tento odvolací dôvod zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

56

V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu, ktorou sa spochybňuje bod 165 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznačne vyplývať úvahy Všeobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C‑202/07 P , EU:C:2009:214 , bod 29 a citovaná judikatúra).

60

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že v osobitnom kontexte žalôb o náhradu škody Súdny dvor opakovane rozhodol, že ak Všeobecný súd konštatoval existenciu škody, má sám právomoc posúdiť v medziach návrhu spôsob a rozsah náhrady tejto škody. Na to, aby Súdny dvor mohol vykonávať súdne preskúmanie rozsudkov Všeobecného súdu, musia byť tieto rozsudky dostatočne odôvodnené, a pokiaľ ide o posúdenie ujmy, musia uvádzať kritériá zohľadnené na účely určenia priznanej sumy (rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P , EU:C:2017:402 , body 50 a 51 , ako aj citovaná judikatúra).

61

Ako však uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 147 až 157 napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k názoru, že určité položky nemajetkovej ujmy uvádzané odvolateľkami boli z právneho hľadiska z ich strany dostatočne preukázané, zatiaľ čo iné neboli. Následne v bode 158 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci zistená nemajetková ujma, t. j. ujma spôsobená z dôvodu dlhodobého stavu neistoty, v ktorom sa odvolateľky nachádzali v priebehu konania vo veciach T‑72/06 a T‑79/06, nemohla byť úplne nahradená konštatovaním porušenia primeranej lehoty na rozhodnutie. Napokon v bodoch 159 až 164 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol kritériá, ktoré zohľadnil na účely určenia výšky náhrady škody.

O žalobe pred Všeobecným súdom

65

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

66

V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že je potrebné právoplatne rozhodnúť o žalobe o náhradu škody podanej na Všeobecný súd spoločnosťami Gascogne Sack Deutschland a Gascogne v rozsahu, v akom sa týka náhrady škody vyplývajúcej zo zaplatenia nákladov na bankovú záruku po uplynutí primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑72/06 a T‑79/06.

67

70

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

71

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

72

Vzhľadom na to, že Európska únia navrhla zaviazať Gascogne Sack Deutschland a Gascogne na náhradu trov konania a tieto spoločnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch tak v konaní o odvolaní vo veci C‑138/17 P, ako aj vo veci C‑146/17 P, je opodstatnené zaviazať ich, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili všetky trovy konania, ktoré v rámci konania o týchto dvoch odvolaniach vynaložila Európska únia.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Bod 1 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. januára 2017, Gascogne Sack Deutschland a Gascogne/Európska únia ( T‑577/14 , EU:T:2017:1 ), sa zrušuje.

2.

Odvolanie vo veci C‑146/17 P, ktoré podali Gascogne Sack Deutschland GmbH a Gascogne SA, sa zamieta.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní vo veci C‑138/17 P.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.