C-183/17

International Management Group , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Levi a J.‑Y. de Cara, avocats,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: F. Castillo de la Torre a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

Rozsudok

1

Svojimi odvolaniami International Management Group (ďalej len „IMG“) navrhuje zrušiť rozsudky Všeobecného súdu Európskej únie z 2. februára 2017, International Management Group/Komisia (T‑29/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok T‑29/15“, EU:T:2017:56 ), a z 2. februára 2017, International Management Group/Komisia (T‑381/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok T‑381/15“, EU:T:2017:57 ) (spolu ďalej len „napadnuté rozsudky“), ktorými tento súd zamietol jej žalobu podanú vo veci T‑29/15 proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie C(2014) 9787 final zo 16. decembra 2014 o zmene a doplnení vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2013) 7682 final o ročnom akčnom pláne na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozhodnutie zo 16. decembra 2014“), a vo veci T‑381/15 jednak proti rozhodnutiu Európskej komisie uvedenému v jej liste IMG z 8. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutie z 8. mája 2015“ a spolu s rozhodnutím zo 16. decembra 2014 len „sporné rozhodnutia“), a jednak obsahujúcu návrh na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím z 8. mája 2015.

Právna úprava

Rozpočtové pravidlá z roku 2002

Nariadenie č. 1605/2002

centralizovane;

b)

prostredníctvom zdieľaného alebo decentralizovaného hospodárenia;

c)

prostredníctvom spoločného hospodárenia s medzinárodnými organizáciami.“

4

5

Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002 ( Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmenené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 ( Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13 ) (ďalej len „nariadenie č. 2342/2002“ a spolu s nariadením č. 1605/2002 „rozpočtové pravidlá z roku 2002“), bolo s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1 ) (ďalej spolu s nariadením č. 966/2012 len „rozpočtové pravidlá z roku 2012“).

6

Článok 43 nariadenia č. 2342/2002, nazvaný „Spoločné hospodárenie“, obsahoval okrem iného odsek 2, podľa ktorého:

„Medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 53d nariadenia [č. 1605/2002] sú:

a)

8

Medzi týmito článkami sa nachádza článok 58, nazvaný „Spôsoby plnenia rozpočtu“, ktorý sa uplatňuje len na záväzky prijaté od 1. januára 2014 a ktorý obsahuje odsek 1 v znení:

„Komisia plní rozpočet:

a)

priamo (ďalej len ‚priame hospodárenie‘), prostredníctvom svojich útvarov…

b)

medzinárodným organizáciám a ich agentúram;

…“

9

Pokiaľ ide o články 84 až 86 nariadenia č. 966/2012, tie sa uplatňujú od 1. januára 2013.

10

V zmysle článku 84 tohto nariadenia s názvom „Rozhodnutia o financovaní“:

Podľa článku 85 ods. 1 uvedeného nariadenia, nazvaného „Druhy záväzkov“:

„Rozpočtový záväzok je operácia, ktorou sa vyhradia rozpočtové prostriedky potrebné na uhradenie následných platieb určených na plnenie právnych záväzkov.

Právny záväzok je úkon, ktorým povoľujúci úradník prijíma záväzok, z ktorého vyplýva zaťaženie rozpočtu, alebo taký záväzok vytvára.

…“

12

Článok 86 toho istého nariadenia s názvom „Pravidlá vzťahujúce sa na záväzky“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

medzinárodné organizácie verejného sektora [organizácie podľa medzinárodného práva verejného – neoficiálny preklad ] zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami;

…“

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013

14

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 ( Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1 ), nadobudlo účinnosť 1. októbra 2013.

15

16

Podľa svojich stanov, ako sú uvedené v spise predloženom Súdnemu dvoru, bola IMG založená 25. novembra 1994 ako medzinárodná organizácia, nazvaná „International Management Group – Infrastructure for Bosnia and Herzegovina“, so sídlom v Belehrade (Srbsko), a to s cieľom umožniť členským štátom zúčastňujúcim sa na obnove Bosny a Hercegoviny mať na tento účel určený subjekt. Keďže IMG odvtedy postupne rozšírila svoju oblasť pôsobnosti, následne uzavrela 13. júna 2012 dohodu o sídle s Belgickým kráľovstvom.

Pôvodné rozhodnutie

17

Dňa 7. novembra 2013 prijala Komisia na základe článku 84 nariadenia č. 966/2012 vykonávacie rozhodnutie C(2013) 7682 final o ročnom akčnom pláne na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“).

18

21

Dňa 17. februára 2014 OLAF informoval Komisiu, že začal vyšetrovanie týkajúce sa postavenia IMG.

22

Dňa 24. februára 2014 generálny tajomník Komisie postúpil túto informáciu generálnemu riaditeľovi GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj uvedenej inštitúcie, pričom ho upozornil na možnosť prijať ochranné opatrenia na základe článku 7 ods. 6 nariadenia č. 883/2013.

23

Dňa 26. februára 2014 tento generálny riaditeľ prijal ochranné opatrenia na základe uvedeného ustanovenia, pričom ich odôvodnil skutočnosťou, že počiatočná analýza OLAF‑u odhalila pochybnosti, pokiaľ ide o postavenie IMG (ďalej len „ochranné opatrenia z 26. februára 2014“). Tieto ochranné opatrenia spočívali v podstate v dočasnom zákaze jednak uzatvorenia akejkoľvek novej dohody o delegovaní s IMG v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie na základe nariadenia č. 966/2012 a jednak rozšírenia ktorejkoľvek už uzavretej dohody o delegovaní uzatvorenej s IMG v rámci spoločného hospodárenia s rozpočtom Únie na základe nariadenia č. 1605/2002.

Rozhodnutie z 8. mája 2015

27

Dňa 16. januára 2015 právna služba Komisie vypracovala správu s názvom „Právna analýza [správy OLAF‑u] o vyšetrovaní… týkajúcom sa [IMG]“ (ďalej len „stanovisko právnej služby“).

28

Dňa 8. mája 2015 Komisia zaslala IMG list, ktorého cieľom bolo informovať ju o zamýšľaných opatreniach Komisie v nadväznosti na správu OLAF‑u a v ktorom ju informovala, že hoci sa rozhodla nepostupovať v zmysle väčšiny z odporúčaní OLAF‑u, rozhodla okrem iného, že kým nedôjde k absolútnej istote, pokiaľ ide o otázku postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie, jej služby s ňou neuzavrú žiadnu novú dohodu o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia s medzinárodnými organizáciami podľa nariadenia č. 966/2012. Práve táto časť uvedeného listu predstavuje rozhodnutie z 8. mája 2015 uvedené v bode 1 tohto rozsudku.

Napadnuté rozsudky

Uznesením z 30. júna 2015 Všeobecný súd spojil konanie o tejto námietke s konaním vo veci samej a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

32

Dňa 2. februára 2017 Všeobecný súd vydal napadnutý rozsudok T‑29/15, ktorým zamietol žalobu IMG a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania. V tejto súvislosti najprv v bodoch 28 až 78 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, nie je dôvodná, keďže rozhodnutie zo 16. decembra 2014 má záväzné právne účinky vzhľadom na to, že jednak s konečnou platnosťou odňalo IMG možnosť uzatvoriť dohodu o delegovaní a jednak nepredstavuje len výlučne potvrdzujúci akt vo vzťahu k listu z 25. apríla 2014, takže žaloba IMG proti tomuto rozhodnutiu musí byť vyhlásená za prípustnú. Následne v bodoch 79 až 169 a 174 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že ani jednému zo siedmich žalobných dôvodov IMG nemožno vyhovieť a že jej žaloba preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

Napadnutý rozsudok T‑381/15

33

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. júla 2015 a zapísaným pod číslom veci T‑381/15 podala IMG žalobu na zrušenie rozhodnutia z 8. mája 2015 a návrh na náhradu ním spôsobenej škody.

37

Okrem toho v bodoch 174 až 184 napadnutého rozsudku T‑381/15 Všeobecný súd rozhodol o žiadosti Komisie smerujúcej k tomu, aby boli zo spisu vyňaté dva dokumenty predložené IMG, a to správa OLAF‑u a stanovisko právneho servisu. Túto žiadosť zamietol, pokiaľ ide o prvú časť, a vyhovel jej, pokiaľ ide o druhú časť.

Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom

38

Svojím odvolaním vo veci C‑183/17 P IMG navrhuje, aby Súdny dvor:

–

Svojím odvolaním vo veci C‑184/17 P IMG navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok T‑381/15 v rozsahu, v akom ním boli jej žaloba o neplatnosť a návrh na náhradu škody zamietnuté ako nedôvodné,

–

rozhodol s konečnou platnosťou vo veci tak, že zruší rozhodnutie z 8. mája 2015 a uloží Únii povinnosť nahradiť škodu spôsobenú týmto rozhodnutím, a

–

v oboch veciach zrušil napadnuté rozsudky v rozsahu, v akom zamietol jej námietky neprípustnosti, s konečnou platnosťou rozhodol vo veci tak, že zamietne žaloby ako neprípustné a uložil IMG povinnosť nahradiť trovy konania,

–

okrem toho vo veci C‑184/17 P nariadil, aby bola správa OLAF‑u vyňatá zo súdneho spisu.

42

IMG navrhuje, aby Súdny dvor tieto dve vzájomné odvolania zamietol a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

43

Komisia v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd dospel v bodoch 57 až 63 napadnutého rozsudku T‑29/15 a v bodoch 44 až 48 napadnutého rozsudku T‑381/15 k nesprávnemu záveru, že sporné rozhodnutia majú záväzné právne účinky, keďže IMG odňali možnosť uzatvárať dohody o delegovaní v rámci nepriameho riadenia projektov financovaných z rozpočtu EÚ. Podľa Komisie je nepochybne pravda, že rozhodnutie zo 16. decembra 2014 zmenilo pôvodné rozhodnutie tým, že IMG nahradilo spoločnosťou GIZ ako vybraným subjektom, s ktorým sa má uzatvoriť osobitná dohoda o delegovaní, a že rozhodnutie z 8. mája 2015 uvádza, že Komisia už nebude uzatvárať nové dohody o delegovaní s IMG. Nič to však podľa nej nemení na skutočnosti, že IMG nemala žiadne právo na to, aby s ňou boli takéto dohody uzatvorené, čo predstavuje situáciu, z ktorej musí vyplývať, že sporné rozhodnutia mali voči nej nanajvýš faktické účinky.

46

Komisia v druhom rade uvádza, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bodoch 49 až 52 napadnutého rozsudku T‑29/15, rozhodnutie o financovaní, ako je rozhodnutie zo 16. decembra 2014, musí byť považované za akt s výlučne vnútornou pôsobnosťou, ktorý nevyvoláva žiadne záväzné právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.

47

V treťom a poslednom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že rozhodnutie zo 16. decembra 2014 nepredstavuje len výlučne potvrdzujúci akt vo vzťahu k listu z 25. apríla 2014, ktorým bola IMG informovaná o prijatí ochranných opatrení z 26. februára 2014. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bodoch 70 až 73 napadnutého rozsudku T‑29/15, uvedené rozhodnutie totiž podľa nej neobsahovalo žiadne nové skutkové ani právne okolnosti. Okrem toho, hoci zmienené ochranné opatrenia a uvedené rozhodnutie sú založené na rôznych právnych základoch a boli prijaté v rámci odlišných postupov, ako to Všeobecný súd konštatoval v bodoch 74 až 76 tohto rozsudku, stále podľa Komisie platí, že druhé z nich bolo len priamym a automatickým dôsledkom tých prvých.

Posúdenie Súdnym dvorom

51

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenia Komisie týkajúce sa neexistencie záväzných právnych účinkov napadnutých rozhodnutí uvedené v bode 45 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že za ustanovenia alebo opatrenia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, by sa mali považovať tie z nich, ktoré boli prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy fyzickej alebo právnickej osoby tým, že podstatným spôsobom menia jej právne postavenie (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 ; z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P , EU:C:2006:541 , bod 54 , a z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P , EU:C:2011:656 , bod 37 ).

52

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o rozhodnutie zo 16. decembra 2014, Všeobecný súd najskôr uviedol v bodoch 37 až 42 napadnutého rozsudku T‑29/15, ktoré Komisia nekritizuje, že toto rozhodnutie predstavuje rozhodnutie o financovaní, ktoré uvedená inštitúcia prijala na základe článku 84 nariadenia č. 966/2012 a ktorého nielen právnymi účinkami, ale aj samotným účelom je zmeniť pôvodné rozhodnutie tak, že spoločnosť GIZ bude určená ako subjekt poverený vykonávaním opatrenia na rozvoj obchodu v rámci akčného programu pre Mjanmarsko/Barmu na rok 2013 namiesto IMG.

53

Ako však uviedol Všeobecný súd v bodoch 42 a 59 napadnutého rozsudku T‑29/15, v rozhodnutí o viazaní sa v súlade s článkom 84 ods. 3 nariadenia č. 966/2012 stanovia „[poverený] subjekt alebo osoba…, kritériá použité pri [ich] výbere a úloh[y], ktorými sú poverení“. Pôvodné rozhodnutie teda vybralo IMG ako poverený subjekt pre jedno z opatrení plánovaných v rámci akčného programu pre Mjanmarsko/Barmu na rok 2013.

57

Okrem toho z článku 53d ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 uplatniteľného v čase prijatia pôvodného rozhodnutia vyplýva, že cieľom dohody o delegovaní, o akú ide v tomto rozhodnutí, je spresniť podmienky plnenia rozpočtových úloh, ktoré boli už v danom prípade predtým pridelené medzinárodnej organizácii. Uzavretiu takejto dohody teda musí nevyhnutne predchádzať prijatie rozhodnutia o financovaní, ktorým sa takéto úlohy zveria uvedenej organizácii, a môže k nemu dôjsť iba s touto organizáciou. V súvislosti s tým má strata postavenia povereného subjektu pre dané úlohy automaticky za následok stratu možnosti uzavrieť zodpovedajúcu dohodu o delegovaní. Pritom účelom a právnymi účinkami rozhodnutia zo 16. decembra 2014 bolo práve určenie spoločnosti GIZ ako povereného subjektu, aby sa Komisii umožnilo uzavrieť dohodu o delegovaní s týmto subjektom namiesto IMG.

58

Za týchto okolností Všeobecný súd v bodoch 44, 45, 57, 59, 60 a 62 napadnutého rozsudku T‑29/15 správne rozhodol, že rozhodnutie zo 16. decembra 2014 spôsobilo v prípade IMG tak stratu postavenia ako subjektu, ktorý bol vybratý ako poverený rozpočtovou úlohou, ako aj stratu akejkoľvek skutočnej možnosti uzavrieť zodpovedajúcu dohodu o delegovaní.

62

Súdny dvor pritom už rozhodol, že ak má rozhodnutie prijaté Komisiou v rámci výkonu vlastných právomocí voči konkrétnej osobe za následok už len z dôvodu jeho prijatia, že táto osoba stratí akúkoľvek šancu reálne využívať financovanie Únie, tento účinok sa musí považovať za záväzný právny účinok uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 1997, Geotronics/Komisia, C‑395/95 P , EU:C:1997:210 , body 14 a 15 ).

63

Z týchto dôvodov musí byť aj odvolací dôvod uvádzaný Komisiou na podporu jej vzájomného odvolania vo veci C‑184/17 P v rozsahu, v akom sa zakladá na neexistencii záväzných právnych účinkov rozhodnutia z 8. mája 2015, zamietnutý ako nedôvodný.

64

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie Komisie uvedené v bode 46 tohto rozsudku, podľa ktorého rozhodnutie o financovaní, o aké ide v prejednávaných veciach, musí byť považované za akt, ktorý nevyvoláva žiadne záväzné právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že akty, ktoré majú právne účinky iba vo vnútornej sfére inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktoré sú ich autormi, v zásade nie sú aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. februára 1988, Les Verts/Parlament, 190/84 , EU:C:1988:94 , bod 8 , a zo 6. apríla 2000, Španielsko/Komisia, C‑443/97 , EU:C:2000:190 , bod 28 ).

68

V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel v bodoch 70 až 73 napadnutého rozsudku T‑29/15 k záveru, že zatiaľ čo z preskúmania obsahu ochranných opatrení z 26. februára 2014 vyplynulo, že dôsledkom týchto opatrení bolo dočasné pozastavenie uzatvárania akejkoľvek dohody o delegovaní, ako je dohoda, ktorej sa týka pôvodné rozhodnutie, s IMG, z preskúmania rozhodnutia zo 16. decembra 2014 vyplynulo, že obsahom tohto rozhodnutia bolo, ako jeho záväzný právny účinok, odňatie možnosti IMG uzatvoriť uvedenú dohodu, a to osobitne a definitívne.

69

Tým Všeobecný súd poukázal na nové právne a skutkové okolnosti, ktorými sa vyznačuje rozhodnutie zo 16. decembra 2014 vo vzťahu k ochranným opatreniam z 26. februára 2014.

70

Z týchto dôvodov musí byť odvolací dôvod uvádzaný Komisiou na podporu jej vzájomného odvolania vo veci C‑183/17 P v rozsahu, v akom sa zakladá na povahe rozhodnutia zo 16. decembra 2014 ako „aktu výlučne potvrdzujúceho skorší akt“, zamietnutý ako nedôvodný.

IMG na podporu svojich odvolaní smerujúcich k zrušeniu napadnutých rozsudkov v rozsahu, v akom nimi boli zamietnuté jej žaloby o neplatnosť ako nedôvodné, uvádza štyri odvolacie dôvody vo veci C‑183/17 P a päť odvolacích dôvodov vo veci C‑184/17 P. Uvádza tiež rôzne výhrady týkajúce sa toho, ako Všeobecný súd naložil s niektorými dokumentmi obsiahnutými v súdnych spisoch.

74

Okrem toho IMG na podporu svojho odvolania smerujúceho k zrušeniu napadnutého rozsudku T‑381/15 v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý jej návrh na náhradu škody ako nedôvodný, uvádza šiesty odvolací dôvod vo veci C‑184/17 P.

75

Je potrebné preskúmať najskôr druhý odvolací dôvod, ktorý IMG predložila v oboch spojených veciach.

O druhom odvolacom dôvode vo veciach C‑183/17 P a C‑184/17 P

V druhom rade sa podľa nej Všeobecný súd dopustil skreslenia skutkových okolností, keď tým, že súhrnne odmietol tvrdenia IMG na napadnutie dôvodnosti sporných rozhodnutí namiesto toho, aby preskúmal množstvo dokumentov predložených dotknutým subjektom v prílohe jeho vyjadrení (stanovy, zápisnica o založení, dohoda o sídle s Belgickým kráľovstvom, vyhlásenia veľvyslancov atď.) na preukázanie jeho postavenia ako medzinárodnej organizácie. Tieto dôkazy, ktoré podľa IMG mala Komisia k dispozícii v čase, keď prijala sporné rozhodnutia, preukazujú, že IMG je organizáciou podľa medzinárodného práva verejného založenou v roku 1994 na základe medzivládnej dohody, ktorú uzavrelo šestnásť členských štátov, ako aj Úrad Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc (ECHO) v nadväznosti na zasadnutie pracovnej skupiny Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, a to s cieľom umožniť členským štátom zúčastňujúcim sa na obnove Bosny a Hercegoviny mať na tento účel určený subjekt.

78

Posúdenie Súdnym dvorom

– O prípustnosti

80

Keďže Komisia spochybňuje prípustnosť časti výhrad uvádzaných IMG na podporu druhého odvolacieho dôvodu v oboch z jej odvolaní, na úvod je potrebné pripomenúť, že odvolateľ je oprávnený napadnúť pred Súdnym dvorom výklad a uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom v prvostupňovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C‑210/98 P , EU:C:2000:397 , bod 43 , a z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P , EU:C:2006:541 , bod 51 ) a v rámci toho uviesť odvolacie dôvody smerujúce k spochybneniu dôvodnosti posúdenia, ktoré vykonal tento súd v napadnutom rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, C‑465/09 P až C‑470/09 P , neuverejnený, EU:C:2011:372 , bod 146 , a zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑197/13 P , EU:C:2014:2157 , bod 49 , ako aj citovanú judikatúru).

81

V prejednávanej veci pritom IMG svojimi výhradami uvedenými v bode 76 tohto rozsudku namieta proti pochybeniu, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri uplatňovaní rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 v bodoch 102 až 106 a 113 napadnutého rozsudku T‑29/15, ako aj v bodoch 98 až 103 a 108 až 109 napadnutého rozsudku T‑381/15 v odpovedi na žalobné dôvody, ktorými IMG spochybnila zákonnosť sporných rozhodnutí z hľadiska týchto pravidiel.

Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné konštatovať, že druhý odvolací dôvod hlavných odvolaní sa týka bodov 102 až 106 a 113 napadnutého rozsudku T‑29/15, ako aj bodov 98 až 103, 108 a 109 napadnutého rozsudku T‑381/15.

85

V tejto súvislosti IMG pred Všeobecným súdom spochybnila jednak zákonnosť rozhodnutia zo 16. decembra 2014 vzhľadom na rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012 a jednak zákonnosť rozhodnutia z 8. mája 2015 vzhľadom na rozpočtové pravidlá z roku 2012. V tejto súvislosti okrem iného uviedla, že ako konštatoval Všeobecný súd v bodoch 102 a 104 napadnutého rozsudku T‑29/15 a v bode 96 rozsudku T‑381/15, je organizáciou podľa medzinárodného práva verejného zriadenou na základe medzivládnej dohody v zmysle týchto pravidiel, čo vyplýva z dokumentov predložených tak Komisii, ako aj Všeobecnému súdu.

86

Všeobecný súd na vyvrátenie týchto tvrdení najprv v bodoch 103 a 105 napadnutého rozsudku T‑29/15, ako aj v bode 98 napadnutého rozsudku T‑381/15 skonštatoval, že Komisia v sporných rozhodnutiach vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie, pričom vychádzala zo skutočností uvedených v liste z 25. apríla 2014, ako sú uvedené v bode 24 tohto rozsudku.

87

Okrem toho, ak Komisia po prijatí rozhodnutia, ktorým sa úlohy plnenia rozpočtu zverujú určitému subjektu v postavení medzinárodnej organizácie, prijme rozhodnutia, ako sú sporné rozhodnutia, a to na základe skutočností, ktoré podľa jej názoru toto postavenie spochybňujú, uvedené rozhodnutia musia byť odôvodnené tak právne, ako aj fakticky.

91

V tejto súvislosti pojem „medzinárodná organizácia“ uvedený v článkoch 53 a 53d nariadenia č. 1605/2002 a v článku 58 nariadenia č. 966/2012 bol definovaný v rovnakom znení v článku 43 ods. 2 nariadenia č. 2342/2002 a neskôr v článku 43 ods. 1 nariadenia č. 1268/2012, ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie č. 2342/2002. Podľa oboch posledných uvedených ustanovené tento pojem zahŕňa okrem iného „[organizácie podľa medzinárodného práva verejného] zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami“.

92

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd neoveril zákonnosť sporných rozhodnutí vzhľadom na túto definíciu, ale obmedzil sa na potvrdenie toho, že tvrdenia a dôkazy predložené IMG nespochybňujú pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie.

93

Pokiaľ ide o tretiu skutočnosť, podľa ktorej generálny tajomník OSN údajne pre OLAF uviedol, že IMG nepredstavuje špecializovanú agentúru OSN, stačí konštatovať, že táto skutočnosť je z právneho hľadiska úplne irelevantná. Ako totiž vyplýva z bodu 91 tohto rozsudku, rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012 na to, aby mohol byť daný subjekt kvalifikovaný ako „medzinárodná organizácia“, vôbec nevyžadujú, aby bol agentúrou OSN. Okrem toho je v prejednávanej veci nesporné, že IMG nikdy netvrdila, že by bola takouto agentúrou, ale ako to jasne vyplýva zo zistení Všeobecného súdu uvedených v bode 85 tohto rozsudku, domáha sa uznania postavenia „organizácie podľa medzinárodného práva verejného zriadenej medzivládnou dohodou“.

97

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že druhý odvolací dôvod, ktorý uvádza IMG na podporu oboch zo svojich odvolaní vo veciach C‑183/17 P a C‑184/17 P, založený na tom, že Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch nesprávne rozhodol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijatie sporných rozhodnutí odôvodnila svojimi pochybnosťami o postavení IMG ako „medzinárodnej organizácie“ v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, je dôvodný. Preto je potrebné týmto odvolacím dôvodom vyhovieť bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či je toto rozhodnutie Všeobecného súdu založené aj na skreslení skutkových okolností.

O dôsledkoch, ktoré je potrebné vyvodiť z vyhovenia druhým odvolacím dôvodom

98

Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré je potrebné vyvodiť z nesprávneho právneho posúdenia konštatovaného v predchádzajúcom bode, v prvom rade je potrebné konštatovať, že zamietnutie žalobných dôvodov IMG založených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri odôvodnení sporných rozhodnutí svojimi pochybnosťami o postavení IMG ako medzinárodnej organizácie, predstavuje nevyhnutnú oporu výroku napadnutých rozsudkov v rozsahu, v akom nimi boli zamietnuté žaloby tohto subjektu o neplatnosť.

102

Preto je tiež opodstatnené zrušiť napadnutý rozsudok T‑381/15 v rozsahu, v akom sa ním zamietol návrh na náhradu škody ako nedôvodný.

O žalobách o neplatnosť a o návrhu na náhradu škody

103

Ak to stav konania vo vzťahu k jeho časti dovoľuje, Súdny dvor môže podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sám vydať konečné rozhodnutie vo veci o tejto časti konania a vrátiť zvyšok veci na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

104

107

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

108

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

109

Keďže v prejednávanej veci Komisia nemala úspech vo veciach C‑183/17 P, C‑184/17 P a T‑29/15, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v týchto troch veciach v súlade s návrhmi IMG.

Rozsudky Všeobecného súdu Európskej únie z 2. februára 2017, International Management Group/Komisia ( T‑29/15 , neuverejnený, EU:T:2017:56 ), a z 2. februára 2017, International Management Group/Komisia ( T‑381/15 , neuverejnený, EU:T:2017:57 ), sa zrušujú.

2.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2014) 9787 final zo 16. decembra 2014, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie C(2013) 7682 final o akčnom programe na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu, ktorý sa má financovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, sa zrušuje.

3.

Rozhodnutie Európskej komisie o tom, že s International Management Group už nebudú uzatvárané nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia uvedené v jej liste z 8. mája 2015, sa zrušuje.

4.

O trovách konania vo veci T‑381/15 sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyky konania: angličtina a francúzština.