C-322/17

Eugen Bogatu

proti

Minister for Social Protection,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), L. Bay Larsen, M. Safjan a D. Šváby,

generálny advokát: P. Mengozzi,

Minister for Social Protection, v zastúpení: M. Browne, C. Keane a A. Morrissey, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci M. D. Finan, BL, a R. Mulcahy, SC,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: C. Crane a S. Brandon, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Apps, barrister,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. októbra 2018,

Právna úprava

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 ( Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 05/003, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), bolo zrušené s účinnosťou od 1. mája 2010, ktorý je dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004.

4

Článok 2 nariadenia č. 1408/71, nazvaný „Osoby, na ktoré sa nariadenie vzťahuje [Osobná pôsobnosť – neoficiálny preklad ]“, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby…, na ktoré sa vzťahuje alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov…, ako aj na ich rodinných príslušníkov…“

7

Článok 11 tohto nariadenia, ktorý má názov „Všeobecné pravidlá“ a nachádza sa v jeho hlave II, nazvanej „Určenie príslušnosti právnych predpisov [príslušných právnych predpisov – neoficiálny preklad ]“, obsahuje najmä odsek 2, podľa ktorého:

„Na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca… sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. …“

8

Článok 67 uvedeného nariadenia, ktorý má názov „Rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte“ a je súčasťou kapitoly 8, nazvanej „Rodinné dávky“ a nachádzajúcej sa v hlave III tohto nariadenia, nazvanej „Osobitné ustanovenia súvisiace s osobitnými kategóriami dávok“, stanovuje:

„Osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Pán Bogatu je rumunský štátny príslušník, ktorý má od roku 2003 bydlisko v Írsku. Je otcom dvoch detí s bydliskom v Rumunsku.

11

Pán Bogatu vykonával v Írsku činnosť ako zamestnanec v období od 26. mája 2003 do 13. februára 2009, keď o svoje zamestnanie prišiel. Odvtedy postupne poberal príspevkovú dávku v nezamestnanosti (od 20. februára 2009 do 24. marca 2010), následne nepríspevkovú dávku v nezamestnanosti (od 25. marca 2010 do 4. januára 2013) a napokon nemocenskú dávku (od 15. januára 2013 do 30. januára 2015).

12

V tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že článok 67 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať rovnako ako článok 73 nariadenia č. 1408/71, z ktorého vyplývalo, že každá osoba, ktorá je poistená v rámci systému sociálneho zabezpečenia uplatniteľného na zamestnancov v jednom členskom štáte, má nárok v prípade svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, aj keby táto osoba prestala vykonávať činnosť ako zamestnanec a nepoberala príspevkovú dávku.

16

Naproti tomu minister tvrdí, že článok 67 nariadenia č. 883/2004 nemožno vykladať rovnako ako článok 73 nariadenia č. 1408/71. Na rozdiel od druhého z týchto článkov, ktorý sa uplatňoval na každého „zamestnanca“, prvý uvedený článok používa neutrálny pojem „osoba“. Okrem toho tento pojem treba chápať vzhľadom na článok 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, ktorého ekvivalent sa v nariadení č. 1408/71 nenachádzal a z ktorého jasne vyplýva, že osobu, ktorá viac nevykonáva činnosť ako zamestnanec, možno ďalej považovať za osobu vykonávajúcu túto činnosť iba v prípade, že poberá peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku výkonu uvedenej činnosti.

17

High Court (Vyšší súd) v návrhu na začatie prejudiciálneho konania najskôr uvádza, že je nepochybné, že Írsko je príslušné na priznanie rodinných dávok pánovi Bogatuovi v zmysle článku 67 nariadenia č. 883/2004. Následne uvádza, že podľa írskej právnej úpravy nie je na získanie nároku na takéto dávky všeobecne nevyhnutné, aby osoba v čase podania svojej žiadosti o rodinné dávky vykonávala alebo v minulosti vykonávala v Írsku činnosť ako zamestnanec, a že v osobitnom prípade osoby nachádzajúcej sa v takej situácii, v akej sa nachádza pán Bogatu, tento nárok závisí výlučne od dodržania podmienky týkajúcej sa veku dieťaťa, v prípade ktorého táto osoba žiada o priznanie uvedených dávok. Napokon uvádza, že v prejednávanej veci má pán Bogatu nárok na to, aby mu boli priznané rodinné dávky na základe írskej právnej úpravy, pričom tým nebude dotknuté vykonanie nariadenia č. 883/2004.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

19

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa nariadenie č. 883/2004, a najmä jeho článok 67 v spojení s jeho článkom 11 ods. 2, má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, je nárok osoby na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte podmienený tým, aby táto osoba vykonávala v tomto členskom štáte činnosť ako zamestnanec alebo aby jej tento členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.

20

Ako vyplýva z bodov 10 až 17 tohto rozsudku, situácia, o ktorú ide vo veci samej a ako ju opísal vnútroštátny súd, sa vyznačuje týmito skutočnosťami. Predovšetkým osoba, ktorá požiadala o rodinné dávky, má bydlisko v príslušnom členskom štáte, t. j. v Írsku, pričom v minulosti v ňom vykonávala činnosť ako zamestnanec, ktorú však neskôr prestala vykonávať. Táto osoba je ďalej rodičom dvoch detí s bydliskom v inom členskom štáte, t. j. v Rumunsku. Napokon obdobie, za ktoré uvedená osoba žiada vnútroštátny súd o priznanie nároku na rodinné dávky, je obdobím, počas ktorého jej príslušný členský štát poskytoval peňažné dávky, ktoré vnútroštátna právna úprava tohto členského štátu kvalifikuje ako „nepríspevkové dávky“.

24

Predovšetkým, pokiaľ ide o kontext, do ktorého spadá článok 67 nariadenia č. 883/2004, treba poznamenať, že tento článok treba vykladať najmä v spojení s článkom 68 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktorý sa uplatňuje v prípade, že sa rodinné dávky poskytujú na rozličných základoch podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, a ktorý stanovuje povinnosť uplatniť v rovnakom prípade pravidlá prednosti spočívajúce v tom, že sa podľa poradia zohľadnia nároky vznikajúce na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ďalej nároky vznikajúce na základe poberania dôchodku a napokon nároky vznikajúce na základe bydliska.

25

Keďže toto ustanovenie uvádza viaceré dôvody, na základe ktorých môžu byť rodinné dávky splatné určitej osobe a medzi ktorými sa nachádza dôvod založený na činnosti ako zamestnanec, článok 67 nariadenia č. 883/2004 nemožno považovať za ustanovenie obmedzujúce sa na jediný dôvod založený na takejto činnosti.

26

Následne, pokiaľ ide o cieľ sledovaný článkom 67 nariadenia č. 883/2004, treba uviesť, že normotvorca Únie prijatím tohto nariadenia najmä zamýšľal rozšíriť jeho pôsobnosť na kategórie iných osôb, než sú zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje nariadenie č. 1408/71, a to najmä na osoby, ktoré nie sú ekonomicky aktívne a na ktoré sa posledné uvedené nariadenie nevzťahovalo.

30

V druhom rade z článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, na ktorý vnútroštátny súd odkazuje vo svojej otázke, vyplýva, že osoba, ktorej sa poskytuje peňažná dávka na základe alebo v dôsledku výkonu činnosti ako zamestnanec, a teda peňažná dávka, ktorej základom je výkon takejto činnosti v minulosti, sa má na účely určenia právnej úpravy uplatniteľnej na túto osobu považovať za osobu vykonávajúcu uvedenú činnosť.

31

Z bodu 25 tohto rozsudku však vyplýva, že článok 67 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby príslušnosť členského štátu vo vzťahu k danej osobe v oblasti rodinných dávok bola založená na výkone akejkoľvek činnosti ako zamestnanec vrátane výkonu takejto činnosti v minulosti.

32

Z toho vyplýva, že poberanie peňažných dávok uvedených prípadne v článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 nemá vplyv na záver nachádzajúci sa v bode 29 tohto rozsudku.

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku vnútroštátneho súdu.

O trovách

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a najmä jeho článok 67 v spojení s jeho článkom 11 ods. 2, sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, nárok osoby na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte nie je podmienený ani tým, aby táto osoba vykonávala v tomto členskom štáte činnosť ako zamestnanec, ani tým, aby jej uvedený členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.