C-341/17

62017CJ0341

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 15. mája 2019 ( *1 )

„Odvolanie – Záručná sekcia Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Výdavky vylúčené z financovania Európskou úniou – Výdavky vynaložené Helénskou republikou – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Nariadenie (ES) č. 796/2004 – Režim podpory na plochu – Pojem ‚trvalé pasienky‘ – Paušálne finančné opravy – Odpočítanie predchádzajúcej opravy“

Vo veci C‑341/17 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 6. júna 2017,

Európska komisia , v zastúpení: D. Triantafyllou a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: sudcovia J. Malenovský, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, M. Safjan a D. Šváby (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Schiano, referent,

Právny rámec

Nariadenie (ES) č. 1782/2003

2

Odôvodnenia 3, 4, 21 a 24 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 ( Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 03/040, s. 269), stanovovali:

„(3)

S cieľom zabrániť opusteniu poľnohospodárskej pôdy a zaistiť jej udržiavanie v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave je potrebné stanoviť štandardy, ktoré sa môžu alebo nemusia opierať o predpisy členských štátov. Je teda vhodné stanoviť rámec spoločenstva, v ktorom by mohli členské štáty prijať štandardy, ktoré zvažujú aj charakteristiky príslušných oblastí, najmä pôdne a klimatické podmienky, ako aj súčasné spôsoby hospodárenia (využitie pôdy, striedanie plodín, poľnohospodárskej praxe) a štruktúru poľnohospodárskych podnikov.

(24)

Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva spoločenstva a rozvoj štandardov v oblasti kvality potravín a životného prostredia nevyhnutne spôsobujú pokles úradných cien poľnohospodárskych produktov a zvýšenie výrobných nákladov pre poľnohospodárske podniky v spoločenstve. Na dosiahnutie týchto cieľov a propagáciu udržateľného a viac tržne orientovaného poľnohospodárstva je potrebné prejsť od podpory produkcie k podpore výrobcov zavedením oddeleného systému podpory príjmov pre každý poľnohospodársky podnik. Hoci sa čiastky skutočne vyplatené poľnohospodárom nezmenia, oddeleniam sa výrazne zvýši účinnosť podpory príjmov. Je preto vhodné, aby jednotná platba na poľnohospodársky podnik závisela od dodržovania štandardov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami, ako aj od udržovania poľnohospodárskeho podniku v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave.“

3

Toto nariadenie obsahuje hlavu III, nazvanú „Režim jednotnej platby“, v ktorej sa nachádza kapitola 3 týkajúca sa „platobných nárokov“. Oddiel 1 tejto kapitoly, ktorý sa týka „platobných nárokov podľa plochy“, obsahuje článok 44 uvedeného nariadenia týkajúci sa „použitia platobných nárokov“, ktorého odsek 2 stanovoval:

„‚Hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ sa rozumie akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály [trvalý – neoficiálny preklad ] pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť.“

a)

odlišne od článku 131 ods. 2 písm. a) sa intenzita chovu poľnohospodárskeho podniku stanoví na základe počtu dobytka samčieho pohlavia, kráv a jalovíc, ktoré sa počas príslušného kalendárneho roku v poľnohospodárskom podniku nachádzajú, ako aj oviec a/alebo kôz, na ktoré boli podané žiadosti o prémie pre rovnaký kalendárny rok. Počet zvierat sa prevedie na [veľké dobytčie jednotky (VDJ)] podľa prevodnej tabuľky uvedenej v článku 131 ods. 2 písm. a);

b)

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 131 ods. 2 písm. b) tret[ej] zarážk[y], plochy využívané na pestovanie plodín na ornej pôde, ktoré sú vymedzené v prílohe IX, sa nepovažujú za ‚kŕmne plochy‘;

c)

kŕmna plocha, ktorá sa zohľadní pri výpočte intenzity chovu, tvorí aspoň z 50 % pasienky.

1a)

‚poľnohospodárska parcela’ znamená súvislú plochu pôdy, na ktorej jeden poľnohospodár pestuje jednu skupinu plodín; ak sa však na základe tohto nariadenia vyžaduje v rámci skupiny plodín osobitné vyhlásenie o využití časti parcely, toto osobitné využitie takisto vymedzuje poľnohospodársku parcelu;

…

2.

‚Trvalý pasienok‘ je pôda, ktorá sa minimálne päť rokov používa na pestovanie bylinných kŕmnych plodín prirodzene (samostatne osiate) alebo prostredníctvom kultivácie (osev) a nie je zahrnutá v systéme farmy na striedanie plodín, okrem pôdy v rámci režimov vyňatia z produkcie…;

2a.

Článok 8 nariadenia č. 796/2004, nazvaný „Všeobecné princípy týkajúce sa poľnohospodárskych parciel“, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Pozemok[,] na ktorom sa nachádzajú stromy[,] sa bude považovať za poľnohospodársky pozemok na účely podporných režimov závislých od plochy v prípade[,] že poľnohospodárske činnosti uvedené v článku 51 nariadenia [č. 1782/2003] alebo, kde je to vhodné[,] produkcia sa môže posudzovať jednoducho ako pozemky bez stromov s takou istou plochou.“

9

Hlava III tohto nariadenia týkajúca sa „kontrol“ obsahuje článok 30, nazvaný „Určenie plôch“. Podľa odseku 2 tohto článku:

„Celková plocha poľnohospodárskeho pozemku môže sa môže vziať do úvahy za predpokladu, že je plne využitá podľa zvykových noriem členského štátu alebo príslušného regiónu. V iných prípadoch sa vezme do úvahy skutočne využitá plocha.

Ohľadom tých regiónov, kde určité charakteristiky, najmä živé ploty, priekopy a steny sú tradične súčasťou dobrého poľnohospodárskeho spôsobu pestovania plodín alebo praktík využívania, členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušná plocha sa má považovať za súčasť plne využívanej plochy za podmienky, že neprekračuje celkovú šírku, ktorú stanoví členský štát. Táto šírka korešponduje s tradičnou šírkou v príslušnom regióne a nesmie prekročiť dva metre.

Nariadenie (ES) č. 885/2006

11

Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90 ), obsahuje článok 11, nazvaný „Overovanie súladu“. Tento článok vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovoval:

„1. Ak Komisia v dôsledku akéhokoľvek šetrenia usúdi, že výdavky neboli realizované v súlade s pravidlami Spoločenstva, oznámi svoje zistenia príslušnému členskému štátu a uvedie nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie budúceho súladu s týmito pravidlami.

V oznámení sa odvolá na tento článok. Členský štát zašle odpoveď do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia a Komisia môže v dôsledku toho zmeniť svoje stanovisko. Komisia môže v odôvodnených prípadoch súhlasiť s predĺžením lehoty na odpoveď.

Po uplynutí lehoty na odpoveď Komisia zvolá bilaterálne stretnutie a obidve strany vynaložia úsilie, aby dospeli k dohode, čo sa týka opatrení, ktoré sa majú prijať, ako aj hodnotenia závažnosti porušenia a finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Spoločenstva.

12

Článok 16 tohto nariadenia, nazvaný „Zmierovací postup“, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Členský štát môže postúpiť záležitosť zmierovaciemu orgánu do tridsiatich pracovných dní od prevzatia formálneho oznámenia od Komisie uvedeného v článku 11 ods. 2 treťom pododseku, a to tak, že pošle odôvodnenú žiadosť o zmierenie sekretariátu zmierovacieho orgánu.

Prostredníctvom Výboru pre poľnohospodárske fondy sa členským štátom oznámi postup, ktorý sa má dodržať, a adresa sekretariátu.“

Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013

13

Európska komisia vykonala v septembri 2008 a vo februári 2009 dve vyšetrovania týkajúce sa výdavkov vynaložených Helénskou republikou na základe podpory na plochu a opatrení na rozvoj vidieka v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ako aj v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) za rok podania žiadosti 2008.

16

Komisia tak v liste z 21. novembra 2008 uviedla, že kontroly na mieste uskutočnené v rámci predmetných vyšetrovaní preukázali, že určité plochy, na ktoré bola poskytnutá podpora, nespĺňali kritériá na jej poskytnutie, stanovené v článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a v článku 2 nariadenia č. 796/2004. Na podporu tohto konštatovania Komisia uviedla súbor príkladov, ktoré sú pripomenuté v bode 40 napadnutého rozsudku.

17

V nadväznosti na oznámenie pripomienok Komisie a odpovede Helénskej republiky sa 8. apríla 2010 konalo bilaterálne stretnutie. Komisia 2. júna 2010 oznámila Helénskej republike svoje závery, na ktoré Helénska republika odpovedala 2. augusta 2010.

18

Komisia týmto rozhodnutím uplatnila paušálne opravy za rok podania žiadosti 2008 jednak v oblasti podpory na plochu v celkovej výške 61012096,85 eura, z ktorej odpočítala sumu vo výške 2135439,32 eura. Táto oprava zohľadňuje najmä sadzbu paušálnej opravy vo výške 10 % v prípade poľnohospodárov, ktorí deklarovali iba pasienky, t. j. 32542837,74 eura. Komisia takisto uložila opravy za rok podania žiadosti 2008 v rámci oblasti rozvoja vidieka, a to v sume 5007867,36 eura zahrnutej do rozpočtového roku 2009 a v sume 5496524,54 eura zahrnutej do rozpočtového roku 2010, t. j. v celkovej sume 10504391,90 eura, od ktorej odpočítala celkovú sumu 2588231,20 eura, ktorá zodpovedá sume 2318055,75 eura za rozpočtový rok 2009 a sume 270175,45 eura za rozpočtový rok 2010. Z toho vyplýva, že finančné dopady vyplývajúce zo sporného rozhodnutia, ktoré nesie Helénska republika z dôvodu paušálnych opráv v oblastiach podpory na plochu a rozvoja vidieka, predstavujú 58876657,53 eura a 7916160,70 eura.

22

V súhrnnej správe priloženej k spornému rozhodnutiu, ktorá je uvedená v bode 41 napadnutého rozsudku, Komisia odôvodnila uloženie paušálnych opráv takto:

–

pokiaľ ide o systém LPIS‑GIS: služby Komisie zastávali názor, že nebol v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 20 nariadenia č. 1782/2003. Konkrétne:

–

–

pokiaľ ide o pasienky: neexistencia výmery pasienkov bola posúdená ako vzbudzujúca mimoriadne obavy. Vo viacerých prípadoch boli spôsobilé plochy pokryté drevnatými rastlinami a iné pozemky boli sčasti pokryté bylinnými rastlinami, takže nespĺňali kritériá „trvalých pasienkov“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004. Deklarované plochy sa často nachádzali vo vzdialených oblastiach, nemali viditeľné hranice a boli ťažko prístupné. Bolo konštatované, že inšpektori nevymerali plochy poľnohospodárskych pozemkov v súlade s požiadavkami podľa článku 30 nariadenia č. 796/2004. Hoci Helénska republika opakovane uviedla, že sporné plochy sa vždy používali ako pasienky bez toho, aby Komisia spochybnila ich spôsobilosť na poskytnutie podpory, tieto plochy boli tiež nespôsobilé z hľadiska pravidiel uplatňovaných pred rokom 2006, pričom generálne riaditeľstvo (GR) pre „poľnohospodárstvo“ tiež kritizovalo ich spôsobilosť (vyšetrovanie AP/2001/06),

–

pokiaľ ide o kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania, uplatnený postup nebol v súlade s požiadavkami v danej oblasti. V dôsledku toho bola vyplatená podpora na pozemky, ktoré neboli spôsobilé podľa článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 2 nariadenia č. 796/2004,

–

pokiaľ ide o klasické kontroly na mieste, „opätovné premeranie“ odhalilo rozdiely bez preukázania systematického zlyhania vo fungovaní tohto druhu kontroly s výnimkou pasienkov. Počas roka 2008 na účely zavedenia nového systému LPIS‑GIS Helénska republika nevložila do tohto systému údaje o pozemkoch podrobených klasickým kontrolám na mieste. V dôsledku toho neexistovalo žiadne grafické zobrazenie umožňujúce odhaliť viacnásobné deklarácie,

–

v prípade poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky bola uložená paušálna oprava vo výške 10 % z dôvodu problematickej situácie v LPIS a výsledku kontrol na mieste, ktoré odhalili zvýšenú mieru pochybení, a teda podstatné nezrovnalosti. Hoci podľa Komisie je paušálna oprava vo výške 25 % odôvodnená, uplatnenie paušálnej opravy vo výške 10 % sa zdá byť primeranejšie s prihliadnutím na „tampónový efekt“,

–

v prípade poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky bola uložená paušálna oprava vo výške 2 % s prihliadnutím na „tampónový efekt“, zlepšenie klasických kontrol na mieste a na skutočnosť, že v tejto kategórii poľnohospodárov bola miera zistených nezrovnalostí nižšia a klasické kontroly na mieste tvorili podstatnú časť kontrol,

–

v prípade doplnkovej podpory viazanej na plochu bola uložená paušálna oprava vo výške 5 % z dôvodu jej negatívneho vplyvu v dôsledku neskorého začatia s kontrolami na mieste a z dôvodu neexistencie „tampónového efektu“,

Prvý žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 10 %, ktorá bola uplatnená v prípade poľnohospodárov, ktorí deklarovali iba pasienky, v sume 32542837,74 eura, bol založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, nedostatku odôvodnenia a porušení zásady proporcionality, ako aj prekročení medzí diskrečnej právomoci Komisie. Druhý žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 5 % v prípade doplnkovej viazanej podpory bol založený na skutkovom omyle, nedostatku odôvodnenia a porušení zásady proporcionality. Tretí žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 5 % uplatnenej na druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), venovaný rozvoju vidieka, bol založený na nedostatku odôvodnenia, skutkovom omyle a porušení zásady proporcionality.

26

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol prvé dva žalobné dôvody a žalobe vyhovel, pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod. V bode 1 výroku napadnutého rozsudku preto zrušil sporné rozhodnutie „v rozsahu, v akom sa týka sumy opravy vo výške 5007867,36 eura, odpočtu vo výške 2318055,75 eura a finančného dosahu vo výške 2689811,61 eura, pokiaľ ide o výdavky vynaložené Helénskou republikou v oblasti rozvoja vidieka EPFRV Axe 2 (2007 – 2013, opatrenia viazané na plochu) za rozpočtové obdobie roku 2009, z dôvodu nedostatkov týkajúcich sa systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov [LPIS] a kontrol na mieste (druhý pilier, rok žiadosti 2008)“, a v bode 2 tohto výroku žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

zrušil sporné rozhodnutie a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

28

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

30

Na podporu svojho odvolania uvádza Helénska republika šesť odvolacích dôvodov. Prvé tri odvolacie dôvody sa týkajú posúdenia, ktoré Všeobecný súd vykonal v súvislosti s finančnou opravou vo výške 10 % uplatnenou na podporu na plochu v prípade poľnohospodárov, ktorí deklarovali iba pasienky. Štvrtý a piaty odvolací dôvod sa týka posúdenia, ktoré Všeobecný súd vykonal v súvislosti s finančnou opravou vo výške 5 % uplatnenou v prípade doplnkovej podpory viazanej na plochu. Šiesty odvolací dôvod sa týka posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o finančnú opravu vo výške 5 % uplatnenú na druhý pilier SPP, venovaný rozvoju vidieka.

33

Podľa Helénskej republiky je tento výklad možný na základe znenia článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, ako aj kontextu a cieľov sledovaných týmto nariadením. Zdôrazňuje tak, že toto široké poňatie pojmu „trvalý pasienok“ vyplýva z článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013, z príručky určenej na to, aby sa členským štátom poskytli usmernenia o čo najlepšom dodržiavaní účinných zákonných ustanovení týkajúcich sa SPP, ktorú uverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie 2. apríla 2008, ako aj z akčného plánu, ktorý v októbri 2012 vypracovali helénske orgány a Komisia (ďalej len „akčný plán z roku 2012“).

34

Na podporu tejto argumentácie Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil celý kontext a ciele sledované nariadením č. 1782/2003, medzi ktoré patrí aj zachovanie určitých platieb súvisiacich s produkciou. Konkrétnejšie článok 132 nariadenia č. 1782/2003 týkajúci sa extenzifikačnej prémie odkazuje na pasienky bez toho, aby spresnil, či tieto pasienky musia byť pokryté výlučne bylinnou vegetáciou.

35

Komisia naproti tomu uvádza, že Všeobecný súd správne vyložil a uplatnil pojem „trvalý pasienok“ nachádzajúci sa v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004. Z tejto definície vyplýva, že rozhodujúce je kritérium týkajúce sa povahy vegetácie pokrývajúcej dotknutú poľnohospodársku plochu. Okrem toho ani usmernenia uvedené v bode 33 tohto rozsudku, ani akčný plán z roku 2012 ani nariadenie č. 1307/2013, ktoré je uplatniteľné od 1. januára 2015 a ktoré obsahuje rozšírenú definíciu pojmu „trvalý pasienok“, nie sú relevantné na účely výkladu práva uplatniteľného v čase skutkových okolností v prejednávanej veci a posúdenia finančnej opravy, o ktorej rozhodla Komisia.

39

Helénska republika v rámci tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom sa v bodoch 20 až 22 napadnutého rozsudku pri svojom posúdení opieral o judikatúru týkajúcu sa rozdelenia dôkazného bremena v rámci postupu overovania súladu. Podľa nej nie je táto judikatúra relevantná z hľadiska výkladu pojmu „trvalý pasienok“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004.

40

Komisia navrhuje zamietnuť túto argumentáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

41

V prejednávanom prípade sa však Helénska republika neobmedzila na zopakovanie alebo na doslovnú reprodukciu dôvodov a tvrdení, ktoré predložila Všeobecnému súdu, ale pred Súdnym dvorom spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie, ktoré vykonal Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.

45

Je preto potrebné meritórne preskúmať odvolacie dôvody, ktoré uviedla Helénska republika.

46

Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

47

Následne zo samotného znenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, ktorý odkazuje na článok 51 nariadenia č. 1782/2003, vyplýva, že účinné poľnohospodárske využívanie poľnohospodárskej plochy predstavuje relevantnejšie kritérium, než je kritérium týkajúce sa druhu vegetácie, ktorý pokrýva dotknutú plochu. Podľa znenia tohto článku 8 ods. 1 sa za „poľnohospodársky pozemok“ považuje pozemok, na ktorom sa nachádzajú stromy a na ktorom možno vykonávať plánovanú produkciu takým spôsobom, akým by sa vykonávala na pozemku bez stromov, ktorý sa nachádza v tej istej zóne.

51

Okrem toho treba uviesť, že kritérium týkajúce sa druhu vegetácie, ktorý pokrýva dotknutú plochu, je takisto relativizované v článku 30 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 v rámci kontroly plochy poľnohospodárskeho pozemku. V súlade s týmto ustanovením môžu členské štáty rozhodnúť, že celková plocha poľnohospodárskeho pozemku môže zahŕňať plochu pokrytú živými plotmi pod podmienkou, že táto charakteristika je tradičnou súčasťou dobrého poľnohospodárskeho spôsobu využívania pôdy.

52

Napokon, keďže sa definícia pojmu „trvalý pasienok“ nachádza v nariadení č. 796/2004, ktorého účelom je vykonať nariadenie č. 1782/2003, treba na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora vykladať tento pojem v súlade s ustanoveniami základného aktu (rozsudok z 26. júla 2017, Česká republika/Komisia, C‑696/15 P , EU:C:2017:595 , bod 33 ).

53

V prvom rade, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v stabilizácii poľnohospodárskych príjmov, z odôvodnení 21 a 24 nariadenia č. 1782/2003 vyplýva, že režim jednotnej platby je podmienený udržovaním poľnohospodárskeho podniku v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave, pričom jeho cieľom je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň. Cieľom tohto režimu jednotnej platby je, aby sa uplatňoval na všetky poľnohospodárske podniky bez toho, aby bol nárok na túto platbu podmienený druhom vegetácie, ktorý sa nachádza na dotknutých plochách.

57

V druhom rade odôvodnenia 3 a 4 nariadenia č. 1782/2003 zdôrazňujú pozitívny účinok trvalých pasienkov na životné prostredie a stanovujú, že nariadenie č. 1782/2003 sleduje dvojaký cieľ, a to zabrániť jednak opusteniu poľnohospodárskej pôdy a jednak premene existujúcich trvalých pasienkov na ornú pôdu. Z toho vyplýva – ako konštatovala generálna advokátka v bode 68 svojich návrhov –, že sledovanie týchto cieľov sa nezhoduje s takým reštriktívnym výkladom pojmu „trvalý pasienok“, ktorý by vychádzal výlučne z druhu vegetácie, ktorý pokrýva poľnohospodársku plochu.

58

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že rozhodujúcim kritériom, ktoré treba zohľadniť na účely určenia, či dotknutú plochu treba kvalifikovať ako „trvalý pasienok“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, nie je druh vegetácie, ktorý pokrýva túto plochu, ale skutočné využívanie tejto plochy na poľnohospodársku činnosť, ktorá je typická pre „trvalé pasienky“.

59

Konkrétnejšie Všeobecný súd v bodoch 66, 88 a 95 napadnutého rozsudku konštatoval, že – bez ohľadu na sporné názory týkajúce sa definície pojmu „trvalý pasienok“ – nedostatky systému LPIS‑GIS odôvodňovali stanovenie sadzby paušálnej opravy vo výške 10 % v prípade poľnohospodárov, ktorí deklarovali iba pasienky. Za týchto okolností také nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, aké je uvedené v bode 59 tohto rozsudku, nemá vplyv na výrok napadnutého rozsudku, pretože posúdenia nachádzajúce sa v jeho bodoch 66, 88 a 95 stačia na jeho odôvodnenie.

63

Nesprávne právne posúdenie konštatované v bode 59 tohto rozsudku preto nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

64

Pokiaľ ide o druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, stačí uviesť, že Všeobecný súd sa v bode 66 napadnutého rozsudku obmedzil iba na konštatovanie, že aj za predpokladu, že by taká definícia pojmu „trvalý pasienok“, aká bola uplatnená, nebola v súlade so znením článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, „so zreteľom na nedostatky zistené pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa pasienkov a vo fungovaní systému kontrol [LPIS‑GIS], uvedené v bodoch 40 a 41 [napadnutého rozsudku]“, by boli sporné plochy nespôsobilé na poskytnutie podpory.

65

Z toho vyplýva, že tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neprípustnú.

69

V dôsledku toho, aj keď je prvý odvolací dôvod vo svojej prvej časti dôvodný, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

70

Vzhľadom na uvedené treba prvý odvolací dôvod zamietnuť sčasti ako neúčinný, sčasti ako neprípustný a sčasti ako nedôvodný.

O druhom odvolacom dôvode

73

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť jeho rozhodnutia nemožno vykladať tak, že zahŕňa aj povinnosť detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktorého sa účastník konania dovoláva, najmä pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazoch (rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P , neuverejnený, EU:C:2007:6 , bod 90 ).

74

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že Všeobecný súd sa v bodoch 24 až 65 napadnutého rozsudku venoval podrobnému preskúmaniu tvrdení Helénskej republiky, pokiaľ ide o výklad pojmu „trvalý pasienok“ a konkrétne pokiaľ ide o význam druhu vegetácie, ktorý pokrýva poľnohospodárske plochy.

75

Na druhej strane odvolateľka v bodoch 15 a 16 žaloby podanej na Všeobecný súd poukázala iba „osobitné charakteristiky všetkých pasienkov stredomorského rázu“, ktoré „majú vysokú environmentálnu hodnotu“. Vzhľadom na to, že toto tvrdenie nespĺňa požiadavku jasnosti a presnosti, nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že naň konkrétne neodpovedal.

78

V rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Helénska republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd si v bodoch 88 až 103 napadnutého rozsudku viackrát nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia. Podľa Helénskej republiky Všeobecný súd totiž neprípustným spôsobom doplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia, keď usúdil, že nezrovnalosti v rámci správneho a kontrolného systému sú samy osebe postačujúce na odôvodnenie sadzby opravy vo výške 10 %, hoci zo súhrnnej správy vyplýva, že táto sadzba opravy je odôvodnená iba z hľadiska neexistencie spôsobilosti plôch, ktoré boli deklarované ako „trvalé pasienky“, na poskytnutie podpory. Okrem toho Všeobecný súd náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie ani vzhľadom na zvýšenie sadzby opravy na 10 % oproti sadzbe opravy vo výške 5 %, ktorá bola uplatnená za predchádzajúci rok, ani vzhľadom na zlepšenia, ktoré boli konštatované v rámci kontrol na mieste. Helénska republika napokon Všeobecnému súdu vytýka, že dostatočne neprihliadol k „tampónovému efektu“.

79

V rámci druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásadu proporcionality tým, že v bodoch 88 až 103 napadnutého rozsudku potvrdil sadzbu opravy vo výške 10 % vo vzťahu k podpore pre poľnohospodárov, ktorí deklarovali iba pasienky. Podľa Helénskej republiky bola sadzba opravy vo výške 5 % odôvodnená najmä so zreteľom na „tampónový efekt“.

80

Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod treba v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

Z toho vyplýva, že tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého zo súhrnnej správy vyplýva, že sadzba paušálnej opravy vo výške 10 % je odôvodnená len vo vzťahu k nespôsobilosti plôch, ktoré boli deklarované ako „trvalé pasienky, na poskytnutie podpory, treba zamietnuť.

84

Následne, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nezohľadnenia zlepšenia, ktoré bolo konštatované v prípade kontrol na mieste, ako aj sadzby finančnej opravy vo výške 5 % uplatnenej na rok podania žiadosti 2007, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, Všeobecný súd posúdil význam týchto skutočností v bodoch 98 až 101 napadnutého rozsudku.

85

Všeobecný súd v tejto súvislosti v bode 99 napadnutého rozsudku zdôraznil, že hoci bolo v súhrnnej správe konštatované kvantitatívne zlepšenie kontrol na mieste v roku 2008, nič to nemení na tom, že v tejto správe sa tiež uvádza, že kontroly na mieste sa z kvalitatívneho hľadiska nezlepšili. Na základe tohto konštatovania a konštatovania, že Helénska republika nepredložila dôkazy podporujúce jej tvrdenie, pokiaľ ide o kvalitatívne zlepšenie kontrol na mieste, Všeobecný súd mohol v bode 100 napadnutého rozsudku oprávnene zamietnuť toto posledné uvedené tvrdenie bez toho, aby porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

86

Takéto tvrdenie tak vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho mu chýba skutkový základ.

90

Z toho vyplýva, že prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

91

Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu je založená na porušení zásady proporcionality Všeobecným súdom, keďže sadzba paušálnej opravy nemala byť 10 %, ale 5 % vzhľadom na nedostatky systému kontroly.

92

Z uvedeného vyplýva, že druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

96

Vzhľadom na uvedené úvahy treba zamietnuť tretí odvolací dôvod ako nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

97

100

Okrem toho článok 11 nariadenia č. 885/2006 konkretizuje tento postup tým, že stanovuje jeho pravidlá. Z článku 11 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia tak vyplýva, že ak Komisia v dôsledku vyšetrovania dospeje k záveru, že výdavky nevznikli v súlade s právom Únie, oznámi svoje zistenia príslušnému členskému štátu a uvedie potrebné nápravné opatrenia. Článok 11 ods. 1 druhý pododsek uvedeného nariadenia ďalej stanovuje, že členský štát zašle odpoveď do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia a Komisia môže v dôsledku toho zmeniť svoje stanovisko. Článok 11 ods. 1 tretí pododsek toho istého nariadenia napokon uvádza, že po uplynutí lehoty na odpoveď Komisia zvolá bilaterálne stretnutie a obidve strany vynaložia úsilie, aby dospeli k dohode, čo sa týka opatrení, ktoré sa majú prijať, ako aj hodnotenia závažnosti porušenia a finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Únie.

101

Na jednej strane z článku 11 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 885/2006 jasne vyplýva, že Komisia môže zmeniť svoje stanovisko v závislosti od skutočností uvedených v odpovedi, ktorú poskytol dotknutý členský štát, a na druhej strane z článku 11 ods. 1 tretieho pododseku tohto nariadenia vyplýva, že na zvolanie bilaterálneho stretnutia nie je potrebné, aby Komisia spresnila všetky aspekty zistení, ktoré budú na tomto stretnutí prejednané.

102

Naproti tomu, ako uviedla generálna advokátka v bode 112 svojich návrhov, účelom konania bilaterálneho stretnutia nie je informovať tento členský štát o rozsahu zistení Komisie, ale umožniť, aby na základe predchádzajúcej výmeny informácii bola dosiahnutá dohoda, ktorú vyžaduje článok 31 ods. 3 nariadenia č. 1290/2005 v súvislosti s nápravnými opatreniami, ktoré treba prijať.

O piatom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

106

V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu Helénska republika Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že v bodoch 126 až 128 a 132 až 133 napadnutého rozsudku doplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia, aby odôvodnil sadzbu opravy vo výške 5 % uplatnenú v prípade doplnkovej podpory na plochu. Konkrétnejšie tvrdí, že Všeobecný súd doplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia, aby odôvodnil rozdiel medzi sadzbou opravy uplatnenou v prípade doplnkovej podpory na plochu, ktorá bola stanovená na 5 %, a sadzbou opravy uplatnenou v prípade podpory na inú plochu než pasienky, ktorá bola stanovená na 2 %.

107

Podľa Komisie treba tento odvolací dôvod zamietnuť predovšetkým ako neprípustný na základe článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže tento odvolací dôvod je formulovaný veľmi stručne a nejednoznačne. Komisia sa subsidiárne domnieva, že napadnutý rozsudok je správne odôvodnený. Z uvedeného vyplýva, že tento odvolací dôvod treba zamietnuť.

Pokiaľ ide o meritum veci, Všeobecný súd však na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, v bodoch 126 až 128, ako aj 132 a 133 napadnutého rozsudku nedoplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia na účely odôvodnenia rozdielu medzi sadzbou paušálnej opravy vo výške 5 % stanovenou v prípade doplnkovej podpory na plochu a sadzbou paušálnej opravy vo výške 2 % stanovenou v prípade podpory na inú plochu než pasienky.

111

V prvom rade z úvah, ktoré uviedol Všeobecný súd v bodoch 123 až 131 napadnutého rozsudku, totiž vyplýva, že Komisia odôvodnila sadzbu vo výške 5 % vo svojej súhrnnej správe vzhľadom na nedostatky systému kontroly, ktoré sa týkajú kľúčových kontrol. V druhom rade z bodu 136 napadnutého rozsudku vyplýva, že sadzba vo výške 2 % stanovená v prípade podpory na inú plochu než pasienky je odôvodnená na základe „tampónového efektu“. Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 79 a 118 svojich návrhov, tento „tampónový efekt“ nie je relevantný v prípade doplnkovej podpory viazanej na plochu, keďže táto posledná uvedená podpora je viazaná na produkciu bez toho, aby boli uplatnené platobné nároky. V poslednom rade a v rozsahu, v akom Helénska republika spochybňuje bod 133 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd sa v tomto bode obmedzil iba na skutkové posúdenie, keď vyvrátil, že by sa údajné zlepšenia systému LPIS‑GIS mali uplatniť v roku podania žiadosti 2008.

112

V dôsledku toho sa piaty odvolací dôvod zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku a treba ho zamietnuť ako nedôvodný.

O šiestom odvolacom dôvode

Posúdenie Súdnym dvorom

115

Je potrebné konštatovať, že Helénska republika sa v bodoch 9 a 41 až 43 žalobných návrhov v prvostupňovom konaní domáhala zrušenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje uplatnenie paušálnych opráv v oblasti podpory na plochu vo výške 5 % celkovej sumy výdavkov vynaložených v oblasti rozvoja vidieka, a to v sume 10504391,90 eura zodpovedajúcej sume opráv zahrnutých do rozpočtových rokov 2009 (5007867,36 eura) a 2010 (5496524,54 eura). Konkrétnejšie Helénska republika poukázala pred Všeobecným súdom na to, že nebola dostatočne zohľadnená predchádzajúca oprava, ktorá bola uplatnená na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 123, 2013, s. 11 ), vo vzťahu k podpore na rozvoj vidieka, pokiaľ ide o rok podania žiadosti 2008, a to v prípade rozpočtových rokov 2009 a 2010.

116

Treba pritom konštatovať, že v tomto prípade Všeobecný súd v bodoch 155 až 168 napadnutého rozsudku zamietol žalobu Helénskej republiky, pričom svoje preskúmanie bez ďalšieho odôvodnenia obmedzil výlučne na opravu týkajúcu sa roku podania žiadosti 2008, ktorá bola zahrnutá do rozpočtového roku 2009.

117

120

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu alebo vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

121

Pokiaľ ide o druhú výhradu uvedenú na podporu tretieho žalobného dôvodu žaloby podanej na Všeobecný súd, z bodov 155 až 168 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zúžil rozsah návrhu Helénskej republiky, ktorý sa týka existencie dvojitej opravy, na jediný rozpočtový rok 2009, hoci Helénska republika vo svojom návrhu na začatie konania uviedla tak rozpočtový rok 2009, ako aj rozpočtový rok 2010.

122

V prvom rade treba však konštatovať, že pokiaľ ide o opravu týkajúcu sa roku podania žiadosti 2008 na rozpočtový rok 2010, v spornom rozhodnutí nie je z právneho hľadiska dostatočne spresnené, v akom rozsahu bola oprava, ktorá bola uložená na základe rozhodnutia 2013/214, prenesená do sumy opravy, ktorá bola uložená na základe sporného rozhodnutia, aby sa zamedzilo dvojitej oprave.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

126

Podľa článku 138 ods. 3 tohto poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 uvedeného poriadku, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

127

Keďže tak Helénska republika, ako aj Komisia nemali úspech v častiach svojich výhrad, znášajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa tak prvostupňového konania, ako aj konania o odvolaní.

128

2.

V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

3.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/950/EÚ z 19. decembra 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka zohľadnenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), pri výpočte sumy opravy vo výške 5496524,54 eura, odpočtu vo výške 270175,45 eura a finančného dosahu vo výške 5226349,09 eura, pokiaľ ide o výdavky vynaložené Helénskou republikou v oblasti rozvoja vidieka EPFRV Axe 2 (2007 – 2013, opatrenia viazané na plochu) za rozpočtový rok 2010, uložených z dôvodu nedostatkov týkajúcich sa systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) a kontrol na mieste (druhý pilier, rok podania žiadosti 2008).

4.

Helénska republika a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa prvostupňového konania a konania o odvolaní.