C-606/17

IBA Molecular Italy Srl

proti

Azienda ULSS n o 3,

Regione Veneto,

Ministero della Salute,

Ospedale dell’Angelo di Mestre,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Regione Veneto, v zastúpení: C. Zampieri, E. Zanon, A. Manzi, C. Drago a B. Barel, avvocati,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou IBA Molecular Italy Srl (ďalej len „IBA“) na jednej strane a Azienda ULSS n o 3 (miestne zdravotnícke stredisko č. 3, Taliansko), Regione Veneto (Región Benátsko, Taliansko), Ministero della Salute (ministerstvo zdravotníctva, Taliansko), ako aj Ospedale dell’Angelo di Mestre (nemocnica dell’Angelo v Mestre, Taliansko) na druhej strane vo veci priameho zadania trojročnej dodávky rádiofarmaka na báze 18 F‑fluorodeoxyglukózy s názvom „Fludeoxyglukóza (18F) IBA“ (ďalej len „liek 18‑FDG“) Istituto Sacro Cuore ‐ Don Calabria di Negrar (ďalej len „Sacro Cuore“) zo strany miestneho zdravotníckeho strediska č. 3 a nemocnice dell’Angelo v Mestre.

Právna úprava

Právo Únie

3

Článok 1 smernice 2004/18, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, vo svojom odseku 2 písm. a) a odseku 9 stanovuje:

zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter;

b)

má právnu subjektivitu; a

c)

je z väčšej časti financovaná štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom; alebo jej riadenie podlieha dohľadu tých[t]o inštitúcií; alebo má správny, riadiaci alebo dozorný orgán, ktorého viac ako polovicu členov vymenúvajú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom.

…“

„Pokiaľ ide o administratívnoprávny režim civilne uznávaných cirkevných ústavov a subjektov, ktoré vykonávajú nemocničnú starostlivosť, platné ustanovenia zostávajú bezo zmien, okrem výkonu technicko‑sanitárneho dohľadu, ktorý vykonáva Ministerstvo zdravotníctva.“

6

Podľa vnútroštátneho súdu okrem iného z článku 41 legge n. 833 ‐ Istituzione del servizio sanitario nazionale (zákon č. 833, ktorým sa zriaďuje národná zdravotná služba), z 23. decembra 1978 (riadny dodatok GURI č. 360 z 28. decembra 1978, ďalej len „zákon č. 833“) na jednej strane vyplýva, že „vzťahy medzi miestne príslušnými miestnymi zdravotníckymi strediskami a ústavmi, subjektmi a nemocnicami uvedenými v prvom pododseku, klasifikovanými podľa zákona č. 132 z 12. februára 1968, ako aj nemocnicou Galliera v Janove a Zvrchovaným rádom maltézskych rytierov, sa riadia osobitnými dohodami“, a jednak, že „uznané zdravotnícke ústavy, ktoré poskytujú verejnú zdravotnú starostlivosť, si zachovávajú svoje postavenie subjektov pôsobiacich v rámci systému verejnej zdravotnej starostlivosti“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7

IBA je špecializovanou spoločnosťou v oblasti výroby rádiofarmák. V Taliansku je výhradným distribútorom lieku 18‑FDG, ktorý je izotopickým markerom používaným v určitých rádiografických skúškach.

11

Na podporu svojho návrhu na zrušenie priameho zadania zákazky na dodávku lieku 18‑FDG Sacro Cuore a na následné zorganizovanie postupu zadávania zákazky na dodanie tohto lieku IBA napadla tieto akty:

–

poskytnutie grantu vo výške 700000 eur nemocnici Sacro Cuore zo strany regiónu Benátsko, určeného na pokrytie nákladov súvisiacich s bezodplatným dodávaním lieku 18‑FDG všetkým zdravotníckym zariadeniam v tomto regióne, ktoré o dodávku prejavia záujem,

–

štandardná dodávateľská zmluva medzi každým z regionálnych verejných zdravotníckych zariadení a Sacro Cuore, ktorú vypracoval región Benátsko, a

14

V druhom rade, aj za predpokladu, že by zmluva na dodanie uvedeného lieku mala odplatnú povahu, sporné zadanie zákazky predstavuje dohodu medzi orgánmi verejnej správy, na ktorú sa právo Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek neuplatňuje.

15

IBA v dôsledku toho podala proti uvedenému rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko). Tá sa v podstate domnieva, že posúdenie prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výklad pojmu odplatná zmluva, je nesprávne. Na druhej strane sa stotožňuje s jeho stanoviskom, že sporná zmluva o dodávke tovaru predstavuje spoluprácu medzi verejnoprávnymi subjektmi, ktorá je vylúčená z pôsobnosti právnej úpravy v oblasti zadávania verejných zákaziek.

16

V prvom rade sa predovšetkým domnieva, že aj napriek náhrade nákladov na dodanie lieku 18‑FDG Sacro Cuore formálne nezískava žiadnu odmenu za jeho dodávanie verejným zdravotníckym zariadeniam, ktorým je tento liek dodávaný.

20

Okrem toho žiadna z dvoch podmienok, za ktorých by bolo možné odchýliť sa od uplatňovania právnych predpisov o zadávaní verejných zákaziek, nie je v spore vo veci samej splnená. Vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že tu nejde ani o zmluvu uzavretú medzi orgánom verejnej správy a iným verejnoprávnym subjektom s vlastnou právnou subjektivitou, nad ktorým tento orgán verejnej správy vykonáva „obdobnú kontrolu“ ako nad svojimi vlastnými útvarmi v zmysle rozsudku z 18. novembra 1999, Teckal ( C‑107/98 , EU:C:1999:562 ), ani o zmluvu, ktorou si verejnoprávne subjekty upravujú vzájomnú spoluprácu a ktorej účelom je plnenie úlohy služby vo verejnom záujme, ktorá je pre tieto subjekty spoločná, a to osobitne v zmysle rozsudku z 13. júna 2013, Piepenbrock ( C‑386/11 , EU:C:2013:385 ).

21

Podľa Consiglio di Stato (Štátna rada) pritom mal byť v rámci sporu vo veci Sacro Cuore ako klasifikovaná nemocnica považovaný za subjekt, ktorý je plne porovnateľný s verejným obstarávateľom, hoci nie je inštitúciou, ktorá sa spravuje verejným právom.

22

Napokon vnútroštátny súd uvádza, že Súdny dvor ešte nemal príležitosť vyjadriť sa k osobitnej situácii subjektov, ako sú „klasifikované“ nemocnice, ktoré sú funkčne integrované v regionálnom systéme zdravotnej starostlivosti napriek tomu, že ich riadenie z hľadiska financovania, menovania členov správnej rady, ako aj vnútorných pravidiel, má stále súkromnú povahu.

Bránia právne predpisy Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, najmä články 1 a 2 smernice 2004/18 [ako aj] články 49, 56, 105 [a nasledujúce články ZFEÚ] vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tým, že zrovnoprávňuje súkromné „klasifikované“ nemocnice s verejnými nemocnicami prostredníctvom ich začlenenia do vnútroštátneho systému plánovania verejného zdravotníctva, riadeného osobitnými dohodami odlišnými od bežných akreditačných vzťahov s inými súkromnými subjektmi zapojenými do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, a aj napriek tomu, že tieto súkromné ‚klasifikované‘ nemocnice nespĺňajú podmienky na to, aby boli uznané za inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, a nespĺňajú ani predpoklady pre priame zadanie zákazky podľa modelu zadávania zákaziek ‚in house providing‘, vylučuje tieto nemocnice z pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek, vrátane prípadov, v ktorých sú uvedené subjekty poverené výrobou a bezodplatným dodávaním osobitného tovaru potrebného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejným zdravotníckym zariadeniam a súčasne získavajú verejné finančné prostriedky na zabezpečenie výroby týchto dodávok?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

24

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 2 prvý pododsek písm. a) smernice 2004/18 má vykladať v tom zmysle, že pojem „odplatné zmluvy“ zahŕňa rozhodnutie, ktorým verejný obstarávateľ pridelí priamo určitému hospodárskemu subjektu, a teda bez zorganizovania postupu zadávania verejnej zákazky, finančné prostriedky určené v plnom rozsahu na výrobu tovaru, ktorý má tento hospodársky subjekt bezodplatne dodávať rôznym orgánom verejnej správy oslobodeným od akejkoľvek vzájomnej platby uvedenému dodávateľovi, s výnimkou úhrady nákladov na dodanie stanovených ako paušálna suma 180 eur za zásielku.

28

Z obvyklého právneho významu pojmu „odplatná zmluva“ pritom vyplýva, že tento pojem označuje zmluvu, podľa ktorej sa každá zo strán zaväzuje poskytnúť plnenie výmenou za iné plnenie.

29

Zmluva stanovujúca vzájomnú výmenu plnení teda spadá pod pojem verejná zákazka aj vtedy, keď sa dohodnutá odplata obmedzuje len na čiastočnú náhradu nákladov vynaložených na poskytnutie dohodnutej služby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2012, Ordine degli Ingegneri della Provincia di Lecce a i., C‑159/11 , EU:C:2012:817 , bod 29 , ako aj z 13. júna 2013, Piepenbrock, C‑386/11 , EU:C:2013:385 , bod 31 ).

30

Vo veci samej sa preto pri posúdení odplatného charakteru zmluvy o výrobe a dodávke lieku musí vziať do úvahy existencia protihodnoty poskytnutej dodávateľovi tohto lieku prostredníctvom grantu regiónu Benátsko vo výške 700000 eur.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 2 písm. a) a článok 2 smernice 2004/18 majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá tým, že zrovnoprávňuje súkromné „klasifikované“ nemocnice s verejnými nemocnicami prostredníctvom ich začlenenia do vnútroštátneho systému plánovania verejného zdravotníctva riadeného osobitnými dohodami odlišnými od bežných akreditačných vzťahov s inými súkromnými subjektmi zapojenými do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, vylučuje tieto nemocnice z pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek, vrátane prípadov, v ktorých sú uvedené subjekty poverené výrobou a bezodplatným dodávaním osobitného tovaru potrebného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejným zdravotníckym zariadeniam výmenou za poskytnutie verejných finančných prostriedkov určených na výrobu a dodávanie tohto tovaru.

34

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 na to, aby išlo o verejnú zákazku, a teda na to, aby sa na ňu uplatňovala právna úprava Únie v danej oblasti, zmluva uzavretá ako odplatná musí byť uzavretá medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi.

35

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, dva druhy zákaziek uzatváraných verejnoprávnymi subjektmi nepatria do pôsobnosti práva Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek (rozsudok z 19. decembra 2012, Ordine degli Ingegneri della Provincia di Lecce a i., C‑159/11 , EU:C:2012:817 , bod 31 ).

39

V druhom rade sa pravidlá práva Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek neuplatnia ani na odplatné zmluvy zakladajúce spoluprácu medzi verejnoprávnymi subjektmi s cieľom zabezpečiť plnenie úlohy služby vo verejnom záujme, ktorá je pre tieto subjekty spoločná, pokiaľ sú takéto zmluvy uzatvárané výlučne verejnoprávnymi subjektmi, bez účasti akejkoľvek súkromnej osoby, pričom žiadny súkromný poskytovateľ služieb sa neocitne vo výhodnejšej situácii než jeho konkurenti a nimi založená spolupráca sa riadi výlučne dôvodmi a požiadavkami sledovania cieľov vo verejnom záujme (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2009, Komisia/Nemecko, C‑480/06 , EU:C:2009:357 , body 44 a 47 , ako aj z 13. júna 2013, Piepenbrock, C‑386/11 , EU:C:2013:385 , body 36 a 37 ).

40

Všetky kritériá uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú kumulatívne, takže zákazka medzi verejnoprávnymi subjektmi môže byť podľa tejto výnimky vylúčená z pôsobnosti práva Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek len vtedy, ak zmluva, ktorou sa táto zákazka zadáva, spĺňa všetky tieto kritériá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2013, Piepenbrock, C‑386/11 , EU:C:2013:385 , bod 38 ).

41

Prvé z uvedených kritérií sa týka práve toho, že tento druh spolupráce má byť realizovaný medzi verejnoprávnymi subjektmi.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol:

1.

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „odplatné zmluvy“ zahŕňa rozhodnutie, ktorým verejný obstarávateľ pridelí priamo určitému hospodárskemu subjektu, a teda bez zorganizovania postupu zadávania verejnej zákazky, finančné prostriedky určené v plnom rozsahu na výrobu tovaru, ktorý má tento hospodársky subjekt bezodplatne dodávať rôznym orgánom verejnej správy oslobodeným od akejkoľvek vzájomnej platby uvedenému dodávateľovi, s výnimkou úhrady nákladov na dodanie stanovených ako paušálna suma 180 eur za zásielku.

2.