C-677/17

62017CJ0677

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 15. mája 2019 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohoda o pridružení EHS -Turecko – Dodatkový protokol – Článok 59 – Rozhodnutie č. 3/80 – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Upustenie od pravidiel bydliska – Článok 6 – Dávky v invalidite – Odňatie – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Osobitné nepríspevkové peňažné dávky – Podmienka bydliska – Smernica 2003/109/ES – Právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom“

Vo veci C‑677/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd vo veciach sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko) z 1. decembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 4. decembra 2017, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Schiano, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. októbra 2018,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

pán Çoban, v zastúpení: R. Akkaya a Z. M. Alaca, advocaten,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 z 19. septembra 1980 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a príslušníkov ich rodín ( Ú. v. ES C 110, 1983, s. 60 ), v spojení s článkom 59 Dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli, ktorý bol v mene Spoločenstva uzatvorený, schválený a potvrdený nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 ( Ú. v. ES L 293, 1972, s. 1 ; Mim. vyd. 11/011, s. 41, ďalej len „dodatkový protokol“). Asociačná rada bola zriadená Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane, a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 ( Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685 ; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda o pridružení“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Çobanom a Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Správna rada Úradu pre správu poistenia zamestnancov, Holandsko, ďalej len „Uwv“), ktorý sa týka odmietnutia žiadosti pána Çobana o poskytnutie doplnkovej dávky na základe holandskej právnej úpravy.

4

Dodatkový protokol obsahuje hlavu II, nazvanú „Pohyb osôb a služieb“, ktorej kapitola I sa týka „pracovníkov“.

5

Článok 39 dodatkového protokolu, ktorý je súčasťou kapitoly I tejto hlavy II, znie:

„1. Do konca prvého roka po nadobudnutí platnosti tohto protokolu prijme asociačná rada opatrenia sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov tureckej národnosti, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a pre ich rodiny, ktoré [tam] majú bydlisko.

…

Článok 62 dodatkového protokolu stanovuje:

„Tento protokol a jeho prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou [dohody o pridružení].“

Rozhodnutie č. 3/80

8

Článok 2 smernice č. 3/80, nazvaný „Osoby, na ktoré sa nariadenie vzťahuje“, stanovuje:

„Toto rozhodnutie sa vzťahuje na:

9

Článok 4 tohto rozhodnutia s názvom „Vecná pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Toto rozhodnutie sa vzťahuje na všetky právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí sociálneho zabezpečenia:

…

b)

dávky v invalidite vrátane tých, ktoré sú určené na udržanie alebo zlepšenie zárobkovej schopnosti;

Nariadenie č. 883/2004

11

Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 43 ) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“), s názvom „Upustenie od pravidiel bydliska“ stanovuje:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.“

12

Článok 70 nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

4. Dávky uvedené v odseku 2 sa poskytujú výhradne v členskom štáte, v ktorom má daná osoba bydlisko, podľa právnych predpisov tohto štátu. Takéto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska na vlastné náklady.“

13

Príloha X tohto nariadenia, nazvaná „Osobitné nepríspevkové peňažné dávky“, v súvislosti s Holandskom stanovuje tieto dávky:

„…

b)

Zákon o doplnkových dávkach zo 6. novembra 1986 (TW).“

(4)

integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na dlhodobý pobyt v členských štátoch je kľúčovým prvkom v rozvíjaní ekonomickej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa spoločenstva, uvedeného v zmluve;

…

(6)

hlavným kritériom na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom by mala byť dĺžka pobytu na území členského štátu. Pobyt by mal byť oprávnený a zároveň nepretržitý, aby sa preukázalo, že osoba sa v krajine usadila. Vypracujú sa ustanovenia s určitým druhom flexibility, takže by sa brali do úvahy okolnosti, za ktorých by osoba mohla dočasne opustiť územie;

…

podmienky na priznanie a odňatie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, ktorý udeľuje členský štát s ohľadom na štátnych príslušníkov tretích krajín, oprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území, ako aj k tomu sa vzťahujúce práva a

b)

podmienky na pobyt v členských štátoch, iných ako je ten štát, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú toto postavenie.“

16

Článok 8 smernice 2003/109 stanovuje:

„1. Postavenie osoby s dlhodobým pobytom je trvalé s výhradou článku 9.

2. Osoba uvedená v článku 2, ktorá podľa odseku 1 nemá nárok na doplnkovú dávku, môže túto dávku požadovať odo dňa, od ktorého má bydlisko v Holandsku, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 1, 2 alebo 3.“

18

Podľa článku 8 ods. 1 Remigratiewet (migračný zákon) z 22. apríla 1999 (Stb. 1999, č. 232):

„Osoby, ktoré na základe tohto zákona opustili územie Holandska, sa tam môžu vrátiť najneskôr do jedného roka od dátumu, v ktorom sa usadili v krajine určenia.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

Od 8. septembra 2008 mu Uwv priznala dávku podľa Wet werk en inkomen naar arbeidsvermogen (zákon o práci a príjmoch podľa pracovnej schopnosti) z 10. novembra 2005 (Stb. 2005, č. 572), stanovenú na základe zníženej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % až 55 %. Okrem toho Uwv poskytla pánovi Çobanovi doplnkovú dávku podľa TW vo forme príplatku určeného na zabezpečenie príjmu.

23

Dňa 10. februára 2014 pán Çoban informoval Uwv, že od 1. apríla 2014 má v úmysle vrátiť sa do Turecka. Rozhodnutím z 12. februára 2014 Uwv odňala dodatočnú dávku, ktorá bola predtým priznaná pánovi Çobanovi, s účinnosťou od 1. apríla 2014.

24

V súvislosti so svojím odchodom do Turecka pán Çoban na základe svojej žiadosti získal od holandských orgánov príspevky na návrat. Dňa 18. marca 2014 sa pán Çoban vrátil do Turecka. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že k tomuto dátumu ešte bol držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ.

25

Žalobca vo veci samej podal žalobu proti rozhodnutiu Uwv z 20. októbra 2014 na Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko).

29

Rozsudkom z 18. júna 2015 uvedený súd zamietol žalobu okrem iného z dôvodu, že pán Çoban nebol v situácii porovnateľnej so situáciou dotknutých tureckých štátnych príslušníkov, ktorých sa týkala vec smerujúca k rozsudku z 26. mája 2011, Akdas a i. ( C‑485/07 , EU:C:2011:346 ).

30

Pán Çoban sa proti uvedenému rozsudku odvolal na Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd vo veciach sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko).

31

Vnútroštátny súd sa preto vzhľadom na judikatúru založenú na rozsudkoch z 26. mája 2011, Akdas a i. ( C‑485/07 , EU:C:2011:346 ), a zo 14. januára 2015, Demirci a i., pýta, či sa na účely uplatňovania článku 59 dodatkového protokolu môže situácia pána Çobana zmysluplne porovnať s postavením občanov Únie, ktorí nemôžu takú dávku, ako je dotknutá vo veci samej, vyviezť.

35

Vzhľadom na tieto skutočnosti Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd vo veciach sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 6 ods. 1 [prvý pododsek] [rozhodnutia č. 3/80] v spojení s článkom 59 [dodatkového protokolu] vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, akou je článok 4a [TW], na základe ktorej sa schválená doplnková dávka odníme, ak sa príjemca dávky odsťahuje do Turecka, a to aj vtedy, keď opustí územie členského štátu dobrovoľne?

2.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom rozhodnutia č. 3/80 je koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktorá by tureckým pracovníkom, ktorí pracujú alebo už pracovali v Únii, ako aj rodinným príslušníkom týchto pracovníkov a ich pozostalým, umožnila poberať dávky v tradičných odvetviach sociálneho zabezpečenia (rozsudok z 10. septembra 1996, Taflan‑Met a i., C‑277/94 , EU:C:1996:315 , bod 26 ).

38

Podľa článku 2 rozhodnutia č. 3/80 sa toto rozhodnutie použije aj na tureckých pracovníkov, ktorí podliehajú alebo podliehali právnym predpisom tohto alebo viacerých členských štátov.

39

Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť rozhodnutia č. 3/80, z jeho článku 4 ods. 1 a 2 vyplýva, že sa vzťahuje na všetky právne predpisy týkajúce sa oblastí sociálneho zabezpečenia súvisiacich najmä s dávkami v invalidite vrátane tých, ktoré sú určené na zachovanie alebo zlepšenie zárobkovej schopnosti a na všetky všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové.

43

V rozhodnutí č. 3/80 sa nestanovuje žiadna výnimka ani obmedzenie týkajúce sa upustenia od ustanovení týkajúcich sa bydliska uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku (rozsudok z 26. mája 2011, Akdas a i., C‑485/07 , EU:C:2011:346 , bod 80 ).

44

V tomto prípade Uwv rozhodnutím z 12. februára 2014 odňala doplnkovú dávku dotknutú vo veci samej s účinnosťou od 1. apríla 2014 z dôvodu, že pán Çoban ju informoval o svojom úmysle vrátiť sa k tomuto dátumu do Turecka. Dňa 9. júla 2014 preto pán Çoban predložil z Turecka novú žiadosť o doplnkovú dávku, ktorej cieľom bolo podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, obnoviť jej vyplácanie, ktoré Uwv zrušila.

45

Vzhľadom na to, že uvedená žiadosť podaná žalobcom vo veci samej má podľa vnútroštátneho súdu za cieľ obnovenie nároku na doplnkovú dávku získaného na základe TW, treba usudzovať, ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bodoch 60 a 62 svojich návrhov, že pán Çoban sa v konaní vo veci samej odvoláva v súlade s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom rozhodnutia č. 3/80 na nárok na dávku v invalidite získanú podľa právnych predpisov členského štátu.

49

Z toho vyplýva, že občania EÚ, ktorí patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, môžu využívať osobitnú nepríspevkovú peňažnú dávku, ako je doplnková dávka dotknutá vo veci samej, len pokiaľ majú bydlisko v členskom štáte, ktorý ju priznal.

50

Občania EÚ tak naďalej podliehajú podmienke bydliska na území Holandského kráľovstva, ktorú vyžaduje článok 4a TW, na účely poskytnutia doplnkovej dávky podľa tohto právneho predpisu.

51

Treba však pripomenúť, že v článku 59 dodatkového protokolu sa stanovuje, že v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, Turecko nezíska priaznivejšie zaobchádzanie ako to, ktoré si členské štáty navzájom poskytujú podľa Zmluvy o založení Spoločenstva.

55

V prejednávanej veci na pána Çobana nemožno nazerať ako na tureckých štátnych príslušníkov dotknutých vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, keďže v deň svojho odchodu z Holandska do Turecka ešte stále mal právo na pobyt v tomto členskom štáte.

56

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že k tomuto dátumu pán Çoban bol držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt v Holandsku v zmysle smernice 2003/109.

57

Treba pritom pripomenúť, že podľa článku 8 smernice 2003/109 postavenie osoby s dlhodobým pobytom je trvalé s výnimkou ustanovení článku 9 tejto smernice týkajúcich sa odňatia alebo straty tohto postavenia.

61

Za týchto okolností skutočnosť, že turecký štátny príslušník, ako je pán Çoban, môže mať na základe článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia č. 3/80 nárok na doplnkovú dávku, ako je dávka dotknutá vo veci samej, po tom, čo sa presťahoval do Turecka, zatiaľ čo občania EÚ naďalej podliehajú podmienke bydliska na území Holandského kráľovstva podľa článku 4a TW, aby mohli takýto nárok využívať, by mala za následok, že sa s tureckým štátnym príslušníkom bude zaobchádzať priaznivejšie ako s občanmi Únie v porovnateľnej situácii, čo by bolo nezlučiteľné s požiadavkami článku 59 dodatkového protokolu.

62

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 v spojení s článkom 59 dodatkového protokolu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je ustanovenie dotknuté vo veci samej, ktoré ruší nárok na doplnkovú dávku tureckému štátnemu príslušníkovi, ktorý sa vrátil do svojej krajiny pôvodu a ktorý je v okamihu svojho odchodu z hostiteľského členského štátu držiteľom povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom v zmysle smernice 2003/109.

O trovách

63

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 z 19. septembra 1980 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a príslušníkov ich rodín v spojení s článkom 59 Dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli, ktorý bol v mene Spoločenstva uzatvorený, schválený a potvrdený nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je ustanovenie dotknuté vo veci samej, ktoré ruší nárok na doplnkovú dávku tureckému štátnemu príslušníkovi, ktorý sa vrátil do svojej krajiny pôvodu a ktorý je v okamihu svojho odchodu z hostiteľského členského štátu držiteľom povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom v zmysle smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.