← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·22.2.2017

C-95/17

ZamietaZrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CN0095
Citované
1× inými rozhodnutiami

C_2017161SK.01000901.xml

22.5.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/9

Odvolanie podané 22. februára 2017: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 15. decembra 2016 vo veci T-112/13, Mondelez UK Holdings & Services Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-95/17 P)

(2017/C 161/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastníci konania: Mondelez UK Holdings & Services Ltd, predtým Cadbury Holdings Ltd; Société des produits Nestlé SA

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

zaviazal spoločnosť Mondelez UK Holdings & Services Ltd na náhradu trov konania vynaložených Úradom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Porušenie článku 36 prvej vety Štatútu Súdneho dvora

Všeobecný súd založil svoj rozsudok na kontradiktórnych dôvodoch, pretože súhlasil s tým, že „dôkaz môže byť predložený globálne pre všetky dotknuté členské štáty“, a súčasne žiadal, aby dôkaz o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti používaním bol predložený pre každý členský štát jednotlivo (pozri bod 139 napadnutého rozsudku).

Porušenie článku 7 ods. 3 a článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 ( 1 )

Všeobecný súd nesprávne uplatnil usmernenia uvedené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. mája 2012, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli/ÚHVT (tvar zajaca z čokolády s červenou stuhou), C-98/11 P, EU:C:2012:307, body 62 a 63, tým, že vyžadoval, aby dôkaz o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti používaním bol predložený pre každý členský štát jednotlivo.

Všeobecný súd mal posúdiť, či dôkazy predložené majiteľom ochrannej známky Európskej únie preukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním globálne v Európskej únii bez toho, aby bral do úvahy národné hranice.

Tým, že sa sústredil výhradne na vnútroštátne trhy, Všeobecný súd nesprávne nezohľadnil, že územný rozsah uznania ochrannej známky je len jedným z faktorov rozhodujúcich pri určení, či ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním v Európskej únii. V dôsledku toho Všeobecný súd nezohľadnil kritériá, ktoré sú relevantné v kontexte „jednotného trhu“, najmä i) pomer osôb, v prípade ktorých je preukázané, že ochranná známka je im dobre známa, ku všetkým spotrebiteľom v Únii, ii) zemepisný rozsah a rozloženie oblastí, v ktorých bolo preukázané nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, a iii) hospodársky význam oblastí, v ktorých bolo preukázané nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti na trhu predmetného tovaru v Únii.

Prístup použitý v napadnutom rozsudku nemožno odôvodniť verejným záujmom, z ktorého by vyplývali absolútne dôvody zamietnutia dotknutého zápisu. Existujú totiž ochranné opatrenia, ktoré kompenzujú možnosť majiteľa ochrannej známky Európskej únie vykonať výhradné práva aj v členských štátoch, v ktorých predmetná ochranná známka nedosiahla rovnaký stupeň rozlišovacej spôsobilosti ako v iných.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ, L 78, 2009, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-95/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik