C-150/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CN0150
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017161SK.01001402.xml
22.5.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 161/14
Odvolanie podané 24. marca 2017: Európska únia zastupovaná Súdnym dvorom Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 1. februára 2017 vo veci T-479/14, Kendrion/Európska únia
(Vec C-150/17 P)
(2017/C 161/18)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska únia zastupovaná Súdnym dvorom Európskej únie (v zastúpení: J. Inghelram a E. Beysen, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Kendrion NV a Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť bod 1 výroku napadnutého rozsudku,
—
zamietnuť ako nedôvodný návrh spoločnosti Kendrion na prvom stupni, v ktorom sa táto spoločnosť domáhala náhrady majetkovej ujmy, ktorú údajne utrpela, alebo subsidiárne znížiť túto náhradu majetkovej ujmy na 175 709,87 eura,
—
uložiť spoločnosti Kendrion povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania tri dôvody:
Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s výkladom pojmu príčinná súvislosť, keďže Všeobecný súd rozhodol, že porušenie primeranej lehoty na vyhlásenie rozsudku bolo rozhodujúcou príčinou údajnej majetkovej ujmy spočívajúcej v zaplatení poplatkov za bankovú záruku, hoci podľa ustálenej judikatúry je rozhodujúcou príčinou platby týchto poplatkov vlastné rozhodnutie podniku nezaplatiť pokutu v priebehu konania pred súdom Únie.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade pojmu ujma, keďže Všeobecný súd odmietol uplatniť na údajnú majetkovú ujmu vyplývajúcu z platby bankovej záruky rovnakú podmienku, akú formuloval v súvislosti s údajnou majetkovou ujmou spojenou s platbou úrokov z výšky pokuty, pričom žalobkyňa na prvom stupni mala preukázať, že finančná záťaž vyplývajúca z uvedenej platby bola vyššia ako výhoda, ktorú mohla získať z nezaplatenia pokuty.
Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení obdobia, počas ktorého k údajnej majetkovej ujme došlo, a na nedostatku odôvodnenia, keďže Všeobecný súd rozhodol bez toho, aby to odôvodnil, že obdobie, počas ktorého k údajnej majetkovej ujme spočívajúcej v platbe poplatkov za bankovú záruku došlo, sa mohlo líšiť od obdobia, v rámci ktorého Všeobecný súd ohraničil protiprávny akt, ktorý údajne spôsobil túto ujmu.