← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.4.2017

C-211/17

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CN0211

C_2017249SK.01001802.xml

31.7.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 249/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bacău (Rumunsko) 24. apríla 2017 – SC Topaz Development SRL/Constantin Juncu, Raisa Juncu, rodená Cernica

(Vec C-211/17)

(2017/C 249/28)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Bacău

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: SC Topaz Development SRL

Odporcovia v odvolacom konaní: Constantin Juncu, Raisa Juncu, rodená Cernica

Prejudiciálne otázky

1.

Treba článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 1 [smernice 93/13/EHS] ( 1 ) vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej – ako ich uviedla navrhovateľka/odporkyňa, ktorá odkázala na vnútroštátnu judikatúru [rozsudok Înalta Curte de Casație și Justiție, Secția comercială (Najvyšší kasačný súd, obchodná komora) č. 1646 z 18. apríla 2011 v konaní o kasačnom opravnom prostriedku a rozsudok Curtea de Apel Bacău (odvolací súd v Bacău) č. 466 zo 6. apríla 2016 v občianskoprávnej veci, konanie č. 3364/110/2014], ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dôkaz o dojednaní všetkých ustanovení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej účastníkmi konania vyplýva zo samotnej skutočnosti, že navrhovatelia/odporcovia, v postavení spotrebiteľov, súhlasili s týmito ustanoveniami podpísaním zmluvy o budúcej zmluve, ktorú vopred vypracoval developer a následne overil notár – bola v zásade vyvrátená vyvrátiteľná domnienka nedojednaného charakteru ustanovení, ktoré vopred vypracoval podnikateľ?

2.

Spadajú, v zásade, do rozsahu pôsobnosti ustanovení písmen d), e), f) a i) prílohy k smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách typy ustanovení obsiahnuté v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve, ktoré vopred vypracovali developeri, ktorí, podobne ako navrhovateľka/odporkyňa, sú obchodníkmi, a to konkrétne ustanovenia v bodoch 3.2.2. a 7.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania, v ktorých sa upravuje dojednanie štvrtého stupňa o spätnom nadobudnutí vlastníctva a zmluvná pokuta stanovená výlučne v prospech budúceho predávajúceho?

3.

Má sa článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať a uplatňovať takým spôsobom, že ak odpoveď Súdneho dvora EÚ na druhú otázku je kladná, neumožňuje (zakazuje) vnútroštátnemu súdu, aby zmenil príslušné ustanovenia, ktoré sa považujú za nekalé, v tom zmysle, že dojednanie štvrtého stupňa o spätnom nadobudnutí vlastníctva sa môže uplatniť za iných podmienok, než sú podmienky výslovne uvedené v zmluve o budúcej zmluve (napríklad, nie v prípade akéhokoľvek omeškania so zaplatením sumy alebo jej nezaplatenia, bez ohľadu na jej výšku, ale iba v prípade platieb v určitej výške, oneskorených alebo nevykonaných, ktoré súd v jednotlivých prípadoch považuje za významné), ani aby znížil (obmedzil) výšku zmluvnej pokuty na sumy preddavkov zaplatených budúcim kupujúcim až do okamihu uplatnenia dojednania o spätnom nadobudnutí vlastníctva? Môže sa vnútroštátny súd v takomto prípade obmedziť len na konštatovanie, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na dotknutého spotrebiteľa?

( 1 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-211/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik