← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.5.2017

C-249/17

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CN0249

C_2017221SK.01001501.xml

10.7.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Írsko) 12. mája 2017 – Ryanair Ltd/The Revenue Commissioners

(Vec C-249/17)

(2017/C 221/19)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Ryanair Ltd

Odporcovia: The Revenue Commissioners

Prejudiciálne otázky

1.

Môže byť budúci úmysel poskytnúť služby riadenia cieľu nadobudnutia v prípade úspešného prevzatia dostatočný na preukázanie, že potenciálny nadobúdateľ vykonáva hospodársku činnosť v zmysle článku 4 šiestej smernice o DPH ( 1 ) , takže DPH na tovary alebo služby poskytnuté s cieľom dosiahnuť pokrok v príslušnom nadobúdaní, vyberanú od potenciálneho nadobúdateľa, možno potenciálne považovať za DPH na vstupe vo vzťahu k zamýšľanej hospodárskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní takýchto služieb riadenia; a

2.

Môže existovať dostatočná „priama a bezprostredná súvislosť“, ktorú Súdny dvor identifikoval ako požiadavku v rozsudku Cibo Participations ( 2 ) , medzi odbornými službami poskytnutými v kontexte takéhoto potenciálneho prevzatia a výstupom, ktorým je potenciálne poskytnutie riadenia cieľu nadobudnutia v prípade úspešného prevzatia, takže sa umožňuje odpočet DPH, ktorá sa má zaplatiť za tieto odborné služby?

( 1 ) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia ( Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1 ; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

( 2 ) Rozsudok z 27. septembra 2001, Cibo Participations SA/Directeur régional des impôts du Nord-Pas-de-Calais, C-16/00, EU:C:2001:495.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-249/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik