← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.6.2017

C-346/17

ZamietaOdmietaNevyhovujePriznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CN0346

C_2017300SK.01001501.xml

11.9.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 300/15

Odvolanie podané 9. júna 2017: Christoph Klein proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 28. septembra 2016 vo veci T-309/10 RENV, Christoph Klein/Európska komisia

(Vec C-346/17 P)

(2017/C 300/19)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Christoph Klein (v zastúpení: H.-J. Ahlt, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje:

1.

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 28. septembra 2016 vo veci T-309/10 RENV;

2.

uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 562 662,30 eura zvýšenú o úroky vo výške 8 % nad platnou základnou úrokovou sadzbou od vyhlásenia rozsudku;

3.

určiť, že Komisia má žalobcovi zaplatiť náhradu škody uplatňovanú tiež z hmotnoprávneho hľadiska, ktorú treba ešte vyčísliť, a ktorá mu vznikla po 15. septembri 2006;

4.

uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania;

5.

subsidiárne: zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 28. septembra 2016 vo veci T-309/10 RENV a vrátiť vec Všeobecnému súdu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu odvolania uvádza tieto odvolacie dôvody:

Všeobecný súd po prvé porušil článok 61 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora, pretože nesprávne zohľadnil dosah záväznosti rozsudku Súdneho dvora a právne nesprávne sa domnieva, že žalobca z dôvodu neprípustnosti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C-120/14 P nemá nárok na náhradu škody v súvislosti s jeho výrobkom „effecto“.

Všeobecný súd po druhé opäť porušil článok 61 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora, pretože sa domnieva, že nie je viazaný právnym posúdením Súdnym dvorom. Súdny dvor v bode 95 svojho rozsudku rozhodol, že napadnutý rozsudok treba zrušiť v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žalobu týkajúcu sa žalobného návrhu uložiť Komisii povinnosť nahradiť škodu, ktorá údajne vznikla odvolateľovi … V rozpore s týmto právnym posúdením dospel Všeobecný súd k právne nesprávnemu záveru, že nárok na náhradu škody neexistuje už na základe hmotnoprávnych podmienok.

Všeobecný súd po tretie v rozpore s článkom 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu odmieta konštatovanie, že Komisia svojou nečinnosťou v konaní o ochrannej doložke podľa článku 8 ods. 2 smernice 93/42 porušila aj článok 41 Charty základných práv, s odôvodnením, že ide o neprípustné nové tvrdenie. Je to právne nesprávne z dôvodu, že žalobca sa v skutočnosti už v žalobe odvolával na zásady dobrého vládnutia, ktoré sa obsahovo kryjú so zásadami riadnej správy vecí verejných a s článkom 41 Charty základných práv. Z tohto dôvodu nejde ani o nové neprípustné tvrdenie.

Všeobecný súd sa po štvrté domnieval, že smernica nepriznáva žalobcovi a spoločnosti atmed AG žiadne práva. Odvolanie sa odvoláva na skutočnosť, že to je v rozpore s právom Únie, pretože obom je určené konanie o ochrannej doložke a ako ekonomicky priamo dotknuté osoby sa môžu dovolávať zásad slobodného pohybu tovaru.

Všeobecný súd po piate právne nesprávne odmietol príčinnú súvislosť medzi protiprávnym správaním komisie a uplatňovanou škodou. Skreslil pri tom skutkový stav a právne nesprávne posúdil skutočnosti. Ďalej opätovne porušil článok 8 ods. 2 smernice 93/42, nevykonal právne posúdenie a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Všeobecný súd po šieste nezohľadnením príloh KOM RENV 1 a 2 porušil zásady spravodlivého procesu a práva byť vypočutý, článok 6 EDĽP, článok 47 Charty základných práv, a skreslil skutkový stav a dôkazy.

Všeobecný súd po siedme tým, že nevyhovel návrhu žalobcu uložiť Komisii povinnosť predložiť akt o ochrannej doložke, porušil zásady spravodlivého procesu, článok 6 EDĽP, článok 47 Charty základných práv, ako aj článok 64 tretí odsek písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článok 24 Štatútu Súdneho dvora.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-346/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik