C-450/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CN0450
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017293SK.01002701.xml
4.9.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 293/27
Odvolanie podané 26. júla 2017: Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 16. mája 2017 vo veci T-122/15, Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank/Európska centrálna banka
(Vec C-450/17 P)
(2017/C 293/31)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank (v zastúpení: A. Glos, T. Lübbig a M. Benzing, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka (ECB), Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 16. mája 2017 vo veci T-122/15;
—
zrušiť rozhodnutie ECB z 5. januára 2015 (ECB/SSM/15/1 – 0SK1ILSPWNVBNQWU0W18/3) a nariadiť zachovanie účinkov nahradzovaného rozhodnutia ECB z 1. septembra 2014 (ECB/SSM/14/1 – 0SK1ISPWNVBNQWU0W18/1);
—
subsidiárne, zrušiť uvedený rozsudok Všeobecného súdu a vec mu vrátiť;
—
zaviazať ECB na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý odvolací dôvod: Porušenie práva Únie pri výklade a uplatnení článku 6 ods. 4 nariadenia JMD ( 1 ) a článku 70 nariadenia o rámci JMD ( 2 )
Všeobecný súd nesprávne vyložil relevantné ustanovenia článku 6 ods. 4 podods. 2 nariadenia JMD v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia o rámci JMD. Nesprávne prišiel k záveru, že „osobitné okolnosti“, ktoré musia viesť ku klasifikácii inštitúcie ako menej dôležitej inštitúcie existujú iba v prípade, keď priamy dohľad vykonaný vnútroštátnymi orgánmi prispieva viac k dosiahnutiu cieľov nariadenia JMD než priamy dohľad ECB. Všeobecný súd vychádzal pri svojom výklade iba z anglického znenia nariadenia o rámci JMD a porušil tým zásadu, že všetky jazykové znenia sú rovnako záväzné. Všeobecný súd nesprávne neuskutočnil výklad noriem vo svetle predpisov vyššej právnej sily, čo predstavuje zásadu proporcionality uplatňovanú v oblasti právomoci. Nesprávne odmietol existenciu zjavne nesprávneho posúdenia pri ohodnotení skutkových okolností, ktorého sa dopustila ECB a rovnako ako predtým ECB dostatočne nepreskúmal, či sa má odvolateľka na základe ňou predložených špecifických a skutkových okolností kvôli „osobitným okolnostiam“ podľa článku 6 ods. 4 podods. 2 nariadenia JMD v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia o rámci JMD klasifikovať ako menej dôležitá inštitúcia. Všeobecný súd tým porušil svoju povinnosť uskutočniť úplné preskúmanie, či nedošlo k omylu v posúdení v napadnutom rozhodnutí.
2.
Druhý odvolací dôvod: Skreslenie napadnutého rozhodnutia a nesprávne posúdenie požiadaviek odôvodnenia
Všeobecný súd skreslil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nahradil odôvodnenie ECB svojím vlastným odôvodnením. Keďže skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, nebral do úvahy, že rozhodnutie nenaplnilo požiadavku práva Únie v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia: odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je logické a je vnútorne rozporuplné.
3.
Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil vád konania zavedením aspektov, ktoré nie sú predmetom konania
Rozsudok
Všeobecného súdu porušuje právo odvolateľky byť vypočutá a zásadu kontradiktórnosti konania. Odôvodnenie rozsudku uvádza základné aspekty pre rozhodnutie sporu, ktoré ako také neboli predmetom prerokovania v súdnom konaní.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).
( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) ( Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1 ).