C-482/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CN0482
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017357SK.01000402.xml
23.10.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 357/4
Žaloba podaná 9. augusta 2017 – Česká republika/Európsky parlament, Rada Európskej únie
(Vec C-482/17)
(2017/C 357/06)
Jazyk konania: čeština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, O. Serdula, J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( 1 ) ,
—
zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Subsidiárne žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil článok 1 bod 6 napadnutej smernice v rozsahu v akom dopĺňa článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 6 druhý pododsek do smernice 91/477/EHS ( 2 ) ,
—
zrušil článok 1 bod 7 napadnutej smernice v rozsahu v akom dopĺňa článok 7 ods. 4a do smernice 91/477/EHS,
—
zrušil článok 1 bod 19 napadnutej smernice v rozsahu:
—
v akom dopĺňa body 6, 7 a 8 do kategórie A časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom mení kategóriu B časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom dopĺňa bod 6 do kategórie C časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom mení časť III Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady zverenia právomocí . Napadnutá smernica bola prijatá na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, napriek tomu, že nesleduje cieľ odstránenia prekážok vnútorného trhu, ale výhradne cieľ predchádzania trestnej činnosti a terorizmu. Normotvorca Únie však nemá právomoc prijímať harmonizačné opatrenia v tejto oblasti.
Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady proporcionality . Normotvorca Únie sa vôbec nezaoberal otázkou proporcionality prijímaných opatrení a vedome si nezabezpečil dostatok informácií (napríklad prostredníctvom vykonania posúdenia dôsledkov), aby mohol dodržanie tejto zásady informovane posúdiť. Normotvorca Únie v dôsledku absencie tohto posúdenia prijal zjavne neprimerané opatrenia spočívajúce v zákaze niektorých druhov poloautomatických zbraní, ktoré pritom nie sú v Európskej únii používané na páchanie teroristických činov, v sprísnení regulácie niektorých minimálne nebezpečných zbraní (historických reprodukcií či preukázateľne trvalo znehodnotených zbraní) a v nie poslednom rade aj v postihovaní držby určitých zásobníkov.
Tretí žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady právnej istoty . Novo vymedzené kategórie zakázaných zbraní (A7 a A8), rovnako ako ustanovenia predpokladajúce postihovanie držania nadlimitných zásobníkov, sú z hľadiska právnej istoty celkom nejasné a teda neumožňujú dotknutým subjektom jednoznačne rozpoznať ich práva a povinnosti. Článok 7 ods. 4a smernice 91/477/EHS v znení napadnutej smernice (tzv. „grandfathering clause“) navyše fakticky núti členské štáty prijať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá bude mať retroaktívne účinky.
Štvrtý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady zákazu diskriminácie . Výnimka uvedená v článku 6 ods. 6 druhom pododseku smernice 91/477/EHS v znení napadnutej smernice síce vyvoláva dojem zdanlivo neutrálneho opatrenia, avšak v skutočnosti sú podmienky pre jej uplatnenie nastavené tak, aby im vyhovel iba švajčiarsky systém ponechávania zbraní pri ukončení vojenskej služby, pričom nemajú akékoľvek objektívne odôvodnenie vzhľadom na ciele napadnutej smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 137, 2017, s. 22 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 256, 1991, s. 51 ; Mim. vyd. 13/011, s. 3