T-31/17

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: B. Rechena a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ smerujúci k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/2018 z 15. novembra 2016, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 312, 2016, s. 26 ), v rozsahu, v akom v prípade Portugalskej republiky vylučuje z uvedeného financovania sumy vo výške 460202,73 eura a vo výške 200000 eur (rozpočtová položka 6701),

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

1

V rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter Madeiry a Azory (POSÉIMA) využívajú autonómne regióny Azory a Madeiry (Portugalsko) od roku 1992 osobitné opatrenia na podporu miestnej poľnohospodárskej výroby. Počnúc rozpočtovým rokom 2007 boli tieto opatrenia zoskupené do jedného podporného programu, ktorý bol vyhotovený v súlade s ustanoveniami článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie ( Ú. v. EÚ L 42, 2006, s. 1 ). Na tento účel Portugalská republika vypracovala návrh všeobecného programu, ktorý Európska komisia posúdila a schválila v súlade s článkom 24 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia (ďalej len „všeobecný program“).

2

Dňa 30. septembra 2008 Portugalská republika predložila Komisii na základe článku 49 nariadenia Komisie (ES) č. 793/2006 z 12. apríla 2006, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 247/2006 ( Ú. v. EÚ L 145, 2006, s. 1 ), návrh zmeny všeobecného programu. Tento návrh, ktorý bol revidovaný 27. januára 2009, stanovoval v rámci podprogramu pre autonómny región Azory najmä zavedenie nového opatrenia týkajúceho sa financovania štúdií, demonštračných projektov, vzdelávacích činností a opatrení technickej pomoci.

3

V rozhodnutí C(2009) 1364 final z 3. marca 2009 (ďalej len „rozhodnutie z 3. marca 2009“) Komisia schválila zmeny všeobecného programu, ktoré predložila Portugalská republika.

Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť podmienky na účinné vykonávanie činnosti v oblasti prípravy, koordinácie, informovania, riadenia, kontroly, monitorovania a hodnotenia podprogramu [pre] autonómny región Azory.

Opis

Opatrenie bude musieť začleniť činnosti, ktoré sú oprávnené vykonávať subjekty s právomocami v jednotlivých funkciách potrebných na náležité riadenie a vykonávanie [podprogramu pre autonómny región Azory].

…

Na základe tohto ustanovenia sa autonómny región Azory snaží získať finančné prostriedky potrebné na uspokojenie potrieb všetkých subjektov zapojených do [podprogramu pre autonómny región Azory].

Príjemcovia

•

nákupom služieb,

•

vykonávaním štúdií a auditov,

•

prípravou a distribúciou informácií a reklamy,

Za rozpočtový rok 2013 predmetné výdavky zodpovedali odmene desiatich technikov a riaditeľa oddelenia (199095,92 eura), ako aj náhradám na pokrytie cestovných výdavkov tohto riaditeľa (904,08 eura).

8

Po skončení prešetrovania Komisia začala postup overovania súladu podľa článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1 ).

9

Listom z 5. decembra 2013 (ďalej len „list z 5. decembra 2013“) Komisia oznámila portugalským orgánom svoje konštatovania na základe článku 11 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90 ). Pri tejto príležitosti Komisia konštatovala, že účelom predmetných výdavkov bolo v plnom rozsahu financovanie zamestnancov a vybavenia potrebného na inšpekcie uskutočňované portugalskými orgánmi v rámci všeobecného programu. Komisia preto usúdila, že z dôvodu, že tieto výdavky neboli v súlade s ustanoveniami článku 13 nariadenia č. 1290/2005, ako aj s ustanoveniami článku 12 písm. c) a článku 25 nariadenia č. 247/2006, nemôžu byť financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).

10

Dňa 12. júla 2016 Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 885/2006 oficiálne oznámila portugalským orgánom svoje závery. Pri tejto príležitosti Komisia opätovne dospela k záveru o neoprávnenosti predmetných výdavkov na základe článku 13 nariadenia č. 1290/2005 a článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006. Komisia tak navrhla, aby sa z financovania Úniou vylúčila celková suma vo výške 660202,73 eura.

14

Komisia prijala 15. novembra 2016 vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/2018, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci EPUZF, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 312, 2016, s. 26 , ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Pokiaľ ide o Portugalskú republiku, Komisia vylúčila z financovania Úniou okrem iného sumy vo výške 460202,73 eura a vo výške 200000 eur (rozpočtová položka 6701), ktoré zodpovedajú predmetným výdavkom.

Konanie a návrhy účastníkov konania

15

Portugalská republika návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. januára 2017 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

19

Portugalská republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom z financovania Úniou vylučuje v jej prípade sumy vo výške 460202,73 eura a vo výške 200000 eur,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny rámec

21

Na podporu svojej žaloby Portugalská republika uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, druhý na porušení článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 a tretí na porušení článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006.

22

Všeobecný súd sa domnieva, že je potrebné najskôr preskúmať tretí žalobný dôvod, ktorý súvisí s porušením podstatných formálnych náležitostí, následne druhý žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení hmotnoprávneho ustanovenia sekundárneho práva Únie, a napokon prvý žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení všeobecnej zásady práva Únie.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006

26

Z toho vyplýva, že pokiaľ má Komisia v úmysle vylúčiť z financovania Úniou určité výdavky vynaložené členským štátom na základe nariadenia č. 247/2006, musí dodržať postup overovania súladu stanovený v článku 31 nariadenia č. 1290/2005, ktorého podrobné pravidlá uplatňovania sú stanovené v článku 11 nariadenia č. 885/2006.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konečné a definitívne rozhodnutie o overení súladu treba prijať po skončení konkrétneho kontradiktórneho konania, počas ktorého dotknuté členské štáty musia disponovať všetkými zárukami požadovanými na predloženie ich stanoviska (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑245/97 , EU:C:2000:687 , bod 47 a citovanú judikatúru).

28

Článok 11 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 885/2006 tak stanovuje, že ak Komisia v dôsledku vyšetrovania dospeje k záveru, že výdavky nevznikli v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, oznámi svoje zistenia príslušnému členskému štátu.

32

V prejednávanej veci treba konštatovať – ako to tvrdí Komisia –, že po prvé sa v liste z 5. decembra 2013 citujú ustanovenia, ktoré uplatňuje, a síce článok 13 nariadenia č. 1290/2005 a ďalej článok 12 písm. c) a článok 25 nariadenia č. 247/2006. Po druhé sa v tomto liste pripomína účel opatrenia stanoveného v bode 4.6 prílohy I podprogramu pre autonómny región Azory, ako aj kategórie výdavkov oprávnených na financovanie Úniou, ktoré sú vymenované v tomto opatrení. Po tretie sú v tom istom liste uvedené výdavky, ktoré preskúmala Komisia, pričom v prípade každého z týchto výdavkov sa uvádza dotknutý rozpočtový rok, orgán zodpovedný za výdavok, ako aj účel a výška tohto výdavku. Po štvrté sa v uvedenom liste konštatuje, že „všetky [predmetné] výdavky sa použili na financovanie zamestnancov a vybavenia potrebného na inšpekcie, ktoré vykonali [portugalské orgány] v súvislosti s programom [podpory]“. Po piate sa liste vysvetľuje, že výdavky vynaložené orgánmi členských štátov v rámci ich správnych a kontrolných povinností súvisia s hlavnou činnosťou platobných agentúr, takže tieto výdavky nemôžu byť financované z EPZF. Po šieste sa v tomto liste dospelo k záveru o neoprávnenosti predmetných výdavkov na financovanie z EPZF, a to z dôvodu ich nesúladu s ustanoveniami článku 13 nariadenia č. 1290/2005, ako aj článku 12 písm. c) a článku 25 nariadenia č. 247/2006.

33

Za týchto podmienok sa v liste z 5. decembra 2013 s dostatočnou presnosťou uvádza povaha a dôvody nezrovnalosti, ktorá sa vytýka Portugalskej republike, pričom tomuto členskému štátu umožňuje dokonale sa oboznámiť s výhradami Komisie. Tento list tak v prejednávanej veci spĺňa funkciu upozornenia v rámci postupu overovania súladu.

Ďalej pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že v liste z 5. decembra 2013 nie sú spresnené dôvody, pre ktoré každý z predmetných výdavkov, zohľadnený jednotlivo, nemôže byť oprávnený na financovanie z EPZF, treba odpovedať, že pokiaľ sa ten istý dôvod neoprávnenosti namieta voči kategórii alebo skupine výdavkov, Komisia sa môže obmedziť na celkové odôvodnenie pre všetky dotknuté výdavky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 15. februára 2007, BVBA Management, Training en Consultancy, C‑239/05 , EU:C:2007:99 , bod 37 ). Treba však uviesť, že v liste z 5. decembra 2013 Komisia konštatovala, že účelom predmetných výdavkov bolo v plnom rozsahu financovanie zamestnancov a vybavenia potrebných na vykonanie kontrolných činností a že v rozsahu, v akom boli tieto výdavky súčasťou hlavnej činnosti vnútroštátnych orgánov, neboli oprávnené na financovanie Úniou. Za týchto podmienok a vzhľadom na skutočnosť, že podľa listu z 5. decembra 2013 majú všetky predmetné výdavky rovnaký účel, nemožno Komisii vytýkať, že komplexne odôvodnila svoje výhrady, pokiaľ ide o financovanie týchto výdavkov Úniou.

37

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že list z 5. decembra 2013 spĺňal požiadavky článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006.

38

Tretí žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006

42

Spor medzi účastníkmi konania sa tak netýka povahy a účelu predmetných výdavkov, ale výhradne len právnej otázky, či sú tieto výdavky oprávnené na financovanie Úniou na základe článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nariadenie č. 247/2006 a nariadenie č. 793/2006 stanovujú osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónoch Únie.

44

Osobitne treba uviesť, že v prvom rade článok 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 stanovuje, že program podpory zahŕňa okrem iného „opis plánovaných opatrení, najmä režimov pomoci na vykonávanie programu, prípadne aj informácie o potrebe štúdií, demonštračných projektov, školení či technickej pomoci v súvislosti s prípravou, vykonávaním alebo prispôsobením dotknutých opatrení“.

48

Treba však konštatovať, že nariadenia č. 247/2006 a 793/2006 neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo jednotlivé druhy činností, ktoré sa v nich uvádzajú. Osobitne tieto nariadenia nespresňujú, či „[opatrenia]… technickej pomoci v súvislosti s …vykonávaním… [podporných] opatrení“ uvedené v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 zahŕňajú, alebo nezahŕňajú kontrolné činnosti vykonávané vnútroštátnymi orgánmi.

49

Za týchto podmienok treba preskúmať – ako tvrdí Portugalská republika a Komisia to spochybňuje –, či také kontrolné činnosti, ako sú tie, ktoré vykonali portugalské orgány, predstavujú opatrenia technickej pomoci, ktoré súvisia s vykonávaním podporného opatrenia v zmysle článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006.

50

V prvom rade treba preskúmať, či na účely nápravy nepresnosti nariadení č. 247/2006 a 793/2006 možno v prejednávanej veci uplatniť ustanovenie práva Únie obsahujúce definíciu pojmu „technická pomoc“ alebo aspoň z tohto práva vyvodiť všeobecnú a prierezovú definíciu daného pojmu, ktorú možno do tohto sporu transponovať.

54

Ďalej cieľom článku 186 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 je len definovať v súvislosti s verejným obstarávaním a udeľovaním grantov Únie pojmy „granty [a] zmluvy o technickej pomoci… uzavreté s [Európskou investičnou bankou (EIB)] alebo s Európskym investičným fondom (EIF)]“ a „ granty [udelené]… EIB alebo [EIF] na akcie v oblasti technickej pomoci“, ktoré sú uvedené v článku 101 ods. 3 a článku 125 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1 ). Z toho vyplýva, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na financovanie výdavkov na technickú pomoc, ktoré členské štáty vynaložili v súvislosti s nariadením č. 247/2006, z EPZF.

55

Za týchto podmienok nemôže prípadné zahrnutie kontrolných činností medzi opatrenia technickej pomoci, ktoré sú uvedené v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006, vyplývať zo samotného uplatnenia článku 5 písm. a) nariadenia č. 1290/2005 alebo článku 186 delegovaného nariadenia č. 1268/2012.

56

Navyše z preskúmania obidvoch ustanovení, na ktoré sa odvoláva Portugalská republika, ako aj článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 vyplýva, že v práve Únie existujú ustanovenia, v ktorých sa rôznym spôsobom opisujú činnosti v rámci technickej pomoci.

60

Po druhé článok 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 sa vzťahuje len na štúdie, demonštračné projekty, vzdelávacie činnosti a opatrenia technickej pomoci. To isté platí v prípade článku 25 tretej zarážky nariadenia č. 247/2006 a článku 50 nariadenia č. 793/2006. V relevantných ustanoveniach nariadení č. 247/2006 a 793/2006, ktoré sú ako jediné uplatniteľné v tomto spore, sa tak neuvádzajú činnosti v oblasti hodnotenia, auditu a kontroly.

61

Za týchto podmienok a vzhľadom na nedostatočnú koherenciu medzi vyššie uvedenými ustanoveniami nariadení č. 1290/2005, 247/2006 a delegovaného nariadenia č. 1268/2012 je v práve Únie, a osobitne v oblasti EPZF, zrejmé, že neexistuje všeobecná a prierezová definícia pojmu „technická pomoc“, ktorá by sa mohla transponovať v prejednávanom spore, a ďalej, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Portugalská republika, výraz „technická pomoc“ nevyhnutne neoznačuje súbor opatrení zahŕňajúcich kontrolné činnosti.

62

V druhom rade treba v prípade, že neexistuje definícia pojmu „technická pomoc“, ktorá by sa mohla uplatniť alebo transponovať v prejednávanom spore, vykladať článok 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 s prihliadnutím nielen na znenie tohto ustanovenia, ale tiež na jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 10. marca 2005, EasyCar, C‑336/03 , EU:C:2005:150 , bod 21 ).

66

Po prvé však treba konštatovať, ako už bolo uvedené v bode 60 vyššie, že v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 ani v ostatných relevantných ustanoveniach nariadení č. 247/2006 a 793/2006 sa neuvádzajú činnosti v oblasti hodnotenia, auditu a kontroly.

67

Po druhé bolo v bode 59 vyššie takisto uvedené, že v oblasti EPZF nemusí pojem „technická pomoc“ v určitých prípadoch a predovšetkým v rámci článku 5 písm. a) nariadenia č. 1290/2005 odkazovať na súbor opatrení zahŕňajúcich kontrolné činnosti, ale môže označovať len činnosti správnej a technickej podpory stricto sensu .

68

Po tretie je dôležité pripomenúť, že pokiaľ právne predpisy nestanovujú inak, podľa článku 11 nariadenia č. 1290/2005 sa platby týkajúce sa financovania poskytovaného na základe tohto nariadenia vyplácajú príjemcom v plnej výške.

72

Pokiaľ ide najmä o osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov, členské štáty sú povinné vykonať správne kontroly a kontroly na mieste podľa článku 27 nariadenia č. 247/2006, ako aj článkov 30 až 33 nariadenia č. 793/2006.

73

Treba dodať, že týmito kontrolami, a najmä kontrolami na mieste, sú poverené príslušné vnútroštátne orgány, ktoré nemusia byť platobnou agentúrou, ako sú portugalské správne orgány uvedené v bode 41 vyššie.

74

Za týchto podmienok a vzhľadom na všetky úvahy uvedené v bodoch 63 až 73 vyššie, z doslovného, systematického a teleologického výkladu článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 vyplýva, že „[opatrenia]… technickej pomoci v súvislosti s vykonávaním… [podporných] opatrení“, ktoré sú v ňom uvedené, nezahŕňajú kontrolné činnosti vykonávané vnútroštátnymi orgánmi.

78

Ďalej možno medzi činnosťami uvedenými v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 chronologicky a koncepčne rozlišovať najprv činnosti súvisiace s prípravou opatrenia, ďalej činnosti spojené s praktickým vykonávaním tohto opatrenia a napokon činnosti zamerané na kontrolu riadneho vykonávania uvedeného opatrenia.

79

Po druhé treba pripomenúť, že podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 247/2006 musia byť opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci programov na podporu najvzdialenejších regiónov, v súlade s právom Únie. Ustanovenia programu podpory aj v prípade, že sú schválené Komisiou, nemôžu podľa zásady hierarchie právnych noriem pripustiť odchýlenie sa od ustanovení práva Únie ani sa na nich nemožno účinne odvolávať pri výklade ustanovení práva Únie. Z toho vyplýva, že okolnosť, že bod 4.6 prílohy I podprogramu pre autonómny región Azory stanovuje financovanie výdavkov, ktoré možno priamo pripísať kontrolným činnostiam podľa tohto podprogramu, nemá vplyv na otázku, či kontrolné činnosti vykonávané vnútroštátnymi orgánmi patria medzi opatrenia, ktoré sú oprávnené na financovanie Úniou podľa článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006.

80

Za týchto podmienok nie sú kontrolné činnosti, ktoré vedú k predmetným výdavkom, opatreniami technickej pomoci, ktoré súvisia s vykonávaním podporného opatrenia v zmysle článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006.

Portugalská republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. Komisia totiž v rozhodnutí z 3. marca 2009 schválila podporné opatrenie, ktoré sa výslovne vzťahuje na výdavky, ktoré možno pripísať kontrolným činnostiam, ktoré sa považujú za oprávnené výdavky. Ďalej uistenia Komisie sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Za týchto podmienok vyvolalo rozhodnutie z 3. marca 2009 u portugalských orgánov legitímne očakávania, pokiaľ ide o oprávnenosť predmetných výdavkov.

84

Komisia tvrdenia Portugalskej republiky spochybňuje.

85

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry patrí zásada ochrany legitímnej dôvery medzi základné zásady Únie (pozri rozsudky z 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80 , EU:C:1981:94 , bod 48 , a zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03 , EU:C:2005:362 , bod 73 a citovanú judikatúru).

86

Po prvé treba preskúmať, či rozhodnutie z 3. marca 2009 obsahuje presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov uvedených v bode 4.6 prílohy I podprogramu pre autonómny región Azory na financovanie Úniou.

90

V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné pripomenúť právny kontext rozhodnutia z 3. marca 2009, ktorým sa schvaľujú zmeny všeobecného programu, ktoré Komisii predložila Portugalská republika.

91

Na účely vykonávania osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov článok 24 nariadenia č. 247/2006 stanovuje postup, ktorým Komisia posudzuje a schvaľuje projekty v rámci všeobecných programov navrhované členskými štátmi. Rovnako tak článok 49 nariadenia č. 793/2006 upravuje postup, akým Komisia schvaľuje zmeny, ktoré chcú členské štáty vykonať v týchto všeobecných programoch.

92

Treba však najskôr uviesť, že výrok rozhodnutia z 3. marca 2009 sa obmedzuje na schválenie zmien všeobecného programu, ktoré predložila Portugalská republika na základe článku 49 nariadenia č. 793/2006, a výslovne sa nevyjadruje k oprávnenosti výdavkov, ktoré vzniknú v rámci tohto programu, na financovanie Úniou.

96

Následne, hoci je pravda, že v odôvodnení 2 rozhodnutia z 3. marca 2009 Komisia vo všeobecnosti uviedla že „zmena [všeobecného programu] plní ciele a požiadavky nariadenia… č. 247/2006“, v uvedenom rozhodnutí sa naproti tomu konkrétne nevyjadrila k súladu opatrenia zavedeného v bode 4.6 prílohy I podprogramu pre región Azory s ustanoveniami článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 ani nezaujala výslovne stanovisko k otázke súladu tohto opatrenia so všetkými ustanoveniami uplatniteľnými v oblasti EPZF.

97

Napokon výrok rozhodnutia z 3. marca 2009 spresňuje, že schválenie v tomto rozhodnutí „sa nevzťahuje na spôsoby vykonávania kontroly a na sankcie, ktoré sa preskúmajú v rámci auditov EPZF“.

98

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Portugalská republika sa nedôvodne dovoláva porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery.

102

Prvý žalobný dôvod treba zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť túto žalobu.

O trovách

103

V súlade s ustanovením článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Žaloba sa zamieta.

2.

Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.

Gervasoni

Kowalik-Bańczyk

Mac Eochaidh