← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·20.12.2023

T-113/17

ECLI:EU:T:2023:847

Zamieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62017TJ0113

62017TJ0113

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

z 20. decembra 2023 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie úrokových derivátov denominovaných v eurách – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Manipulácia s medzibankovými referenčnými sadzbami Euribor – Výmena dôverných informácií – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Jediné a pokračujúce porušenie – ‚Hybridné‘ konanie rozložené v čase – Prezumpcia neviny – Nestrannosť – Pokuty – Základná výška pokuty – Hodnota predaja – Článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Povinnosť odôvodnenia – Pozmeňujúce rozhodnutie, ktorým sa dopĺňa odôvodnenie – Rovnosť zaobchádzania – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑113/17,

Crédit agricole SA , so sídlom v Montrouge (Francúzsko),

Crédit agricole Corporate and Investment Bank , so sídlom v Montrouge,

v zastúpení: J.‑P. Tran Thiet, M. Powell a J. Jourdan, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: M. Farley a T. Baumé, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokátka,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse,

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

rozhodnutia z 8. júna 2019 a 30. marca 2021 o prerušení konania na základe článku 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

návrh na úpravu žaloby podaný žalobkyňami do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2021 a pripomienky Komisie k tomuto návrhu podané do kancelárie Všeobecného súdu 19. novembra 2021,

po pojednávaní 17. marca 2022,

so zreteľom na rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C‑883/19 P, EU:C:2023:11), a s ním súvisiace pripomienky účastníkov konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

1

Žalobkyne Crédit agricole SA a Crédit agricole Corporate and Investment Bank (ďalej len „CACIB“) (ďalej spoločne len „Crédit agricole“) sa svojou žalobou podanou podľa článku 263 ZFEÚ domáhajú jednak čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a jednak subsidiárne zníženia pokuty, ktorá im bola uložená v tomto rozhodnutí. Okrem toho sa žalobkyne domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie C(2021) 4610 final z 28. júna 2021, ktorým sa mení napadnuté rozhodnutie (ďalej len „pozmeňujúce rozhodnutie“) alebo v prípade, že by toto rozhodnutie nebolo zrušené, vydania rozsudku, podľa ktorého pozmeňujúce rozhodnutie nemohlo napraviť nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

[ omissis ]

A. Skutkové okolnosti po podaní prejednávanej žaloby

21

Všeobecný súd rozsudkom z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ) zrušil článok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia uložila spoločnostiam HSBC pokutu z dôvodu, že z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila, prečo bol jednotný faktor zníženia uplatnený na hotovostné príjmy dotknutých podnikov na účely výpočtu pokút, ktoré im boli uložené (ďalej len „faktor zníženia“), stanovený na 98,849 %, a nie na prípadne vyššiu úroveň, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

22

Komisia listom z 24. februára 2021 informovala žalobkyne a spoločnosti JP Morgan o svojom zámere zmeniť napadnuté rozhodnutie vzhľadom na rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ). Komisia v tom istom liste, ako aj v liste zo 16. apríla 2021, poskytla všetkým adresátom napadnutého rozhodnutia dodatočné informácie a vysvetlenia o dôvodoch, ktoré ju viedli k stanoveniu úrovne faktoru zníženia na 98,849 %. Dňa 7. mája 2021 k nim žalobkyne predložili svoje pripomienky.

23

Dňa 28. júna 2021 prijala Komisia pozmeňujúce rozhodnutie. Domnievala sa, že v rozsahu, v akom bol faktor zníženia v napadnutom rozhodnutí rovnaký pre všetkých jeho adresátov, je pravdepodobné, že odôvodnenie uvedené v rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ), týkajúce sa nedostatku odôvodnenia určenia tohto faktoru zníženia bude Všeobecný súd považovať za uplatniteľné na pokuty uložené žalobkyniam a ďalšiemu adresátovi tohto rozhodnutia, a že je preto v záujme zásady riadnej správy vecí verejných opraviť chyby zistené Všeobecným súdom v tomto rozsudku a zmeniť napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyniam a ďalšiemu adresátovi tohto rozhodnutia doplnením odôvodnenia týkajúceho sa určenia faktoru zníženia.

24

Rozsudkom z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia ( C‑883/19 P , EU:C:2023:11 ) Súdny dvor po prvé zrušil rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ) v rozsahu, v akom bol týmto rozsudkom zamietnutý hlavný návrh na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia a subsidiárny návrh na zrušenie článku 1 písm. b) tohto rozhodnutia. Po druhé Súdny dvor pri rozhodovaní o žalobe podanej spoločnosťami HSBC vo veci T‑105/17 v rozsahu, v akom sa týkala zrušenia článku 1 napadnutého rozhodnutia a subsidiárne článku 1 písm. b) tohto rozhodnutia, túto žalobu zamietol.

II. Návrhy účastníčok konania

25

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

v prvom rade zrušil článok 1 písm. a), ako aj článok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia,

subsidiárne v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci podstatne znížil pokutu, ktorá im bola uložená v článku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia,

v ďalšom rade zrušil rozhodnutia úradníka povereného vypočutím z 2. októbra 2014, 4. marca 2015, 27. marca 2015, 29. júla 2015 a 16. septembra 2016, a v dôsledku toho zrušil článok 1 písm. a) a článok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia,

zrušil pozmeňujúce rozhodnutie alebo v prípade, že toto rozhodnutie nebude zrušené, rozhodol, že nemohlo napraviť nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a zrušil článok 2 písm. a) zmeneného napadnutého rozhodnutia,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

[ omissis ]

III. Právny stav

[ omissis ]

A. O návrhu na zrušenie článku 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, ako aj článku 2 písm. a) uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom je tento návrh založený na porušení práva na obhajobu z dôvodu odmietnutia prístupu k spisu

[ omissis ]

1.

O priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia (prvý a druhý žalobný dôvod a tretia časť deviateho žalobného dôvodu)

[ omissis ]

a)

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na prístup k spravodlivosti, zásady riadnej správy vecí verejných, práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti

[ omissis ]

1) O odmietnutí odpovedať na otázky, ktoré položili žalobkyne na vypočutí

52

V rámci druhej výhrady prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich právo na obhajobu a zásadu kontradiktórnosti tým, že odmietla odpovedať na niektoré otázky, ktoré jej položili na vypočutí.

[ omissis ]

57

Napokon treba tiež pripomenúť, že vypočutie vedené úradníkom povereným vypočutím, ktoré je súčasťou záruk vyplývajúcich z práva byť vypočutý v rámci správneho konania vedeného Komisiou na základe článku 101 ZFEÚ, má za cieľ poskytnúť možnosť najmä adresátom oznámenia o výhradách, aby sa vyjadrili k predbežným zisteniam Komisie, ako v podstate vyplýva z článku 12 nariadenia č. 773/2004 a článku 10 ods. 4 rozhodnutia predsedu Európskej komisie č. 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže ( Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29 ). Podľa článku 14 ods. 7 nariadenia č. 773/2004 a článku 12 ods. 3 rozhodnutia č. 2011/695 môže úradník poverený vypočutím najmä stranám, ktorým bolo oznámenie o výhradách adresované, povoliť, aby počas vypočúvania kládli otázky. Ide však o možnosť, keďže hlavným cieľom vypočutia je poskytnúť najmä adresátom oznámenia o výhradách príležitosť, aby predniesli svoju argumentáciu, ako uviedol úradník poverený vypočutím v prejednávanej veci počas vypočutia spoločností Crédit agricole.

58

Okrem toho treba uviesť, že dotknuté otázky, ktoré žalobkyne položili Komisii, sa týkali, ako uvádzajú žalobkyne, údajných rozporov v spôsoboch výpočtu zamýšľanej sankcie.

59

V tejto súvislosti Komisia správne odkazuje na okolnosť, že zásada kontradiktórnosti a rešpektovanie práva na obhajobu jej neukladajú povinnosť, aby v štádiu správneho konania poskytla spresňujúce informácie o spôsobe, akým má v úmysle uplatniť kritériá týkajúce sa závažnosti a dĺžky trvania porušenia na účely určenia výšky pokút.

60

Z toho vyplýva, že hoci adresát oznámenia o výhradách môže predložiť najmä na vypočutí všetky tvrdenia, ktoré považuje za relevantné na to, aby upozornil Komisiu na existenciu určitých rozporov v odpovediach ostatných účastníkov konania na žiadosti o informácie, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie, ktoré Komisia prijme a ktoré sa ho bude týkať, alebo navrhnúť Komisii, aby pokračovala vo vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, záruka rešpektovania práva na obhajobu nevyžaduje, aby Komisia v štádiu vypočutia odpovedala na takéto tvrdenia alebo otázky účastníkov konania.

[ omissis ]

b)

O porušení práva na obhajobu z dôvodu odmietnutia prístupu k spisu (štvrtá časť druhého žalobného dôvodu a tretia časť deviateho žalobného dôvodu)

[ omissis ]

1) O žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa hodnoty predaja

171

Treba uviesť, že na základe žiadosti spoločností Crédit agricole o získanie prístupu k údajom týkajúcim sa hodnoty predaja, ktoré Komisii predložili ostatní účastníci konania, a k údajom týkajúcim sa metód, ktoré použili na ich získanie, úradník poverený vypočutím vo svojom rozhodnutí z 2. októbra 2014 zaviedol zmiešaný systém prístupu, pričom žalobkyniam poskytol priamy prístup k niektorým údajom a ich externým poradcom možnosť nahliadať do dôverných verzií dotknutých dokumentov podľa postupu s využitím dátovej miestnosti („data room“) (odôvodnenie 101 napadnutého rozhodnutia). Ďalšia dátová miestnosť bola zriadená po tom, ako Komisia prijala opravné rozhodnutie týkajúce sa spoločnosti Société générale s prihliadnutím na opravené finančné údaje predložené touto spoločnosťou (odôvodnenie 106 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho im úradník poverený vypočutím vo svojom rozhodnutí zo 4. marca 2015 a vyjadrení z 25. marca 2015, ako je uvedené v jeho rozhodnutí z 27. marca 2015, poskytol širší priamy prístup k niektorým údajom, ktorých sa týkali žiadosti žalobkýň.

172

V rámci štvrtej časti druhého žalobného dôvodu a tretej časti deviateho žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že im stanovila obmedzujúce podmienky prístupu k dotknutým dokumentom prostredníctvom dátovej miestnosti a odmietla priamy prístup ku všetkým týmto informáciám, ktoré už nemožno kvalifikovať ako citlivé, porušila ich právo na obhajobu.

173

V prvom rade treba zamietnuť výhradu, v rámci ktorej žalobkyne spochybňujú postup umožňujúci prístupu k spisu prostredníctvom dátovej miestnosti.

174

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia je pri uplatnení zásady ochrany obchodného tajomstva, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a ktorá je konkretizovaná najmä v článku 339 ZFEÚ, povinná nesprístupniť konkurentom súkromného subjektu dôverné informácie, ktoré tento subjekt poskytol (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a CRU, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 109 a citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o právo na prístup k vyšetrovaciemu spisu v oblasti hospodárskej súťaže, z článku 15 ods. 2 nariadenia č. 773/2004 vyplýva, že toto právo sa nevzťahuje na obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie. Za určitých okolností však musí byť potreba zachovať právo účastníkov konania na obhajobu v súlade s povinnosťou Komisie chrániť dôverné informácie uvedené vo vyšetrovacom spise v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré pochádzajú od iných účastníkov konania, ako v podstate vyplýva z článku 27 ods. 2 tretej vety nariadenia č. 1/2003 a článku 15 ods. 3 nariadenia č. 773/2004 (pozri tiež v tomto zmysle bod 24 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie).

175

Z toho vyplýva, že za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, bol postup s využitím dátovej miestnosti vhodným nástrojom na zosúladenie legitímnych záujmov, ktoré bola Komisia povinná chrániť, a to jednak záujmov dôverného zaobchádzania, ktorých sa mohli dovolávať banky, ktoré poskytli informácie, ku ktorým žalobkyne žiadali prístup, a jednak práva žalobkýň na obhajobu, ako v podstate uviedol úradník poverený vypočutím vo svojich rozhodnutiach z 2. októbra 2014 a zo 16. septembra 2016.

176

Žalobkyne však spochybňujú, že by sa s dotknutými informáciami malo naďalej zaobchádzať dôverne vzhľadom na ich vek a obmedzenú povahu, ktorá neumožňuje identifikovať prípadné dôverné informácie, ako je totožnosť zákazníkov. Preto sa domnievajú, že tieto informácie mohli byť sprístupnené priamo spoločnostiam Crédit agricole, čo by na rozdiel od prístupu poskytnutého len externým poradcom v dátovej miestnosti, zaručilo účinný výkon práva na obhajobu.

177

V tejto súvislosti z judikatúry, o ktorú sa žalobkyne v tejto súvislosti opierajú, po prvé vyplýva, že informácie, ktoré boli tajné alebo dôverné, ale sú staršie ako päť rokov alebo viac, treba z dôvodu uplynutia času v zásade považovať za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný či dôverný charakter, s výnimkou toho, ak by strana, ktorá sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázala, že tieto informácie napriek svojmu veku stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby (rozsudok zo 14. marca 2017, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P , EU:C:2017:205 , bod 64 ).

178

Úradník poverený vypočutím vo svojom rozhodnutí zo 16. septembra 2016 zohľadnil podobné tvrdenie, ktoré uviedli spoločnosti Crédit agricole počas správneho konania. V podstate konštatoval, že dotknuté údaje vzhľadom na svoju povahu nestratili dôvernú povahu napriek svojmu veku. Podľa úradníka povereného vypočutím boli totiž zložitosť, osobitosť a objem týchto údajov také, že nešlo len o obraty dotknutých bánk. Vzhľadom na túto povahu dotknutých údajov mohol úradník poverený vypočutím správne konštatovať, že samotné plynutie času samo osebe nestačí na dostatočné zníženie rizika vážneho ohrozenia legitímnych záujmov týchto bánk, ak by tieto informácie boli sprístupnené priamo odborníkom v rámci spoločností Crédit agricole.

179

Okrem toho treba rovnako ako Komisia pripomenúť, že pokiaľ ide o stanovenie výšky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu v konaní pred Komisiou je zaručené možnosťou uvedených podnikov vyjadriť sa k dĺžke trvania, závažnosti a protisúťažnej povahe vytýkaných skutočností, no naopak nevyžaduje, aby táto možnosť zahŕňala spôsob, akým má Komisia v úmysle uplatniť nevyhnutné kritériá závažnosti a dĺžky trvania porušenia na účely takéhoto určenia (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 428 a 439 a citovanú judikatúru). Táto skutočnosť sa musí zohľadniť pri zvážení záujmov ostatných účastníkov konania na dôvernom zaobchádzaní s niektorými údajmi, ktoré predložili na účely stanovenia výšky pokuty, ktorá sa ich týka, ako sú v prejednávanej veci údaje umožňujúce vypočítať hodnotu predaja, s právom ostatných účastníkov konania na obhajobu, ako v podstate uviedol úradník poverený vypočutím vo svojich rozhodnutiach zo 4. marca 2015 a 16. septembra 2016.

180

Žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by preukazovalo, že účinný výkon ich práva na obhajobu by mal v prejednávanej veci prevážiť nad legitímnymi záujmami dôverného zaobchádzania, ktorého by sa mohli ostatné banky dovolávať v súvislosti s dotknutými informáciami. Žalobkyne teda nepreukázali, že závery úradníka povereného vypočutím uvedené v jeho rozhodnutiach z 2. októbra 2014, 4. marca 2015, 27. marca 2015 a 16. septembra 2016, pripomenuté v bodoch 171, 178 a 179 vyššie, boli nesprávne.

[ omissis ]

2.

O existencii protiprávneho konania, ktoré možno pripísať žalobkyniam (tretí, štvrtý a ôsmy žalobný dôvod)

[ omissis ]

a)

O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa účasti spoločností Crédit agricole na konaní týkajúcom sa manipulácií so sadzbou Euribor

[ omissis ]

1) O spochybnení účasti spoločností Crédit agricole na manipulačných postupoch so sadzbou Euribor

[ omissis ]

213

V tejto súvislosti treba uviesť, že z výmen informácii medzi obchodníkmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ako sú zhrnuté v bodoch 203 až 210 vyššie, vyplýva, že Komisia disponovala informáciami, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že obchodníci Crédit agricole sa zúčastnili na výmenách informácii týkajúcich sa manipulácie so sadzbou Euribor.

214

Po prvé počas rozhovoru 1. marca 2007 totiž obchodník Crédit agricole iniciatívne požiadal obchodníka Barclays o kotácie predložené jeho bankou v rámci sadzby Euribor v jeho záujme („je v mojom záujme, aby stúpol vysoko“), s čím obchodník Barclays súhlasil („dobre, poviem im to“).

215

Po druhé počas rozhovorov 16. októbra, 13. novembra a 5. decembra 2006 a 16. a 19. marca 2007 požiadal obchodník Barclays obchodníka Crédit agricole, aby požiadal finančné oddelenie svojej banky o kotácie v určitom smere, s čím tento obchodník súhlasil alebo dokonca uviedol, že tak urobil, pričom spresnil úroveň príspevku, ktorú finančné oddelenie navrhlo alebo malo za cieľ [pozri výmenu informácii zo 16. októbra 2006 o 7:33 hod. („povedal som im, aby sa pokúsili o 3.36“) a o 7:46 hod. („prispejú 3.36“), z 13. novembra 2006 („v poriadku, žiadny problém, nemám, urobím to“, potom „povedal som im, aby dali tridsať sedem“), zo 16. marca 2007 o 14:06 hod. („Povedal som jej, že máme záujem o nižšiu úroveň. Povedala v poriadku, poznamenávam“) a z 19. marca 2007 o 14:24 hod. („No niečo som im povedal, chceli dať 91,… oni mi povedali ‚no, hm, uvidíme, čo môžeme urobiť‘“)].

216

Po tretie z výmeny informácii zo 16. novembra 2006 jednoznačne vyplýva, že obchodníci Barclays a Crédit agricole si oznamovali svoje preferencie, pokiaľ ide o úroveň určenia sadzby Euribor‑3M na tento deň a s tým súvisiace obchodné pozície. Cieľom takejto komunikácie bolo overiť, či sa ich záujmy zhodujú, aby mohli prípadne pokračovať v ich zosúladenom postupe, ktorého cieľom bolo ovplyvniť kotácie ich bánk predkladané pre sadzbu Euribor v súlade s týmito záujmami. Potvrdzuje to skutočnosť, že obchodník Barclays vyjadril poľutovanie nad tým, že jeho záujmy a záujmy obchodníka Crédit Agricole týkajúce sa úrovne určenia sadzby, boli protichodné. Napriek tomu obchodníkovi Crédit agricole po tom, ako sa ho opýtal na úroveň sadzby Euribor, ktorá mu vyhovuje, povedal, že „to overí“.

217

Po štvrté počas telefonického rozhovoru 14. februára 2007 obchodník Barclays informoval obchodníka Crédit agricole o podstatných prvkoch manipulácie plánovanej na 19. marca 2007. Okrem toho z výmeny informácií zo 16. marca 2007 vyplýva, že obchodník Crédit agricole bol pripravený túto manipuláciu využiť, keď potvrdil, že jeho záujem týkajúci sa stanovenia sadzby Euribor‑3M na tento deň sa zhoduje so záujmom obchodníka Barclays („všetci máme záujem na tom, aby bola nízka“, „aj my na tom máme vážny záujem“) a tým, že mu počas výmeny informácií z 19. marca 2007 potvrdil, že vďaka tomuto stanoveniu sadzby tiež zarobil určitú sumu peňazí („zarobil som vďaka [tomu] 156000 eur“).

218

Po piate po uplynutí lehôt pre kotácie si obchodníci poďakovali za vzájomnú účasť na dotknutých postupoch a zablahoželali si k úspechu svojich plánov (pozri najmä výmenu informácii z 19. marca 2007), čim sledovali výsledok alebo očakávané účinky svojich zosúladených postupov.

219

Tvrdenia žalobkýň nespochybňujú účasť obchodníkov Crédit agricole na konaní, ktorého cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor.

220

Po prvé žalobkyne tvrdia, že nebolo preukázané, že obchodník Crédit agricole skutočne kontaktoval svoje finančné oddelenie, aby splnil sľub daný svojmu partnerovi a že mohol svojmu partnerovi klamať, keď mu oznámil, že tak urobil. Účasť spoločností Crédit agricole na konaní, ktorého cieľom bola manipulácia s referenčnými sadzbami, nebola preukázaná, keďže neexistujú dôkazy o skutočnom zapojení ich finančného oddelenia do uvedeného konania.

221

Ako v podstate tvrdí Komisia, v tejto súvislosti treba najprv uviesť, že protisúťažné správanie vytýkané spoločnostiam Crédit agricole nespočíva v manipulácii so sadzbou Euribor ako takou, ale vo výmenách informácií medzi obchodníkmi, ktoré odrážajú ich zámer ovplyvniť vo vlastnom záujme kotácie svojich bánk predkladané v rámci sadzby Euribor. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 113 písm. a) až f), odôvodnenia 358 písm. a) až f) a odôvodnenia 392 písm. a) až f) napadnutého rozhodnutia, zhrnutých v bode 15 vyššie, tieto výmeny informácií sa týkali preferencií týkajúcich sa úrovne sadzby Euribor, niekedy sprevádzaných oznámením o zastávaných obchodných pozíciach, možnosti zosúladiť obchodné pozície a kotácie predkladané pre sadzbu Euribor, sľubu zúčastneného obchodníka, že osloví predkladateľa zodpovedného za kotácie pre sadzbu Euribor v rámci svojej banky s cieľom požiadať ho o kotáciu v určitom smere alebo na konkrétnej úrovni, a správy o odpovedi tohto predkladateľa.

222

Výmeny informácií medzi obchodníkmi však jednoznačne odhaľujú oznámenie preferencií týkajúcich sa sadzieb, súvisiacich obchodných pozícií a ponuky alebo zámeru obchodníkov Crédit Agricole ovplyvniť kotácie ich bánk.

223

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že účasť podniku na protisúťažnom stretnutí vytvára domnienku protiprávnej povahy tejto účasti, ktorú musí tento podnik vyvrátiť dôkazom o verejnom dištancovaní sa, ktoré musia ostatní účastníci kartelu v tomto zmysle vnímať (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , body 81 a 82 a citovanú judikatúru, a z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C‑290/11 P , neuverejnený, EU:C:2012:271 , body 74 až 76 a citovanú judikatúru). Táto právna zásada je odôvodnená tým, že podnik svojou účasťou na uvedenom stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od jeho obsahu, umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s výsledkom stretnutia a že sa ním bude riadiť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 82 , a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P , EU:C:2007:52 , bod 48 ).

224

V prejednávanej veci z výmen informácií, ktoré zohľadnila Komisia a ktoré sú zhrnuté v bodoch 214 a 218 vyššie, vyplýva, že obchodník Crédit agricole stál v jednom prípade pri zrode žiadosti o kotácie predkladané v rámci sadzby Euribor vo vlastnom záujme a na účely manipulácie s touto sadzbou a v iných prípadoch sa zďaleka verejne nedištancoval od požiadaviek obchodníka Barclays, ale umožnil tomuto obchodníkovi domnievať sa, že jeho banka predloží alebo skutočne predložila príspevok v rámci sadzby Euribor v súlade s tým, čo bolo dohodnuté a utvrdzoval ho v presvedčení, že hovoril s predkladateľmi zodpovednými za kotácie, pričom mu dokonca poskytol presný obsah týchto rozhovorov.

225

Konkrétne skutočnosť, že obchodník Crédit agricole bol počas rozhovoru 14. februára 2007 skeptický, pokiaľ ide o úspech plánu manipulácie z 19. marca 2007, nepredstavuje preukázanie jasného dištancovania sa od konania, ktorého plán mu vysvetlil obchodník Barclays.

226

Odôvodnenia 125, 135 a 634 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú, nespochybňujú vyššie uvedené. Komisia totiž v týchto odôvodneniach v podstate konštatovala, že dohody medzi obchodníkmi boli doplnené a uskutočnené komunikáciou medzi nimi a predkladateľmi zodpovednými za kotácie v rámci finančných oddelení ich bánk a „z času na čas“ kotáciou, ktorú títo predkladatelia skutočne predložili pre oznámené, koordinované alebo dohodnuté sadzby Euribor. Komisia teda správne tvrdí, že tvrdenia žalobkýň týkajúce sa nezapojenia sa finančného oddelenia spoločností Crédit agricole do postupov, ktorých cieľom bolo ovplyvniť sadzbu Euribor, môžu nanajvýš preukázať, že finančné oddelenie banky sa nesprávalo protisúťažne, a nie to, že obchodníci sa na tomto konaní nezúčastnili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, T‑3/89 , EU:T:1991:58 , bod 100 ).

227

To isté platí, pokiaľ ide o tvrdenie, že kotácie, ktoré spoločnosti Crédit agricole skutočne predložili v príslušných dňoch, boli v súlade s ich ostatnými príspevkami a s trhom, a boli dokonca v rozpore so záujmom kartelu. Vzhľadom na dosah napadnutého rozhodnutia a konanie vytýkané spoločnostiam Crédit Agricole, ktoré sa týka „dohôd“ medzi obchodníkmi s cieľom ovplyvniť referenčné sadzby v súlade s ich záujmami, ale netýka sa skutočnej manipulácie s uvedenými sadzbami za účasti finančných oddelení, sú totiž tieto tvrdenia na účely spochybnenia účasti spoločností Crédit Agricole na uvedenom správaní, ktoré im Komisia vytýka, neúčinné.

228

V tejto súvislosti treba uviesť, že viaceré dôkazy predložené Komisiou umožňujú v každom prípade preukázať, že obchodníci Crédit agricole sa pokúšali ovplyvniť úroveň príspevku finančného oddelenia svojej banky alebo sa tým prinajmenšom chválili. Počas výmeny informácií zo 16. októbra, 13. novembra a 5. decembra 2006, a zo 16. a 19. marca 2007 totiž obchodník Crédit Agricole oznámil obchodníkovi Barclays odpoveď, ktorú dostal po tom, ako požiadal finančné oddelenie svojej banky (pozri bod 215 vyššie). Okrem toho z výmeny informácií z 27. októbra 2006 (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia) a 5. decembra 2006 (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia), ako aj 19. marca 2007 (odôvodnenie 319 napadnutého rozhodnutia), vyplýva, že obchodníci sa domnievali, že ich zosúladené postupy, ktorých cieľom bola manipulácia s určením sadzby, boli úspešné a tešili sa z toho. Tieto výmeny informácií v spojení s výmenou informácií zo 16. marca 2007 medzi obchodníkom Crédit agricole a predkladateľom zodpovedným za kotácie tejto banky (odôvodnenie 305 napadnutého rozhodnutia), ktorá preukazuje, že obchodníci boli v kontakte s finančným oddelením a diskutovali o úrovni budúcich určení sadzieb a o záujmoch, ktoré by obchodníci mohli mať, pokiaľ ide o konkrétnu úroveň sadzieb, môžu preukázať, že obchodníci Crédit agricole nadviazali na rozhovory s obchodníkom Barclays o požadovanej úrovni sadzby Euribor nadviazaním kontaktov s predkladateľmi ich banky zodpovednými za kotácie a zapojili sa do tajných výmen informácii.

229

Po druhé treba rovnako zamietnuť tvrdenie žalobkýň, ktoré sa opiera o znalecký posudok, ktorého vierohodnosť Komisia spochybňuje, že vzhľadom na obchodné pozície, ktoré zastávali, nemali obchodníci Crédit agricole žiadny konkrétny záujem podieľať sa na dotknutých manipuláciách, najmä na manipulácii z 19. marca 2007. Žalobkyne v podstate tvrdia, že účasť na postupoch, ktorých cieľom bolo ovplyvňovať úroveň referenčných sadzieb, „nemala zmysel“, pokiaľ obchodníci nemali informácie včas, aby ich mohli využiť a neakumulovali „veľké obchodné pozície“.

230

Bez ohľadu na to, či sú údaje, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, hodnoverné, pokiaľ ide o obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, čo je podľa napadnutého rozhodnutia prípad výmen informácií týkajúcich sa manipulácií s referenčnými sadzbami, netreba totiž preskúmať, či bola účasť tohto podniku na tejto výmene informácii v jeho obchodnom záujme, ak je preukázaná jeho účasť na konaní, ktoré mohlo obmedziť hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P , EU:C:2007:52 , body 44 až 46 a citovanú judikatúru).

231

Okolnosti uvedené žalobkyňami, aj za predpokladu, že by boli preukázané, môžu nanajvýš preukázať, že obchodník Crédit Agricole, ktorý nemal najmä ku dňu 19. marca 2007 významnú obchodnú pozíciu, nezískal z plánu, na ktorom sa podieľal, významné zisky, a teda že výmeny informácií medzi obchodníkmi nemali protisúťažné účinky na trh. Táto otázka je však irelevantná, pokiaľ ide o správanie obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , body 123 a 124 ). Takéto tvrdenie by sa prípadne mohlo ukázať ako relevantné, ak by žalobkyne preukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že dotknuté správanie obmedzovalo hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, čo treba preskúmať v rámci štvrtého žalobného dôvodu.

232

Pokiaľ sa žalobkyne takýmto tvrdením snažia predložiť dôkaz o opaku, aby vyvrátili domnienku, podľa ktorej obchodník Crédit agricole svojou účasťou na zosúladenom postupe s obchodníkom Barclays a pôsobením na trhu nevyhnutne zohľadnil informácie, ktoré si vymenil so svojím konkurentom, aby určil svoje správanie na tomto trhu, v prejednávanej veci svoju obchodnú stratégiu, na základe manipulácie, ktorá mala nastať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , bod 121 , a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C‑199/92 P , EU:C:1999:358 , bod 162 ), treba uviesť, že samotné tvrdenie, že obchodník nemal v deň plánovanej manipulácie významnú pozíciu alebo že jeho banka zastávala opačný názor v zmysle kartelu, nepredstavuje dostatočný dôkaz o opaku v rozsahu, v akom tieto skutočnosti samy osebe nevylučujú domnienku, že zosúladený postup umožnil obchodníkovi odstrániť neistotu, pokiaľ ide o jeho správanie na trhu, takže v dôsledku toho mohlo dôjsť k vylúčeniu, obmedzeniu alebo skresleniu normálnej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, C‑449/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:802 , bod 39 ).

233

Po tretie skutočnosť, že podnik sa nezúčastňoval na všetkých zložkách zakladajúcich kartel alebo že plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa podieľal, nie je relevantná na účely preukázania existencie porušenia, ktorého sa podnik dopustil. Tieto skutočnosti týkajúce sa počtu a intenzity protisúťažného správania sa musia zohľadniť iba pri posudzovaní závažnosti porušenia alebo poľahčujúcich okolností a prípadne pri stanovení výšky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 86 a citovanú judikatúru, a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , body 197 a 199 a citovanú judikatúru). Tvrdenia žalobkýň, ktoré majú za cieľ preukázať, že v dotknutých manipuláciách plnili spoločnosti Crédit agricole z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska menej významnú úlohu, sa musia vzhľadom na skutočnosť, že ich vymyslel, zorganizoval a vykonal obchodník banky A a obchodník banky D, v rámci preskúmania účasti spoločností Crédit agricole na dotknutom konaní zamietnuť ako neúčinné.

234

Po štvrté, rovnako tak aj skutočnosť, že spoločnosti Crédit Agricole sú menej významným subjektom pôsobiacim na trhu EIRD ‑ za predpokladu, že by bola preukázaná ‑ neumožňuje spochybniť ich účasť na dotknutom správaní, keďže na tomto trhu pôsobia. Ako totiž v podstate tvrdí Komisia, výmeny dôverných informácií týkajúcich sa plánovaných manipulácií s referenčnými sadzbami umožnili účastníkom týchto výmen informácií bez ohľadu na postavenie ich banky na trhu, aby prispôsobili svoju obchodnú stratégiu zostavením svojich portfólií osobitne takým spôsobom, aby využili svoje znalosti o manipuláciách, ktoré mali nastať, a maximalizovali svoje zisky alebo minimalizovali svoje straty.

235

Vzhľadom na vyššie uvedené a s výhradou preskúmania štvrtého žalobného dôvodu (pozri body 230 a 231 vyššie) treba tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

[ omissis ]

3.

O kvalifikácii porušenia Komisiou ako jediného a pokračujúceho porušenia (piaty, šiesty a siedmy žalobný dôvod)

[ omissis ]

a)

O šiestom žalobnom dôvode založenom na spochybnení vedomosti spoločností Crédit agricole o existencii „celkového plánu“ a ich vôle podieľať sa na ňom

[ omissis ]

1) O vedomosti spoločností Crédit agricole o existencii „celkového plánu“

[ omissis ]

i) O vedomosti spoločností Crédit agricole o protiprávnom konaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalšie podniky a ktoré spočívalo v pokusoch o manipuláciu so sadzbou Euribor

[ omissis ]

402

Rovnako ako Komisia treba uviesť, že Komisia disponuje priamymi dôkazmi o tom, že spoločnosti Crédit agricole vedeli, že sa zúčastňujú na jedinom porušení s ďalšími bankami v rozsahu, v akom ich obchodníci vedeli alebo mohli dôvodne predpokladať, že výmeny informácií uvedené v bode 401 vyššie boli súčasťou „celkového plánu“, ktorý prekračoval rámec dvojstranných výmen.

403

Po prvé, Komisia totiž v odôvodnení 467 napadnutého rozhodnutia správne odkazuje na rozhovor zo 16. októbra 2006 ako na rozhovor, z ktorého vyplýva, že spoločnosti Crédit agricole vedeli o existencii „celkového plánu“ a o účasti ďalších bánk na tomto pláne.

404

Počas tohto rozhovoru požiadal obchodník Barclays obchodníka Crédit Agricole, aby svoje finančné oddelenie požiadal o vysoké kotácie predkladané pre sadzbu Euribor‑1M. Predtým, než obchodník Crédit agricole tejto žiadosti vyhovel, spýtal sa, akú výhodu by z toho mohol získať, na čo mu obchodník Barclays odpovedal, že ho môže požiadať o „určenie sadzby“ podľa svojich vlastných obchodných pozícií („čokoľvek chceš, právo požiadať ma o určenie sadzby, keď chceš, keď to potrebuješ“). Neskôr sa obchodník Crédit Agricole spýtal obchodníka Barclays, ako si s tým poradil napriek nízkej úrovni sadzby Euribor. V reakcii na to mu obchodník Barclays poďakoval za jeho spoluprácu, pokiaľ ide o kotáciu jeho banky a uviedol, že vďaka vysokým kotáciám niektorých („spriatelených“) bánk mohol vyvážiť nízke kotácie ostatných bánk („keby tam neboli niektorí kamaráti… v tejto veci mám proti sebe minimálne [štyri] banky“).

405

Z týchto rozhovorov na jednej strane vyplýva, že obchodník Crédit agricole si bol vedomý toho, že vysoká kotácia, ktorú sľúbil vyžiadať od svojho finančného oddelenia, bola súčasťou „celkového plánu“ manipulácie s úrovňou sadzby Euribor‑1M v ten deň, a to jej zvýšením prostredníctvom koordinovaných kotácií viacerých bánk. Svojím správaním tak prispel k realizácii tohto plánu. Na druhej strane tým, že obchodník Barclays naznačil obchodníkovi Crédit agricole, že ho môže aj inokedy požiadať o „určenie sadzby“ podľa svojich záujmov, dal obchodníkovi Crédit agricole najavo, že nejde o ojedinelý pokus o manipuláciu so sadzbou Euribor, ale o postup, ktorý sa môže opakovať.

406

Po druhé, rovnako tak aj Komisia v odôvodnení 461 napadnutého rozhodnutia tiež správne odkazuje na rozhovor zo 14. februára 2007 ako na rozhovor, z ktorého takisto vyplýva, že spoločnosti Crédit Agricole vedeli tak o existencii „celkového plánu“, ako aj o účasti ďalších bánk.

407

Na jednej strane totiž z tohto rozhovoru vyplýva, že obchodník Barclays prezradil obchodníkovi Crédit agricole základné zložky manipulácie plánovanej na dátum IMM 19. marca 2007, pričom ho požiadal, aby ich neprezradil, konkrétne manipuláciu s rozpätím medzi dvomi derivátmi, „futures“ viazanými na Euribor‑3M a swapmi založenými na sadzbe EONIA 19. marca 2007 [„základ bude stlačený“, „rozpätie na štyri“ (teda, že rozpätie medzi sadzbami EONIA a Euribor‑3M by sa znížilo na štyri bázické body)]. Informoval ho aj o ďalších prvkoch plánu, ktoré prispejú k jeho úspechu a uviedol, že treba postupne zvyšovať „nákupné“ pozície na „futures“, ktoré sú viazané na Euribor‑3M, a zároveň znižovať spotový trh prostredníctvom zosúladeného postupu („platíš EONIA a kupuješ futures… na IMM[;] v deň IMM tlačíš hotovosť dolu…“), teda vytvoriť „predajné“ pozície na EONIA a „nákupné“ pozície na Euribor na účely určenia sadzby 19. marca 2007 a v deň určenia sadzby znížiť spotový trh. Na druhej strane obchodník Barclays informoval obchodníka Crédit Agricole, že na tomto „celkovom pláne“ sa zúčastňuje Deutsche Bank („finančné oddelenie Deutsche je v tom zapletené“) a naznačil mu, že by bolo výhodné zapojiť do plánu štyri alebo päť bánk („ak sa nám podarí zapojiť štyri alebo päť finančných oddelení bánk, chápeš?“).

408

Z toho vyplýva, že obchodník Crédit Agricole vedel o účasti spoločnosti Deutsche Bank na takto opísanom pláne. Okrem toho, aj keď obchodníkovi Crédit Agricol nebola odhalená totožnosť ostatných bánk, vedel, že obchodník Barclays plánuje do tohto plánu zapojiť niekoľko bánk.

409

V dôsledku toho Komisia správne dospela k záveru, že spoločnosti Crédit Agricole vedeli o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ostatní účastníci kartelu s cieľom zmeniť hotovostné toky prostredníctvom zosúladených postupov, ktorých cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor 16. októbra 2006 a 19. marca 2007.

410

Okrem toho, aj keby Komisia nedisponovala priamymi dôkazmi o tom, že obchodníci Crédit agricole vedeli o účasti iných bánk na iných pokusoch o manipuláciu so sadzbou Euribor, ktoré jej boli vytýkané, mohla sa domnievať, že títo obchodníci mohli takúto účasť dôvodne predpokladať v zmysle judikatúry citovanej v bode 354 vyššie vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti Crédit agricole vedeli o účasti ďalších bánk na tomto type správania už od 16. októbra 2006. Spoločnosti Crédit Agricole teda mohli dôvodne predpokladať, že každý ďalší pokus o manipuláciu sa uskutoční len na základe zosúladeného postupu viacerých bánk. Žalobkyne preto nesprávne tvrdia, že vedomosť obchodníkov o účasti ďalších bánk na pokusoch o manipuláciu so sadzbami sa mala obmedziť len na manipulácie zo 16. októbra 2006 a 19. marca 2007 alebo na určité obdobie účasti spoločností Crédit agricole na jedinom porušení konštatovanom Komisiou.

411

V tejto súvislosti je irelevantné, že spoločnosti Crédit agricole nevedeli o intenzite a pravidelnosti každodenných kontaktov, najmä medzi obchodníkmi Barclays a Deutsche Bank, ani o viac či menej intenzívnej povahe kontaktov, ktoré obchodník Barclays udržiaval s ostatnými zúčastnenými bankami.

412

Je takisto irelevantné, že obchodník Crédit Agricole bol skeptický, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť plánu manipulácie z 19. marca 2007. Totiž skutočnosť, že neveril, že plán bude úspešný, čo však nie je z jeho vyjadrenia jednoznačné, keďže tvrdí, že „v každom prípade to stojí za pokus“, nijako nepreukazuje, že nevedel o účasti spoločnosti Deutsche Bank a prípadne ďalších bánk na realizácii tohto plánu.

ii) O vedomosti spoločností Crédit agricole o ďalšom konaní, ktoré je súčasťou jediného porušenia, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalšie podniky

413

Pokiaľ ide o otázku, či bola Komisia oprávnená pripísať spoločnostiam Crédit agricole z dôvodu ich účasti na jedinom porušení všetky konania ostatných dotknutých bánk, treba uviesť, že na rozdiel od toho, ako je to v prípade, keď spoločnosti Crédit agricole vedeli o existencii celkového plánu, ktorého cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor v rôznych dátumoch prostredníctvom zosúladených postupov viacerých bánk (pozri body 402 až 408 vyššie), Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredložila žiadny priamy dôkaz, ktorý by umožnil preukázať, že spoločnosti Crédit agricole vedeli alebo mali vedieť, že výmeny informácií medzi ich obchodníkmi a obchodníkom Barclays týkajúce sa informácií o stratégiách alebo zámeroch v oblasti určovania cien, išli nad rámec dvojstranných výmen informácií a boli súčasťou „celkového plánu“, na ktorom sa podieľali ďalšie banky.

414

Rovnako tak aj nepriame dôkazy posudzované spoločne ako súbor nepriamych dôkazov neumožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že spoločnosti Crédit agricole vedeli alebo mali vedieť o takomto celkovom pláne alebo že mohli jeho existenciu dôvodne predpokladať, aby im bolo možné pripísať všetky konania ostatných bánk patriace do tohto jediného cieľa, či už sa na ňom priamo podieľali alebo nie.

415

V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie obsahuje vo svojich odôvodneniach 457 až 465 len dôvody odkazujúce na samotnú povahu kartelu a fungovanie trhu EIRD, teda dôvody, ktoré sa týkajú všetkých bánk zúčastnených na karteli a ktoré boli pripomenuté v bode 396 vyššie. Tieto dôvody posudzované jednotlivo alebo ako celok neumožňujú pripísať spoločnostiam Crédit Agricole konanie ostatných bánk, na ktorom sa podľa napadnutého rozhodnutia priamo nepodieľali, okrem konania uvedeného v bodoch 409 a 410 vyššie, lebo inak by došlo k porušeniu judikatúry citovanej v bode 360 vyššie.

416

Žalobkyne totiž správne tvrdia, že Komisia nepreukázala nijakú súvislosť medzi jednak osobitným kontextom, v ktorom obchodníci pôsobia, ktorý je pripomenutý v odôvodnení 458 napadnutého rozhodnutia, teda skutočnosťou, že sú zaznamenávaní a kontrolovaní, že kontakty sú výlučne dvojstranné, že používajú kódovaný jazyk a že sa pravidelne kontaktujú, vždy pokiaľ ide o rovnaký typ transakcie, a jednak vedomosťou, ktorú spoločnosti Crédit Agricole mali alebo mali mať o konaní ostatných bánk, pokiaľ ide o stratégie a zámery v oblasti určovania cien, na ktorom sa nepodieľali.

417

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že odôvodnenie 458 napadnutého rozhodnutia treba vykladať v spojení s odôvodneniami 459 až 464 tohto rozhodnutia. Najprv však treba uviesť, že dôvody uvedené v odôvodneniach 459 až 462 napadnutého rozhodnutia môžu podporiť nanajvýš to, že obchodníci mali vedieť o účasti iných bánk na konaní, ktorého cieľom bola manipulácia so sadzbami Euribor, ale nie o účasti na konaní spočívajúcom vo výmenách informácií o stratégiách alebo zámeroch v oblasti určovania cien.

418

V prvom rade je konštatovanie uvedené v odôvodnení 459 napadnutého rozhodnutia, že obchodníci prostredníctvom dvojstranných kontaktov vedeli o tom, že obchodníci z iných bánk sú pripravení zúčastniť sa rovnakého druhu zosúladeného konania týkajúceho sa zložiek určenia cien a ďalších obchodných podmienok EIRD, vo vzťahu k spoločnostiam Crédit Agricole pravdivé, len pokiaľ ide o výmeny informácií týkajúce sa manipulácie so sadzbou Euribor (pozri body 403 až 408 vyššie). Naproti tomu obchodník Barclays v žiadnom z dvojstranných rozhovorov týkajúcich sa stratégií určenia cien obchodníkovi Crédit agricole nepovedal, že by sa na takýchto výmenách informácií podieľali ďalší obchodníci alebo že by si s ďalšími obchodníkmi vymieňali také isté informácie.

419

V druhom rade odkaz uvedený v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia na „všeobecnú vedomosť“ subjektov pôsobiacich na trhu o tom, že postup určovania referenčných sadzieb má deklaratórnu povahu, a teda že kotácie môžu byť v dôsledku toho bankami, ktoré sú členkami panelu, presúvané podľa ich záujmu v okamihu kotácie, aj za predpokladu, že by bola preukázaná, je relevantná, len pokiaľ ide o postupy, ktoré majú za cieľ manipuláciu s uvedenými referenčnými sadzbami. To isté platí pre okolnosť, za predpokladu, že je relevantná na účely preukázania vedomosti o účasti ostatných bánk na zosúladených postupoch, uvedenú v odôvodneniach 461 a 462 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej obchodníci nemohli nevedieť, že ak ďalšie banky upravia svoje kotácie v ten istý deň a s rovnakou splatnosťou Euribor, možný vplyv na referenčnú úrokovú sadzbu sa zvýši úmerne s počtom zúčastnených bánk, takže miera úspešnosti zosúladených postupov do značnej miery závisela od účasti ďalších bánk. Naproti tomu nemožno preukázať nijakú súvislosť medzi postupom určovania úrovne sadzby Euribor prostredníctvom kotácií predkladaných členmi panelu, ktorého sa týkajú tieto tvrdenia, a konaním uvedeným v odôvodnení 358 písm. g) napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka výmen informácií o zámeroch a stratégiách v oblasti určovania cien, ako sú „runs“ alebo „mids“.

420

Ďalej skutočnosti uvedené v odôvodnení 463 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých po prvé obchodníci dotknutých bánk pôsobili v odvetví EIRD niekoľko rokov, po druhé dvojstranné kontakty prebiehali s obchodníkmi bánk, ktoré patrili medzi najvýznamnejšie subjekty pôsobiace na trhu, a po tretie obchodníci neprejavili prekvapenie, keď boli oslovení s cieľom zosúladeného postupu, nie sú relevantné na účely preukázania vedomosti o konaní, na ktorom sa spoločnosti Crédit agricole priamo nezúčastnili. Okrem toho, ako tvrdia žalobkyne, vedomosť o „sile siete, ktorá stála za obchodníkom, ktorý s nimi viedol protisúťažné rokovania“, na ktorú odkazuje aj odôvodnenie 463 napadnutého rozhodnutia, vyplýva iba zo špekulácie, ktorá nie je podložená nijakým dôkazom o tom, že spoločnosti Crédit agricole vedeli o existencii a sile takejto siete a ktorú nemožno vyvodiť z výmeny informácii zo 14. februára 2007 medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom Barclays, ktorú Komisia uvádza na podporu tejto úvahy. Z tejto výmeny informácií totiž vyplýva, že obchodník Crédit agricole vedel o účasti spoločnosti Deutsche Bank na pokusoch o manipuláciu so sadzbami a o zámere obchodníka Barclays zapojiť do týchto pokusov ďalšie banky (pozri body 406 až 408 vyššie). Z toho však nemožno vyvodiť, že by takto nadobudol vedomosť o účasti ďalších bánk na inom konaní, než je konanie, ktorého cieľom bola manipulácia so sadzbami, a už vôbec nie o existencii siete kontaktov určených na výmenu citlivých informácií o stratégiách alebo zámeroch v oblasti určovania cien.

421

Napokon okolnosť zdôraznená Komisiou v odôvodnení 465 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej záznamy obchodníkov uľahčujú banke odhaliť protiprávne konanie jej zamestnancov, sa týka nanajvýš otázky, či jej možno pripísať konanie, na ktorom sa zúčastnili obchodníci banky, čo je otázka, ktorá bola odmietnutá v rámci preskúmania ôsmeho žalobného dôvodu (pozri bod 350 vyššie). Ako však vyplýva z bodu 413 vyššie, zo záznamov o dvojstranných výmenách informácií medzi obchodníkom Barclays a obchodníkmi Crédit Agricole týkajúcich sa informácií o stratégiách alebo zámeroch v oblasti určovania cien, nevyplývajú žiadne dôkazy umožňujúce konštatovať, že by tieto výmeny informácií išli nad rámec dvojstranných výmen a boli súčasťou „celkového plánu“, na ktorom sa zúčastnili ďalšie banky.

422

Komisia zrejme ďalej tvrdí, že vzhľadom na to, že všetky dotknuté konania sledovali rovnaký cieľ (otázka, ktorá je predmetom piateho žalobného dôvodu), skutočnosť, že bolo preukázané, že spoločnosti Crédit Agricole vedeli alebo mali vedieť o zapojení ostatných bánk do konania, ktorého cieľom boli pokusy o manipuláciu so sadzbou Euribor, postačuje na vyvodenie rovnakého záveru, pokiaľ ide o vedomosť spoločností Crédit Agricole o účasti ostatných bánk na ostatných konaniach.

423

Z judikatúry však vyplýva, že konštatovanie existencie jediného porušenia je odlišné od otázky, či zodpovednosť za toto porušenie v celom rozsahu možno pripísať jednému podniku (rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia CONST, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , bod 174 ). Okrem toho len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúčastnil, a predmetu celkového kartelu nestačí na to, aby sa tomuto podniku pripísala účasť na celkovom karteli. Treba totiž pripomenúť, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatní, pokiaľ neexistuje zhoda vôle dotknutých strán. Dotknutý podnik tak musí poznať všeobecný rozsah a podstatné vlastnosti celkového kartelu (pozri rozsudok z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia, T‑68/09 , EU:T:2014:867 , body 62 a 64 a citovanú judikatúru).

424

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nemožno spoločnostiam Crédit agricole pripísať zodpovednosť za všetky protiprávne konania, ktoré sú súčasťou jediného porušenia, vrátane výmen informácii týkajúcich sa stratégií a zámerov v oblasti určovania cien, na ktorých sa priamo nepodieľali, len na základe toho, že jednak vedeli o konaní ostatných bánk týkajúcom sa manipulácie so sadzbou Euribor, a jednak, že tieto postupy sledovali rovnaký cieľ ako postupy týkajúce sa stratégií a zámerov v oblasti určovania cien.

425

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že súbor nepriamych dôkazov, na ktorý sa odvoláva Komisia, posudzovaný ako celok a spolu s priamymi dôkazmi o vedomosti o protiprávnych konaniach plánovaných alebo uskutočňovaných inými podnikmi, ktoré spočívali v pokusoch o manipuláciu so sadzbou Euribor a ktoré sú preskúmané v bodoch 402 až 412 vyššie, nezodpovedá vierohodným, presným a zhodujúcim sa dôkazom, ktoré by umožnili nepochybne preukázať, že spoločnosti Crédit Agricole vedeli, že výmeny informácií so spoločnosťou Barclays týkajúce sa zámerov a stratégií v oblasti určovania cien, prekračujú dvojstranný rámec a sú súčasťou celkového plánu, do ktorého boli zapojené aj ďalšie banky alebo že mohli túto skutočnosť dôvodne predpokladať a prijať z toho plynúce riziko.

426

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že účasť spoločností Crédit agricole na jedinom porušení možno konštatovať jednak len vo vzťahu k ich vlastnému konaniu v súvislosti s týmto porušením a jednak vo vzťahu ku konaniu ostatných bánk v rámci pokusov o manipuláciu so sadzbou Euribor.

427

V tejto súvislosti treba ďalej pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretržité porušenie, je však vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umožnené oboznámiť sa s tým, že mu je rovnako vytýkané každé zo správaní tvoriacich porušenie, a teda brániť sa v tomto smere, a ak na druhej strane je toto rozhodnutie v tejto súvislosti dostatočne jasné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 46 ). V prejednávanej veci Komisia tak v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 15 vyššie), jasne rozlišovala medzi jednotlivými konaniami, ktoré boli bankám zúčastneným na karteli, vrátane spoločností Crédit agricole, vytýkané a ktoré tvorili jediné a pokračujúce porušenie. Navyše, ako bolo v podstate pripomenuté v bode 363 vyššie, najmä z odôvodnení 365, 387, 393 a 442 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že cieľom týchto konaní bolo obmedziť hospodársku súťaž nielen kolektívne, ale aj individuálne.

428

V rámci šiesteho žalobného dôvodu teda žalobkyne správne tvrdia, že Komisia nesprávne pripísala spoločnostiam Crédit agricole iné konania než konania uvedené v bode 426 vyššie. Prvá časť šiesteho žalobného dôvodu je preto čiastočne odôvodnená.

[ omissis ]

B. O návrhu na zrušenie článku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia a návrhu na zníženie pokuty

[ omissis ]

1.

O návrhu na zrušenie článku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia

[ omissis ]

a)

O použití diskontovaných hotovostných príjmov na účely výpočtu hodnoty predaja

[ omissis ]

1) O určení faktoru zníženia na 98,849 % uplatneného Komisiou

[ omissis ]

i) O dodržaní povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie faktoru zníženia v napadnutom rozhodnutí

[ omissis ]

512

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že pokiaľ ide o určenie faktoru zníženia na 98,849 %, napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

513

Táto výhrada štvrtej časti deviateho žalobného dôvodu by sa však mohla ukázať ako nedôvodná, ak by sa preukázalo, že Komisia takto konštatovaný nedostatok odôvodnenia napravila prijatím pozmeňujúceho rozhodnutia (pozri body 21 až 23 vyššie). Preto je potrebné preskúmať dôvody, ktoré žalobkyne uviedli v návrhu na úpravu žaloby, ktorého cieľom je spochybniť prijatie tohto rozhodnutia Komisiou.

ii) O pozmeňujúcom rozhodnutí

[ omissis ]

516

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že Komisia nemala právomoc prostredníctvom pozmeňujúceho rozhodnutia napraviť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré Všeobecný súd konštatoval v rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ).

517

Žalobkyne uvádzajú, že hoci Komisia v zásade môže zmeniť rozhodnutie po jeho prijatí, nemá naopak právomoc prijať, ako je to v prejednávanej veci, rozhodnutie, ktorým by sa opravilo alebo doplnilo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v priebehu súdneho konania, ktorého cieľom je zrušenie tohto rozhodnutia bez toho, aby znovu prijala výrok tohto rozhodnutia. Nedostatok právomoci Komisie na prijatie pozmeňujúceho rozhodnutia je ešte zjavnejšia v rozsahu, v akom Komisia v skutočnosti predkladá odôvodnenie odlišné od odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

518

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň a domnieva sa, že pri dodržaní formálnych a procesných náležitostí stanovených v tejto súvislosti Zmluvou bola oprávnená prijať pozmeňujúce rozhodnutie, aby doplnila odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podrobnejším vysvetlením metodiky použitej na určenie faktoru zníženia bez toho, aby ho zmenila. Podľa jej názoru judikatúra týkajúca sa nemožnosti napraviť nedostatočné odôvodnenie individuálneho rozhodnutia v priebehu sporového konania nie je v prejednávanej veci uplatniteľná. Keďže prijatím pozmeňujúceho rozhodnutia sa žalobkyniam otvorila možnosť upraviť žalobu s cieľom spochybniť platnosť dotknutej metodiky, ich procesné práva boli zachované a Všeobecný súd môže v plnom rozsahu vykonať súdne preskúmanie.

519

V tejto súvislosti treba uviesť, ako to urobila Komisia, že právomoc Komisie prijať určitý akt musí nevyhnutne zahŕňať právomoc tento akt zmeniť pri dodržaní ustanovení týkajúcich sa jej právomoci, ako aj pri dodržaní formálnych a procesných náležitostí stanovených v tejto súvislosti Zmluvou (rozsudok z 9. decembra 2014, Lucchini/Komisia, T‑91/10 , EU:T:2014:1033 , bod 108 ), čo žalobkyne pripúšťajú.

520

Treba však uviesť, ako to urobili žalobkyne, že z výroku pozmeňujúceho rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnení 11 až 13, výslovne vyplýva, že cieľom tohto rozhodnutia je len doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez zmeny jeho výroku, a preto článok 1 písm. a) a článok 2 písm. a) tohto rozhodnutia „zostávajú v platnosti“.

521

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia prijatím pozmeňujúceho rozhodnutia neprijala rozhodnutie, ktorým by sa zmenil výrok napadnutého rozhodnutia, ale len doplnila odôvodnenie, ktoré bolo údajne základom výroku napadnutého rozhodnutia, čo Komisia v podstate potvrdzuje na Všeobecnom súde (pozri bod 518 vyššie).

522

Z toho vyplýva, že pozmeňujúce rozhodnutie nemožno považovať za nové rozhodnutie, ktorým by sa menilo napadnuté rozhodnutie v zmysle judikatúry citovanej v bode 519 vyššie, ale treba ho považovať za doplnenie odôvodnenia zo strany žalovanej v rámci súdneho konania. Podľa ustálenej judikatúry sa však odôvodnenie v zásade musí oznámiť dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Neexistenciu odôvodnenia nemožno napraviť tým, že dotknutá osoba sa dozvie odôvodnenie rozhodnutia v konaní pred inštitúciami Únie (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P , EU:C:2011:620 , bod 149 ; z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, C‑628/10 P a C‑14/11 P , EU:C:2012:479 , bod 74 , a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15 , EU:T:2016:722 , bod 46 ).

523

Neexistuje ani právo inštitúcií Únie opraviť na súde Únie svoje nedostatočne odôvodnené rozhodnutia, ani povinnosť súdu Únie zohľadniť doplňujúce vysvetlenia poskytnuté autorom dotknutého aktu len v priebehu konania na účely posúdenia dodržania povinnosti odôvodnenia. Podobný právny stav by mohol narušiť rozdelenie právomocí medzi administratívou a súdom Únie, oslabiť preskúmanie zákonnosti a ohroziť výkon práva na podanie žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 58 ).

524

Na spresnenia poskytnuté autorom napadnutého rozhodnutia počas sporového konania dopĺňajúce odôvodnenie, ktoré je už samo osebe dostatočné, sa nevzťahuje dodržiavanie povinnosti odôvodnenia vo vlastnom zmysle slova, aj keď tieto spresnenia môžu byť užitočné pre vnútorné preskúmanie dôvodov rozhodnutia vykonávané súdom Únie, keďže umožňujú inštitúcii vysvetliť dôvody, ktoré predstavujú základ jej rozhodnutia. Dodatočné vysvetlenia nad rámec povinnosti odôvodnenia tak môžu umožniť podnikom, aby podrobne poznali spôsob výpočtu pokuty, ktorá im je uložená a všeobecnejšie pomôcť transparentnosti správneho postupu a uľahčiť Všeobecnému súdu výkon jeho neobmedzenej súdnej právomoci tým, že mu umožňujú nad rámec zákonnosti napadnutého rozhodnutia dovoliť posúdenie primeranosti uloženej pokuty. Táto možnosť však nemôže zmeniť rozsah požiadaviek vyplývajúcich z povinnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C‑279/98 P , EU:C:2000:626 , body 45 a 47 ).

525

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 512 vyššie, pokiaľ ide o určenie faktoru zníženia, napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Komisia netvrdí, že by existovala okolnosť, ktorej cieľom by bolo preukázať, že prakticky nemohla z právneho hľadiska dostatočne odôvodniť napadnuté rozhodnutie a ktorá by vo výnimočných prípadoch umožňovala doplniť odôvodnenie v priebehu súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 59 ). Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať otázku, či metodika podrobnejšie uvedená v pozmeňujúcom rozhodnutí bola skutočne metodikou, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, a v dôsledku toho nariadiť dokazovanie navrhnuté Komisiou, je potrebné konštatovať, že na základe judikatúry citovanej v bodoch 522 až 524 vyššie, nemožno prijať doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia poskytla v priebehu konania.

526

Za týchto okolností treba vyhovieť výhradám, ktoré predložili žalobkyne v rámci prvého dôvodu návrhu na úpravu žaloby a odmietnuť dodatočné odôvodnenie uvedené v pozmeňujúcom rozhodnutí v priebehu konania bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné návrhy, výhrady a žalobné dôvody predložené žalobkyňami v rámci tohto návrhu alebo prijať nimi navrhované opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré sa týka dôvodnosti tvrdení uvedených v pozmeňujúcom rozhodnutí týkajúcich sa určenia faktoru zníženia.

527

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že výhrada založená na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie faktoru zníženia, je dôvodná.

b)

O nesúlade metód výpočtu hodnoty predaja použitých bankami a o porušení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, že Komisia v tejto súvislosti nevykonala preskúmanie

[ omissis ]

1) O výhrade založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu nedostatočného overenia údajov poskytnutých bankami

557

V rámci druhej časti deviateho žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú Komisii, že porušila zásadu riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom nepreskúmala koherenciu odpovedí na dotazník týkajúci sa hodnoty predaja a neprijala žiadne opatrenia na dodatočné vyšetrovanie na získanie údajov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania.

558

Komisia tvrdí, že prijala „všetky opatrenia, aby zabránila rozporom medzi hodnotami vykázanými bankami“ v rozsahu, v akom predložila všetkým účastníkom konania rovnakú, presnú a podrobnú žiadosť o informácie, zabezpečila koordináciu a vyžadovala, aby bola k odpovediam pripojená metodická vysvetlivka a aby nezávislý externý audit potvrdil správnosť predložených výpočtov.

559

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá všeobecnú povinnosť overiť informácie poskytnuté v odpovedi na žiadosť o informácie, ibaže by existovali nepriame dôkazy poukazujúce na nepresnosť uvedených údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Spira/Komisia, T‑108/07 a T‑354/08 , EU:T:2013:367 , bod 104 a citovanú judikatúru).

560

V prejednávanej veci treba uviesť, že viacero nepriamych dôkazov v zmysle judikatúry citovanej v bode 559 vyššie malo viesť Komisiu k pochybnostiam o tom, či boli metodiky, ktoré dotknuté banky použili na poskytnutie požadovaných údajov, dostatočne jednotné.

561

V prvom rade Komisia nespochybňuje, že ju účastníci konania upozornili na ťažkosti, s ktorými sa stretli pri vypĺňaní dotazníku. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, okolnosť uvádzaná žalobkyňami, že spoločnosti Société Générale (odôvodnenie 703 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 11 vyššie) a JP Morgan (odôvodnenie 680 napadnutého rozhodnutia) predložili samy od seba opravené údaje, ktorými podstatne revidovali pôvodne predložené údaje, preukazuje existenciu týchto ťažkostí. Treba uviesť, že Komisia tieto revidované údaje prijala.

562

V druhom rade žalobkyne takisto správne zdôrazňujú rozdiely medzi metodickými vysvetlivkami poskytnutými každou z dotknutých bánk, pokiaľ ide o ich značne rozdielne dĺžky a rôznorodosť úrovne informácií poskytnutých bankami.

563

V treťom rade žalobkyne poukazujú na nesúlad medzi predpokladanými sumami vykázanými dotknutými bankami ako na nepriamy dôkaz o nesúlade údajov predložených účastníkmi konania v odpovedi na žiadosť o informácie. Je pravda, ako konštatovala Komisia v odôvodnení 700 napadnutého rozhodnutia, že hodnota predaja v prejednávanej veci nevychádzala z predpokladaných súm, ale z hotovostných príjmov. Zo správy o hodnote predaja však vyplýva, že predpokladané sumy a hotovostné príjmy predložené jednotlivými bankami pravdepodobne nie sú vo vzájomnom súlade. Z toho vyplýva, že úroveň predpokladaných súm nie je úplne irelevantná ako nepriamy dôkaz o nesúlade metodík použitých v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie, a to aj pokiaľ ide o určovanie hotovostných príjmov bánk.

564

V tejto súvislosti treba ďalej uviesť, že žalobkyne na vypočutí upozornili Komisiu na existenciu určitých rozporov v odpovediach ostatných účastníkov konania na žiadosti o informácie (pozri body 58 a 60 vyššie).

565

V prípade existencie takýchto nepriamych dôkazov prináležalo Komisii, aby pokračovala vo vyšetrovaní v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a najmä svojou povinnosťou náležitého preskúmania na zabezpečenie toho, aby boli údaje týkajúce sa hotovostných príjmov, ktoré tvoria základ pre výpočet pokuty, vypočítané podľa metodík, ktoré sú dostatočne jednotné na to, aby bola poskytnutá primeraná odpoveď na žiadosť o informácie.

566

V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu však Komisia pripustila, že účastníkov konania nepožiadala o žiadne vysvetlenie týkajúce sa prvkov ich odpovedí na žiadosť o informácie alebo metód použitých na vypočítanie požadovaných údajov.

567

V rozsahu, v akom Komisia odkazuje na správu o audite priloženú ku každej z odpovedi dotknutých bánk a v podstate tvrdí, že audítorom prináleží, aby overili primeranosť metód použitých na účely odpovede na žiadosti o informácie (odôvodnenie 678 napadnutého rozhodnutia), nemôže uspieť ani toto tvrdenie.

568

Z oddielu I.2. písm. ii) pokynov priložených k žiadosti o informácie totiž vyplýva, že požadované „údaje“ musí overiť audítorská spoločnosť alebo audítor a že k odpovedi musí byť priložené osvedčenie o overení „údajov“. Na rozdiel od toho, čo vyplýva z odôvodnenia 678 napadnutého rozhodnutia, takýto pokyn nemožno nevyhnutne chápať v tom zmysle, že správy alebo stanoviská nezávislých audítorov musia okrem správnosti poskytnutých údajov potvrdiť, že metodika použitá na ich výpočet bola primeraná na účely odpovede na žiadosť o informácie. Žalobkyne sa v tejto súvislosti opierajú o komentáre obsiahnuté v audítorských správach vypracovaných audítorskou spoločnosťou, pokiaľ ide o ich výpočty, a o komentáre vypracované najmä pre banku A, banku C a spoločnosti JP Morgan, ktorých vecnú správnosť Komisia nespochybňuje. Z týchto komentárov vyplýva, že nezávislí audítori sa domnievali, že ich úlohou je overiť správne uplatnenie metódy zvolenej bankou, a nie spochybniť túto metódu vzhľadom na vymedzenie vyplývajúce zo žiadosti o informácie.

569

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Komisia napriek dostatočným nepriamym dôkazom umožňujúcim spochybniť jednotnosť metodík použitých dotknutými bankami pri výpočte ich hotovostných príjmov, neprijala dodatočné vyšetrovacie opatrenia, čím porušila svoju povinnosť náležitého preskúmania, ktorou je viazaná na základe judikatúry citovanej v bode 537 vyššie. Za okolností prejednávanej veci však takéto porušenie zásady riadnej správy vecí verejných môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia len za predpokladu, že žalobkyne preukážu, že dotknuté metodologické rozdiely viedli k tomu, že základná výška uložených pokút bola vypočítaná v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

2) O dodržiavaní zásady rovnosti zaobchádzania pri výpočte výšky pokuty

570

Žalobkyne v podstate tvrdia, že porušenie zásady riadnej správy vecí verejných viedlo v prejednávanej veci k tomu, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom bez dodatočného preskúmania stanovila výšku pokút na základe údajov, ktoré neboli dostatočne hodnoverné a koherentné na to, aby mohli tvoriť základ pre výpočet pokút.

571

Žalobkyne však nepreukázali, že uplatnenie rôznych metodík bankami pri výpočte ich hotovostných príjmov, ktoré Komisia prijala, viedlo v prejednávanej veci k tomu, že Komisia zohľadnila údaje, ktoré neboli medzi jednotlivými bankami porovnateľné, a určila tak výšku pokuty vo vzťahu k spoločnostiam Crédit Agricole v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

572

V prvom rade treba totiž pripomenúť, že podľa Komisie mala existencia rozdielov týkajúcich sa po prvé rozsahu tokov, ktoré banka A zohľadnila v rozsahu, v akom zo svojich výpočtov vylúčila pevnú odnož swapovej zmluvy, ak táto zmluva obsahovala tak pevnú, ako aj pohyblivú odnož, po druhé rozsahu zúčtovania (netting) medzi tokmi zaplatenými a prijatými z transakcií a po tretie vylúčenia „exotických“ produktov, len zanedbateľný vplyv na výsledok výpočtov hotovostných príjmov, a teda na určenie hodnoty predaja (pozri body 549, 551 a 554 vyššie).

573

Žalobkyne spochybňujú, že vplyv metodologických rozdielov na úroveň hotovostných príjmov by bol zanedbateľný.

574

Po prvé sa domnievajú, že konštatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, že vplyv metodiky použitej bankou A na hodnotu jej hotovostných príjmov, pokiaľ ide o vylúčenie pevných odnoží v prípade zmlúv obsahujúcich tak pevnú, ako aj pohyblivú odnož, predstavoval iba 0,1 %, a v dôsledku toho bol zanedbateľný, nie je možné overiť. V podstate tvrdia, že prístup k finančným údajom ostatných účastníkov konania, ktorý získali v rámci postupu s využitím dátovej miestnosti, nebol dostatočný na to, aby im rovnako ako Komisii umožnil vykonať takéto výpočty vzhľadom na to, že odborníkom spoločností Crédit Agricole bol prístup k dotknutým údajom odmietnutý a vzhľadom na obmedzenú dobu prístupu.

575

V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že Komisia vypočítala vplyv metódy uplatnenej bankou A na hodnotu jej hotovostných príjmov na 0,1 % na základe výpočtových listov obsahujúcich určité kódy, ktoré táto banka predložila spolu so svojou odpoveďou na žiadosť o informácie (odôvodnenie 685 napadnutého rozhodnutia). Právni a ekonomickí poradcovia žalobkýň mali prístup k týmto dokumentom v rámci postupu s využitím dátovej miestnosti (pozri poznámku pod čiarou 720 napadnutého rozhodnutia).

576

Okrem toho z preskúmania výhrad týkajúcich sa odmietnutia prístupu k údajom o hodnote predaja po prvé vyplýva, že Komisia neporušila právo žalobkýň na obhajobu tým, že zaviedla zmiešaný systém prístupu k dotknutým údajom spočívajúci v tom, že prístup k dôverným údajom poskytla iba externým poradcom spoločností Crédit Agricole prostredníctvom postupu s využitím dátovej miestnosti (pozri body 173 až 180 vyššie). Po druhé, ak sa žalobkyne domnievali, že doba prístupu poskytnutá externým poradcom nebola dostatočná, nič im nebránilo v tom, aby útvarom Komisie alebo úradníkovi poverenému vypočutím predložili žiadosť o predĺženie doby prístupu alebo žiadosť o dodatočný prístup podľa toho istého postupu. Takúto žiadosť však nepodali.

577

Tvrdenia žalobkýň teda nemôžu spochybniť konštatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, že 0,1 % vplyv na hodnotu hotovostných príjmov banky A bol zanedbateľný.

578

Po druhé, pokiaľ ide o rozdiely v metódach zúčtovania, treba najprv uviesť, že žalobkyne nespochybňujú, že denné zúčtovanie, ako ho uplatňujú spoločnosti Crédit Agricole, je trhovým štandardom. Okrem toho sa žalobkyne ani nesnažia preukázať, že by uplatnenie mesačného zúčtovania namiesto denného malo významný vplyv na ich vlastné údaje týkajúce sa hotovostných príjmov.

579

Okrem toho sa žalobkyne domnievajú, že záver Komisie uvedený v odôvodnení 702 napadnutého rozhodnutia, že skutočnosť, že banky používali rôzne metódy zúčtovania, neviedla k značným rozdielom, ani nespôsobila rozdielne zaobchádzanie, je v rozpore so skutočnosťou, že pokuta spoločnosti Société Générale bola v rámci opravného rozhodnutia znížená o polovicu.

580

Po prvé, z odôvodnenia 703 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že Komisia prijala rozhodnutie, ktorým sa mení rozhodnutie o urovnaní, pokiaľ ide o spoločnosť Société Générale, keď jej táto spoločnosť oznámila, že nezúčtovala podstatnú časť svojich transakcií, a nie preto, že by revidovala svoje údaje uplatnením inej metódy zúčtovania. Po druhé, z odôvodnenia 702 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výsledky výpočtov podľa dvoch prístupov (konkrétne denného a mesačného zúčtovania) vykonaných bankou C vykazujú rozdiel približne 0,4 %. Žalobkyne nespochybňujú, že takýto rozdiel je zanedbateľný.

581

Po tretie treba uviesť, ako to urobila Komisia, že žalobkyne neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktorého cieľom je spochybniť vysvetlenia banky A vyplývajúce z odôvodnenia 694 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zanedbateľný vplyv vylúčenia „exotických“ produktov z výpočtov banky A.

582

Po štvrté, žalobkyne sa takisto opierajú o revidované údaje predložené Komisii 14. októbra 2016, vypočítané podľa toho, čo považovali za metodiku, ktorú použila banka A, konkrétne „neutralizáciu“ pevnej odnože a vylúčenie „exotických“ produktov.

583

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 687 napadnutého rozhodnutia odôvodnila odmietnutie prijať revidované údaje predložené spoločnosťami Crédit Agricole, pričom uviedla, že metóda, ktorú použili spoločnosti Crédit Agricole na predloženie týchto údajov, je nevhodná a že tieto údaje sú nepresné. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že navrhovaná metóda nezodpovedá ani pokynom uvedeným v žiadosti o informácie, ani metóde, ktorú použila banka A a že bola predložená bez potvrdenia audítora. Podľa Komisie žalobkyne zo svojich výpočtov vylúčili najmä hotovostné príjmy z pevnej odnože swapov, ale nezmenili výšku hotovostných príjmov získaných zúčtovaním pohyblivej a pevnej odnože, čo by viedlo k nižším hotovostným príjmom. Komisia dospela k záveru, že vplyv metódy navrhnutej spoločnosťami Crédit Agricole na jej hotovostné príjmy by predstavoval približne 43 %, takže by viedol k významným rozdielom. Tieto skutočnosti sú dostatočné na to, aby žalobkyniam umožnili pochopiť dôvody, ktoré Komisiu viedli k tomu, že odmietla prijať revidované údaje, a aby Všeobecný súd mohol vykonať súdne preskúmanie v zmysle judikatúry citovanej v bode 255 vyššie. Výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

584

Okrem toho treba uviesť, že podľa Komisie (odôvodnenie 687 napadnutého rozhodnutia) predstavuje vplyv použitej metodiky na údaje spoločností Crédit Agricole 43 %, čo v podstate vyplýva aj zo žiadosti, ktorú žalobkyne predložili Všeobecnému súdu, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znížil pokutu spoločností Crédit Agricole na túto výšku.

585

Aj za predpokladu, že by sa žalobkyne snažili preukázať, že vplyv metodiky použitej bankou A na ich vlastné údaje týkajúce sa hotovostných príjmov nebol zanedbateľný, a nie to, aby na ne bola uplatnená metodika použitá bankou A (pozri bod 588 nižšie), nemôže uspieť ani toto tvrdenie. Po prvé, medzi účastníkmi konania je totiž nesporné, že metodika uplatnená bankou A nie je v súlade so žiadosťou o informácie.

586

Po druhé, žalobkyne v každom prípade nepreukázali, že metodika, ktorú použili pri predkladaní týchto revidovaných údajov, bola metodika uplatnená bankou A. V tejto súvislosti nijako nespochybňujú konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 687 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 583 vyššie) a ani sa nesnažia preukázať, že „neutralizácia“ príjmov z pevných odnoží, ktorú vykonali s cieľom vypočítať revidované údaje, vyplývala len z vylúčenia pevnej odnože swapových zmlúv obsahujúcich pevnú aj pohyblivú odnož, ako je to v metodike použitej bankou A, a nie navyše zo zúčtovania výdajov z pevných odnoží voči príjmom z pohyblivých odnoží, ako v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 687 napadnutého rozhodnutia.

587

Treba preto dospieť k záveru, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia nesprávne konštatovala, že rozdiely v metodikách, ktoré banky uplatnili na výpočet svojich hotovostných príjmov, viedli k zanedbateľným rozdielom v predložených údajoch. Takéto zanedbateľné rozdiely však nemôžu viesť k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom nevedú k použitiu neporovnateľných hodnôt na výpočet výšky pokút.

588

Po druhé, vzhľadom na skutočnosť, že metodika, ktorú použila banka A na výpočet hotovostných príjmov, nezodpovedá žiadosti o informácie, nemôže uspieť tvrdenie žalobkýň, že dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania malo viesť Komisiu k tomu, aby im umožnila predložiť údaje vypočítané podľa metodiky uplatnenej bankou A alebo aby prijala revidované údaje predložené 14. októbra 2006. V tejto súvislosti stačí uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže vo svoj prospech dovolávať nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech inej osoby (pozri rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, C‑155/14 P , EU:C:2016:446 , bod 58 a citovanú judikatúru). Tvrdenie žalobkýň však v skutočnosti znamená, že vyžaduje, aby na ne Komisia uplatnila metodiku, ktorá nie je v súlade so žiadosťou o informácie.

589

Z toho vyplýva, že žalobkyne v prejednávanej veci nepreukázali, že to, že Komisia prijala údaje vypočítané podľa rôznych metodík viedlo k tomu, že zohľadnila údaje týkajúce sa hotovostných príjmov, ktoré neboli porovnateľné, a teda vypočítala pokutu vo vzťahu k spoločnostiam Crédit Agricole v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Táto výhrada sa preto musí zamietnuť, a teda sa musí zamietnuť aj druhá výhrada prvej časti deviateho žalobného dôvodu a druhá časť tohto žalobného dôvodu.

[ omissis ]

2.

O návrhu na zníženie pokuty

[ omissis ]

657

Aj keď bolo v prejednávanej veci vyhovené návrhom na zrušenie článku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia podaným v prvom rade, Všeobecný súd sa domnieva, že je oprávnený vykonávať svoju neobmedzenú právomoc v rozsahu, v akom mu bola na posúdenie predložená otázka výšky pokuty, a to aj keď návrhy na zníženie pokuty boli vo vzťahu k návrhu na zrušenie článku 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia predložené subsidiárne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14 , EU:T:2018:930 , body 551 až 562 ).

[ omissis ]

662

V prejednávanej veci treba na účely určenia výšky pokuty, ktorej cieľom je sankcionovanie protiprávneho konania spoločností Crédit Agricole, ako vyplýva z preskúmania prvých ôsmich žalobných dôvodov, zohľadniť nasledujúce okolnosti.

663

V prvom rade, pokiaľ ide o závažnosť a dĺžku trvania porušenia, treba uviesť nasledujúce.

664

Po prvé je vhodné použiť metodiku, ktorá tak ako v prípade metodiky použitej Komisiou v prejednávanej veci, najprv určí základnú výšku pokuty, ktorá môže byť následne upravená v závislosti od konkrétnych okolností veci.

665

Najprv, pokiaľ ide o hodnotu predaja ako počiatočného údaja, ako náhradnú hodnotu za tento údaj treba zohľadniť znížené hotovostné príjmy. Ako totiž vyplýva z preskúmania prvej časti deviateho žalobného dôvodu, hodnota znížených hotovostných príjmov môže v prejednávanej veci poskytnúť vhodný východiskový bod na určenie výšky pokuty v rozsahu, v akom táto hodnota odráža hospodársky význam porušenia a podiel podniku na porušení.

666

V tejto súvislosti bolo v rámci preskúmania prvej časti deviateho žalobného dôvodu konštatované, že určenie hotovostných príjmov bankami viedlo v niektorých prípadoch k odlišným prístupom. Ako však vyplýva z bodu 571 vyššie, z týchto rozdielov nevyplýva žiadne porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

667

Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že iná metodika výpočtu hotovostných príjmov než metodika, ktorú použili žalobkyne pri určovaní revidovaných údajov predložených Komisii 14. októbra 2006, by nebola vhodnejšia na stanovenie hotovostných príjmov. Metodika, ktorá zahŕňa vylúčenie pevných odnoží zo zmlúv obsahujúcich pevné aj pohyblivé odnože, vylúčenie „exotických“ produktov alebo uplatnenie mesačného, a nie denného zúčtovania, totiž nie je vhodná na to, aby v prejednávanej veci určila hodnotu predaja vo vzťahu k sankcionovanému porušeniu, a teda primerane odrážala existenciu a hospodársky rozsah tohto porušenia, ako aj postavenie podnikov na tomto porušení. Po prvé, pokiaľ totiž ide o zmluvy EIRD obsahujúce pevnú aj pohyblivú odnož, hotovostný tok odráža rozdiel medzi pevnou a pohyblivou sadzbou k dátumu určenia sadzby, ako vyplýva z bodu 188 vyššie. Všeobecný súd sa domnieva, že nie je dôvod vylúčiť najmä toky vyplývajúce z niektorej z dvoch „odnoží“ takýchto EIRD. Po druhé neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie „exotických“ produktov z výpočtov hotovostných príjmov, ak sú tiež súčasťou relevantného trhu EIRD. Po tretie, keďže sa účastníci konania zhodujú na tom, že denné zúčtovanie je trhovým štandardom, neexistuje žiadna osobitná okolnosť špecifická pre prejednávanú vec, ktorá by odôvodňovala odchýliť sa od neho.

668

Vzhľadom na tieto okolnosti Všeobecný súd rozhodol, že pri stanovení výšky pokuty zohľadní hodnotu hotovostných príjmov spoločností Crédit Agricole, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí.

669

Okrem toho treba uviesť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že zohľadnenie len hotovostných príjmov ako základu pre výpočet pokuty by viedlo k uloženiu príliš odstrašujúcej pokuty. Účastníci konania sa preto zhodujú na tom, že tieto hotovostné príjmy je potrebné znížiť na základe uplatnenia faktoru zníženia.

670

V napadnutom rozhodnutí Komisia uplatnila jednotný faktor zníženia stanovený na 98,849 %.

671

Pokiaľ ide o určenie tohto faktoru zníženia, treba uviesť, že je výsledkom zložitého postupu, ktorý odráža niekoľko aspektov, najmä zúčtovanie spojené s obchodovaním s derivátmi vo všeobecnosti, ako aj osobitosti zúčtovania týchto produktov, a konkrétne EIRD. Ide teda o odhad stanovenej hodnoty. Logicky teda neexistuje jediný možný faktor zníženia, čo navyše potvrdzuje skutočnosť, že samotné žalobkyne predložili vo svojich písomných podaniach niekoľko rôznych faktorov zníženia.

672

Napríklad podľa štúdie priloženej k žalobe by alternatívny faktor zníženia vo výške 99,849 % „mohol byť tiež odôvodnený“. Okrem toho žalobkyne v rámci inej štúdie priloženej k návrhu na úpravu žalobných návrhov navrhujú niekoľko alternatívnych faktorov zníženia vypočítaných podľa individuálneho prístupu, ktoré sa pohybujú od 99,54 % do 99,90 %. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôkaznej hodnote týchto štúdií alebo o dôvodnosti metodík na určenie týchto alternatívnych faktorov zníženia navrhnutých žalobkyňami, sa však Všeobecný súd domnieva, že uplatnenie takýchto obzvlášť vysokých, či dokonca neprimeraných alternatívnych faktorov zníženia by mohlo viesť k tomu, že sankcia by stratila svoj zmysel, pretože by sa stala zanedbateľnou, a tým by bola ohrozená potreba zabezpečiť, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci charakter. Uplatnenie takýchto alternatívnych faktorov zníženia navrhovaných žalobkyňami by teda viedlo k uloženiu pokuty, ktorá by neodrážala hospodársky význam porušenia, ani podiel spoločností Crédit Agricole na tomto porušení.

673

V každom prípade je na jednej strane medzi účastníkmi konania nesporné, že faktor zníženia predstavuje minimálne 98,849 %. Na druhej strane Všeobecný súd pripomína, že stanovenie pokuty v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je presným aritmetickým výpočtom.

674

Po druhé, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Všeobecný súd považuje za vhodné zohľadniť povahu porušenia, jeho geografický rozsah a skutočnosť, či porušenie bolo alebo nebolo uskutočnené.

675

Pokiaľ ide o povahu porušenia, keďže sa dotknuté konanie týkalo faktorov relevantných pre určenie cien EIRD, patrí svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže. Okrem toho treba zdôrazniť, že dotknuté postupy sú obzvlášť závažné a škodlivé v rozsahu, v akom môžu nielen narušiť hospodársku súťaž na trhu s produktmi EIRD, ale tiež všeobecnejšie narušiť dôveru v bankový systém a finančné trhy ako celku, ako aj ich dôveryhodnosť.

676

Ako totiž Komisia uviedla v odôvodnení 721 napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby žalobkyne tieto skutočnosti spochybnili, dotknuté referenčné ukazovatele premietnuté do sadzieb EIRD sa uplatňujú na všetkých účastníkov trhu EIRD. Okrem toho, keďže tieto sadzby sú založené na eure, majú zásadný význam pre harmonizáciu finančných podmienok na vnútornom trhu a pre bankové činnosti v členských štátoch.

677

Pokiaľ ide o geografický rozsah porušenia, ako vyplýva z odôvodnení 47 a 721 napadnutého rozhodnutia, kartel sa vzťahoval prinajmenšom na celé územie EHP, takže dotknuté konanie mohlo ovplyvniť bankové činnosti vo všetkých členských štátoch.

678

Treba zohľadniť aj skutočnosť, že obchodníci Crédit Agricole priznali, že konanie dohodnuté s obchodníkom Barclays uskutočňovali nadviazaním kontaktov s predkladateľmi zodpovednými za kotácie v ich banke (pozri bod 641 vyššie).

679

Po tretie treba zohľadniť dĺžku trvania účasti žalobkýň na porušení, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí, keďže ju žalobkyne nespochybňujú a nie je dotknutá záverom uvedeným v bode 426 vyššie, ktorý sa týka účasti spoločností Crédit Agricole na dotknutom jedinom porušení.

680

V druhom rade, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, Všeobecný súd konštatuje, že spoločnosti Crédit Agricole plnili v porušení menej významnú úlohu než hlavní aktéri, najmä banka D a banka A. Rovnako tak aj intenzita kontaktov, na ktorých sa zúčastnili obchodníci Crédit Agricole, bola menšia než intenzita kontaktov týchto hlavných aktérov. Okrem toho sa nepreukázalo, že spoločnosti Crédit Agricole vedeli alebo mohli dôvodne predpokladať, že na výmenách informácií týkajúcich sa zámerov a stratégií v oblasti určovania cien, ktoré sa neuskutočnili s cieľom manipulácie so sadzbami, sa zúčastnili ďalšie banky.

681

Nič to však nemení na tom, že účasť spoločností Crédit Agricole na protiprávnom konaní bola úmyselná a že žalobkyne nepreukázali, že by sa na ne v prejednávanej veci mala vzťahovať poľahčujúca okolnosť týkajúca sa nedbanlivosti. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 675 vyššie, dotknuté konanie sa vyznačuje vyššou závažnosťou. V dôsledku toho môže byť vplyv poľahčujúcich okolností týkajúcich sa menšej intenzity účasti spoločností Crédit Agricole na dotknutom porušení a menšieho významu jej úlohy v tomto porušení v porovnaní s hlavnými aktérmi na konečnú výšku pokuty len okrajový.

682

Po tretie vo výške pokuty stanovenej Všeobecným súdom je náležite zohľadnená potreba uložiť spoločnostiam Crédit Agricole pokutu v odstrašujúcej výške v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 618 až 624 vyššie.

683

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že stanovenie pokuty vo výške 110000000 eur, za ktorú Crédit agricole SA a CACIB zodpovedajú spoločne a nerozdielne, zodpovedá spravodlivému posúdeniu okolností prejednávanej veci vzhľadom na zásadu individualizácie a proporcionality sankcie.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Článok 2 písm. a) rozhodnutia Komisie C (2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách) sa zrušuje.

2.

Výška pokuty, ktorú sú Crédit Agricole SA a Crédit Agricole Corporate and Investment Bank povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne, sa stanovuje na 110000000 eur.

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta,

4.

Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Papasavvas

Kornezov

Buttigieg

Kowalik‑Bańczyk

Hesse

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. decembra 2023.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-113/17 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik