T-193/17

žalobkyňa

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca,

žalovaný,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

C5 Medical Werks , so sídlom v Grand Junction, Colorado (Spojené štáty), v zastúpení: S. Naumann, advokát,

so zreteľom na vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Všeobecného súdu 7. júna 2017,

so zreteľom na rozhodnutie predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu zo 14. decembra 2017 o spojení vecí T‑193/14 až T‑195/17 na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí,

po pojednávaní zo 17. januára 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

a ochranná známka č. 10214195 spočívajúca v ružovej farbe Pantone 677 C:

.

2

Tieto ochranné známky Úrad európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) postupne zapísal do registra 20. júna, 12. apríla a 26. marca 2013 na základe nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním ako ochranné známky Európskej únie pre výrobky patriace do triedy 10 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a sú opísané takto: „Keramické diely pre implantáty pre osteosyntézu, náhrady kĺbnych plôch, rozširovače pre kosti; hlavice pre bedrové kĺby, jamky/púzdra pre bedrové kĺby a diely pre kolenné kĺby; všetky uvedené výrobky na predaj výrobcom implantátov“.

3

Dňa 31. januára 2014 vedľajší účastník konania, spoločnosť C5 Medical Werks, podal na EUIPO na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ), v znení zmien [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 )], návrhy na vyhlásenie neplatnosti ochranných známok žalobkyne (ďalej len „sporné ochranné známky“). Uvedené návrhy sa zakladali na dôvodoch uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia 2017/1001] v spojení s článkom 52 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia [teraz článok 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001], ako aj na dôvode nekonania v dobrej viere v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

7

Dňa 19. mája 2016 žalobkyňa podala tri odvolania proti rozhodnutiam zrušovacieho oddelenia o skončení konaní, pričom najmä tvrdila, že skončenie konaní po späťvzatí návrhu vedľajším účastníkom konania si vyžadovalo jej súhlas, že k späťvzatiu došlo v pokročilom štádiu konania a že bola zbavená možnosti získať kladné rozhodnutie o platnosti sporných ochranných známok. Navyše toto späťvzatie predstavuje zneužitie konania.

8

Svojimi tromi rozhodnutiami vyhlásenými 15. februára 2017 vo veciach R 929/2016‑4, R 928/2016‑4 a R 930/2016‑4 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) štvrtý odvolací senát zamietol odvolania žalobkyne ako neprípustné, keďže rozhodnutiami zrušovacieho oddelenia z 21. apríla 2016 bolo vyhovené návrhom žalobkyne.

9

Odvolací senát v podstate konštatoval, že rozhodnutia zrušovacieho oddelenia z 21. apríla 2016 nemali žiadny negatívny vplyv na postavenie sporných ochranných známok a že nepredstavujú „rozhodnutie [rozhodnutia], ktoré by nevyhoveli návrhom účastníka konania“, keďže ochranné známky zostali zapísané v registri EUIPO a vedľajší účastník konania bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni.

Návrhy účastníkov konania

13

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutia,

–

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania, ktoré EUIPO vynaložil.

15

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žaloby,

–

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 59 a 75 nariadenia č. 207/2009

O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom výklade pojmu rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené účastníkovi konania

17

Prvý žalobný dôvod sa delí na dve časti. V prvej časti žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nesprávne vykladal pojem rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené účastníkovi konania. Odvolací senát nezohľadnil negatívne dôsledky spojené s absenciou konečného rozhodnutia vo veci, ktoré by vzhľadom na svoju právnu silu rozhodnutej veci umožnilo zabrániť tomu, aby bol podaný nový návrh na vyhlásenie neplatnosti na základe článku 56 ods. 3 a článku 100 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 63 ods. 3 a článok 128 ods. 2 nariadenia č. 2017/1001). Preto sa žalobkyni zabránilo v uplatnení jej záujmu pokračovať v konaní pred EUIPO a v uplatnení právnej istoty umožňujúcej zabrániť vedľajšiemu účastníkovi konania v podaní rovnakej žaloby na Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvého stupňa Paríž).

18

V tomto ohľade sa žalobkyňa odvoláva najmä na rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT ( C‑552/09 P , EU:C:2011:177 , body 39 až 44 ), v ktorom Súdny dvor pripustil, že negatívne následky spojené s absenciou konečného rozhodnutia vo veci v nadväznosti na vzdanie sa ochrannej známky boli relevantné pre posúdenie záujmu žalobcu pokračovať v konaní.

22

Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že žalobkyňa musí mať záujem na zrušení napadnutého aktu [rozsudky zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T‑480/93 a T‑483/93 , EU:T:1995:162 , bod 59 , a zo 16. septembra 2004, Metro‑Goldwyn‑Mayer Lion/ÚHVT – Moser Grupo Media (Moser Grupo Media), T‑342/02 , EU:T:2004:268 , bod 44 ]. Takýto záujem je prítomný len v prípade, že samotné zrušenie aktu je spôsobilé vyvolať právne následky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85 , EU:C:1986:256 , bod 21 ).

23

V bodoch 12 a 14 napadnutých rozhodnutí sa odvolací senát správne domnieval, že rozhodnutia, ktorými zrušovacie oddelenie skončilo konania o vyhlásenie neplatnosti, nepoškodili odvolateľku, keďže napadnuté ochranné známky ostali naďalej zapísané v registri EUIPO. Odvolací senát sa tiež správne domnieval, že vzhľadom na späťvzatie návrhov na vyhlásenie neplatnosti sa tieto veci stali bezpredmetnými, a že teda už nebolo potrebné rozhodnúť výslovne o zamietnutí týchto návrhov.

24

Žalobkyňa však vytýka odvolaciemu senátu, že nevzal do úvahy „ďalšie negatívne následky“, ktoré nevyhnutne spôsobuje skončenie konaní. Dosiahla totiž horší výsledok, než o aký sa snažila vo svojich návrhoch, keďže výlučne konečné rozhodnutie vo veci samej by umožnilo zabrániť tomu, aby došlo k podaniu druhého návrhu na vyhlásenie neplatnosti tým istým účastníkom konania proti tej istej ochrannej známke na základe týchto istých dôvodov na Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvého stupňa Paríž).

28

Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT ( C‑552/09 P , EU:C:2011:177 ), vzdanie sa spornej ochrannej známky ako také nespôsobovalo bezpredmetnosť odvolania podaného odvolateľkou, ktorá si zachovala záujem na dosiahnutí zrušenia tak napadnutého rozsudku, ako aj sporného rozhodnutia, keďže účinky vzdania sa ochrannej známky a vyhlásenia jej neplatnosti nie sú rovnaké. Zatiaľ čo totiž ochranná známka Európskej únie, ktorej sa majiteľ vzdal, prestáva vyvolávať svoje účinky až zápisom tohto vzdania sa, ochranná známka Európskej únie vyhlásená za neplatnú totiž nemá nijaké účinky od počiatku v súlade s ustanoveniami článku 54 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 146) (zmenený na článok 55 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, teraz článok 62 ods. 2 nariadenia 2017/1001). Odvolanie preto mohlo priniesť odvolateľke prospech (rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT, C‑552/09 P , EU:C:2011:177 , body 42 až 44 ).

29

Pokiaľ by v prejednávanej veci žalobkyňa dosiahla zamietnutie návrhov na vyhlásenie neplatnosti, nemalo by to nijaký právny vplyv na postavenie sporných ochranných známok, ktoré naďalej ostávajú zapísané v registri EUIPO, a to odo dňa ich zápisu.

30

Okrem toho je nutné konštatovať, že žalobkyňa nesprávne vykladá rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT ( C‑552/09 P , EU:C:2011:177 ), keď tvrdí, že Súdny dvor v tejto veci rozhodol, že „ďalšie negatívne následky“ vyplývajúce z absencie prijatia konečného rozhodnutia vo veci samej boli relevantné pre posúdenie záujmu na konaní v rámci ďalšieho pokračovania v konaní. Súdny dvor totiž iba konštatoval, ako bolo uvedené v bode 28 vyššie, že ochranná známka vyhlásená za neplatnú nebude mať v súlade s ustanoveniami článku 54 ods. 2 nariadenia č. 40/94 nijaké účinky od počiatku, a to so všetkými právnymi následkami, ktoré takáto neplatnosť spôsobuje.

34

Napokon nie je potrebné odpovedať na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého späťvzatie návrhov na vyhlásenie neplatnosti nemá právnu silu rozhodnutej veci v rámci konania pred Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvého stupňa Paríž). Ako totiž zdôraznil EUIPO, pripomienky odvolacieho senátu týkajúce sa teórie právnej sily rozhodnutej veci boli uvedené na doplnenie a nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že rozhodnutia zrušovacieho oddelenia vyhoveli návrhom žalobkyne v zmysle článku 59 nariadenia č. 207/2009.

36

V dôsledku toho sa prvá časť prvého žalobného dôvodu musí zamietnuť.

EUIPO a vedľajší účastník konania tieto tvrdenia spochybňujú.

40

Je potrebné pripomenúť, že článok 75 nariadenia č. 207/2009 stanovuje EUIPO povinnosť odôvodňovať svoje rozhodnutia. Podľa judikatúry táto povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah, ako vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorého treba jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu, a má dvojitý cieľ, jednak aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva a jednak aby súd Európskej únie mohol uskutočniť svoje preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia [pozri rozsudky zo 6. septembra 2012, Storck/ÚHVT, C‑96/11 P , neuverejnený, EU:C:2012:537 , bod 86 a citovanú judikatúru, a z 2. apríla 2009, Zuffa/ÚHVT (ULTIMATE FIGHTING CHAMPIONSHIP), T‑118/06 , EU:T:2009:100 , bod 19 a citovanú judikatúru].

41

Tak to bolo aj v prejednávanej veci. Z bodov 12 až 16 napadnutých rozhodnutí, ako aj z ich názvu, konkrétne „Appellant not adversely affected“ totiž vyplýva, že odvolací senát použil výraz „negatively affected“ na účely vysvetlenia pojmu rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo návrhom účastníka konania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola schopná skoncipovať svoju úvahu týkajúcu sa tohto pojmu, a to najmä v časti A svojich žalôb, je potrebné konštatovať, že teda pochopila dôvody uvedené v tomto ohľade odvolacím senátom v napadnutých rozhodnutiach.

42

O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom výklade pojmu zásady procesného práva všeobecne uznávané v členských štátoch

45

Druhý žalobný dôvod sa delí na dve časti. V prvej časti žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne vykladal pojem „zásady procesného práva“ uvedený v článku 83 nariadenia č. 207/2009.

46

Žalobkyňa s odkazom na tento článok tvrdí, že ak neexistujú v nariadení č. 207/2009 ustanovenia týkajúce sa jednostranného späťvzatia návrhu na vyhlásenie neplatnosti, treba uplatniť zásadu vo všeobecnosti uznávanú v členských štátoch, na základe ktorej nie je možné vziať návrh na vyhlásenie neplatnosti späť bez súhlasu majiteľa spornej ochrannej známky, a to bez ohľadu na štádium konania.

47

Článok 83 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že ak neexistujú procesnoprávne ustanovenia v tomto nariadení, vo vykonávacom nariadení, v predpisoch o poplatkoch ani v rokovacom poriadku odvolacích senátov, EUIPO vezme do úvahy zásady procesného práva všeobecne uznávané v tejto oblasti v členských štátoch. Toto ustanovenie sa uplatní len v prípade medzery alebo nejasnosti procesných ustanovení [rozsudky z 3. decembra 2009, Iranian Tobacco/ÚHVT – AD Bulgartabac (Bahman), T‑223/08 , neuverejnený, EU:T:2009:481 , bod 26 , a z 13. septembra 2010, Travel Service/ÚHVT – Eurowings Luftverkehrs (smartWings), T‑72/08 , neuverejnený, EU:T:2010:395 , bod 76 ].

51

Je nutné konštatovať, že v prejednávanej veci existujú procesné ustanovenia týkajúce sa tejto otázky. Odvolací senát totiž správne výslovne odkazuje v bode 18 napadnutých rozhodnutí na článok 85 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, ktorý sa výslovne zaoberá následkami späťvzatia návrhu na vyhlásenie neplatnosti. Tento článok stanovuje, že účastník konania, ktorý ukončí konanie vzatím návrhu na vyhlásenie neplatnosti späť, hradí poplatky a náklady vzniknuté ostatným účastníkom konania. Ako správne uviedol EUIPO, dôvod existencie tohto ustanovenia možno vysvetliť len vôľou normotvorcu priznať späťvzatiu návrhu na vyhlásenie neplatnosti jednostrannú povahu.

52

Ďalej rozhodnutie predsedníctva odvolacích senátov 2009‑1 zo 16. júna 2009 o pokynoch pre účastníkov konaní pred odvolacími senátmi neupravuje nijaké obmedzenie v súvislosti so späťvzatím návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ale sa len obmedzuje na to, že v kapitole II „Prípustnosť návrhov“ oddiele 1 „Späťvzatie“ bode 3 uvádza, že účastníci konania môžu vziať svoje „návrhy na vyhlásenie neplatnosti“ späť.

56

Hoci tieto usmernenia nepredstavujú právne záväzné akty, nič to nemení na tom, že rozhodnutie výkonného riaditeľa EUIPO č. EX‑16‑7 z 1. februára 2017 o prijatí týchto usmernení bolo takisto prijaté na základe nariadenia č. 207/2009, a to na základe jeho článku 128 ods. 4 písm. a) [teraz článok 157 ods. 4 písm. a) nariadenia 2017/1001].

57

Z toho vyplýva, že na otázku, ktorá vyplynula z argumentácie žalobkyne v prejednávanej veci, sa uplatňujú platné procesné ustanovenia, takže článok 83 nariadenia č. 207/2009 sa v prejednávanej veci neuplatní.

58

Aj za predpokladu, že by sa uplatňoval článok 83 nariadenia č. 207/2009, je nepravdepodobné, že „zásady procesného práva všeobecne uznávané [v tejto oblasti]“ by mohli byť vyvodené z vnútroštátnych ustanovení a vnútroštátnej judikatúry týkajúcich sa občianskoprávneho konania, pričom treba spresniť, že bez ohľadu na záruky nezávislosti, ktorými odvolacie senáty, ako aj ich členovia disponujú, predsa len sú inštanciami EUIPO, a nie súdnymi orgánmi [rozsudok z 8. marca 2012, Arrieta D. Gross/ÚHVT – International Biocentric Foundation a i. (BIODANZA), T‑298/10 , neuverejnený, EU:T:2012:113 , bod 105 ].

62

V každom prípade späťvzatie návrhov na vyhlásenie neplatnosti vedľajším účastníkom konania nespôsobuje nijaké právne následky pre žalobkyňu, ktorá naďalej ostáva majiteľom sporných ochranných známok. Žalobkyňa sa totiž nemôže dovolávať posilnenej ochrany zapísaných ochranných známok.

63

Napokon je nutné konštatovať, že žalobkyňa nepredložila nijaké presvedčivé dôkazy, a to ani v rámci svojich písomných podaní, ani na pojednávaní, ktoré by umožnili preukázať existenciu zneužitia práva vo vzťahu k nej.

64

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

Keďže článok 83 nariadenia č. 207/2009 sa v prejednávanej veci neuplatňuje, tvrdenia žalobkyne založené na nedostatočnom zohľadnení vnútroštátnych ustanovení sú neúčinné.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu a v dôsledku toho aj druhý žalobný dôvod ako celok, ako aj žalobu ako celok.

O trovách

69

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Žaloby sa zamietajú.

2.

CeramTec GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a C5 Medical Werks.

Collins

Barents

Passer