T-124/17
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62017TN0124
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017151SK.01003701.xml
15.5.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 151/37
Žaloba podaná 22. februára 2017 – Enosi Syntaxiouchon Tameiou Asfaliseon Michanikon kai Ergolipton Dimosion Ergon/ECB
(Vec T-124/17)
(2017/C 151/48)
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Žalobca: Enosi Syntaxiouchon Tameiou Asfaliseon Michanikon kai Ergolipton Dimosion Ergon (Atény, Grécko) (v zastúpení: P. I. Miliarakis, advokát)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil túto žalobu za prípustnú,
—
nariadil žalovanej Európskej centrálnej banke (ECB) zaplatiť na účet sektora fondu inžinierov a obstarávateľov verejných prác (TomeiS Mixanikon & Ergolipton Dimosion Ergon – TSMEDE) súčasného poskytovateľa poistenia Eniaio Forea Koinonikis Asfalisis (EFKA): a) sumu 1 606 539 086,28 eura ako nominálnu hodnotu spoločného fondu bývalej Eniaio Tameio Anerxatiton Apascholoumenon (ETAA), a b) sumu 84 285 086,36 eura, ktorá sa týka cenných papierov, spolu s úrokmi od podania tejto žaloby do zaplatenia (subsidiárne nariadil ECB zaplatiť kompenzáciu uvedenú vo vyžiadanom znaleckom posudku),
—
vyžiadal podľa ustanovení Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie presnej výšky straty, ktorú utrpeli členovia žalobcu, a v každom prípade sektor TSMEDE bývalého ETAA, teraz EFKA,
—
nariadil žalovanej predložiť dohodu z 15. februára 2012 s Helénskou republikou, a
—
uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tieto žalobné dôvody:
1.
Táto žaloba uvádza, že ECB vznikla mimozmluvná zodpovednosť, keďže v rámci orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorý je rozpočtovým orgánom, neprišlo k účasti súkromného sektora (Private Sector Involvement – PSI), ale k účasti verejného sektora (Official Sector Involvement – OSI).
2.
Táto žaloba poukazuje na vzťah medzi Bankou Grécka, ktorá je členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), s ECB a následne na príčinnú súvislosť medzi OSI implementáciou Bankou Grécka a zodpovednosťou ECB vyplývajúcou z dôvodu, že nekonala, kontrolovať uplatňovanie OSI členom ESCB. Táto žaloba tiež zdôrazňuje zodpovednosť ECB nad fungovaním Collective Action Clauses – CACs na ujmu orgánov sociálneho zabezpečenia.
3.
Táto žaloba uvádza, že ECB vznikla mimozmluvná zodpovednosť vzhľadom na skutočnosť, že včas a v každom prípade od 21. júla 2011 (subsidiárne od 26. októbra 2011) nezrušila rozhodnutie zo 6. mája 2010 (ECB 2010/3 – 2010/268/ΕÚ), v ktorom okrem iného ubezpečila „bez ohľadu na akékoľvek externé hodnotenie“ (s odkazom na posúdenia ratingových agentúr Standard & Poor's a Fitch and Moody's) platnosť gréckych pohľadávok. ECB zrušila rozhodnutie zo 6. mája 2010 s veľkým omeškaním až rozhodnutím ECB 2012/133/EÚ z 27. februára 2012. ECB tak po dlhú dobu z dôvodu nekonania podporovala legitímne očakávania z gréckych pohľadávok.
4.
Táto žaloba zdôrazňuje skutočnosť, že s odvolaním sa na účasť verejného sektora (OSI) bola ECB vylúčená z reštrukturalizácie gréckeho verejného dlhu, tak ako boli vylúčené na základe jej zásahu národné centrálne banky. Toto vylúčenie tak porušilo zásadu rovnosti.
5.
V tejto žalobe sa tvrdí, že členský štát Európskej únie, a osobitne Eurozóny, nemôže z vlastnej iniciatívy prijať vo vnútroštátnom práve (Parlamentom – Radou ministrov – ministerskou vyhláškou) jednostrannú reštrukturalizáciu verejného dlhu bez schválenia alebo tacitného súhlasu ECB, inak by prišlo k rozpočtovému chaosu. V tejto veci existoval tacitný súhlas ECB, a preto vznikla jej mimozmluvná zodpovednosť týkajúca sa strát vo výške 53,3 %, čo je úroveň, ktorá zasahuje samotnú podstatu práva vlastniť majetok. Je zjavné, že existuje príčinná súvislosť medzi zodpovednosťou ECB za dotknuté straty z dôvodu jej nekonania, zavineným konaním jej agentúr a jej mimozmluvnou zodpovednosťou.