← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·2.3.2017

T-131/17

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62017TN0131

C_2017129SK.01002801.xml

24.4.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/28

Žaloba podaná 2. marca 2017 – Argus Security Projects/Komisia a ESVČ

(Vec T-131/17)

(2017/C 129/42)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Argus Security Projects Ltd (Limassol, Cyprus) (v zastúpení: T. Bontinck a A. Guillerme, advokáti)

Žalovaní: Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie o započítaní sumy 52 600 eur uvedené v jej liste z 13. februára 2017,

zrušil rozhodnutie Komisie konajúcej v postavení účtovníka ESVČ o započítaní sumy 41 522 eur uvedené v jej liste z 15. februára 2017,

zrušil rozhodnutie Komisie konajúcej v postavení účtovníka ESVČ o započítaní sumy 6 324 eur uvedené v jej liste z 28. februára 2017,

uložil Európskej komisii a ESVČ náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Podľa žalobkyne prijatie rozhodnutí o jednostranných započítaniach, ktoré predstavujú napadnuté rozhodnutia, v zmluvnom kontexte a to dokonca keď druhá zmluvná strana podala žalobu o zmluvnú zodpovednosť pred príslušným súdom stanoveným zmluvou, treba považovať za nezákonné a odporujúce článku 47 Charty.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nepríslušnosti Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na prijatie rozhodnutí o započítaní v zmluvnom rámci. Žalovaní prekročili svoje právomoci, keď jednostranne uplatnili právomoc na ukončenie sporu zmluvného pôvodu, a napadnuté rozhodnutia preto musia byť zrušené kvôli nepríslušnosti ich pôvodcu.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (ďalej len „finančné nariadenie“). Žalobkyňa zastáva názor, že keďže pred belgickým súdom stále prebieha konanie, účtovný orgán Komisie sa nemohol legitímne domnievať, že predmetná pohľadávka bola istá, splatná a vymáhateľná. Nezodpovedala teda podmienkam stanoveným v článku 80 finančného nariadenia a nemohla teda byť započítaná.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-131/17 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik