← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·25.4.2017

T-239/17

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62017TN0239

C_2017195SK.01004001.xml

19.6.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/40

Žaloba podaná 25. apríla 2017 – Nemecko/Komisia

(Vec T-239/17)

(2017/C 195/54)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: D. Klebs a T. Henze)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 1 a prílohu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/264 zo 14. februára 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Európskou úniou platbu uskutočnenú platobnou agentúrou Hauptzollamt Hamburg-Jonas Spolkovej republiky Nemecko na ťarchu EPZF v celkovej výške 1 964 861,71 eura, ako aj

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom výpočte a uvedení úrokov

Porušenie článku 31 ods. 1 v spojení s článkom 32 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1290/2005 ( 1 ) , v spojení s článkom 6 písm. h) nariadenia (ES) č. 885/2006 ( 2 ) [eventuálne článok 52 ods. 1 v spojení s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 ( 3 ) , v spojení s článkom 29 písm. f) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 908/2014 ( 4 ) ] tým, že výdavky boli vylúčené z financovania napriek tomu, že nemecké orgány dodržali všetky predpisy platné v rozhodujúcom období, predovšetkým vypočítali a uviedli úroky podľa platných predpisov v tabuľke III podľa nariadenia (ES) č. 885/2006 [v znení nariadenia (ES) č. 1233/2007 ( 5 ) ].

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia

Porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ, lebo Komisia nedostatočne a rozporuplne odôvodnila, prečo by z článku 31 ods. 1 v spojení s článkom 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005 v spojení s článkom 6 písm. h) nariadenia (ES) č. 885/2006 v znení nariadenia (ES) č. 1233/2007 mala vyplývať povinnosť členských štátov, aby už v rokoch 2006 až 2008 bolo potrebné v rámci nezrovnalostí pri vývoznej náhrade v tabuľke III podľa nariadenia (ES) č. 885/2006 v znení nariadenia č. 1233/2007 uviesť sumy, ktoré treba vrátiť, a s nimi spojené úroky v spoločnom riadku, a to už pred oznámením výšky úrokov (pričom sa nepopiera existencia nároku na úroky ako takého). Okrem toho Komisia nedostatočne a rozporuplne odôvodnila, v čom konkrétne malo spočívať porušenie povinnosti hlavných kontrol.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na uplynutí lehoty podľa článku 31 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1290/2005

Porušenie článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia (ES) č. 1290/2005 a článku 52 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, pretože Komisia neupovedomila písomne o námietkach (výpočet a uvedenie úrokov, ako aj nevykonanie hlavných kontrol), na ktorých sa zakladalo vylúčenie výdavkov, v lehote 24 mesiacov od okamihu vynaloženia týchto výdavkov.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na neprimeranej dĺžke konania

Porušenie článku 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005, článku 11 nariadenia (ES) č. 885/2006, článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ako aj článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 v spojení so všeobecnou zásadou uskutočnenia administratívneho konania v primeranej lehote a porušenie práv na obhajobu, pretože konanie pred Komisiou trvalo neprimerane dlho.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality

Porušenie článku 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005 a článku 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ako aj zásady proporcionality, pretože Komisia paušálnu opravu vo výške 5 % nepovažovala za primeranú druhu a rozsahu daného porušenia. Predovšetkým Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Únii nevznikla ani skutočná finančná škoda, ani nikdy nehrozilo skutočné riziko vzniku škody a žalobkyňa (ak vôbec) sa dopustila minimálneho zavinenia. Okrem toho Komisia porušila zásadu proporcionality, pretože bez zjavnej súvislosti s finančnými rokmi 2006 až 2008 vykonala opravu ročného salda za rok 2010.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 201, 2005, s. 1 ).

( 2 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006 ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ).

( 4 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59 ).

( 5 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1233/2007 z 22. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 885/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 279, 2007, s. 10 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-239/17 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik