T-254/17
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62017TN0254
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017231SK.01002902.xml
17.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 231/29
Žaloba podaná 28. apríla 2017 – Intermarché Casino Achats/Komisia
(Vec T-254/17)
(2017/C 231/37)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Intermarché Casino Achats (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: Y. Utzschneider a J. Jourdan, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
rozhodol, že článok 20 nariadenia č. 1/2003 sa na základe článku 277 ZFEÚ v prejednávanej veci nepoužije,
—
na základe článkov 263 a 277 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1056 z 9. februára 2017,
—
uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na protiprávnosti rozhodnutia Európskej komisie z 9. februára 2017, v ktorom žalobkyni nariadila, aby sa podrobila kontrole podľa článku 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES 2003 L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie protiprávne v rozsahu, v akom sa zakladá na ustanoveniach, ktoré sú v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“). V tejto súvislosti tvrdí, že:
—
článok 20 nariadenia č. 1/2003 porušuje právo na účinnú právnu ochranu zaručené v článku 47 charty a článku 6 EDĽP, keďže nestanovuje účinné prostriedky nápravy voči priebehu kontrol vykonávaných Komisiou,
—
článok 20 nariadenia č. 1/2003 porušuje aj zásadu rovnosti zbraní zaručenú v článku 47 Charty a článku 6 EDĽP v rozsahu, v akom neupravuje prístup k písomnostiam, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie o kontrole, ani k ich oznámeniu.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je toto rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v rozpore s požiadavkami článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyňa totiž zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí sa nikde neuvádza vysvetlenie, ako je dotknutá prípadným porušením, a neuvádza sa v ňom ani obdobie, počas ktorého údajne malo dôjsť k porušeniu práva hospodárskej súťaže. Toto porušenie povinnosti odôvodnenia má o to závažnejšie dôsledky, že napadnuté rozhodnutie nezahŕňa písomnosti, z ktorých vychádza.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na protiprávnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ho Komisia prijala bez toho, aby mala k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa mohla domnievať, že boli porušené pravidlá hospodárskej súťaže, a teda odôvodniť kontrolu v priestoroch žalobkyne.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na protiprávnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nerešpektuje základné právo na nedotknuteľnosť obydlia stanovené v článku 7 Charty a článku 8 EDĽP, a to z dôvodu nepriamej povahy kontroly, ktorá sa v ňom nariaďuje, a neexistencie dostatočnej záruky proti zneužitiu.