T-357/17
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62017TN0357
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017269SK.01002801.xml
14.8.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 269/28
Žaloba podaná 6. júna 2017 – Aide et Action France/Komisia
(Vec T-357/17)
(2017/C 269/40)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Aide et Action France (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Le Mière, avocat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 6. apríla 2017, ako aj oznámenie o dlhu č. 3241607987 doručené 8. augusta 2016, spolu so všetkými právnymi dôsledkami,
—
uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť Aide et Action France sumu 8 000 eur na základe článku 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na záujme žalobkyne na konaní, ako aj na jej aktívnej legitimácii v rozsahu, v akom rozhodnutie zo 6. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vyvoláva právne účinky voči žalobkyni.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže:
—
uvedené rozhodnutie je v rozpore s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
—
uvedené rozhodnutie neobsahuje nijakú jasnú a jednoznačnú skutkovú a právnu okolnosť,
—
Komisia poukázala iba na porušenia zmluvných povinností bez toho, aby uviedla zmluvné ustanovenie, ktoré by toto porušenie preukázalo alebo zakladalo určujúci faktor výšky uvádzaného dlhu,
—
uvedené rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené z hľadiska jeho samotného kontextu,
—
vyšetrovania a zhrnutie skutkových okolností, ktoré vykonal Úrad pre boj proti podvodom (OLAF), neumožnili žalobkyni pochopiť rozsah opatrenia, ktoré bolo voči nej prijaté.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nesprístupnení záverečnej správy OLAF-u, ktorá bola predložená Európskej komisii, keďže:
—
napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ, článkom 42 Charty, ako aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
—
po tom, čo bolo vydané oznámenie o dlhu a prijaté rozhodnutie o vymáhaní vzájomným započítaním, mala mať žalobkyňa prístup k záverečnej správe OLAF-u, aby mohla v plnom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu,
—
Komisia sa mala dohodnúť na vnútroštátnych podmienkach práva na prístup k dokumentom, na ktorých sa zakladá nepriaznivé rozhodnutie,
—
zásada oznamovania vyšetrovacích správ a správ o overovaní Komisie bola upravená v dohode o grante,
—
Komisia mohla v každom prípade oznámiť dokument s tým, že by zamlčala niektoré jeho časti.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na absencii akéhokoľvek základu napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho na porušení ZFEÚ, keďže:
—
napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 209 ZFEÚ, ako aj s nariadeniami o rozpočtových pravidlách č. 966/2012 z 25. októbra 2012 a č. 1268/2012 z 29. októbra 2012,
—
napadnuté rozhodnutie sa nezakladalo na nijakej pevne stanovenej, likvidnej a splatnej pohľadávke,
—
všetky prostriedky prijaté žalobkyňou boli v celom rozsahu použité na účely vykonania programu, v súvislosti s ktorým boli európske fondy priznané, a to v súlade s článkom 14 prílohy 2 dohody o grante „Grant Contract“.