T-425/17
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62017TN0425
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017277SK.01005701.xml
21.8.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 277/57
Žaloba podaná 3. júla 2017 – Capo d’Anzio/Komisia
(Vec T-425/17)
(2017/C 277/82)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Capo d’Anzio SpA (Anzio, Taliansko) (v zastúpení: S. Carloni, avvocato)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
na základe článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 2953 final z 28. apríla 2017 týkajúce sa vrátenia sumy 193 120 eur (spolu s úrokmi z omeškania), ktorá bola predtým poskytnutá žalobkyni ako predbežné financovanie v rámci dohody o grante LIFE10 ENV/IT/000369 — LCA4PORTS.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza:
1.
Dňa 14. októbra 2011 podpísala spoločnosť Capo d’Anzio dohodu o grante LIFE10 ENV/IT/000369, na základe ktorej jej Európska komisia poskytla grant (vo výške 45,94 % z celkovej sumy, maximálnej do výšky 485 300 eur) v rámci návrhu štúdie týkajúcej sa environmentálnej udržateľnosti plánovaného rozvoja Porto di Anzio (prístav Anzio) podľa projektu výstavby, obnovy a rozšírenia schváleného príslušnými verejnoprávnymi orgánmi.
2.
V priebehu výkonu činností stanovených projektom Komisia konštatovala, hoci na začiatku boli dodržané zmluvné a zákonné pravidlá v celom rozsahu, nesplnenie určitých formálnych požiadaviek, čo ju viedlo k prerušeniu projektu a neskôr k tomu, že napadnutým rozhodnutím požadovala vrátenie poskytnutých súm.
3.
Žalobkyňa namieta porušenie pravidiel upravených v článku 11 a nasl. spoločných ustanovení, ktoré upravujú postupy, ktoré treba dodržať v prípade prerušenia projektu a následného ukončenia dohody o grante a v prípade požadovania vrátenia súm predbežného financovania.
4.
Komisia v prejednávanom prípade uznáva, že obdržala oznámenia od spoločnosti Capo d’Anzio, ktoré preukazovali, že jej ekonomické a finančné ťažkosti sú len dočasné, a v ktorých bolo výslovne uvedené, že tieto ťažkosti vyplývajú z protiprávnych konaní a skutočností, na ktoré nemala vplyv.
5.
Capo d’Anzio konzistentne a svedomito tieto ťažkosti, ktoré jej nemožno pričítať, oznamovala, pričom nakoniec v memorande z 2. novembra 2015 a v následnom memorande zo 7. decembra 2015 žiadala, aby sa na tieto ťažkosti pri prijímaní rozhodnutí súvisiacich so zmluvou prihliadlo a požiadala o stretnutie na účely vysvetlenia svojich dôvodov, pričom sa výslovne zaviazala, že v každom prípade vráti sumy predbežného financovania v prípade, ak by nakoniec nebola schopná dodať požadovanú správu o projekte.
6.
Komisia namiesto toho, aby zohľadnila poskytnuté odôvodnenia a vyžiadala si ďalšie vysvetlenia na to, aby žalobkyni umožnila uplatniť svoje právo na obranu, ktorého sa dovolávala, uplatnila všeobecné ustanovenia a správanie Capo d’Anzio dala na roveň so zavineným nesplnením povinností.
7.
Spoločnosť Capo d’Anzio mala mať nárok na požadované stretnutie s Komisiou na preukázanie toho, že sa nedopustila zavineného nesplnenia povinností a uplatniť tak svoje právo, aby ju nepriaznivo neovplyvnila situácia, ktorú jej nemožno pripísať.
8.
Správanie Komisie tak viedlo k obmedzeniu práv Capo d’Anzio a k porušeniu všeobecných právnych zásad, ktoré ukončenie zmlúv podmieňujú existenciou zavineného nesplnenia povinností.
9.
Toto porušenie procesných a hmotnoprávnych pravidiel viedlo k nespravodlivému napadnutému rozhodnutiu, ktorým sa požadovalo vrátenie čiastočne poskytnutého financovania bez ohľadu na skutočnosť, že Capo d’Anzio v podstate riadne použila sumy získané od Komisie na zaplatenie odborníkov zodpovedných za implementáciu projektu, pričom toto rozhodnutie primárne vychádzalo z čisto formálnej skutočnosti, že Capo d’Anzio nedodalo správu o uskutočnených činnostiach včas.