← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·2.8.2017

T-478/17

MeníPriznáva
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62017TN0478

C_2017318SK.01001801.xml

25.9.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/18

Žaloba podaná 2. augusta 2017 – Mutualidad General de la Abogacía, Mutualidad de Previsión Social a prima fija a Hermandad Nacional de Arquitectos Superiores y Químicos, Mutualidad de Previsión Social a prima fija/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

(Vec T-478/17)

(2017/C 318/24)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: La Mutualidad General de la Abogacía, Mutualidad de Previsión Social a prima fija (Madrid, Španielsko) a Hermandad Nacional de Arquitectos Superiores y Químicos, Mutualidad de Previsión Social a prima fija (Madrid) (v zastúpení: R. Pelayo Jiménez a A. Muñoz Aranguren, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) a

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté rozhodnutie v tomto konaní upravilo postup riešenia krízovej situácie Banco Popular Español.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú desať žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a následne porušení práva na riadnu správu veci verených a práva na účinnú súdnu ochranu [článok 41 ods. 2 písm. b) a c) a článok 17 Charty základných práv Európskej únie).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu [článok 41 ods. 2 písm. a) Charty].

V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že postup riešenia krízových situácií upravený v článkoch 18, 24 ods. 2 písm. a) a 27 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) porušuje právo na obranu, keďže dotknutým subjektom neumožňuje ani minimálnu účasť na uvedenom postupe riešenia. Nezákonné sú podľa žalobcov takisto články 32, 38 a 43 smernice 2014/59/EÚ ( 2 ) .

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva vlastniť majetok (článok 17 ods. 1 Charty) a slobody podnikania (článok 16 Charty).

Žalobcovia v tejto súvislosti uvádzajú, že články 21, 22, 24 a 27 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ako aj články 38 a 63 smernice (EÚ) 2014/59 porušujú právo vlastniť majetok a slobodu podnikania, keďže dovoľujú predaj akcií finančného subjektu bez toho prejednania pripomienok akcionárov alebo bez vyžiadania si ich súhlasu, a priznávajú orgánom pre riešenie krízových situácií právomoci znížiť kapitál na nulu tak, že zrušia akcie, a to bez vypočutia či súhlasu akcionárov alebo kompetentných orgánov spoločnosti.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy priznaného článkom 47 Charty a článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na porušení zásady rovnosti zbraní a následne práva na spravodlivý proces.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a článku 32 smernice 2014/59/EÚ, keďže Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nesprávne posúdila skutkové okolnosti, keď nesplnila požiadavky uložené v spomenutých ustanoveniach pre prijatie programu riešenia krízových situácií.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady bankovej opatrnosti (zásada predbežnej opatrnosti), keďže existujú aj iné alternatívne prostriedky ako sú prostriedky uvedené v napadnutej smernici, a to vrátane včasných opatrení, ktoré bránili prijatiu programu riešenia krízových situácií.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v súvislosti s právom vlastniť majetok.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže ocenenie nezávislým expertom nemožno považovať za „spravodlivé, obozretné a realistické“.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 24 nariadenia (EÚ) č. 806/2004 a článku 39 ods. 2 písm. a), b), d) a f) smernice 2014/59/EÚ zo strany žalovanej, keďže súťažné pravidlá predaja subjektu stanovené na výkonom rozšírenom zasadnutí konanom 3. júna 2017 nie sú transparentné, keďže bol zvýhodnený možný kupca (El Banco de Santander) a keďže nebola dosiahnutá maximálna kúpna cena.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-478/17 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik