C-94/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CA0094
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019383SK.01001802.xml
11.11.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 383/18
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 10. septembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Irlande) – Írsko) – Nalini Chenchooliah/Minister for Justice and Equality
(Vec C-94/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Občianstvo Únie - Článok 21 ZFEÚ - Právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členského štátu - Smernica 2004/38/ES - Článok 3 ods. 1 a články 15, 27, 28, 30 a 31 - Pojem „oprávnená osoba“ - Štátny príslušník tretieho štátu, ktorý je manželským partnerom občana Únie, ktorý vykonával svoju slobodu pohybu - Návrat občana Únie do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a v ktorom si odpykáva trest odňatia slobody - Požiadavky na hostiteľský členský štát podľa smernice 2004/38/ES pri prijímaní rozhodnutia o vyhostení uvedeného štátneho príslušníka tretieho štátu)
(2019/C 383/18)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
High Court (Irlande)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca : Nalini Chenchooliah
Žalovaný: Minister for Justice and Equality
Výrok
rozsudku
Článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na rozhodnutie o vyhostení prijaté voči štátnemu príslušníkovi tretieho štátu z dôvodu, že tento štátny príslušník už nemá právo na pobyt na základe uvedenej smernice, a to v takej situácii, o akú ide vo veci samej, keď sa tento štátny príslušník zosobášil s občanom Únie v čase, keď tento občan využil svoju slobodu pohybu tým, že prišiel do hostiteľského členského štátu a zdržiaval sa v ňom spolu s uvedeným štátnym príslušníkom, pričom tento občan sa následne vrátil do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Z toho vyplýva, že príslušné záruky stanovené v článkoch 30 a 31 smernice 2004/38 treba uplatniť v rámci prijímania takéhoto rozhodnutia o vyhostení, ktoré v žiadnom prípade nemôže obsahovať zákaz vstupu na územie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018 .