C-149/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CA0149
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019112SK.01000602.xml
25.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/6
Rozsudok
Súdneho dvora (šiesta komora) z 31. januára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação de Lisboa – Portugalsko) – Agostinho da Silva Martins/Dekra Claims Services Portugal SA
(Vec C-149/18) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky - Nariadenie (ES) č. 864/2007 (Rím II) - Články 16 a 27 - Imperatívne normy - Smernica 2009/103/ES - Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - Článok 28))
(2019/C 112/08)
Jazyk konania: portugalčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal da Relação de Lisboa
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Agostinho da Silva Martins
Žalovaná: Dekra Claims Services Portugal SA
Výrok
rozsudku
1.
Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“) sa má vykladať v tom zmysle, že také vnútroštátne ustanovenie, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje, že premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou je trojročná, sa nemôže považovať za imperatívnu normu v zmysle tohto článku, pokiaľ súd, ktorému bola vec predložená, na základe podrobnej analýzy znenia, všeobecnej systematiky, cieľov, ako aj na základe okolností, za ktorých bolo toto ustanovenie prijaté, nekonštatuje, že je vo vnútroštátnom právnom poriadku natoľko dôležité, že odôvodňuje výnimku z uplatnenia rozhodného práva určeného podľa článku 4 tohto nariadenia.
2.
Článok 27 nariadenia č. 864/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že článok 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, tak ako bol prebratý do vnútroštátneho práva, nie je ustanovením práva Únie, ktoré stanovuje kolízne normy v oblasti mimozmluvných záväzkov v zmysle tohto článku 27.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 161, 7.5.2018 .