← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.11.2019

C-255/18

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62018CA0255

C_2020010SK.01000901.xml

13.1.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/9

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. novembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio – Taliansko) – State Street Bank International GmbH/Banca d’Italia

(Vec C-255/18) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2014/59/EÚ - Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií - Vnútroštátne mechanizmy financovania - Orgán pre riešenie krízových situácií - Štátny fond - Články 103 a 104 - Povinnosť uhradiť príspevok - Príspevky ex ante a mimoriadne príspevky ex post - Výpočet - Oneskorené prebratie smernice - Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 - Články 12 a 14 - Pojem „zmena štatútu“ - Vplyv na povinnosť uhradiť príspevok)

(2020/C 10/10)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa : State Street Bank International GmbH

Žalovaná: Banca d’Italia

za účasti: Banco delle Tre Venezie SpA

Výrok

rozsudku

1.

Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.

2.

Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.

3.

Článok 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že inštitúcia so sídlom v členskom štáte, ktorá sa zlúčila s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte pred zavedením mimoriadneho príspevku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, nie je povinná uhradiť tento príspevok.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 249, 16.7.2018 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-255/18 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik