C-260/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CA0260
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019413SK.01001101.xml
9.12.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 413/11
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 3. októbra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Warszawie – Poľsko) – Kamil Dziubak, Justyna Dziubak/Raiffeisen Bank International AG, prowadzący działalność w Polsce w formie oddziału pod nazwą Raiffeisen Bank International AG Oddział w Polsce, predtým Raiffeisen Bank Polska SA
(Vec C-260/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 93/13/EHS - Spotrebiteľské zmluvy - Nekalé podmienky - Hypotekárny úver indexovaný v cudzej mene - Zmluvná podmienka týkajúca sa určenia výmenného kurzu medzi menami - Účinky vyhlásenia nekalého charakteru zmluvnej podmienky - Možnosť súdu nahradiť nekalé podmienky prostredníctvom použitia všeobecných ustanovení civilného práva - Hodnotenie záujmu spotrebiteľa - Ďalšia existencia zmluvy bez nekalých podmienok)
(2019/C 413/12)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Okręgowy w Warszawie
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia : Kamil Dziubak, Justyna Dziubak
Žalovaná: Raiffeisen Bank International AG, prowadzący działalność w Polsce w formie oddziału pod nazwą Raiffeisen Bank International AG Oddział w Polsce, predtým Raiffeisen Bank Polska SA
Výrok
rozsudku
1.
Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd po tom, ako konštatoval nekalú povahu niektorých podmienok úverovej zmluvy indexovanej v cudzej mene, v ktorej sa uvádza úroková sadzba priamo spojená s medzibankovou sadzbou dotknutej meny, zastával v súlade so svojím vnútroštátnym právom názor, že táto zmluva nemôže ďalej existovať bez týchto zmluvných podmienok z dôvodu, že ich vypustenie by malo za následok zmenu povahy hlavného predmetu uvedenej zmluvy.
2.
Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane treba dôsledky na situáciu spotrebiteľa vyvolané vyhlásením neplatnosti zmluvy ako celku, ako sú uvedené v rozsudku z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai (C-26/13, EU:C:2014:282), posudzovať vzhľadom na okolnosti existujúce alebo predvídateľné v čase sporu, a že na druhej strane je na účely tohto posudzovania rozhodujúca vôľa, ktorú v tejto súvislosti vyjadril spotrebiteľ.
3.
Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby boli medzery v zmluve, ktoré boli vyvolané vypustením nekalých podmienok v nej uvedených, vyplnené len na základe vnútroštátnych ustanovení všeobecnej povahy, ktoré stanovujú, že účinky vyjadrené v právnom akte sa dopĺňajú najmä účinkami vyplývajúcimi zo zásady spravodlivosti alebo z ustálených zvyklostí, a ktoré nie sú ustanoveniami dispozitívnej povahy ani ustanoveniami uplatniteľnými so súhlasom zmluvných strán.
4.
Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni zachovaniu nekalých podmienok uvedených v zmluve, ak by ich vypustenie viedlo k neplatnosti tejto zmluvy a súd sa domnieva, že v dôsledku takejto neplatnosti by sa vytvorili nepriaznivé účinky na spotrebiteľa, ak tento spotrebiteľ nesúhlasil s takýmto zachovaním.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018 .