C-325/18

(Spojené veci C-325/18 PPU a C-375/18 PPU) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Medzinárodné únosy detí - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Článok 11 - Žiadosť o návrat - Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 - Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti - Odvolanie - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47 - Právo na účinný opravný prostriedok - Lehota na podanie odvolania - Uznesenie o vyhlásení vykonateľnosti - Výkon rozhodnutia pred jeho doručením))

(2018/C 408/42)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Všeobecné ustanovenia kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že deti boli neoprávnene premiestnené, rozhodnutie súdu členského štátu, v ktorom mali tieto deti svoj obvyklý pobyt nariaďujúce návrat uvedených detí a ktoré je dôsledkom rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností, možno vyhlásiť za vykonateľné v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmito všeobecnými ustanoveniami.

2.

Článok 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, toto ustanovenie bráni výkonu rozhodnutia súdu členského štátu, ktoré nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte predtým, než sa pristúpi k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom. Článok 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že lehotu na podanie odvolania upravenú v tomto ustanovení nemôže konajúci súd predĺžiť.

3.

Nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, súd členského štátu prijal ochranné opatrenia v podobe vydania nariadenia voči verejnému orgánu iného členského štátu, ktorým sa zakáže tomuto orgánu začať na súdoch tohto iného členského štátu konanie o osvojenie detí, ktoré v tomto členskom štáte bývajú alebo v tomto konaní pokračovať.