← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·3.10.2019

C-329/18

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62018CA0329

C_2019413SK.01001602.xml

9.12.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 413/16

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 3. októbra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa – Lotyšsko) – Valsts ieņēmumu dienests/„Altic“ SIA

(Vec C-329/18) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Nadobudnutie potravín - Odpočet dane zaplatenej na vstupe - Zamietnutie odpočítania - Dodávateľ, ktorý je možno fiktívny - Podvod na DPH - Požiadavky týkajúce sa vedomosti zo strany nadobúdateľa - Nariadenie (ES) č. 178/2002 - Povinnosti vysledovateľnosti potravín a identifikácie dodávateľa - Nariadenie (ES) č. 852/2004 a nariadenie (ES) č. 882/2004 - Povinnosti registrácie prevádzkovateľov v potravinárskom odvetví - Dosah na právo na odpočítanie DPH)

(2019/C 413/18)

Jazyk konania: lotyščina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa : Valsts ieņēmumu dienests

Žalovaná: „Altic“ SIA

Výrok

rozsudku

1.

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe bolo zamietnuté zdaniteľnej osobe zúčastňujúcej sa na potravinovom reťazci, a to iba z dôvodu, aj keby bol riadne preukázaný, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu, že táto zdaniteľná osoba nedodržala povinnosti týkajúce sa identifikácie jej dodávateľov na účely vysledovateľnosti potravín, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Nedodržanie týchto povinností však môže predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Článok 168 písm. a) smernice 2006/112, zmenenej smernicou Rady 2010/45, sa má vykladať v tom zmysle, že to, že zdaniteľná osoba zúčastňujúca sa na potravinovom reťazci neoverila registráciu svojich dodávateľov na príslušných orgánoch podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín a článku 31 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, nie je relevantné na účely určenia, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 276, 6.8.2018 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-329/18 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik