← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.9.2019

C-377/18

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62018CA0377

C_2019383SK.01002701.xml

11.11.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/27

Rozsudok

Súdneho dvora (druhá komora) z 5. septembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Specializiran nakazatelen săd – Bulharsko) – trestné konanie proti AH, PB, CX, KM, PH

(Vec C-377/18) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v trestných veciach - Smernica (EÚ) 2016/343 - Článok 4 ods. 1 - Prezumpcia neviny - Verejné vyhlásenia o vine - Dohoda uzavretá medzi prokurátorom a páchateľom - Vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje identifikáciu obvinených osôb, ktoré takúto dohodu neuzavreli - Charta základných práv - Článok 48)

(2019/C 383/29)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Specializiran nakazatelen săd

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

AH, PB, CX, KM, PH

Výrok

rozsudku

Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa v dohode, v ktorej obvinená osoba uzná svoju vinu výmenou za nižší trest a ktorú musí schváliť vnútroštátny súd, sa ako spolupáchatelia predmetného trestného činu výslovne uviedli nielen osoba, ktorá túto dohodu uzavrela, ale aj iné obvinené osoby, ktoré svoju vinu neuznali a ktoré sú stíhané v samostatnom trestnom konaní, pod podmienkou, že ich uvedenie je jednak nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá uvedenú dohodu uzavrela, a jednak že v tej istej dohode sa jasne uvedie, že tieto ostatné osoby sú stíhané v rámci samostatného trestného konania a že ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 294, 20.8.2018 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-377/18 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik