C-390/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CA0390
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020061SK.01000801.xml
24.2.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 61/8
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 19. decembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juge d’instruction du tribunal de grande instance de Paris – Francúzsko) – trestné konanie proti X
(Vec C-390/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2000/31/ES - Služby informačnej spoločnosti - Smernica 2006/123/ES - Služby - Sprostredkovanie kontaktu medzi hostiteľmi, podnikateľmi alebo jednotlivcami, ktorí disponujú ubytovacími kapacitami na prenájom, a osobami hľadajúcimi takýto druh ubytovania - Kvalifikácia - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca určité obmedzenia výkonu povolania realitného makléra - Smernica 2000/31/ES - Článok 3 ods. 4 písm. b) druhá zarážka - Povinnosť oznámiť opatrenia obmedzujúce slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti - Opomenutie oznámenia - Použiteľnosť - Trestné konanie s účasťou poškodenej strany)
(2020/C 61/09)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juge d’instruction du tribunal de grande instance de Paris
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
X
za účasti: YA, Airbnb Ireland UC, Hôtelière Turenne SAS, Association pour un hébergement et un tourisme professionnels (AHTOP), Valhotel
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 písm. a) smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľskú službu, ktorej predmetom je prostredníctvom elektronickej platformy za odmenu sprostredkovať kontakt medzi prípadnými nájomcami a prenajímateľmi, ktorí sú alebo nie sú podnikateľmi ponúkajúcimi krátkodobé ubytovanie, a poskytovať aj určité množstvo doplnkových služieb k tejto sprostredkovateľskej službe, treba považovať za „službu informačnej spoločnosti“, na ktorú sa vzťahuje smernica 2000/31.
2.
Článok 3 ods. 4 písm. b) druhá zarážka smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že jednotlivec sa v rámci trestného konania s účasťou poškodenej strany môže brániť proti tomu, aby sa voči nemu uplatnili opatrenia členského štátu obmedzujúce slobodné poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú poskytuje z iného členského štátu, pokiaľ uvedené opatrenia neboli oznámené v súlade s týmto ustanovením.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018 .