C-674/18

(Spojené veci C-674/18 a C-675/18) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Prevody podnikov - Smernica 2001/23/ES - Články 3 a 5 - Zachovanie práv zamestnancov - Ochrana zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa - Postúpenie uskutočnené likvidátorom prevádzajúceho podniku, ktorý je predmetom konkurzného konania - Dávky podnikového dôchodkového zabezpečenia - Obmedzenie povinností nadobúdateľa - Výška dávky, ktorá sa má vyplatiť na základe doplnkového podnikového dôchodkového systému, vypočítaná v závislosti od odmeny zamestnanca v čase začatia konkurzného konania - Smernica 2008/94/ES - Článok 8 - Priamy účinok - Podmienky)

(2020/C 378/02)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

2.

Článok 3 ods. 4 písm. b) smernice 2001/23 v spojení s článkom 8 smernice 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá zakladá nárok na dávky v starobe podľa doplnkového podnikového dôchodkového systému, po začatí konkurzného konania, počas ktorého sa uskutočnil prevod podniku, a ide o časť týchto dávok, ktoré nezaťažujú nadobúdateľa, stanovuje, že po prvé inštitúcia pre poistenie proti platobnej neschopnosti stanovená podľa vnútroštátneho práva nie je povinná zasiahnuť, pokiaľ práva zakladajúce budúce nároky na dávky v starobe neboli s konečnou platnosťou nadobudnuté v okamihu začatia tohto konkurzného konania, a po druhé, že pokiaľ ide o sumu časti týchto dávok, za ktorú ručí táto inštitúcia, jej výška sa vypočíta na základe hrubej mesačnej odmeny dotknutého zamestnanca v okamihu začatia konkurzného konania, pokiaľ z toho vyplýva, že zamestnanci by boli zbavení minimálnej ochrany zaručenej týmto ustanovením, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

3.

Článok 8 smernice 2008/94 v rozsahu, v akom predpokladá minimálnu ochranu práv zakladajúcich okamžitý alebo budúci nárok zamestnancov na dávky v starobe, má priamy účinok, ktorý môže dotknutá osoba uplatniť voči subjektu súkromného práva, ktorá je príslušným dotknutým členským štátom určená za záručnú inštitúciu proti platobnej neschopnosti zamestnávateľov v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to jednak preto, že vzhľadom na záručnú úlohu, ktorou je táto inštitúcia poverená, a vzhľadom na podmienky, za ktorých ju plní, ju možno prirovnať k štátu, a jednak preto, že táto úloha sa skutočne vzťahuje na také druhy dávok v starobe, pre ktoré sa požaduje minimálna ochrana stanovená v tomto článku 8, čo však musí overiť vnútroštátny súd.