← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.7.2021

C-804/18

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62018CA0804

C_2021349SK.01000201.xml

30.8.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/2

Rozsudok

Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Hamburg, Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – IX/WABE eV (C-804/18) a MH Müller Handels GmbH/MJ (C-341/19)

(Spojené veci C-804/18 a C-341/19) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2000/78/ES - Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní - Zákaz diskriminácie založenej na náboženstve alebo vierovyznaní - Vnútorné pravidlo súkromného podniku zakazujúce na pracovisku viditeľne nosiť akýkoľvek politický, filozofický alebo náboženský symbol alebo nosiť nápadné a rozmerné politické, filozofické alebo náboženské symboly - Priama alebo nepriama diskriminácia - Proporcionalita - Vyváženie slobody náboženstva a ostatných základných práv - Legitímnosť politiky neutrality prijatej zamestnávateľom - Nevyhnutnosť preukázať existenciu hospodárskej ujmy zamestnávateľa)

(2021/C 349/02)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeitsgericht Hamburg, Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: IX (C-804/18), MH Müller Handels GmbH (C-341/19)

Žalované: WABE eV (C-804/18), MJ (C-341/19)

Výrok

rozsudku

1.

Článok 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútorné pravidlo podniku, ktoré zakazuje zamestnancom nosiť akýkoľvek viditeľný symbol politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia na pracovisku, nepredstavuje vo vzťahu k zamestnancom, ktorí dodržiavajú určité pravidlá týkajúce sa odevov na základe náboženských predpisov, priamu diskrimináciu založenú na náboženstve alebo viere v zmysle tejto smernice, ak je toto pravidlo uplatňované všeobecným a nediferencujúcim spôsobom.

2.

Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že rozdielne zaobchádzanie, ktoré je nepriamo založené na náboženstve alebo viere, vyplývajúce z vnútorného pravidla podniku, ktoré zakazuje zamestnancom nosiť akýkoľvek viditeľný symbol politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia na pracovisku, môže byť odôvodnené vôľou zamestnávateľa sledovať politiku politickej, filozofickej a náboženskej neutrality voči klientom a užívateľom pod podmienkou, že v prvom rade táto politika zodpovedá skutočnej potrebe tohto zamestnávateľa, ktorú musí tento zamestnávateľ preukázať tak, že zohľadní najmä legitímne očakávanie uvedených klientov alebo užívateľov, ako aj nepriaznivé dôsledky, ktoré by vznikli tomuto zamestnávateľovi v prípade neexistencie takejto politiky, vzhľadom na povahu jeho činnosti alebo kontext, do ktorého patria, v druhom rade, že toto rozdielne zaobchádzanie je schopné zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto politiky neutrality, čo predpokladá, aby táto politika bola vykonávaná koherentným a systematickým spôsobom, a v treťom rade, že tento zákaz bude obmedzený na nevyhnutné minimum vzhľadom na skutočný rozsah a závažnosť nepriaznivých dôsledkov, ktorým sa chce zamestnávateľ vyhnúť takýmto zákazom.

3.

Článok 2 ods. 2 písm. b) bod i) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nepriama diskriminácia založená na náboženstve alebo viere vyplývajúca z vnútorného pravidla podniku, ktoré zakazuje na pracovisku nosenie viditeľných politických, filozofických alebo náboženských symbolov s cieľom zabezpečiť politiku neutrality v rámci tohto podniku, môže byť odôvodnená, len ak sa takýto zákaz vzťahuje na akúkoľvek viditeľnú formu vyjadrenia politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia. Zákaz, ktorý sa obmedzuje na nosenie nápadných a rozmerných symbolov politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia, môže predstavovať priamu diskrimináciu založenú na náboženstve alebo viere, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade odôvodnená na základe tohto istého ustanovenia.

4.

Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne predpisy, ktoré chránia slobodu náboženského vyznania, možno zohľadniť ako výhodnejšie predpisy v zmysle článku 8 ods. 1 tejto smernice v rámci skúmania primeranosti rozdielneho zaobchádzania nepriamo založeného na náboženstve alebo viere.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 182, 27.5.2019 .

Ú. v. EÚ C 255, 29.7.2019 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-804/18 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik