C-530/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CB0530
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019319SK.01002101.xml
23.9.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 319/21
Uznesenie
Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Ilfov — Rumunsko) — EP/FO
(Vec C-530/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Článok 15 - Postúpenie veci súdu iného členského štátu, ktorý je vhodnejší na prejednanie veci - Výnimka z pravidla všeobecnej právomoci súdu miesta obvyklého pobytu dieťa - Osobitná väzba s iným členským štátom - Skutočnosti umožňujúce určiť súd, ktorý je vhodnejší - Existencia rôznych právnych pravidiel - Najlepší záujem dieťaťa)
(2019/C 319/23)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunalul Ilfov
Účastníci konania
Žalobca : EP
Žalovaná: FO
Výrok
1.
Článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že zavádza výnimku z pravidla všeobecnej právomoci stanoveného v článku 8 tohto nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého je právomoc súdov členských štátov určená podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania.
2.
Článok 15 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je splnené jedno alebo viacero z piatich taxatívne uvedených alternatívnych kritérií pre posúdenie existencie osobitnej väzby dieťaťa k inému členskému štátu, než je štát jeho obvyklého pobytu, má súd, ktorý má právomoc podľa článku 8 tohto nariadenia možnosť postúpiť vec súdu, o ktorom sa domnieva, že je vhodnejší na prejednanie veci, ktorá mu bola predložená, avšak nie je povinný tak urobiť. Pokiaľ príslušný súd dospeje k záveru, že väzby, ktoré spájajú dotknuté dieťa s členským štátom jeho obvyklého pobytu, sú silnejšie ako väzby, ktoré ho spájajú s iným členským štátom, stačí tento záver na vylúčenie uplatnenia článku 15 uvedeného nariadenia.
3.
Článok 15 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozdiely medzi právnymi pravidlami, najmä procesnými pravidlami, členského štátu, ktorého súd má právomoc rozhodovať vo veci samej a takýmito pravidlami iného členského štátu, ku ktorému má dotknuté dieťa osobitnú väzbu, akým je konanie na neverejnom pojednávaní pred špecializovanými súdmi, nemôžu byť všeobecne a abstraktne s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa relevantné pre posúdenie toho, či súdy tohto iného členského štátu sú vhodnejšie na prejednanie tejto veci. Príslušný súd môže zohľadniť tieto rozdiely len vtedy, ak môžu priniesť skutočnú a konkrétnu pridanú hodnotu vo vzťahu k prijatiu rozhodnutia o tomto dieťati, v porovnaní so situáciou, že uvedená vec zostane na tomto súde.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 399, 5.11.2018 .