C-759/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CB0759
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020443SK.01000201.xml
21.12.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 443/2
Uznesenie
Súdneho dvora (ôsma komora) z 3. októbra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Rădăuži – Rumunsko) – OF/PG
(Vec C-759/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Právomoc rozhodovať o návrhu na rozvod - Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu manželov - Podanie návrhu na súd členského štátu, ktorého sú účastníci konania štátnymi príslušníkmi - Článok 3 ods. 1 písm. b) - Bydlisko maloletého dieťaťa a jeho rodičov v inom členskom štáte - Článok 12 ods. 1 písm. b) - Dohoda o súdnej právomoci - Článok 17 - Overenie právomoci - Pojem „rodičovské práva a povinnosti“)
(2020/C 443/02)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Judecătoria Rădăuži
Účastníci konania
Žalobca: OF
Žalovaná: PG
Výrok
1.
Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je návrh na rozvod podaný žalobcom na súd členského štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi, hoci miesto ich obvyklého pobytu sa nachádza v inom členskom štáte, tento súd má právomoc rozhodovať o danom návrhu na základe písmena b) uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to, že súhlas žalovanej nie je nutný, nie je potrebné skúmať otázku, či nenamietanie voči nedostatku právomoci žalovanou znamená konkludentný súhlas s právomocou daného súdu.
2.
Článok 3 ods. 1 a článok 17 nariadenia č. 2201/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, okolnosť, že manželský pár, ktorého rozvod sa navrhuje, má maloleté dieťa, nie je relevantná na určenie súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod. Súd členského štátu, ktorého sú manželia štátnymi príslušníkmi a na ktorý žalobca podal návrh na rozvod, má podľa článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia právomoc rozhodnúť o návrhu, a nemôže teda vzniesť námietku voči nedostatku medzinárodnej právomoci, a to ani v prípade neexistencie dohody medzi účastníkmi konania v danej veci.
3.
Článok 12 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že ak má súd členského štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi a na ktorý žalobca podal návrh na rozvod, právomoc rozhodnúť vo veci rozvodu na základe článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003, nie je možné podmienku týkajúcu sa prijatia právomoci stanovenú v uvedenom článku 12 ods. 1 písm. b) považovať za splnenú, keďže predmetom konania nie sú rodičovské práva a povinnosti a žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. V takejto situácii súd, na ktorý bol podaný návrh a ktorý má právomoc rozhodnúť o rozvode manželstva, nemá podľa uvedeného článku 12 ods. 1 písm. b) a článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti právomoc rozhodnúť o otázkach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti voči dotknutému dieťaťu.
4.
Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v zmysle nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa rozhodnutia týkajúce sa najmä opatrovníckeho práva a bydliska dieťaťa, ale nezahrnuje príspevok rodičov na výživné a výchovu dieťaťa, ktorý spadá pod pojem „vyživovacia povinnosť“ a do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 4/2009.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 65, 18.2.2019 .