C-414/18

proti

Banca d’Italia

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre región Lazio, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prípustnosť – Nedostatok právomoci vnútroštátneho súdu na preskúmanie zákonnosti aktov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií – Povinnosť napadnúť akty Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na Všeobecnom súde – Harmonizácia právnych predpisov – Banková únia – Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií – Pravidelné a mimoriadne príspevky do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií – Určenie príspevku ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií za rok 2016 – Príspevky družstevných úverových inštitúcií – Úprava týchto príspevkov v závislosti od rizikového profilu – Článok 5 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 – Vylúčenie určitých záväzkov z výpočtu týchto príspevkov“

1.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť objasniť dve sporné otázky súvisiace s príspevkami, ktoré musia úverové inštitúcie uhrádzať do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „SRF“) alebo do vnútroštátnych fondov na riešenie krízových situácií (ďalej len „NRF“) na ich financovanie:

Právo Únie

1. Predpisy o príspevkoch úverových inštitúcií do NRF v celej Únii

a) Smernica 2014/59/EÚ ( 2 )

2.

Pokiaľ ide o citáciu článkov 100, 102, 103 a 104 uvedenej smernice, odkazujem na návrhy, ktoré som nedávno predniesol vo veci C‑255/18, State Street Bank International ( 3 ).

b) Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 ( 4 )

4.

Článok 4 („Určovanie ročných príspevkov“) stanovuje:

„1. Orgány pre riešenie krízových situácií určujú ročné príspevky, ktoré má uhrádzať každá inštitúcia, pomerne k jej rizikovému profilu na základe informácií, ktoré poskytla inštitúcia, v súlade s článkom 14 a pomocou metodiky stanovenej v tomto oddiele.

2. Orgán pre riešenie krízových situácií určuje ročný príspevok uvedený v odseku 1 na základe ročnej cieľovej úrovne mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a to zohľadnením cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2024 v súlade s odsekom 1 článku 102 smernice [2014/59], a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na jeho území.“

5.

V článku 5 („Úprava základného ročného príspevku zohľadňujúca riziko“) sa uvádza:

každá inštitúcia je v plnej miere zahrnutá do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 )] a podlieha primeranému centralizovanému hodnoteniu rizík, ich oceňovaniu a kontrolným postupom a

iii)

v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému splateniu záväzku, keď tento dosiahne splatnosť;

…

f)

v prípade inštitúcií poskytujúcich podporné úvery záväzky sprostredkovateľskej inštitúcie voči pôvodcovskej alebo inej podpornej banke alebo inej sprostredkovateľskej inštitúcii a záväzky pôvodnej podpornej banky voči jej financujúcim stranám, ak výška týchto záväzkov zodpovedá podporným úverom tejto inštitúcie.“

Článok 67 stanovuje:

„1. Týmto sa zriaďuje jednotný fond na riešenie krízových situácií (ďalej len ‚fond‘). Napĺňa sa v súlade s pravidlami týkajúcimi sa prevádzania finančných prostriedkov, ktoré sa získali na vnútroštátnej úrovni, do fondu, ako sa ustanovuje v dohode.

…

3. Vlastníkom fondu je Jednotná rada.

4. Príspevky uvedené v článkoch 69, 70 a 71 vyberajú od subjektov uvedených v článku 2 vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a prevádzajú sa do fondu v súlade s dohodou.“

8.

Článok 4 („Výpočet výšky ročných príspevkov“) stanovuje:

„Jednotná rada po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypočíta na každé príspevkové obdobie výšku ročného príspevku, ktorý musí zaplatiť každá inštitúcia, a to na základe ročnej cieľovej úrovne fondu. Ročná cieľová úroveň sa určuje s prihliadnutím na cieľovú úroveň fondu uvedenú v článku 69 ods. 1 a článku 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/63.“

10.

Podľa článku 5:

„1. Jednotná rada príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií oznamuje svoje rozhodnutia, v ktorých sa vypočítava výška ročných príspevkov inštitúcií povolených na ich príslušných územiach.

2. Po doručení oznámenia uvedeného v odseku 1 oznámi každý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií každej inštitúcii povolenej v jeho členskom štáte rozhodnutie Jednotnej rady, v ktorom sa vypočítava výška ročného príspevku, ktorý táto inštitúcia musí zaplatiť.“

II. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13.

Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo (ďalej len „Iccrea Banca“) je bankou, ktorú možno označiť za banku „druhého stupňa“, keďže stojí na čele siete úverových inštitúcií, ktoré sa v Taliansku nazývajú „družstevné úverové banky“ (ďalej len „DÚB“). ( 8 )

14.

Predmetom činnosti spoločnosti Iccrea Banca je „zdokonaliť, zintenzívniť a zefektívniť činnosť družstevných úverových bánk tak, že im poskytne pomoc a podporí ich činnosť prostredníctvom úverovej činnosti, odborného sprostredkovania a finančnej pomoci v akejkoľvek forme“.

15.

Banca d’Italia mala konštatovať, že jej záväzky voči DÚB predstavujú záväzky v rámci skupiny a v každom prípade sa mali posudzovať podobne ako podporné úvery,

–

Banca d’Italia pri výpočte príspevkov nevzala do úvahy špecifickú povahu systému, ktorý tvorí žalobkyňa spolu s DÚB,

–

Banca d’Italia nezohľadnila podpornú úlohu, ktorú Iccrea Banca plní v systéme DÚB, a existenciu „skupiny de facto “, na ktorej záväzky sa mali uplatniť výnimky podľa delegovaného nariadenia 2015/63. Tieto záväzky v každom prípade z dôvodu zásady proporcionality, zásady zákazu diskriminácie a zásady rovnosti zaobchádzania nemali byť dvakrát započítané (a nemali byť z nich dvakrát vyrubené príspevky),

–

nemožno pripisovať právny význam skutočnosti čisto faktickej povahy, akou je „podnikateľský zámer“, ktorý Iccrea Banca sleduje prostredníctvom svojich zmluvných vzťahov s DÚB. Tiež nepostačuje, že Iccrea Banca plní v rámci systému DÚB úlohu banky „poskytujúcej služby“,

–

záväzkom voči DÚB preto nemožno priznať privilegované zaobchádzanie.

19.

Za týchto okolností Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre región Lazio, Taliansko) kladie Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

III. Analýza prejudiciálnych otázok

A.

Úvodné úvahy o príspevkoch do NRF a SRF

21.

V návrhoch vo veci State Street Bank International (body 33 až 51) som opísal základné črty financovania mechanizmov na ozdravenie a riešenie krízových situácií bankových inštitúcií, ktoré boli harmonizované smernicou 2014/59. Bez toho, aby bolo potrebné znovu ich opakovať, pre lepšie pochopenie tohto nového normatívneho fenoménu na tomto mieste odkazujem na ich obsah.

B.

Uvedený súd sa však domnieva, že má právomoc preskúmať zákonnosť spomenutých rozhodnutí. Konštatuje, že „Banca d’Italia nekoná len ako sprostredkovateľka medzi Jednotnou radou a úverovými inštitúciami a jej rozhodnutia tiež nie sú len oznámením obsahu rozhodnutia prijatého Jednotnou radou, ale naopak má aktívnu a rozhodujúcu úlohu tak v štádiu určenia výšky príspevku, ako aj v štádiu vyberania príslušných súm prostredníctvom vydania jediného rozhodnutia, ktoré je pre úverové inštitúcie záväzné“. ( 13 )

25.

Komisia tiež spochybnila právomoc vnútroštátneho súdu rozhodnúť o zákonnosti týchto dvoch rozhodnutí Jednotnej rady, pričom uviedla, že prejudiciálne otázky sú v rozsahu, v akom sa týkajú týchto rozhodnutí, neprípustné.

26.

Na pojednávaní sa k námietkam, ktoré vzniesli Banca d’Italia a Komisia, pripojila španielska a talianska vláda (pričom talianska vláda sa k nim pripojila len čiastočne a s určitými odchýlkami) a z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, sa domnievam, že im treba vyhovieť. V každom prípade si vyžadujú podrobný rozbor, lebo – pokiaľ sa nemýlim – po prvý raz vyvolávajú citlivú otázku týkajúcu sa súdneho preskúmania rozhodnutí Jednotnej rady o príspevkoch do SRF.

27.

Je pravda, že vnútroštátny súd sa pýta na výklad článku 5 delegovaného nariadenia 2015/63, hoci nespochybňuje jeho platnosť a zrejme ani platnosť rozhodnutí Jednotnej rady o príspevkoch do SRF za rok 2016. Zameriava sa skôr na rozhodnutia Banca d’Italia, ktorými sa vykonávajú predchádzajúce rozhodnutia Jednotnej rady. Ak by však vnútroštátny súd napokon konštatoval, že pravidlá výpočtu príspevkov družstevných úverových inštitúcií do SRF za rok 2016 sú nesprávne, v skutočnosti by poprel platnosť rozhodnutí Jednotnej rady, ktoré by Banca d’Italia nemohla uplatniť na spoločnosť Iccrea Banca. Predmetom sporu vo veci samej (resp. časti tohto sporu) je teda zákonnosť týchto dvoch rozhodnutí Jednotnej rady.

31.

Vzhľadom na toto východiskové konštatovanie je podľa môjho názoru jasné, že vnútroštátny súd nemôže rozhodnúť o platnosti rozhodnutí Jednotnej rady, ktorých zákonnosť môže skúmať výhradne Súdny dvor. Toto tvrdenie podporujú dva argumenty: po prvé vhodnosť uplatniť na rozhodnutia Jednotnej rady závery vyplývajúce z rozsudku Berlusconi a Fininvest ( 16 ) a po druhé uplatnenie judikatúry TWD Textilwerke Deggendorf ( 17 ).

1. Centralizované súdne preskúmanie rozhodnutí Jednotnej rady

32.

Súdny dvor sa mal v rozsudku Berlusconi a Fininvest vyjadriť k súdnemu preskúmaniu rozhodnutí prijatých v zmiešanom správnom konaní o udelení povolenia na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách v rámci JMD. V podstate konštatoval, že článok 263 ZFEÚ bráni tomu, aby vnútroštátne súdy vykonávali preskúmanie zákonnosti aktov týkajúcich sa začatia konania, prípravných aktov alebo aktov týkajúcich sa nezáväzného návrhu, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány v rámci tohto konania.

34.

Ako som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol v uvedenej veci ( 20 ), v zmiešaných správnych konaniach, na ktorých sa podieľajú vnútroštátne orgány a orgány Únie, je výkon konečnej rozhodovacej právomoci rozhodujúcim prvkom na určenie, či má súdne preskúmanie vykonať súd Únie, alebo či ho majú vykonať vnútroštátne súdy. Ak má túto rozhodovaciu právomoc orgán Únie, súdne preskúmanie musí v súlade s článkom 263 ZFEÚ vykonať súd Únie.

35.

Pravidelné príspevky do SRF sa pritom tiež určujú prostredníctvom zmiešaného správneho konania, na ktorom sa podieľajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ( 21 ) ale konečné rozhodnutie o nich prijíma Jednotná rada.

36.

Hoci bol rozsudok Berlusconi a Fininvest vydaný v súvislosti so zmiešaným správnym konaním, ktoré sa odlišuje od konania týkajúceho sa určovania príspevkov do SRF, možno ho uplatniť aj na toto konanie. Preto musí súdne preskúmanie rozhodnutia Jednotnej rady vykonať výlučne súd Únie, ako sa to pokúsim vysvetliť nižšie.

40.

V tejto prípravnej fáze VORKS v súlade s usmerneniami Jednotnej rady len zhromažďujú údaje od úverových inštitúcií a poskytujú ich Jednotnej rade, pričom využívajú už spomenuté dátové formáty a podobu. „Úzka spolupráca“ VORKS, ktorá je spomenutá v článku 70 ods. 2 nariadenia o SRM, je obmedzená na túto činnosť.

41.

VORKS nevykonávajú prípravnú činnosť spočívajúcu v analýze alebo spracovaní údajov (čo Banca d’Italia objasnila na pojednávaní), ani nepredkladajú Jednotnej rade návrh rozhodnutia. ( 25 ) Činnosť VORKS spočíva len v technickej podpore.

42.

Na základe údajov týkajúcich sa inštitúcií, ktoré podliehajú JMD a SRM, Jednotná rada rozhodne, aké príspevky ex ante do SRF musí každá z nich zaplatiť. Toto rozhodnutie môže prijať jedine Jednotná rada, lebo v rámci SRF s európskou cieľovou úrovňou je výška ročných príspevkov jednotlivých inštitúcií povolených na územiach všetkých zúčastnených členských štátov závislá od výšky ročných príspevkov všetkých inštitúcií, ktoré podliehajú SRM. ( 26 )

46.

Jednotná rada priamo neoznamuje každej úverovej inštitúcii výšku jej ročného príspevku do SRF. Pripomínam, že toto oznámenie vykonáva VORKS, ale v článku 5 vykonávacieho nariadenia 2015/81 sa doslovne uvádza, že predmetom oznámenia je „rozhodnutie Jednotnej rady“.

47.

Nemožno tvrdiť, že tento oznamovací postup bráni tomu, aby sa rozhodnutie Jednotnej rady považovalo za rozhodnutie, akým je, teda za skutočné „rozhodnutie“ v zmysle článku 288 tretieho odseku ZFEÚ, keďže je v ňom konkrétne vyčíslená výška ročného príspevku do SRF, ktorý musí zaplatiť každá úverová inštitúcia.

48.

Úloha Banca d’Italia ako VORKS vo vzťahu k spoločnosti Iccrea Banca, pokiaľ ide o rozhodnutia Jednotnej rady SRB/ES/SRF/2016/06 a SRB/ES/SRF/2016/13, spočívala len v oznámení týchto rozhodnutí, ktorých obsah Banca d’Italia neurčila ani neovplyvnila. VORKS nemajú právomoc zmeniť výšku pravidelných príspevkov do SRF, čo je výhradná právomoc Jednotnej rady, a nemajú k dispozícii údaje potrebné na vykonanie uvedených zmien. ( 29 )

52.

Vzhľadom na dôvody, ktoré som opísal vyššie, sa domnievam, že v tomto zmiešanom správnom konaní patrí výhradná rozhodovacia právomoc Jednotnej rade. Práve preto, lebo ide o rozhodnutie orgánu Únie, článok 86 ods. 2 nariadenia o SRM stanovuje, že členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor odvolanie proti rozhodnutiam Jednotnej rady. ( 33 )

53.

V rozpore s tým, čo tvrdí Iccrea Banca, na tomto konštatovaní nič nemení zmienka o činnosti vnútroštátnych súdnych orgánov, ktorá sa nachádza v odôvodnení 120 nariadenia o SRM.

54.

V tomto odôvodnení je spomenuté preskúmavanie rozhodnutí VORKS v oblastiach, v ktorých im nariadenie o SRM priznáva rozhodovaciu právomoc, vykonávané vnútroštátnymi súdnymi orgánmi. Je to tak v prípade aktov, ktoré vydávajú VORKS v súvislosti s pravidelnými príspevkami do NRF, ktoré musia platiť každý rok menej významné úverové inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou JMD ani SRM.

V konaní týkajúcom sa pravidelných príspevkov do SRF za rok 2016 podala Iccrea Banca na Všeobecnom súde 28. júla 2017 žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Jednotnej rady SRB/ES/SRF/2016/06 z 15. apríla 2016, ale nenapadla rozhodnutie Jednotnej rady SRB/ES/SRF/2016/13 z 20. mája 2016, ktorým bola vykonaná oprava príspevkov ex ante do SRF za rok 2016.

58.

Všeobecný súd vyhlásil uvedenú žalobu za neprípustnú, keďže bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ. ( 35 )

59.

Podľa môjho názoru je nepopierateľné, že Iccrea Banca bola aktívne legitimovaná na (včasné) podanie tejto žaloby o neplatnosť, lebo uvedená inštitúcia je označená názvom v prílohe rozhodnutia, pričom v tejto prílohe je tiež uvedená výška pravidelných príspevkov do SRF v roku 2016, ktorú musela zaplatiť ( 36 ), čo svedčí o jej priamej a osobnej dotknutosti.

60.

V konečnom dôsledku sú prejudiciálne otázky neprípustná v rozsahu, v akom sa týkajú rozhodnutí Jednotnej rady o príspevkoch do SRF v roku 2016, ktoré spoločnosti Iccrea Banca oznámila Banca d’Italia, a treba na ne odpovedať len v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa príspevkov do talianskeho NRF.

C.

Vecný rozbor: pravidelné príspevky do fondov na riešenie krízových situácií družstevných úverových inštitúcií

64.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa na záväzky, ktoré má banka tzv. „druhého stupňa“ voči ostatným bankám systému DÚB, pri výpočte pravidelných príspevkov do NRF vzťahujú výnimky podľa článku 5 ods. 1, najmä písmen a) a f), delegovaného nariadenia 2015/63.

65.

Toto všeobecné (aritmetické) pravidlo sa však v súlade s článkom 103 ods. 2 in fine smernice 2014/59 upraví pomocou ďalšieho technického faktora, ktorým je rizikový profil inštitúcií.

69.

Na základe odseku 7 citovaného článku získala Komisia oprávnenie „prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií“. Okrem iných faktorov mohla vziať do úvahy ( 41 )„riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu“.

70.

Komisia využila toto oprávnenie, keď prijala delegované nariadenie 2015/63, ktoré upravuje metodiku výpočtu príspevkov úverových inštitúcií do NRF a ich úpravy podľa rizikového profilu inštitúcií. V jeho článku 4 sa pripomína, že pravidelné ročné príspevky vypočítavajú VORKS v závislosti od záväzkov úverových inštitúcií upravených podľa ich rizikového profilu a v závislosti od:

–

Vnútroštátny súd sa pýta, či záväzky medzi ústrednou inštitúciou a pridruženými DÚB v bankových skupinách de facto , ako je banková skupina spoločnosti Iccrea Banca, možno považovať za záväzky v rámci skupiny. Ak to nie je tak, ešte sa pýta, či na ne možno analogicky uplatniť vylúčenie stanovené pre záväzky súvisiace s podpornými úvermi.

73.

Iccrea Banca sa domnieva, že záväzky ústrednej inštitúcie družstevného úverového systému voči jej DÚB sú záväzkami v rámci skupiny alebo – ak to nie je tak – treba ich posudzovať rovnako ako záväzky spojené s podpornými úvermi. Banca d’Italia, Komisia, ako aj španielska a talianska vláda zastávajú opačný názor, s ktorým súhlasím, lebo sa domnievam, že tento názor viac zodpovedá zneniu a účelu článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

1. Interné záväzky družstevného úverového systému nie sú záväzkami v rámci skupiny

74.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 sa zo záväzkov použitých pri výpočte pravidelného príspevku vylúčia „záväzky v rámci skupiny vyplývajúce z transakcií, do ktorých inštitúcia vstúpila s inštitúciou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

75.

Vylúčenie záväzkov v rámci skupiny sa teda uplatní len na transakcie medzi inštitúciami tej istej bankovej skupiny.

76.

Článok 3 delegovaného nariadenia 2015/63 odkazuje, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie, na definície uvedené v smernici 2014/59. V článku 2 ods. 1 bode 26 tejto smernice je skupina vymedzená ako „materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti“ a v bodoch 5 a 6 citovaného ustanovenia sa nachádza odkaz na definície pojmov dcérska spoločnosť a materská spoločnosť uvedené v článku 4 nariadenia č. 575/2013. Tento posledný uvedený článok zasa odkazuje na smernicu 83/349/EHS ( 42 ), ktorá bola zrušená smernicou 2013/34 ( 43 ), v ktorej článku 2 bodoch 9 a 10 je vymedzený tak materský podnik („podnik, ktorý má rozhodujúci vplyv v jednom alebo viacerých dcérskych podnikoch“), ako aj dcérsky podnik („podnik, v ktorom má materský podnik rozhodujúci vplyv, vrátane ktoréhokoľvek dcérskeho podniku konečného materského podniku“).

77.

Z týchto krížových odkazov vyplýva, že o bankovú skupinu ide vtedy, keď má materská spoločnosť rozhodujúci vplyv v dcérskych inštitúciách. Rozhodujúci vplyv de iure sa okrem iných aspektov prejavuje vo väčšine hlasovacích práv, v práve vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku a vo výkone rozhodujúceho vplyvu v dcérskom podniku na základe zmluvy uzavretej s týmto podnikom alebo na základe ustanovení jeho spoločenskej zmluvy alebo stanov. Vyžaduje sa, aby skupina mala konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení tejto skupiny, pričom táto povinnosť platí aj vtedy, keď materská spoločnosť vykonáva de facto rozhodujúci vplyv na dcérske spoločnosti. ( 44 )

81.

Banca d’Italia však nesúhlasí s tvrdením spoločnosti Iccrea Banca, že bez jej sprostredkovania by DÚB nemohli jednotlivo využívať dlhodobé refinančné operácie ECB (Targeted Long Term Refinancing Operations – TLTRO).

82.

Okrem toho medzi kumulatívnymi podmienkami, ktoré musia byť podľa článku 5 ods. 1 splnené na vylúčenie záväzkov v rámci skupiny z výpočtu pravidelných príspevkov do NRF, sa nachádza podmienka, aby inštitúcia bola v plnej miere zahrnutá do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia č. 575/2013 a podliehala primeranému centralizovanému hodnoteniu rizík, ich oceňovaniu a kontrolným postupom.

83.

Z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru (ktoré boli potvrdené na pojednávaní) pritom vyplýva, že Iccrea Banca a DÚB, s ktorými spolupracuje, nepodliehajú konsolidovanému dohľadu ako jediná banková skupina v rámci JMD. Nevzťahuje sa na ne ani výnimka z individuálneho dohľadu na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 575/2013.

Iccrea Banca zo subjektívneho ani objektívneho hľadiska nespadá pod túto výnimku, lebo:

–

nie je podpornou bankou, ( 49 )

–

neposkytuje podporné úvery na účely článku 3 bodu 28 delegovaného nariadenia 2015/63 na nesúťažnom a neziskovom základe,

–

Za týchto podmienok by uplatnenie výnimky stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/63 zvýhodnilo spoločnosť Iccrea Banca pred inými súkromnými bankami a skreslilo hospodársku súťaž.

89.

Dodávam, že – ako uvádza talianska vláda – účasť spoločnosti Iccrea Banca na operáciách TLTRO, ktoré realizuje ECB, vôbec nesúvisí s podpornými úvermi: ECB ponúka toto financovanie za trhové úrokové sadzby prostredníctvom súťažných aukcií.

3. Doslovný výklad výnimiek podľa článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63

90.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na záväzky spoločnosti Iccrea Banca voči DÚB, ktoré sú s ňou prepojené, sa nevzťahujú výnimky stanovené v článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 pre výpočet pravidelných príspevkov do NRF.

94.

Výnimka týkajúca sa záväzkov v rámci skupiny odráža vzájomnú prepojenosť jednotlivých subjektov skupiny a má zabrániť dvojitému započítaniu expozícií v rámci skupiny. Táto výnimka sa uplatní len za predpokladu, že sú splnené prísne podmienky ( 50 ), ktoré majú zabrániť vylúčeniu záväzkov z výpočtového základu v prípade, že neexistujú záruky, že úverové expozície v rámci skupiny by boli kryté v prípadoch, ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie skupiny ( 51 ).

95.

V prípade skupín družstevných úverových inštitúcií, ako je Iccrea Banca a s ňou prepojené DÚB, sa normotvorca Únie domnieval, že neexistujú záruky, že úverové expozície v rámci skupiny by boli kryté, ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie skupiny. Preto sa rozhodol nevylúčiť tento druh záväzkov zo záväzkov používaných pri výpočte pravidelných príspevkov, v dôsledku čoho tieto záväzky neboli zaradené do zoznamu, ktorý sa nachádza v článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

96.

Je logické, že Súdny dvor nemôže zmeniť toto rozhodnutie normotvorcu Únie, pokiaľ nebola napadnutá jeho platnosť, ktorú vnútroštátny súd ani účastníci tohto konania nespochybnili.

Čo sa týka rozhodnutí Banca d’Italia o príspevkoch do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií, výnimky uvedené v článku 5 ods. 1, najmä písmenách a) a f), delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa nevzťahujú na interné záväzky systému družstevných úverových bánk, aký je predmetom prejednávaného sporu. Tieto záväzky sa musia zohľadniť pri výpočte pravidelných príspevkov do spomenutého vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

( 3 ) Návrhy z 26. júna 2019 (ďalej len „návrhy vo veci State Street Bank International“).

( 4 ) Delegované nariadenie Komisie z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ; ďalej len „nariadenie o SRM“).

– rozhodnutie č. 1547337/16 z 29. decembra 2016, ktorým Banca d’Italia informovala spoločnosť Iccrea Banca o povinnosti uhradiť dve dodatočné ročné platby do NRF v roku 2016 v dôsledku opatrení na riešenie krízových situácií týkajúcich sa spoločností Banca delle Marche s.p.a., Banca Popolare dell’Etruria e del Lazio s.c.p.a., Cassa di Risparmio della Provincia di Chieti s.p.a. a Cassa di Risparmio di Ferrara s.p.a.,

– rozhodnutie č. 333162/17 zo 14. marca 2017 o úhrade dodatočných príspevkov do NRF za rok 2016 vo výške 36687705 eur,

– rozhodnutie č. 334520/17 zo 14. marca 2017 o úhrade doplatku príspevkov za rok 2015 do NRF, ktorý bol spôsobený vrátením platby sprostredkovateľovi, ktorý mal preplatok na príspevkoch do NRF za rok 2015,

– rozhodnutie č. 585821/16 z 3. mája 2016 o úhrade príspevkov do SRF za rok 2016,

– rozhodnutie č. 709417/16 z 27. mája 2016 o oprave príspevkov do SRF za rok 2016 vyžiadaných v predchádzajúcom rozhodnutí.

( 10 ) Tiež sa domáhala pozastavenia účinnosti týchto rozhodnutí, vrátenia súm, ktoré zaplatila bez právneho dôvodu, a náhrady vzniknutej škody.

( 17 ) Rozsudok z 9. marca 1994 (C‑188/92, ďalej len „rozsudok TWD Textilwerke Deggendorf“, EU:C:1994:90 , bod 17 ).

( 18 ) Rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia ( C‑64/05 P , EU:C:2007:802 , body 93 a 94 ); a rozsudok Berlusconi a Fininvest, bod 43.

( 19 ) Rozsudok Berlusconi a Fininvest, bod 44. Pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 1987, Foto‑Frost ( 314/85 , EU:C:1987:452 , bod 17 ).

( 20 ) Návrhy z 27. júna 2018 ( C‑219/17 , EU:C:2018:502 , body 60 až 63 ).

( 21 ) Účasť vnútroštátnych orgánov na týchto konaniach je navyše z kvalitatívneho hľadiska menej významná než účasť na konaniach o udelení povolenia na nadobudnutie kvalifikovaných účastí.

( 22 ) Prvým rozhodnutím bol ročný príspevok spoločnosti Iccrea Banca do SRF za rok 2016 stanovený na 18309577 eur a druhým rozhodnutím bol tento príspevok znížený na 18292713 eur.

( 29 ) Ako sa uvádza na strane 39 jej výročnej správy za rok 2017, Jednotná rada sa usiluje zosúladiť postup VORKS pri výbere príspevkov. V tejto správe sa konštatuje, že Jednotná rada „spolu s [VORKS] pracovali na harmonizácii spôsobu, akým boli inštitúcie informované o výške príspevkov. Výsledkom tohto úsilia sú dva úspechy.

– „Hlavné rozhodnutie o výpočte“ v roku 2017. Toto rozhodnutie bolo zamerané na vysvetlenie metodiky použitej pri výpočte ex ante príspevkov za rok 2017. Transponovalo prípravné akty týkajúce sa výpočtu [Jednotnej rady] v skorších štádiách. [VORKS] zaslali toto rozhodnutie spolu so svojimi oznámeniami všetkým inštitúciám.

– Individuálna „harmonizovaná príloha“ pre každú inštitúciu. Tento dokument poskytol inštitúciám kľúčové vstupné údaje použité pri výpočte, medzné hodnoty výpočtu a konečný príspevok. Bolo vyvinuté v úzkej spolupráci s [VORKS].“

( 30 ) Uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a Jednotná rada ( T‑494/17 , EU:T:2018:804 , bod 26 ), a tri uznesenia z toho istého dňa vo veciach T‑661/16 , Credito Fondiario/Jednotná rada, neuverejnené, EU:T:2018:806 ; T‑14/17 , Landesbank Baden‑Würtemberg/Jednotná rada, neuverejnené, EU:T:2018:812 , a T‑42/17 , VR‑Bank Rheing‑Sieg/Jednotná rada, neuverejnené, EU:T:2018:813 . Všeobecný súd nemusel v žiadnom z nich rozhodnúť o stanovisku Jednotnej rady, lebo žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiam týkajúcim sa príspevkov do SRF za rok 2016 boli podané oneskorene.

( 31 ) Domnievam sa, že na základe článku 67 ods. 4 nariadenia o SRM, ktorý oprávňuje VORKS, aby vybrali ročné príspevky a previedli ich do SRF, nemožno tvrdiť, že VORKS môžu určovať ročné príspevky do SRF. VORKS sú oprávnené vybrať sumy stanovené Jednotnou radou, za zákonnosť ktorých zodpovedá Jednotná rada, a nie samotné VORKS. Jednotlivé úkony pri postupe výberu, ktoré sú obmedzené na konanie pred týmito orgánmi, však možno napadnúť žalobou na vnútroštátnych súdoch.

( 38 ) „Potreba, aby fyzická alebo právnická osoba na účely napadnutia legality aktu Únie za predpokladu, že má nepochybne aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 ZFEÚ štvrtého odseku, podala žalobu o neplatnosť podľa tohto článku, nemá vplyv na možnosť priznanú danej osobe napadnúť legalitu vnútroštátnych aktov vydaných na vykonanie tohto aktu na príslušných vnútroštátnych súdoch“ (rozsudok z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i., C‑135/16 , EU:C:2018:582 , bod 22 ).

( 39 ) Rozsudok z 22. októbra 1987 ( 314/85 , EU:C:1987:452 , body 15 až 18 ). Pozri tiež rozsudky zo 6. októbra 2015, Schrems ( C‑362/14 , EU:C:2015:650 , bod 62 ), a z 28. marca 2017, Rosneft ( C‑72/15 , EU:C:2017:236 , body 78 a 79 ).

( 40 ) V tom istom zmysle, „keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 ZFEÚ, ktoré už sú predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou“. „Táto zásada platí takisto v prípade, ak vnútroštátne súdy rozhodujú o žalobe o náhradu škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorého rozpor s článkom 101 ZFEÚ bol konštatovaný rozhodnutím tejto inštitúcie“ (rozsudky zo 14. septembra 2000, Masterfoods a HB, C‑344/98 , EU:C:2000:689 , bod 52 ; a zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11 , EU:C:2012:684 , body 50 a 51 ).

( 41 ) V rámci ostatných faktorov možno zohľadniť: „b) stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív; c) finančnú situáciu inštitúcie; d) pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie; e) rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu; f) komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie; g) význam inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva jedného či viacerých členských štátov alebo Únie; h) skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou IPS [systém inštitucionálneho zabezpečenia]“.

( 48 ) Sú to tieto podmienky:

„a) v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou;

b) materská spoločnosť buď vyhovie príslušnému orgánu, pokiaľ ide o obozretné riadenie dcérskej spoločnosti, a vyhlási so súhlasom príslušného orgánu, že ručí za prísľuby, ktoré urobila dcérska spoločnosť, alebo riziká v dcérskej spoločnosti majú len zanedbateľný význam;

c) postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika materskej spoločnosti sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

d) materská spoločnosť má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti a/alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.“

( 49 ) Podľa článku 3 bodu 27 delegovaného nariadenia 2015/63 podporná banka je „akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený ústrednou alebo regionálnou štátnou správou členského štátu, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených danou štátnou správou“.