C-461/18

62018CC0461

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

EVGENI TANČEV

prednesené 23. apríla 2020 ( 1 )

Vec C‑461/18 P

Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd

„Odvolanie – Dumping – Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne – Odvolanie podané vedľajším účastníkom v prvostupňovom konaní – Článok 11 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1225/2009 – Žaloba o neplatnosť podaná výrobcom Únie – Prípustnosť – Priama dotknutosť“

Obsah

I. Právny rámec

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

c) Prípustnosť návrhu Komisie, aby Súdny dvor zamietol piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde ako nedôvodný v rozsahu, v akom odkazuje na tvrdenia uvedené Radou v jej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu

2. Dôvodnosť

a) O hlavnom návrhu Komisie na zrušenie napadnutého rozsudku

b) O subsidiárnom návrhu Komisie, aby Súdny dvor zrušil bod 2 výroku napadnutého rozsudku

VI. Hlavné odvolanie

A. Tvrdenia účastníkov konania

1.

Týmto odvolaním sa Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd domáha, aby Súdny dvor zrušil rozsudok z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 2 ), ktorým Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 626/2012 (ďalej len „sporné nariadenie“) ( 3 ).

2.

Vzhľadom na to, že Changmao Biochemical Engineering nebola účastníkom konania, ale vedľajším účastníkom konania v konaní pred Všeobecným súdom, toto odvolanie ponúka Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k pôsobnosti článku 56 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora (ďalej len „Štatút“), podľa ktorého vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní môžu podať odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu len vtedy, ak sa ich toto rozhodnutie priamo týka. Prejednávaná vec nastoľuje tiež otázku pôsobnosti článku 11 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) ( 4 ), ktorý vyžaduje, aby sa v prípade preskúmania antidumpingových opatrení uplatnila rovnaká metodológia ako v pôvodnom prešetrovaní, pokiaľ sa okolnosti nezmenili. Okrem toho vzhľadom na to, že Komisia podala vzájomné odvolanie, ktorým spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého sú žalobkyne, ktoré sú výrobcami Únie, sporným nariadením priamo dotknuté, Súdny dvor bude musieť určiť, či sa výklad podmienky priamej dotknutosti v nedávnom rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ), uplatní v antidumpingovej oblasti.

Kyselina vínna sa používa pri výrobe vína a ďalších nápojov ako potravinárska prísada a ako inhibítor v sadre a v ďalších výrobkoch. Tak v Európskej únii, ako aj v Argentíne sa kyselina L+ vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, známych ako vínny kal. V Číne sa kyselina L+ vínna a kyselina DL vínna vyrábajú z benzénu. Kyselina vínna vyrobená prostredníctvom chemickej syntézy má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na rovnaké základné spôsoby použitia ako kyselina vínna vyrobená z vedľajších produktov pri výrobe vína.

5.

Changmao Biochemical Engineering je čínskym vyvážajúcim výrobcom kyseliny vínnej. Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Distillerie Mazzari SpA, Caviro Distillerie Srl a Comercial Química Sarasa SL (ďalej len „žalobkyne v prvostupňovom konaní“) sú výrobcami kyseliny vínnej v Únii.

6.

Dňa 24. septembra 2004 bola Európskej komisii doručená sťažnosť týkajúca sa dumpingových praktík v odvetví kyseliny vínnej pochádzajúcej od viacerých výrobcov Únie vrátane spoločností Industria Chimica Valenzana (ICV), Distillerie Mazzari a Comercial Química Sarasa.

7.

Podľa nariadenia č. 130/2006 bol spoločnostiam Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory (ďalej len „dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia“) priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „ŠTH“) podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Na výrobky vyrobené dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami bolo uložené antidumpingové clo vo výške 10,1 % a 4,7 %. ( 8 ) Všetkým ostatným spoločnostiam bolo uložené antidumpingové clo vo výške 34,9 %.

11.

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia zo 4. augusta 2010 o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení ( 9 ) bola Komisii 27. októbra 2010 doručená žiadosť o preskúmanie týchto opatrení, ktorú podali piati výrobcovia Únie uvedení v bode 5 vyššie. Dňa 26. januára 2011 Komisia uverejnila oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení. ( 10 )

12.

Dňa 9. júna 2011 bola Komisii doručená žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie týkajúca sa dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Túto žiadosť podalo päť výrobcov Únie uvedených v bode 5 vyššie. Dňa 29. júla 2011 Komisia uverejnila oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. ( 11 )

13.

Sporným nariadením sa dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom nepriznáva ŠTH a po vypočítaní vytvorenej normálnej hodnoty na základe informácií, ktoré poskytol spolupracujúci výrobca v analogickej krajine, konkrétne Argentíne, sa ním zvyšuje antidumpingové clo uplatniteľné na výrobky vyrobené týmito dvoma spoločnosťami z 10,1 % na 13,1 % a zo 4,7 % na 8,3 %. ( 13 )

17.

Dňa 5. októbra 2012 Changmao Biochemical Engineering podala žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

18.

Rozsudkom z 1. júna 2017 ( 14 ) Všeobecný súd zrušil toto nariadenie v rozsahu, v akom sa uplatňovalo na Changmao Biochemical Engineering z dôvodu, že Rada a Komisia tým, že odmietli poskytnúť tejto spoločnosti informáciu týkajúcu sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou, ktorý predstavoval jeden zo základných prvkov výpočtu normálnej hodnoty kyseliny DL, porušili právo spoločnosti Changmao Biochemical Engineering na obhajobu a článok 20 ods. 2 základného nariadenia. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním.

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

22.

Po prvé Všeobecný súd zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Radou a založenú na tom, že žalobkyne neboli priamo a osobne dotknuté sporným nariadením a ďalej, že nemali záujem na konaní.

23.

Všeobecný súd konkrétne ( 16 ) rozhodol, že žalobkyne boli priamo dotknuté sporným nariadením. Všeobecný súd pripomenul, že podľa judikatúry si táto podmienka jednak vyžaduje, aby napadnuté opatrenie Únie malo na právne postavenie žalobkyne priamy vplyv a jednak, aby neexistovala nijaká voľná úvaha ponechaná adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním. Táto posledná podmienka bola splnená, pretože členské štáty poverené výkonom sporného nariadenia nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o sadzbu antidumpingového cla a uloženie tohto cla na dotknutý výrobok. Pokiaľ ide o prvú požiadavku, Rada a Komisia tvrdili, že zmena sadzby antidumpingového cla vykonaná sporným nariadením nemohla vyvolať právne účinky vo vzťahu k žalobkyniam jednak z dôvodu, že žalobkyne neplatili žiadne antidumpingové clo, a jednak preto, že nemali subjektívne právo na uloženie určitej úrovne antidumpingového cla voči svojim konkurentom. Všeobecný súd toto tvrdenie odmietol. Ak by totiž súdy Únie prijali taký reštriktívny výklad tejto požiadavky, akákoľvek žaloba podaná výrobcom Únie proti nariadeniu, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, by automaticky musela byť vyhlásená za neprípustnú; to isté by platilo pre akúkoľvek žalobu podanú konkurentom príjemcu pomoci vyhlásenej Komisiou za zlučiteľnú s vnútorným trhom po skončení konania vo veci formálneho zisťovania, ako aj pre akúkoľvek žalobu podanú konkurentom proti rozhodnutiu, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Tieto druhy žalôb však boli judikatúrou vyhlásené za prípustné. Keďže v danej veci žalobkyne podali návrh na čiastočné predbežné preskúmanie a antidumpingové clá uložené na záver konania o čiastočnom predbežnom preskúmaní mali za cieľ nahradiť ujmu, ktorá im vznikla ako konkurenčným výrobcom pôsobiacim na tom istom trhu, Všeobecný súd konštatoval, že sporné nariadenie sa ich priamo týkalo.

27.

Všeobecný súd sa domnieval, že skutočnosť, že v spornom nariadení bola normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, vypočítaná na základe výrobných nákladov v Argentíne, a nie na základe domácich predajných cien v Argentíne, predstavuje zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Keďže sporné nariadenie neodkazovalo na zmenu okolností, táto zmena metodológie nebola v súlade s týmto ustanovením.

28.

Všeobecný súd v dôsledku toho sporné rozhodnutie zrušil. ( 17 )

29.

Na návrh žalobkýň zachoval antidumpingové clo zavedené sporným nariadením, pokiaľ ide o Ninghai Organic Chemical Factory, až kým Komisia a Rada neprijmú opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku. Vzhľadom na rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ), nebolo možné zachovať toto clo, pokiaľ ide o Changmao Biochemical Engineering.

Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné a zaviazal odvolateľku na náhradu trov odvolacieho konania.

33.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné, ako aj uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

34.

Komisia podala vzájomné odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, vyhlásil za neprípustné prvé štyri žalobné dôvody uvedené na Všeobecnom súde, ( 18 ) vyhlásil piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde za nedôvodný alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o piatom žalobnom dôvode uvedenom v prvostupňovom konaní. ( 19 ) Subsidiárne Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bola Rade uložená povinnosť prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku. Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor uložil spoločnosti Changmao Biochemical Engineering povinnosť nahradiť trovy konania.

35.

Na pojednávaní 24. októbra 2019 Changmao Biochemical Engineering, Distillerie Bonollo, Rada a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky.

V. Vzájomné odvolanie

39.

Keďže vzájomným odvolaním Komisie sa spochybňuje predovšetkým prípustnosť žaloby na prvom stupni, treba ho preskúmať ako prvé.

A.

Tvrdenia účastníkov konania

43.

Komisia z toho vyvodzuje, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

44.

V dôsledku toho Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol prvé štyri žalobné dôvody uvedené na Všeobecnom súde ako neprípustné a zamietol piaty žalobný dôvod uvedený v prvostupňovom konaní ako nedôvodný. Pokiaľ ide o tento posledný žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia, Komisia uznáva, že je prípustný, pretože ide o procesný, a nie hmotnoprávny dôvod. Komisia však tvrdí, že tento žalobný dôvod je nedôvodný, keďže v priebehu správneho konania mala Distillerie Bonollo bohatú písomnú a ústnu komunikáciu s Komisiou. V prípade, že by sa však Súdny dvor domnieval, že nemôže s konečnou platnosťou rozhodnúť o piatom žalobnom dôvode uvedenom na Všeobecnom súde, Komisia navrhuje, aby bola vec vrátená Všeobecnému súdu, aby o tomto žalobnom dôvode rozhodol.

45.

Komisia subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor zrušil bod 2 výroku napadnutého rozsudku. Na podporu tohto návrhu Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zachoval antidumpingové clo zavedené sporným nariadením „až kým [Komisia] a [Rada] neprijmú opatrenia na vykonanie tohto rozsudku“. Tvrdí, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 ( 23 ) môže iba Komisia ukladať antidumpingové opatrenia.

49.

Pokiaľ ide po druhé o jediný odvolací dôvod uvedený na podporu návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku, Distillerie Bonollo tvrdí, že je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje proti bodom 59 a 63 napadnutého rozsudku. Pokiaľ totiž ide o bod 59, Komisia spochybňuje skutkové zistenie a pokiaľ ide o bod 63, Komisia len navrhuje, aby jej vlastný výklad nahradil výklad prijatý Všeobecným súdom.

50.

Distillerie Bonollo okrem toho tvrdí, že tento jediný odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný alebo neúčinný. Distillerie Bonollo najmä tvrdí, že Všeobecný súd na účely rozšírenia pojmu priama dotknutosť nevychádzal zo zásady účinnej súdnej ochrany, keďže odkaz v bode 93 napadnutého rozsudku na túto zásadu je nadbytočný. Navyše žalobca je priamo dotknutý aktom Únie, ako to Všeobecný súd uviedol v bode 52 napadnutého rozsudku, ak je dotknutý vo svojom postavení účastníka trhu v rámci hospodárskej súťaže s inými účastníkmi trhu. Toto kritérium bolo okrem toho potvrdené Súdnym dvorom v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 43 ). Distillerie Bonollo preto tvrdí, že je priamo dotknutá ako priamy konkurent dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, na ktorých výrobky sporné nariadenie neukladá primerané antidumpingové clá.

51.

Po tretie Distillerie Bonollo tvrdí, že jediný dôvod uvedený na podporu subsidiárneho návrhu Komisie nie je dôvodný. Bod 2 výroku napadnutého rozsudku ukladá nielen Rade, ale aj príslušnej inštitúcii, teda Komisii, povinnosť prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku.

55.

Po tretie Rada tvrdí, že ak Súdny dvor rozhodne nezrušiť napadnutý rozsudok, mal by aj tak zrušiť bod 2 výroku daného rozsudku, keďže nariadenie č. 37/2014 priznáva právomoc prijímať antidumpingové opatrenia iba Komisii.

B.

Posúdenie

56.

Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku (ďalej len „hlavný návrh Komisie“) z dôvodu, že Všeobecný súd v bodoch 51 až 73 daného rozsudku nesprávne rozhodol, že Distillerie Bonollo bola priamo dotknutá sporným nariadením. Subsidiárne Komisia navrhuje zrušenie bodu 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa týmto bodom ukladá Rade povinnosť prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku (ďalej len „subsidiárny návrh Komisie“) z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 37/2014 môže iba Komisia uložiť antidumpingové opatrenia.

Tieto námietky neprípustnosti treba podľa môjho názoru zamietnuť.

a) O prípustnosti jediného odvolacieho dôvodu predloženého na podporu hlavného návrhu Komisie v rozsahu, v akom smeruje proti bodom 59 a 63 napadnutého rozsudku

60.

Po prvé Distillerie Bonollo tvrdí, že jediný odvolací dôvod predložený Komisiou je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje proti bodu 59 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že Distillerie Bonollo bola priamo dotknutá sporným nariadením z dôvodu, že toto nariadenie ukladá dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom antidumpingové clá určené na kompenzáciu ujmy, ktorú utrpela Distillerie Bonollo ako konkurent týchto dvoch čínskych výrobcov. Podľa spoločnosti Distillerie Bonollo ide o skutkovú otázku.

61.

Podľa môjho názoru musí byť táto námietka neprípustnosti zamietnutá. Komisia nespochybňuje posúdenie Všeobecného súdu v bode 59 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Distillerie Bonollo priamo konkurovala dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom, čo je skutočne faktickým konštatovaním, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( 25 ) Tvrdenie Komisie týkajúce sa bodu 59 napadnutého rozsudku skôr spočíva v tom, že ujma utrpená výrobným odvetvím Únie nebola posúdená v spornom nariadení, ale v „skorších právnych aktoch“ (konkrétne nariadenia č. 349/2012 a 130/2006), pričom výsledkom je, že akékoľvek účinky na právne postavenie spoločnosti Distillerie Bonollo nevyplývajú zo sporného nariadenia, ale z týchto „skorších právnych aktov“. To je právna otázka.

Vo vzájomnom odvolaní Komisia po tom, ako uviedla dôvody, pre ktoré podľa nej Distillerie Bonollo nie je priamo dotknutá sporným nariadením, a ako konštatovala, že napadnutý rozsudok musí byť zrušený v celom rozsahu, navrhuje, aby Súdny dvor zamietol piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde, založený na porušení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia, ako nedôvodný.

65.

Distillerie Bonollo spochybňuje prípustnosť návrhu Komisie na zamietnutie piateho žalobného dôvodu uvedeného na Všeobecnom súde ako nedôvodného. Na jednej strane totiž Všeobecný súd nerozhodol o tomto piatom žalobnom dôvode a na druhej strane otázka, či bolo porušené najmä právo spoločnosti Distillerie Bonollo na obhajobu, je skutkovou otázkou.

66.

Podľa môjho názoru musí byť táto námietka neprípustnosti zamietnutá.

67.

c) Prípustnosť návrhu Komisie, aby Súdny dvor zamietol piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde ako nedôvodný v rozsahu, v akom odkazuje na tvrdenia uvedené Radou v jej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu

69.

Vo vzájomnom odvolaní Komisia na podporu svojho návrhu, aby Súdny dvor zamietol piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde ako nedôvodný, odkazuje na odpoveď Rady na písomné otázky položené Všeobecným súdom ( 29 ) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania. ( 30 )

70.

Distillerie Bonollo tvrdí, že odkazy vo vzájomnom odvolaní na odpoveď Rady na písomné otázky Všeobecného súdu sú neprípustné. Podľa spoločnosti Distillerie Bonollo to vyplýva zo skutočnosti, že Komisii bolo povolené vstúpiť do konania na prvom stupni na základe článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, teda na základe správy pre pojednávanie. Komisia teda nemala právo získať kópiu odpovede Rady na písomné otázky Všeobecného súdu. V dôsledku toho Distillerie Bonollo navrhuje, aby Súdny dvor odmietol rozhodnúť o návrhu Komisie, aby Súdny dvor zamietol piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde ako nedôvodný.

71.

V prejednávanej veci však Komisia bola oprávnená získať kópiu žaloby a vyjadrenia k žalobe. Článok 24 ods. 7 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 ( 33 ) totiž stanovuje, že „ak nie je Rada alebo [Komisia] účastníkom konania, Všeobecný súd im zašle kópie návrhu a vyjadrenia odporcu bez ich príloh tak, aby mali možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z ich právnych aktov podľa článku 277 ZFEÚ“.

75.

Poznamenávam, že tvrdenia uvedené Radou v jej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, na ktoré odkazuje Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní, ( 34 ) sa nachádzali aj vo vyjadrení Rady k žalobe na Všeobecnom súde, ( 35 ) ktorého kópiu bola Komisia oprávnená získať.

76.

Preto bez ohľadu na to, či Komisia bola oprávnená získať kópiu odpovede Rady na písomné otázky Všeobecného súdu, skutočnosť, že Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní odkazuje na tvrdenia uvedené Radou v jej odpovedi na uvedené písomné otázky, nemôže mať za následok neprípustnosť vzájomného odvolania v rozsahu, v akom sa týka tvrdení Rady.

2. Dôvodnosť

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktu, ktorý jej nie je určený, ak sa jej tento akt priamo a osobne týka.

80.

Podľa ustálenej judikatúry podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to, aby napadnuté opatrenie jednak malo priame účinky na právne postavenie jednotlivca a jednak neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. ( 36 )

81.

Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné nariadenie sa priamo dotýka právneho postavenia žalobkýň v prvostupňovom konaní, keďže viedlo k začatiu konania o čiastočnom predbežnom preskúmaní a antidumpingové clá uložené na konci tohto konania boli určené na kompenzáciu ujmy, ktorú utrpela ako konkurent dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o druhé kritérium priamej dotknutosti, bolo tiež splnené, keďže členské štáty nedisponovali žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o sadzbu antidumpingového cla a uloženie tohto cla na dotknuté výrobky.

82.

Zastávam názor, že Súdny dvor by mal zamietnuť jediný odvolací dôvod uvedený na podporu hlavného návrhu Komisie. Ako bude vysvetlené nižšie, navrhujem uplatniť na prejednávanú vec riešenie, ktoré Súdny dvor prijal v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ), a dospieť k záveru, že sporné nariadenie má priame účinky na právne postavenie spoločnosti Distillerie Bonollo z dôvodu, že táto spoločnosť má právo nebyť vystavená narušeniu hospodárskej súťaže dumpingom na trhu, na ktorom pôsobí.

86.

Na úvod poznamenávam, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, zo skutočnosti, že sporné nariadenie neukladá spoločnosti Distillerie Bonollo povinnosť zaplatiť antidumpingové clo, nevyplýva, že toto nariadenie nemá vplyv na jej právne postavenie.

87.

Antidumpingové clá sa totiž podľa definície ukladajú na výrobky vyrobené výrobcami z tretích krajín, a nie na výrobky vyrobené výrobcami Únie, ako je Distillerie Bonollo. V dôsledku toho, ak by sa Súdny dvor stotožnil s prístupom Rady, výrobcovia Únie by neboli oprávnení domáhať sa zrušenia nariadenia zavádzajúceho antidumpingové opatrenia. To by vôbec nebolo v súlade s rozsudkami z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia ( 264/82 , EU:C:1985:119 , body 12 až 16 ), a z 18. októbra 2018, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Komisia ( T‑364/16 , EU:T:2018:696 , body 36 až 53 ), v ktorých bola žaloba o neplatnosť, podaná výrobcom Únie, vyhlásená za prípustnú.

88.

Po prvé to vyplýva z rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že rozhodnutie, ktorým Komisia na jednej strane konštatovala, že niektoré opatrenia predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc, ale nenariadila ich vymáhanie, a na druhej strane konštatovala, že iné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, priamo ovplyvnilo právne postavenie žalobcov v prvostupňovom konaní z dôvodu, že ich dostalo do nepriaznivého konkurenčného postavenia, a preto ovplyvnilo ich právo nebyť vystavený hospodárskej súťaži narušenej predmetnými opatreniami na trhu, na ktorom pôsobili. ( 38 ) Ako rozhodol Súdny dvor, toto právo bolo žalobcom v prvostupňovom konaní priznané ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa štátnej pomoci, konkrétne článkami 107 a 108 ZFEÚ, ktorých cieľom je ochrana hospodárskej súťaže. ( 39 )

91.

Navrhujem prebrať na prejednávanú vec, ktorá sa netýka pravidiel štátnej pomoci, ale antidumpingových ustanovení, riešenie prijaté Súdnym dvorom v rozsudku uvedenom v predchádzajúcom bode. Domnievam sa, že sporné nariadenie má priame účinky na právne postavenie spoločnosti Distillerie Bonollo z dôvodu jej práva nepodliehať hospodárskej súťaži, ktorá nie je skreslená štátnou pomocou (ako to bolo v danom rozsudku), ale dumpingovými praktikami na trhu, na ktorom pôsobí.

92.

94.

Preto analogicky s rozsudkom zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ), je potrebné sa domnievať, že sporné nariadenie sa priamo dotýka práva spoločnosti Distillerie Bonollo nebyť vystavená hospodárskej súťaži narušenej dumpingom na trhu, na ktorom pôsobí, a v dôsledku toho priamo ovplyvňuje jej právne postavenie. Ako Všeobecný súd konštatoval v bode 59 napadnutého rozsudku, Distillerie Bonollo je výrobcom kyseliny vínnej v Únii, ktorý pôsobí na tom istom trhu ako dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia. Preto sporné nariadenie tým, že dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom uložilo údajne neprimerané antidumpingové clá, bolo spôsobilé uviesť ju do nepriaznivého konkurenčného postavenia na vnútornom trhu.

95.

Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z článku 9 ods. 4 a článku 21 základného nariadenia nevyplýva, že Distillerie Bonollo nemá právo nebyť vystavená hospodárskej súťaži narušenej dumpingom na trhu, na ktorom pôsobí.

96.

Komisia tvrdí, že ak sa preukáže, že došlo k dumpingu a ujme a že ujmu spôsobil dumping, môže podľa článku 9 ods. 4 a článku 21 základného nariadenia upustiť od uloženia antidumpingových opatrení, ak tieto opatrenia nie sú v záujme Únie. Komisia tvrdí, že z toho vyplýva, že Distillerie Bonollo nemá hmotné právo na ochranu proti dumpingu.

100.

Navyše zdôrazňujem, že skutočnosť, že Komisia môže upustiť od nariadenia vymáhania protiprávnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie, ( 49 ) a skutočnosť, že dotknutý členský štát sa môže vzdať výkonu rozhodnutia o vymáhaní v prípade absolútnej nemožnosti vykonať ho správne, ( 50 ) nezabránil Súdnemu dvoru v tom, aby v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ), rozhodol, že konkurenti príjemcov štátnej pomoci majú právo nebyť vystavení hospodárskej súťaži narušenej štátnou pomocou na trhu, na ktorom pôsobia.

101.

Ak konkrétne vymáhanie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci porušuje zásadu ochrany legitímnej dôvery príjemcu pomoci, ( 51 ) Komisia už nie je povinná nariadiť vymáhanie. ( 52 ) Nesmie nariadiť vymáhanie. V takom prípade konštatovanie nezlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom nevedie k obnoveniu hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. Ako sa však uvádza v predchádzajúcom bode, Súdnemu dvoru to nebránilo rozhodnúť, že konkurenti príjemcu pomoci majú právo nebyť vystavení hospodárskej súťaži narušenej štátnou pomocou.

102.

Rovnako platí, že ak uloženie antidumpingových opatrení nie je v záujme Únie, Komisia sa môže rozhodnúť, že takéto opatrenia neprijme. V tomto prípade narušenia obchodu vyplývajúce z dumpingu nie sú odstránené a hospodárska súťaž sa na vnútornom trhu neobnoví. To by Súdnemu dvoru nemalo brániť v tom, aby konštatoval, že výrobca Únie má právo nebyť vystavený hospodárskej súťaži narušenej dumpingom.

Poukazujem tiež na to, že neexistuje žiadny rozpor medzi riešením navrhnutým v bode 85 vyššie a bodom 81 rozsudku z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association ( C‑465/16 P , EU:C:2019:155 ). V tomto bode Súdny dvor rozhodol, že okolnosť, že nariadenie ukladajúce antidumpingové clo na dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických spôsobuje konkurenčnú nevýhodu pre amerických výrobcov bioetanolu, nemôže sama osebe viesť k záveru, že toto nariadenie sa ich priamo týka. V prvom rade poukazujem na to, že títo americkí výrobcovia bioetanolu boli výrobcami z tretích krajín , ktorých výrobky podliehali antidumpingovému clu, zatiaľ čo navrhujem domnievať sa, že výrobcovia Únie majú právo nebyť vystavení hospodárskej súťaži narušenej dumpingom. V druhom rade títo americkí výrobcovia bioetanolu neboli aktívni na vnútornom trhu, ( 53 ) zatiaľ čo navrhujem domnievať sa, že toto právo majú skutoční účastníci na trhu, a nie potenciálni účastníci. ( 54 )

106.

Po štvrté na rozdiel od toho, čo tvrdia Komisia a Rada, riešenie navrhované v bode 85 vyššie nepredstavuje „zmiernenie“ prvého kritéria priamej dotknutosti.

107.

Ako bolo uvedené v bode 87 vyššie, v rozsudku z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia ( 264/82 , EU:C:1985:119 , body 11 až 16 ), sa výrobcovia Únie považovali za subjekty oprávnené domáhať sa zrušenia nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové opatrenia. Navyše v rozsudku z 18. októbra 2018, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Komisia ( T‑364/16 , EU:T:2018:696 , body 36 až 53 ), sa výrobcovia Únie považovali za oprávnených napadnúť rozhodnutie, ktorým Komisia na účely vykonania rozsudku Súdneho dvora nariadila, že sa nebude vyberať antidumpingové clo na dovoz výrobkov vyrobených konkrétnym vyvážajúcim výrobcom.

111.

Navyše vo veciach, v ktorých bolo rozhodnuté, že žalobcovia majú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové opatrenia, buď nebola preskúmaná podmienka priamej dotknutosti, ( 56 ) alebo bola posúdená ako splnená. Ak sa konštatovalo, že je splnená, bolo to z dôvodu druhého kritéria priamej dotknutosti, teda, ako to bolo uvedené v bode 80 vyššie, z dôvodu, že colné orgány členských štátov sú povinné bez toho, aby mali akúkoľvek mieru voľnej úvahy, vyberať clo zavedené antidumpingovým nariadením. Prvé kritérium nebolo preskúmané. ( 57 )

112.

113.

V dôsledku toho sa domnievam, že judikatúra v oblasti antidumpingu nepodporuje tvrdenie Komisie, že aktívna legitimácia výrobcu Únie musí byť zamietnutá z dôvodu, že nemá právo na ochranu pred dumpingom, a že v dôsledku toho nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, nemá priamy vplyv na jeho právne postavenie. Skôr sa mi zdá, že napadnutý rozsudok je v súlade s judikatúrou súdov Európskej únie, podľa ktorej, ako to bolo uvedené v bode 110 vyššie a pokiaľ viem, aktívna legitimácia bola odmietnutá z dôvodu, že žalobca nebol napadnutým aktom priamo dotknutý, len v jednom prípade, a to za okolností odlišných od okolností prejednávanej veci.

114.

Po piate ma nepresvedčuje tvrdenie Komisie a Rady, podľa ktorého Všeobecný súd v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku nesprávne uvádzal právo na účinnú súdnu ochranu, ako je zakotvené v článku 47 Charty, na „rozšírenie“ podmienky priamej dotknutosti.

115.

V uvedených bodoch sa Všeobecný súd domnieval, že vzhľadom na to, že sporným nariadením sa nemohli stanoviť vykonávacie opatrenia, pokiaľ ide o Distillerie Bonollo, táto spoločnosť v zásade nemala k dispozícii žiadne alternatívne vnútroštátne opravné prostriedky. Hoci táto skutočnosť nemôže podľa Všeobecného súdu viesť k vylúčeniu podmienky týkajúcej sa osobnej dotknutosti, nič to nemení na skutočnosti, že podmienka, podľa ktorej musí byť osoba priamo a osobne dotknutá, sa má vykladať s prihliadnutím na právo na účinnú súdnu ochranu.

119.

Z toho vyvodzujem, že vzhľadom na to, že sporné nariadenie môže uviesť Distillerie Bonollo do nepriaznivého konkurenčného postavenia na trhu, na ktorom si konkuruje s dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, toto nariadenie priamo ovplyvňuje právo spoločnosti Distillerie Bonollo nebyť vystavená hospodárskej súťaži narušenej dumpingom na tomto trhu. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 59 napadnutého rozsudku konštatoval, že sporné nariadenie malo priame účinky na právne postavenie spoločnosti Distillerie Bonollo, a že jediný odvolací dôvod treba zamietnuť.

120.

V dôsledku toho treba vzájomné odvolanie zamietnuť v rozsahu, v akom sa ním navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku.

b) O subsidiárnom návrhu Komisie, aby Súdny dvor zrušil bod 2 výroku napadnutého rozsudku

121.

V bode 2 výroku napadnutého rozsudku Všeobecný súd zachoval antidumpingové clo uložené sporným nariadením na výrobky spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory, „až kým [Komisia] a [Rada] neprijmú opatrenia na vykonanie [napadnutého] rozsudku“.

125.

Poznamenávam, že podľa prvého odseku článku 266 ZFEÚ inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. V prejednávanej veci Rada prijala sporné nariadenie. Z toho však nevyplýva, že Rada musí či dokonca môže prijať opatrenia, aby vyhovela napadnutému rozsudku.

126.

Podľa judikatúry totiž povinnosť konať, stanovená v prvom odseku článku 266 ZFEÚ, nepredstavuje zdroj právomoci a nezbavuje dotknutú inštitúciu povinnosti založiť akt obsahujúci opatrenia na vykonanie rozsudku, ktorým sa zrušuje opatrenie, na právnom základe, ktorý ju jednak oprávňuje prijať tento akt, a jednak je platný v čase prijatia tohto aktu. ( 62 )

127.

Konštatujem, že bod 2 výroku napadnutého rozsudku treba zrušiť v rozsahu, v akom tento bod zachováva antidumpingové clo uložené sporným nariadením na výrobky spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory, až kým Rada neprijme opatrenia na vykonanie tohto rozsudku. Bod 2 výroku napadnutého rozsudku však zostáva platný v rozsahu, v akom zachováva túto povinnosť až dovtedy, kým Komisia neprijme opatrenia na vykonanie uvedeného rozsudku.

131.

V zostávajúcej časti treba vzájomné odvolanie zamietnuť.

VI. Hlavné odvolanie

132.

Changmao Biochemical Engineering navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne vyhovel žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

135.

V rámci prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že skutočnosť, že v spornom nariadení bola normálna hodnota stanovená na základe výrobných nákladov v Argentíne, a nie na základe domácich predajných cien v Argentíne, nepredstavuje zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia a že v každom prípade došlo k zmene okolností. Okrem toho sa podľa spoločnosti Changmao Biochemical Engineering Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že uplatnenie metodológie použitej v pôvodnom prešetrovaní je v súlade s článkom 2 základného nariadenia, v dôsledku čoho nezohľadnil rozdiely vo výrobnom postupe kyseliny vínnej v Argentíne a Číne.

136.

V rámci druhej a tretej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Changmao Biochemical Engineering v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že skutočnosť, že rovnaká normálna hodnota sa uplatňuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, odstraňuje akékoľvek rozlišovanie medzi spolupracujúcimi a nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami.

137.

Distillerie Bonollo po prvé tvrdí, že odvolanie je neprípustné, po druhé, že jediný odvolací dôvod je neprípustný, a po tretie, že tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

141.

Rada namieta neprípustnosť odvolania. Napadnutý rozsudok sa totiž priamo nedotýka spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, ako to vyžaduje článok 56 druhý odsek štatútu. Sporné nariadenie už totiž bolo zrušené v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Changmao Biochemical Engineering, rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ). Preto prípadné vykonávacie opatrenia k napadnutému rozsudku, ako je nový výpočet normálnej hodnoty na základe domácich predajných cien v Argentíne, sa môžu uplatňovať len na Ninghai Organic Chemical Factory.

142.

Komisia tvrdí, že odvolanie je neprípustné z toho istého dôvodu, ako uvádza Rada. Podľa Komisie je odvolanie v každom prípade nedôvodné. Je to tak preto, že znenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia odkazuje na metodológiu použitú „pri [pôvodnom] zisťovaní“, a nie na metodológiu použitú pre konkrétnu spoločnosť. Toto ustanovenie nemožno uplatňovať rozdielne na jednotlivé spoločnosti. Navyše genéza tohto ustanovenia svedčí v prospech širokého výkladu povinnosti uplatňovať tú istú metodológiu v rámci preskúmania. Napokon článok 11 ods. 9 základného nariadenia treba chápať ako vyjadrenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je teraz zakotvená v článku 47 Charty. Z toho vyplýva, že v rámci sporného nariadenia by sa normálna hodnota mala stanoviť na základe domácich predajných cien pre všetkých výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, vrátane dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov.

B.

Posúdenie

Rada a Komisia tvrdia, že odvolanie je neprípustné, pretože napadnutý rozsudok sa priamo nedotýka spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, ako to vyžaduje článok 56 druhý odsek štatútu, keďže sporné nariadenie už bolo zrušené v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Changmao Biochemical Engineering, rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ). Distillerie Bonollo podporuje námietku neprípustnosti vznesenú Radou a Komisiou, zatiaľ čo Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že odvolanie je prípustné.

146.

Z dôvodov uvedených nižšie sa domnievam, že odvolanie je prípustné.

147.

Odvolanie podala Changmao Biochemical Engineering, ktorá nebola účastníkom konania, ale vedľajším účastníkom konania na Všeobecnom súde. ( 66 )

148.

Tiež poznamenávam, že podľa judikatúry je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený rozsudkom, povinná na účely splnenia povinnosti, ktorá jej vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, zohľadniť nielen výrok, ale aj dôvody, ktoré viedli k rozsudku a ktoré preň predstavujú podstatný základ v rozsahu, v akom sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo vo výroku. ( 68 )

152.

Napadnutým rozsudkom bolo sporné nariadenie zrušené z dôvodu, že Rada tým, že pôvodne stanovila normálnu hodnotu vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom, ktorým nebol priznaný ŠTH, na základe domácich predajných cien v Argentíne, a potom použila vytvorenú normálnu hodnotu, ktorá bola v podstate stanovená na základe výrobných nákladov v Argentíne v rámci preskúmania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, zmenila metodológiu a tým porušila článok 11 ods. 9 základného nariadenia. Aby teda Komisia splnila svoju povinnosť prijať opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku, ktorá je stanovená v článku 266 prvom odseku ZFEÚ, mala by opätovne začať konanie a prepočítať normálnu hodnotu na základe domácich predajných cien v Argentíne. ( 69 )

153.

Ako to bolo uvedené v bode 150 vyššie, keďže zrušenie sporného nariadenia nemá obmedzený rozsah, Komisia by mala na účely vykonania napadnutého rozsudku prepočítať normálnu hodnotu na základe domácich predajných cien v Argentíne nielen v prípade spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory, ale aj v prípade spoločnosti Changmao Biochemical Engineering .

154.

Uvedené je v súlade s rozsudkom z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO ( C‑172/01 P, C‑175/01 P, C‑176/01 P a C‑180/01 P , EU:C:2003:534 ). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla sťažnosť podanú proti trom podnikom, sa priamo dotýkal týchto troch podnikov. Bolo to tak preto, že „na vykonanie napadnutého rozsudku [bola] Komisia povinná opätovne preskúmať [sťažnosť]“ a „[bolo] možné, že po skončení tohto preskúmania Komisia prijme opatrenie nevýhodné pre [tri podniky], ktoré by potom mohlo byť predmetom žaloby o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch“. ( 70 )

158.

V prejednávanej veci Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že výpočet normálnej hodnoty na základe domácich predajných cien v Argentíne by viedol k uloženiu colnej sadzby, ktorá je podstatne vyššia ako sadzba 13,1 % uložená sporným nariadením. Žiadny z ostatných účastníkov konania toto tvrdenie nespochybňuje. Ako to bolo v prípade rozsudku citovaného v predchádzajúcom bode, existuje preto riziko, že opatrenia prijaté Komisiou na vykonanie napadnutého rozsudku budú pre Changmao Biochemical Engineering nevýhodné a proti tejto spoločnosti budú podané žaloby o zaplatenie takéhoto cla.

159.

Môj záver v bode 156 vyššie nemožno spochybniť tvrdením spoločnosti Distillerie Bonollo, podľa ktorého Changmao Biochemical Engineering nie je dotknutá napadnutým rozsudkom, ale opatreniami prijatými na jeho vykonanie, pričom Changmao Biochemical Engineering bude napadnutým rozsudkom priamo dotknutá v zmysle článku 56 druhého odseku štatútu až vtedy, keď budú tieto opatrenia prijaté.

163.

Je preto irelevantné, že Komisia ešte neprijala opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku ani rozsudku z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ). ( 73 )

164.

Rovnako je irelevantná skutočnosť, že po preskúmaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 349/2012 Komisia prijala 28. júna 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/921, ( 74 ) ktorým bolo ponechané clo vo výške 10,1 % uložené spoločnosti Changmao Biochemical Engineering nariadením č. 349/2012. ( 75 )

165.

Konštatujem, že odvolanie je prípustné.

168.

Po tretie, hoci súhlasím so spoločnosťou Distillerie Bonollo, že dôvod založený na tom, že práva na obhajobu boli porušené, je neprípustný, keďže Všeobecný súd v napadnutom rozsudku o tomto žalobnom dôvode nerozhodol, domnievam sa, že takýto dôvod nebol v odvolaní vznesený. V odvolaní sa stručne ako úvod k tretej časti jediného odvolacieho dôvodu uvádza, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa normálnej hodnoty „sú v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorou sa zabezpečujú spravodlivé porovnania cien a rešpektuje sa právo vývozcov na obhajobu “. ( 76 ) Changmao Biochemical Engineering týmito niekoľkými slovami a bez ďalších dôkazov nevzniesla dôvod založený na porušení práva na obhajobu.

169.

Po štvrté tvrdenie, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 141 napadnutého rozsudku rozhodol, že rovnaká normálna hodnota sa uplatňuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov, ak je stanovená na základe údajov týkajúcich sa analogickej krajiny, nie je, ako to tvrdí Distillerie Bonollo, neprípustné z dôvodu, že smeruje proti subsidiárnemu dôvodu v napadnutom rozsudku. Ako uvádza samotná Distillerie Bonollo, je neúčinné. ( 77 )

170.

Preto konštatujem, že jediný odvolací dôvod je prípustný v celom rozsahu.

V prejednávanej veci v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia č. 130/2006, pokiaľ ide o dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol priznaný ŠTH, bola normálna hodnota stanovená na základe ich skutočných domácich predajných cien v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, ( 79 ) zatiaľ čo v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, bola normálna hodnota vypočítaná na základe domácich predajných cien v analogickej krajine, a to Argentíne, podľa článku 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia. ( 80 )

174.

Naopak, v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, bol dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom ŠTH zamietnutý. Normálnu hodnotu preto už nebolo možné stanoviť v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. V podstate bola vypočítaná na základe výrobných nákladov v Argentíne v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia. ( 81 )

175.

Svojím jediným odvolacím dôvodom Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že Rada porušila článok 11 ods. 9 základného nariadenia, keď počas preskúmania použila vytvorenú normálnu hodnotu pre dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorá bola založená na výrobných nákladoch v Argentíne, hoci počas pôvodného prešetrovania stanovila normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH na základe domácich predajných cien v Argentíne.

176.

Podľa judikatúry dochádza k zmene metodológie v zmysle tohto ustanovenia, ak bola vývozná cena počas pôvodného prešetrovania stanovená na základe skutočných vývozných cien do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, zatiaľ čo pri preskúmaní bola vytvorená vývozná cena stanovená na základe skutočných vývozných cien do tretích krajín podľa článku 2 ods. 9 uvedeného nariadenia. ( 83 ) Rovnako, ak počas pôvodného prešetrovania Rada vypočítala normálnu hodnotu na základe skutočných vývozných cien výrobcu so sídlom v analogickej tretej krajine a domácich predajných cien tohto výrobcu, hoci počas preskúmania stanovila normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov toho istého výrobcu, išlo o zmenu metodológie. ( 84 )

180.

V prejednávanej veci bola v rámci pôvodného prešetrovania normálna hodnota stanovená na základe domácich predajných cien v Argentíne, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, zatiaľ čo pri preskúmaní bola v podstate vypočítaná na základe výrobných nákladov v Argentíne, pokiaľ ide o dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí už nemali nárok na ŠTH. Vzhľadom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode sa mi zdá, že ide o zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

181.

Okrem toho sa podľa môjho názoru nepreukázalo, že sa okolnosti zmenili.

182.

Poukazujem najmä na to, že podľa odôvodnenia 27 sporného nariadenia dôvodom, pre ktorý sa pri preskúmaní rozhodlo o použití vytvorenej normálnej hodnoty skôr na základe výrobných nákladov v Argentíne než o použití domácich predajných cien v Argentíne, bola existencia „rozdielu vo výrobnej metóde medzi Argentínou a [Čínou], ktorá [mala] značný vplyv na ceny a náklady“. Ako vysvetľuje Changmao Biochemical Engineering, zatiaľ čo v Argentíne sa kyselina vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, v Číne sa vyrába chemickou syntézou. Z nariadenia č. 349/2012 však vyplýva, že rozdiely medzi výrobným postupom a výrobnými nákladmi kyseliny vínnej existovali už v čase pôvodného prešetrovania. ( 88 ) Na Súdnom dvore sa netvrdilo, že medzi obdobím pôvodného prešetrovania a obdobím predbežného preskúmania došlo k zmene výrobných nákladov kyseliny vínnej v Argentíne a/alebo Číne. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že nie je preukázané, že sa okolnosti zmenili v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

185.

Domnievam sa však, že Všeobecný súd neposkytol primerané a dostatočné odôvodnenie, aby v bodoch 135 až 137 napadnutého rozsudku rozhodol, že uplatnenie metodológie použitej pri pôvodnom prešetrovaní nie je v rozpore s článkom 2 základného nariadenia.

186.

Poukazujem na to, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia vyžaduje, aby Komisia pri všetkých preskúmaniach uplatnila rovnakú metodológiu ako v pôvodnom prešetrovaní, „pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17“.

187.

Podľa judikatúry prináleží Rade, aby preukázala, že metodológia použitá pri pôvodnom prešetrovaní bola v rozpore s článkom 2 základného nariadenia. ( 90 )

191.

Rada na Všeobecnom súde tvrdila, že vzhľadom na rozdiely v postupe výroby kyseliny vínnej v Argentíne a Číne ( 91 ) nemohla pri preskúmaní uplatniť metodológiu použitú pri pôvodnom prešetrovaní bez toho, aby porušila článok 2 ods. 10 základného nariadenia, ktorý vyžaduje, aby bolo porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou spravodlivé. Rada tvrdila, že porovnanie na jednej strane medzi normálnou hodnotou vypočítanou na základe domácich predajných cien v Argentíne, a teda hodnotou založenou na údajoch týkajúcich sa prirodzeného výrobného postupu, a na druhej strane skutočnými vývoznými cenami dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, teda v súvislosti so syntetickým výrobným postupom, by bolo nespravodlivé.

192.

V bodoch 135 až 137 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odmietol tvrdenie Rady, podľa ktorého by uplatnenie metodológie použitej pri pôvodnom prešetrovaní neumožnilo spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami z dôvodu, že jednak za predpokladu, že by toto porovnanie bolo nespravodlivé, malo to tiež viesť Radu a Komisiu k zmene antidumpingového cla uplatniteľného na ostatných vyvážajúcich výrobcov, čo neurobili, a jednak, že kyselina vínna vyrobená chemickou syntézou má „rovnaké vlastnosti a je určená na rovnaké základné použitia“ ako kyselina vínna, ktorá sa vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína.

193.

Okrem toho uvádzam, že rozdiely vo výrobnom postupe sú dôvodom, pre ktorý bola v spornom nariadení metodológia zmenená a normálna hodnota bola vypočítaná, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, nie na základe domácich predajných cien v Argentíne, ale s použitím výrobných nákladov v Argentíne. ( 94 ) Preto sa domnievam, že vzhľadom na to, že Rada sa opiera o rozdiely vo výrobnom postupe, aby preukázala, že uplatnenie pôvodnej metodológie pri preskúmaní by bolo nezákonné, mal Všeobecný súd preskúmať nielen to, či tieto rozdiely spôsobili nespravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami, ale aj to, či tieto rozdiely bránia tomu, aby sa domáce predajné ceny v Argentíne použili na výpočet normálnej hodnoty. Len za predpokladu, že by Všeobecný súd konštatoval, že napriek rozdielom vo výrobnom postupe mohli byť domáce predajné ceny v Argentíne použité na výpočet normálnej hodnoty, mohol dospieť k záveru, že uplatnenie predchádzajúcej metodológie by nebolo v rozpore s článkom 2 základného nariadenia a že v dôsledku toho Rada nemohla v spornom nariadení uplatniť novú metodológiu.

197.

Je pravda, že Rada, ktorá nesie dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti uplatnenia predchádzajúcej metodológie, na Všeobecnom súde iba tvrdila, že rozdiely vo výrobnom postupe neumožňujú vykonať spravodlivé porovnanie vyžadované článkom 2 ods. 10 základného nariadenia; netvrdila, že tieto rozdiely bránia použitiu domácich predajných cien v Argentíne pri výpočte normálnej hodnoty. Zdá sa mi však, že obe otázky spolu súvisia, ako to preukazuje odôvodnenie 42 sporného nariadenia, podľa ktorého „pokus o rovnaký výpočet pri použití domácich predajných cien v Argentíne a následná úprava normálnej hodnoty a/alebo vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia by nezabezpečil spravodlivé porovnanie“. ( 95 )

201.

Článok 11 ods. 9 základného nariadenia však podľa môjho názoru nemožno vykladať v tom zmysle, že požiadavka uplatniť pri preskúmaní metodológiu uplatnenú pri pôvodnom prešetrovaní odkazuje na metodológiu použitú v prípade každého vyvážajúceho výrobcu . Na jednej strane je znenie tohto ustanovenia v rozpore s týmto výkladom, keďže vyžaduje uplatnenie tej istej metodológie, ktorá bola použitá pri „zisťovaní, ktoré viedlo k clu“. Prešetrovanie sa zo svojej podstaty týka všetkých vyvážajúcich výrobcov príslušného výrobku. Nič v znení článku 11 ods. 9 základného nariadenia nenaznačuje, že by sa mala zohľadniť individuálna situácia vyvážajúcich výrobcov. Na druhej strane, hoci v „záujme posilnenia súdržnosti v celej oblasti“ Komisia navrhla zrušiť článok 11 ods. 9 základného nariadenia okrem iného z dôvodu, že „niekedy vied[ol] k neustálemu používaniu jednoznačne zastaraných metód“, ( 98 ) toto ustanovenie nebolo zrušené. To svedčí v prospech širokého výkladu pravidla uvedeného v článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Toto pravidlo sa teda uplatňuje na metodológiu použitú pri prešetrovaní ako celku, a nie na metodológiu použitú v prípade každého vyvážajúceho výrobcu.

202.

Z toho vyplýva, že treba vyhovieť prvej časti jediného odvolacieho dôvodu a zrušiť napadnutý rozsudok.

203.

Pre úplnosť však stručne preskúmam druhú a tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu.

207.

V rozsahu, v akom Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že skutočnosť, že spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom možno na rozdiel od nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov priznať individuálne zaobchádzanie, neumožňuje rozlišovať medzi spolupracujúcimi a nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty , toto tvrdenie je neúčinné. Je pravda, že ak vyvážajúci výrobca získa individuálne zaobchádzanie podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia, uplatňuje sa celoštátna normálna hodnota uplatniteľná na všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, hoci individuálne antidumpingové rozpätie je vypočítané na základe skutočných vývozných cien tohto vyvážajúceho výrobcu. Otázkou, ktorá je predmetom preskúmania v bodoch 139 až 141 napadnutého rozsudku, však nie je, či sa rovnaká normálna hodnota uplatňuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, bez ohľadu na to, či spolupracovali. Uplatňuje sa a Všeobecný súd to uznal. Otázkou je, či napriek tomu, že sa uplatňuje rovnaká normálna hodnota , individuálne zaobchádzanie umožňuje rozlišovať medzi spolupracujúcimi a nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami.

208.

V rozsahu, v akom Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že rovnaká normálna hodnota sa neuplatňuje na všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, ak majú odlišné výrobné postupy a náklady , toto tvrdenie je z toho istého dôvodu tiež neúčinné.

209.

Konštatujem, že prvej časti jediného odvolacieho dôvodu treba vyhovieť. Z tohto dôvodu je teda potrebné zrušiť napadnutý rozsudok.

Keďže navrhujem, aby bola vec vrátená Všeobecnému súdu, o trovách hlavného odvolacieho konania by sa malo rozhodnúť neskôr.

213.

Súdny dvor by však mal rozhodnúť o trovách konania súvisiacich so vzájomným odvolaním.

214.

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

215.

218.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor:

–

zrušil rozsudok z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada ( T‑431/12 , EU:T:2018:251 ),

–

vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie,

–

rozhodol, že Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním, a je povinná nahradiť štyri pätiny trov konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Distillerie Mazzari SpA a Caviro Distillerie Srl v súvislosti so vzájomným odvolaním,

–

rozhodol, že Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Distillerie Mazzari SpA a Caviro Distillerie Srl znášajú jednu pätinu svojich vlastných trov konania súvisiacich so vzájomným odvolaním, a

–

rozhodol, že Rada Európskej únie a Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1 .

( 8 ) Pozri odôvodnenia 14 až 17 nariadenia č. 1259/2005, ako aj odôvodnenia 12 a 42 nariadenia č. 130/2006.

( 9 ) Ú. v. EÚ C 211, 2010, s. 11 .

( 10 ) Oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti a preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ C 24, 2011, s. 14 ).

( 11 ) Ú. v. EÚ C 223, 2011, s. 16 .

( 12 ) Ú. v. EÚ L 110, 2012, s. 3 .

( 19 ) Piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde bol založený na porušení práv na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia (pozri poznámku pod čiarou 17 vyššie).

( 20 ) Druhá časť prvého dôvodu vzájomného odvolania je založená na nedôvodnosti piateho dôvodu uvedeného na Všeobecnom súde (pozri poznámku pod čiarou 19 vyššie).

( 21 ) Ako sa uvádza v poznámke pod čiarou 18 vyššie, prvé štyri žalobné dôvody uvedené na Všeobecnom súde sú založené na i) porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ii) porušení článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 1, 2 a 3 toho istého nariadenia, iii) porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia a iv) porušení článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

( 22 ) Ako bolo uvedené v poznámke pod čiarou 19 vyššie, piaty žalobný dôvod uvedený na Všeobecnom súde je založený na porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia.

( 23 ) Nariadenie (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení ( Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1 ).

( 24 ) Na účely objasnenia poukazujem na to, že všetky námietky neprípustnosti sa týkajú hlavného návrhu Komisie. Netýkajú sa subsidiárneho návrhu Komisie.

( 31 ) Pozri bod 20 vyššie.

( 32 ) Rozsudok z 26. marca 2009, Selex Sistemi Integrati/Komisia ( C‑113/07 P , EU:C:2009:191 , body 37 až 39 ).

( 33 ) Teraz článok 82 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

( 34 ) Pozri poznámku pod čiarou 29 vyššie.

( 35 ) Rada vo svojom vyjadrení k žalobe na Všeobecnom súde spresňuje, že otázku, či Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia, treba posúdiť nielen vzhľadom na znenie článku 296 ZFEÚ, ale aj vzhľadom na komunikáciu, ktorá sa uskutočnila počas antidumpingového konania. Rada stále vo svojom vyjadrení k žalobe na Všeobecnom súde ďalej uvádza, že žalobkyne v prvostupňovom konaní namiesto toho, aby spochybnili dostatočnosť odôvodnenia, kritizujú dôvodnosť prístupu Rady a Komisie.

( 36 ) Rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 42 ); z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association ( C‑465/16 P , EU:C:2019:155 , bod 69 ), a z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. ( C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P , EU:C:2019:923 , bod 103 ).

( 38 ) Súdny dvor vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia v prvostupňovom konaní, teda pán Ferracci, majiteľ zariadenia „bed and breakfast“, a Scuola Elementare Maria Montessori, súkromné vzdelávacie zariadenie, ponúkali služby podobné službám poskytovaným príjemcami schémy pomoci, a to cirkevnými a náboženskými inštitúciami. Okrem toho sa zariadenia pána Ferracciho a Scuola Elementare Maria Montessori nachádzali v bezprostrednej blízkosti príjemcov pomoci. Preto boli aktívne na tom istom geografickom trhu služieb. Vzhľadom na to, že pán Ferracci a Scuola Elementare Maria Montessori mali a priori nárok na pomoc, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia, toto rozhodnutie ich mohlo uviesť do nepriaznivého konkurenčného postavenia. Pozri bod 50 rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ).

( 39 ) Pozri body 43 a 52 rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 ).

( 40 ) Pozri v tejto súvislosti REYMOND, D.: Action antidumping et droit de la concurrence dans l’Union européenne . Bruylant, 2016 (bod 60).

( 41 ) Rozsudky z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada ( C‑458/98 P , EU:C:2000:531 , bod 91 ), a z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada ( T‑351/13 , neuverejnený, EU:T:2016:616 , bod 50 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven vo veci Nölle ( C‑16/90 , neuverejnené, EU:C:1991:233 , bod 11 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Gul Ahmed Textile Mills/Rada ( C‑100/17 P , EU:C:2018:214 , bod 105 ).

( 48 ) Pozri JURAMY, H.: Anti‑Dumping in Europe: What About Us(ers)? In: Global Trade and Customs Journal . 2018, vydanie 11/12, s. 511 – 518 (s. 516 a 517); a MELIN, Y.: Users in EU Trade Defence Investigations: How to Better Take their Interests into Account, and the New Role of Member States as User Champions after Comitology. In: Global Trade and Customs Journal . 2016, vydanie 3, s. 88 – 121 (s. 96).

( 49 ) Článok 16 ods. 1 posledná veta nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ ( Ú. v. EÚ L 2015, 248, s. 9 ) stanovuje, že „Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie“.

( 50 ) Rozsudky z 9. novembra 2017, Komisia/Grécko ( C‑481/16 , neuverejnený, EU:C:2017:845 , bod 28 ), a zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ( C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 80 ).

( 51 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia ( C‑372/97 , EU:C:2004:234 , bod 111 ).

( 52 ) Rozsudok z 15. novembra 2018, World Duty Free Group/Komisia ( T‑219/10 RENV , EU:T:2018:784 , body 264 a 268 ).

( 53 ) Americkí výrobcovia bioetanolu nevyvážali svoje výrobky priamo na trh Únie, ale predávali ho na vnútorný trh (Spojené štáty) nezávislým obchodníkom/výrobcom zmesí, ktorí potom miešali bioetanol s benzínom určeným najmä na vývoz do Únie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P , EU:C:2018:794 , bod 63 ).

( 56 ) Rozsudky z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./Komisia ( 239/82 a 275/82 , EU:C:1984:68 , body 12 až 14 ); z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia ( 264/82 , EU:C:1985:119 , body 12 až 17 ); zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada ( 240/84 , EU:C:1987:202 , body 5 až 7 ); zo 14. marca 1990, Nashua Corporation a i./Komisia a Rada ( C‑133/87 a C‑150/87 , EU:C:1990:115 , body 14 až 20 ); zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia ( C‑156/87 , EU:C:1990:116 , body 17 až 23 ); z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada ( C‑305/86 a C‑160/87 , EU:C:1990:295 , body 19 až 22 ); zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada ( C‑358/89 , EU:C:1991:214 , body 13 až 18 ); z 13. septembra 2013, Huvis/Rada ( T‑536/08 , neuverejnený, EU:T:2013:432 , body 25 až 29 ), a z 13. septembra 2013, Cixi Jiangnan Chemical Fiber a i./Rada ( T‑537/08 , neuverejnený, EU:T:2013:428 , body 22 až 27 ).

( 57 ) Rozsudky z 18. septembra 1996, Climax Paper/Rada ( T‑155/94 , EU:T:1996:118 , bod 53 ); z 25. septembra 1997, Shanghai Bicycle/Rada ( T‑170/94 , EU:T:1997:134 , bod 41 ); zo 16. januára 2014, BP Products North America/Rada ( T‑385/11 , EU:T:2014:7 , bod 72 ); z 15. septembra 2016, Unitec Bio/Rada ( T‑111/14 , EU:T:2016:505 , bod 28 ); z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada ( T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14 , neuverejnený, EU:T:2016:509 , bod 62 ); z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada ( T‑351/13 , neuverejnený, EU:T:2016:616 , bod 24 ), a z 10. októbra 2017, Kolachi Raj Industrial/Komisia ( T‑435/15 , EU:T:2017:712 , bod 54 ).

( 64 ) Článok 4 nariadenia č. 37/2014 stanovuje, že toto nariadenie „nadobúda účinnosť tridsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie “, teda tridsiaty deň po 21. januári 2014.

( 65 ) Článok 14 ods. 1 základného nariadenia (ktorý nebol zmenený nariadením č. 37/2014) stanovuje, že antidumpingové clá sa ukladajú nariadením. Podľa judikatúry článok 9 ods. 4 základného nariadenia, zmenený nariadením č. 37/2014, v spojení s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia predstavujú právny základ, ktorý Komisiu oprávňuje opätovne uložiť antidumpingové clá po vyhlásení rozsudku, ktorým sa zrušuje nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá (rozsudok z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16 , neuverejnený, EU:C:2019:508 , body 42 až 44 ). Pozri tiež rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann ( C‑256/16 , EU:C:2018:187 , bod 55 ).

( 66 ) Pozri bod 20 vyššie.

( 67 ) Bodom 1 výroku napadnutého rozsudku sa nezrušuje sporné nariadenie len v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Ninghai Organic Chemical Factory. Toto nariadenie sa ním zrušuje bez obmedzenia, pokiaľ ide o účinky zrušenia. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobu na prvom stupni podali výrobcovia Únie, a nie vyvážajúci výrobca, ktorý mohol navrhnúť zrušenie sporného nariadenia len v rozsahu, v akom sa na neho uplatňovalo.

( 68 ) Rozsudky z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada ( C‑458/98 P , EU:C:2000:531 , bod 81 ); z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS ( C‑283/14 a C‑284/14 , EU:C:2016:57 , bod 49 ), a zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i. ( C‑361/14 P , EU:C:2016:434 , bod 35 ).

( 75 ) V rámci preskúmania pred uplynutím platnosti môže Komisia len zachovať alebo zrušiť skôr uložené antidumpingové clá, ale nie zmeniť ich v súlade s článkom 11 ods. 6 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že sporné nariadenie, ktorým sa mení nariadenie č. 349/2012, bolo zrušené rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ), a účinky tohto nariadenia neboli v tomto rozsudku zachované až do jeho vykonania Komisiou, Komisia musela zachovať clo 10,1 % uložené spoločnosti Changmao Biochemical Engineering nariadením č. 349/2012. Naproti tomu nariadenie 2018/921 zachováva sadzbu 8,3 % uloženú spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory na základe sporného nariadenia. Hoci bolo totiž toto nariadenie zrušené napadnutým rozsudkom, jeho účinky zostávajú zachované týmto rozsudkom, pokiaľ ide o Ninghai Organic Chemical Factory, až kým príslušná inštitúcia nesplní povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 266 ZFEÚ (pričom to musí urobiť len vtedy, ako to bolo vysvetlené v bode 162 vyššie, keď bude toto odvolanie zamietnuté).

( 76 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 77 ) Pozri bod 208 nižšie.

( 78 ) Rozsudky z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada ( C‑15/12 P , EU:C:2013:572 , bod 17 ), a z 18. septembra 2014, Valimar ( C‑374/12 , EU:C:2014:2231 , bod 43 ).

( 79 ) Odôvodnenia 18 až 28 nariadenia č. 1259/2005 a odôvodnenie 13 nariadenia č. 130/2006.

( 80 ) Odôvodnenia 29 až 34 nariadenia č. 1259/2005 a odôvodnenie 13 nariadenia č. 130/2006.

( 87 ) Pozri tiež rozsudok zo 16. decembra 2011, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada ( T‑423/09 , EU:T:2011:764 , bod 63 ).

( 88 ) Odkazuje sa na odôvodnenie 26 nariadenia č. 349/2012, podľa ktorého „rozdiel vo výrobných postupoch v Argentíne a v Číne a jeho výsledný vplyv na nákladovosť a oceňovanie príslušného výrobku bol už beztak podrobne posúdený v priebehu pôvodného prešetrovania“.

( 89 ) Rozsudok z 8. júla 2008, Huvis/Rada ( T‑221/05 , neuverejnený, EU:T:2008:258 , bod 50 ).

( 90 ) Rozsudok z 8. júla 2008, Huvis/Rada ( T‑221/05 , neuverejnený, EU:T:2008:258 , bod 51 ).

( 91 ) Pozri bod 184 vyššie.

( 92 ) Pozri bod 137 napadnutého rozsudku.