C-507/18

62018CC0507

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 31. októbra 2019 ( 1 )

Vec C‑507/18

NH

Έπεα πτερόεντα , slová majú krídla. Tento výraz, ktorý siaha až k Homérovi ( 2 ), má dvojaký význam: podľa jedného slová odlietajú vo vetre, ( 3 ) a podľa druhého sa slová rýchlo a doďaleka šíria. Prejednávaná vec, ktorá sa týka vyjadrení v priebehu rozhlasového rozhovoru, má bližšie k druhému z uvedených významov. V súčasnosti sa slová vyslovené v rozhlase alebo televízii alebo slová použité v rámci komunikácie na sociálnej sieti rýchlo šíria a vyplývajú z nich dôsledky. Ústne vyjadrenia, ktoré sú predmetom veci samej, sa dostali až do Luxemburgu a pre tento Súdny dvor predstavujú príležitosť pristúpiť k výkladu ustanovení smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( 4 ). Vzťahuje sa pôsobnosť článku 3 ods. 1 písm. a) smernice, ktorý zakazuje diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu, aj na všeobecné vyjadrenie v rozhlase, podľa ktorého by hosť v rozhlasovej relácii neprijal do zamestnania vo svojej advokátskej kancelárii homosexuálnu osobu? Je okrem toho možné, aby sa v prípade, že nemožno identifikovať sťažovateľa, mohlo o vymáhanie zákazu diskriminácie v zamestnaní a v povolaní, vrátane náhrady škody, usilovať združenie?

Právny rámec

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

2.

Článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) stanovuje:

„1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Charta základných práv Európskej únie

5.

Článok 11 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) ( 5 ) stanovuje, že „každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice“.

6.

Podľa článku 15 ods. 1 „každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania“.

7.

„(1)

… Európska únia [je] založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, princípoch, ktoré sú spoločné všetkým členským štátom, a rešpektuje základné ľudské práva…

…

(9)

Zamestnanie a povolanie sú kľúčové prvky záruky rovnakých príležitostí pre všetkých a rozhodujúcou mierou prispievajú k plnej účasti občanov na ekonomickom, kultúrnom a sociálnom živote a na realizácii ich potenciálu.

…

(28)

V tejto smernici sú ustanovené minimálne požiadavky a ponecháva sa na členské štáty, či zavedú alebo naďalej zachovajú v platnosti výhodnejšie predpisy. Vykonávanie tejto smernice nesmie spôsobiť zníženie už dosiahnutej úrovne ochrany v členských štátoch.

(29)

Osoby, ktoré sú diskriminované z dôvodu svojho náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, by mali mať primerané prostriedky právnej ochrany. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany by združenia alebo právnické osoby mali byť tiež splnomocnené, aby sa bez ohľadu na vnútroštátne procesné pravidlá zastupovania a obhajoby pred súdmi mohli, ak tak členské štáty ustanovia, zúčastniť na konaní buď v mene, alebo na podporu obete.

…

(30)

V súlade s princípom subsidiarity… cieľ tejto smernice, menovite vytvorenie rovnakých východiskových podmienok v [EÚ], pokiaľ ide o rovnosť v zamestnaní a povolaní, nemožno postačujúcim spôsobom dosiahnuť na úrovni členských štátov…“

10.

Článok 1 upravuje účel smernice, ktorým je „ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

11.

Článok 2 s názvom „Pojem diskriminácie“ stanovuje:

„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

5. Táto smernica nebude mať žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných.“

12.

Podľa článku 3, nazvaného „Rozsah“:

„1. V rámci právomocí delegovaných na [EÚ] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

a)

podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;…“

„1. Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice… boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania…

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa združenia, organizácie alebo iné právnické osoby, ktoré podľa kritérií stanovených vnútroštátnymi predpismi majú oprávnený záujem na dodržovaní ustanovení tejto smernice, mohli so súhlasom poškodenej osoby angažovať buď v jej mene, alebo na jej podporu v každom súdnom alebo správnom konaní určenom na vynútenie záväzkov podľa tejto smernice.

…“

15.

Článok 17 stanovuje, že „členské štáty ustanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na ich uplatňovanie. Sankcie, ktorých súčasťou môže byť náhrada za ujmu pre obeť, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce. …“

Talianske právo

b)

nepriama diskriminácia nastáva, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax, akt, dohoda alebo konanie by uviedlo osoby určitého náboženského presvedčenia alebo svetonázoru, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami…“.

18.

Podľa článku 3 ods. 1 „zásada rovnosti zaobchádzania bez ohľadu na náboženské presvedčenie, vieru, zdravotné postihnutie, vek a sexuálnu orientáciu sa vzťahuje na všetky osoby tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore a podlieha súdnej ochrane podľa spôsobov uvedených v článku 4 s osobitným odkazom na nasledujúce oblasti:

a)

prístup k zamestnaniu, samostatne zárobkovej činnosti alebo povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru….“

NH je služobne starší advokát. Z dokumentov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, s určitosťou nevyplýva presné postavenie NH v rámci advokátskej kancelárie, s ktorou je spájaný. NH počas rozhlasového rozhovoru prehlásil, že vo svojej advokátskej kancelárii by nikdy nezamestnal homosexuálnu osobu, ani by nikdy nenadviazal spoluprácu s takouto osobou. V čase týchto vyjadrení jeho advokátska kancelária neorganizovala nijaké výberové konanie.

21.

Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI – Rete Lenford (Združenie advokátov na podporu práv LGBTI – sieť Lenford, ďalej len „Associazione“) ( 6 ) je združenie advokátov, ktoré má v zmysle svojich stanov za cieľ „prispievať k rozvoju a podpore [LGBTI] kultúry a k dodržiavaniu práv [LGBTI] osôb“, vytvoriť sieť advokátov ponúkajúcich právnu ochranu LGBTI osobám a v ich mene konať pred vnútroštátnymi a medzinárodnými súdmi. Associazione podala na NH žalobu a navrhovala, aby mu bola uložená povinnosť uverejniť časť uznesenia súdu v celoštátnom denníku, aby vytvoril akčný plán na odstránenie diskriminácie a nahradil nemajetkovú ujmu Associazione.

22.

Uznesením zo 6. augusta 2014 Tribunale di Bergamo (súd v Bergame, Taliansko), rozhodujúci ako súd príslušný v pracovných veciach, rozhodol, že NH konal protiprávne. Súd konštatoval, že toto konanie bolo nezákonné z dôvodu jeho diskriminačnej povahy, uložil NH navrhovanú povinnosť zverejnenia, a tiež povinnosť nahradiť Associazione ujmu vo výške 10000 eur.

23.

Za týchto okolností položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 9 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že združenie zložené z advokátov špecializujúcich sa na právnu ochranu [LGBTI] osôb, ktoré v stanovách uvádza cieľ podpory kultúry a dodržiavania práva [LGBTI] osôb, automaticky vstupuje do postavenia nositeľa kolektívneho záujmu a predstavuje združenie na ochranu presvedčenia alebo vyznania, ktoré je neziskovým združením a ktoré je oprávnené podať žalobu, ako aj návrh na náhradu škody v prípade existencie skutočností, ktoré sú považované za diskriminačné pre uvedenú kategóriu?

2. Majú sa články 2 a 3 smernice [2000/78] vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti režimu boja proti diskriminácii, ktorý stanovuje táto smernica, patrí prejav názoru proti homosexuálnym osobám vyjadrený v zábavnej rozhlasovej relácii, ktorým respondent vyhlásil, že by nikdy nezamestnal také osoby, ani by s nimi nikdy nenadviazal spoluprácu vo svojej advokátskej kancelárii, hoci v danom čase u respondenta neprebiehalo žiadne výberové konanie a ani nebolo plánované?“

27.

Písomné pripomienky predložili NH, Associazione, grécka a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní 15. júla 2019 boli vypočutí NH, Associazione, talianska vláda a Európska komisia.

Posúdenie

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z názvu a preambuly smernice 2000/78, ako aj z jej obsahu a účelu vyplýva, že má stanoviť všeobecný rámec , v ktorom sa každému zaistí rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ poskytnutím účinnej ochrany proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj sexuálna orientácia. ( 7 )

31.

Cieľom smernice je tiež vytvorenie rovnakých východiskových podmienok v Európskej únii, pokiaľ ide o rovnosť v zamestnaní a povolaní. ( 8 ) Ochrana vyplývajúca zo smernice sa pritom považuje za minimum a členské štáty môžu zaviesť alebo ponechať v platnosti výhodnejšie predpisy. ( 9 ) Smernica 2000/78 ponúka ochranu v dvoch rôznych rovinách: prvou je hmotnoprávna rovina zakazujúca priamu a nepriamu diskrimináciu z dôvodov, medzi ktoré patrí sexuálna orientácia, a druhou je rovina vymáhania poskytujúca minimálny štandard opravných prostriedkov, ktoré musí členský štát zabezpečiť pre prípad diskriminácie.

Druhá otázka

32.

Druhá otázka sa týka pôsobnosti smernice 2000/78. Spadá vyjadrenie hosťa v rozhlasovom programe, že by nikdy nezamestnal homosexuálnu osobu, ani by nenadviazal spoluprácu s takou osobou, do pôsobnosti uvedenej smernice, a to aj v prípade, že toto vyhlásenie sa netýka prebiehajúceho alebo plánovaného výberového konania?

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či medzi vyjadreniami NH počas rozhovoru v rozhlase a prístupom k zamestnaniu existuje dostatočné prepojenie, pretože v čase uvedených vyjadrení neprebiehalo nijaké výberové konanie, ani nebolo zverejnené oznámenie o voľnom pracovnom mieste v advokátskej kancelárii NH. Uvedený súd tiež poukazuje na to, že vyjadrenie názoru bez najmenšieho prepojenia s výberovým konaním chráni sloboda prejavu.

36.

NH tvrdí, že v dotknutom čase neprebiehalo ani nebolo plánované nijaké výberové konanie. Nemožno preto hovoriť o pracovnom kontexte. Vyjadril len svoj osobný názor ako bežný občan.

37.

Talianska vláda na pojednávaní zdôraznila, že je potrebné zohľadniť kontext, v ktorom boli sporné vyjadrenia prednesené. Prepojenie s oblasťou zamestnania môže byť iné v prípade, že išlo o vyjadrenia v rámci publicistického programu za účasti zamestnávateľov a novinárov, a iné v prípade, že išlo o program politickej satiry s prvkami irónie.

38.

Smernica 2000/78 je v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje, osobitným vyjadrením zákazu diskriminácie zakotveného v článku 21 Charty. ( 13 ) Táto smernica sama nevytvára zásadu rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Ako jasne vyplýva z odôvodnení 3 a 4 v preambule smernice, zdroj zásady, ktorá tieto formy diskriminácie zakazuje, sa nachádza v rôznych medzinárodných právnych nástrojoch a v ústavných tradíciách spoločných pre členské štáty. ( 14 ) Účel uvedenej smernice spočíva v uplatňovaní zásady rovnosti zaobchádzania v členských štátoch vytvorením všeobecného rámca na boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých a prispieť k plnej účasti občanov na ekonomickom, kultúrnom a sociálnom živote a k realizácii ich potenciálu. ( 15 )

42.

Vzhľadom na cieľ smernice 2000/78 a na povahu práv, ktoré má chrániť, nemožno jej pôsobnosť vykladať reštriktívne. ( 16 ) Tento záver sa tiež uplatňuje na pojmy smernice, ktoré definujú jej vecnú pôsobnosť, ako sú zamestnanie, prístup, odborné poradenstvo a odborná príprava, pracovné podmienky, sociálna ochrana a sociálne výhody. Rovnosť zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu alebo samostatne zárobkovej činnosti zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej z akéhokoľvek ustanovenia, ktoré znemožňuje prístup jednotlivcov ku všetkých formám zamestnania a povolania. ( 17 ) Zamestnanie a povolanie sú kľúčové prvky záruky rovnakých príležitostí pre všetkých. ( 18 )

43.

Pojem „prístup“ sa definuje ako „spôsob alebo príležitosť, ako sa priblížiť k miestu alebo doň vstúpiť“ ( 19 ). Pokiaľ ide o „prístup k zamestnaniu“, uvedený výraz zahŕňa podmienky, kritériá, spôsoby a postupy získania zamestnania. Ak sa zamestnávateľ rozhodne isté osoby nezamestnať z dôvodu ich (predpokladanej) sexuálnej orientácie, vytvára tak (negatívne) diskriminačné výberové kritérium na účely zamestnania. Takáto situácia spadá jednoznačne do pôsobnosti smernice 2000/78.

47.

Vo veci Feryn, ktorá sa týkala výkladu smernice 2000/43, riaditeľ spoločnosti verejne vyhlásil, že jeho podnik hľadá pracovníkov na pozíciu montérov dverí, nemôže však zamestnať „imigrantov“, pretože by im jeho zákazníci odmietli na účely výkonu práce umožniť prístup do svojich súkromných obydlí. Súdny dvor rozhodol, že „vyhlásenia, prostredníctvom ktorých sa zamestnávateľ verejne vyslovil o tom, že v rámci svojej náborovej politiky neprijme zamestnancov určitého rasového alebo etnického pôvodu, postačujú na vytvorenie domnienky, že existuje diskriminačná politika prijímania zamestnancov“. Skutočnosť, že zamestnávateľ verejne vyhlási, že neprijme zamestnancov určitého rasového alebo etnického pôvodu, čo môže zjavne odradiť niektorých záujemcov od podania prihlášky, a teda obmedziť ich prístup na pracovný trh, predstavuje priamu diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania, ktorá nezávisí od identifikácie konkrétneho sťažovateľa tvrdiaceho, že je obeťou. ( 22 )

48.

Vec Asociažia Accept sa viac približuje prejednávanej veci, pretože rovnako ako v tomto prípade sa týkala výkladu smernice 2000/78. V uvedenej veci dôležitý akcionár v FC Steaua, ktorý sa označoval za „bankára“ klubu, v priebehu rozhovoru v masmédiách týkajúceho sa možného prestupu futbalistu X vyhlásil, že by do tímu neprijal homosexuála. Futbalový klub nezačal rokovania s cieľom zamestnania hráča X, ktorý bol prezentovaný ako homosexuál. Futbalový klub napokon tohto hráča neprijal, a predpokladá sa, že to bolo z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. ( 23 )

49.

V súvislosti s pôsobnosťou pojmu „prístup k zamestnaniu“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 preto vyvodzujem nasledujúce zásady: i) uvedený pojem musí byť v celej Európskej únii predmetom samostatného a jednotného výkladu; ii) jeho pôsobnosť sa vzhľadom na cieľ smernice 2000/78 a povahu práv, ktoré má chrániť, nemôže definovať reštriktívne; iii) verejné vyhlásenia, že osoba, ktorá patrí do chránenej skupiny, nebude zamestnaná, zjavne môžu odradiť určitých záujemcov od podania prihlášky a obmedziť ich prístup k pracovnému trhu; iv) konkrétny spôsob prijímania do zamestnania je irelevantný (neberie sa ohľad na to, či existovala výzva na podanie prihlášok, výberové konanie, atď.); v) ak je možné osobu, ktorá vyslovila diskriminačné vyjadrenia v súvislosti s kritériami výberu, oprávnene považovať za osobu s vplyvom na potenciálneho zamestnávateľa, je v podobnom zmysle irelevantné, že uvedená osoba právne nemôže skutočného zamestnávateľa zaväzovať v otázkach zamestnávania; vi) skutočnosť, že zamestnávateľ ešte nezačal rokovania s osobou, ktorá je prezentovaná ako člen chránenej skupiny, nebráni možnosti preukázať diskrimináciu, a vii) konštatovanie, že došlo k diskriminácii, nezávisí od identifikácie sťažovateľa. Medzi ostatné relevantné skutočnosti, ktoré možno zohľadniť, patrí okolnosť, či sa skutočný zamestnávateľ jednoznačne dištancoval od vyhlásení, a tiež vnímanie dotknutých chránených skupín.

51.

Aké má byť s ohľadom na vyššie uvedené úvahy prepojenie so skutočným výberovým konaním, aby diskriminujúce vyjadrenia, ako sú tie vo veci samej, spadali do pôsobnosti smernice 2000/78?

55.

Zohľadniť sa musí aj povaha a obsah vyjadrení . Musia sa týkať zamestnania v oblasti činnosti potenciálneho zamestnávateľa alebo osoby, ktorá je autorom vyjadrení, teda v oblasti, v ktorej táto osoba pravdepodobne bude ponúkať zamestnanie. Z uvedených vyjadrení musí vyplývať zámer zamestnávateľa diskriminovať členov chránenej skupiny. Tieto vyjadrenia tiež musia svojou povahou odrádzať členov chránenej skupiny od podania prihlášky, ak a keď sa uvoľní pracovná pozícia u potenciálneho zamestnávateľa. V tejto súvislosti sa domnievam, že by mala existovať vyvrátiteľná domnienka , že potenciálny zamestnávateľ skôr alebo neskôr bude chcieť prijímať do zamestnania, a keď sa tak stane, uplatní diskriminačné kritérium, o ktorom verejne vyhlásil, že tvorí časť jeho politiky zamestnávania. Dôkazné bremeno týkajúce sa vyvrátenia tejto domnienky by v konkrétnom prípade znášal potenciálny zamestnávateľ. ( 25 )

56.

Kontext, v ktorom vyjadrenia zazneli , je tiež relevantný. Išlo o súkromné poznámky (napríklad pri večeri s partnerom či partnerkou osoby, ktorá ich vyslovila) alebo verejné vyhlásenia (alebo, čo je ešte horšie, vyjadrenia vyslovené naživo a následne reprodukované prostredníctvom sociálnych médií)? V tejto súvislosti dôrazne odmietam tvrdenie, že „vtipné“ diskriminačné vyjadrenia „sa nepočítajú“ alebo sú prijateľné. Humor je mocný nástroj a je až príliš jednoduché ho zneužiť. Ľahko si možno predstaviť, ako nepríjemne musia pôsobiť homofóbne „vtipy“, ktoré potenciálny zamestnávateľ rozpráva v prítomnosti LGBTI uchádzačov o zamestnanie.

59.

Dospela som k záveru, že vyjadrenia, ako sú tie vo veci samej, môžu spadať do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podrobnejšie zistil a posúdil relevantné skutkové okolnosti a dospel tak k svojmu vlastnému záveru. ( 27 )

Zásah do slobody prejavu

60.

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či by vyjadrenia NH mohli byť chránené slobodou prejavu, pričom konštatuje, že právna úprava namierená proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní sa nemôže považovať za právnu úpravu, ktorá s touto slobodou koliduje.

61.

Článok 52 ods. 1 Charty umožňuje obmedziť výkon práv a slobôd v nej uznaných pod podmienkou, že takéto obmedzenia sú ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a slobôd a dodržiavajú zásadu proporcionality, teda sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou alebo sú potrebné na ochranu práv a slobôd iných. ( 30 )

65.

Tieto podmienky sú v tomto prípade splnené.

66.

Po prvé obmedzenie slobody prejavu je stanovené právom, konkrétne smernicou 2000/78.

67.

Tento výklad je v súlade s judikatúrou súdu v Štrasburgu. ( 32 ) Keďže výkon slobody prejavu „zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť“, článok 10 ods. 2 EDĽP umožňuje zásahy na „ochranu povesti alebo práv iných“ za predpokladu, že ich „stanovuje zákon“, a sú „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“. Vo veci Vejdeland a i. v. Švédsko bola skupina osôb odsúdená za distribúciu letákov v škole, v ktorých bolo vyjadrené pohŕdanie homosexuálmi. Súd v Štrasburgu konštatoval, že tento zásah do slobody prejavu zakotvenej v článku 10 ods. 1 EDĽP bol odôvodnený článkom 10 ods. 2 tohto dohovoru. Zdôraznil, že diskriminácia založená na sexuálnej orientácii je rovnako vážna ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pokožky. Súd v Štrasburgu dal za pravdu Najvyššiemu súdu Švédska, ktorý uznal právo „sťažovateľov“ vyjadriť svoje názory, avšak zdôraznil, že ľudia majú okrem práv a slobôd aj povinnosti a jednou z nich je vyhnúť sa v čo najväčšej miere vyjadreniam, ktoré neospravedlniteľne urážajú iných a predstavujú tak útok na ich práva, [pričom] tento súd napokon konštatoval, že vyjadrenia v letákoch boli neprimerane urážlivé“ ( 33 ).

71.

Preto sa domnievam, že zákaz, ktorý vyplýva zo smernice 2000/78 a týka sa vyjadrení predstavujúcich priamu diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu, nemožno považovať za zásah do slobody prejavu, ktorým by boli porušené práva zakotvené v článku 11 ods. 1 Charty.

Možnosť výnimky zo smernice 2000/78

72.

Uviedla som, že podľa môjho názoru predstavujú vyjadrenia NH v rozhlasovom programe priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. ( 34 ) Ide teda o také vyjadrenia, ktoré článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 zakazuje. Jediné výnimky, ktoré sú v prípade priamej diskriminácie možné, sú požiadavky na povolanie (článok 4), odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku (článok 6), pozitívne konanie (článok 7) a opatrenia potrebné okrem iného na ochranu práv a slobôd iných (článok 2 ods. 5).

76.

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nemožno uplatniť nijakú z možných výnimiek zo zákazu priamej diskriminácie, ako ich stanovuje smernica 2000/78.

77.

Vzhľadom na vyššie uvedené som dospela k záveru, že vyjadrenia hosťa relácie počas rozhlasového rozhovoru, z ktorých vyplýva, že by vo svojej advokátskej kancelárii nikdy nezamestnal homosexuálnu osobu, ani by nenadviazal spoluprácu s takou osobou, môžu spadať do pôsobnosti smernice 2000/78, keďže môžu obmedziť prístup k zamestnaniu. V prípade, že uvedené vyjadrenia neboli vyslovené v rámci prebiehajúceho výberového konania, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či prepojenie s prístupom k zamestnaniu nie je len hypotetické, a zohľadnil pritom postavenie a vplyv osoby, ktorá je autorom vyjadrení, povahu, obsah a kontext vyhlásení, ako aj mieru, v ktorej môžu uvedené vyjadrenia odradiť členov chránenej skupiny od toho, aby sa uchádzali o miesto u takého zamestnávateľa. Zákaz, ktorý vyplýva z článkov 2 a 3 smernice 2000/78 a týka sa vyjadrení predstavujúcich priamu diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu, nemožno považovať za zásah do slobody prejavu, ktorý by bol porušením práv zakotvených v článku 11 ods. 1 Charty.

Prvá otázka

78.

81.

Uvedená formulácia pritom neznamená, že združenia nemôžu konať, ak nemožno identifikovať sťažovateľa. Cieľ smernice spočívajúci v podpore plnej účasti občanov na hospodárskom, kultúrnom a sociálnom živote by sa len ťažko dosahoval, ak by sa smernica 2000/78 uplatňovala iba v prípadoch, v ktorých by žalobu proti zamestnávateľovi podal neúspešný uchádzač o pracovnú pozíciu, ktorý sa považuje za obeť (v tomto prípade) priamej diskriminácie. ( 39 )

82.

Článok 8 ods. 1 smernice 2000/78 upravujúci „minimálne požiadavky“ obsahuje ustanovenie o „neznižovaní dosiahnutej úrovne ochrany“ v súvislosti s členskými štátmi, ktoré prijali alebo plánujú prijať právnu úpravu zabezpečujúcu v porovnaní so smernicou vyššiu mieru ochrany. ( 40 ) Z uvedeného článku vyplýva, že prebratie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie úrovne ochrany proti diskriminácii už poskytovanej členskými štátmi v oblastiach, na ktoré sa smernica vzťahuje. ( 41 )

83.

Súdny dvor už článok 8 ods. 1 v spojení s článkom 9 ods. 2 vykladal v tom zmysle, že smernica 2000/78 v nijakom prípade nebráni tomu, aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili právo združení, ktoré majú oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania tejto smernice, začať súdne alebo správne konanie bez toho, aby konali v mene konkrétneho sťažovateľa, alebo v prípade neexistencie poškodenej osoby. ( 42 ) Vo veci Asociažia Accept totiž Súdny dvor konštatoval, že mimovládna organizácia, ktorá sa zameriava na podporu a ochranu práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov môže podať žalobu, ktorou sa okrem iného domáha uloženia pokuty futbalovému klubu a jednému z jeho akcionárov s odôvodnením, že profesionálny futbalista nebol zamestnaný, pretože sa predpokladalo, že je homosexuál.

Existujú osobitné požiadavky, ktoré musí združenie splniť, aby bolo aktívne legitimované, a ak je to tak, o aké požiadavky ide?

86.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vysvetľuje, že aktívna legitimácia združení vo veciach súvisiacich s diskrimináciou a spadajúcich do pôsobnosti smernice 2000/78 je v Taliansku upravená v článku 5 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 216/2003, podľa ktorého sú aktívne legitimované „odborové organizácie, združenia a organizácie, ktoré zastupujú porušené práva alebo záujmy“. Vnútroštátny súd vysvetlil, že na rozdiel od úpravy postavenia združení, ktoré sú aktívne v iných oblastiach, zákonodarca nestanovil v tejto súvislosti nijaké dodatočné kritériá. Oprávnený záujem združenia konať sa teda musí skúmať od prípadu k prípadu.

87.

NH uvádza, že Associazione sa nemôže považovať za subjekt, ktorý zastupuje záujmy LGBTI osôb, a preto nemá aktívnu legitimáciu konať v tejto veci. Associazione je zoskupenie združujúce približne 100 advokátov, ktorí sami nie sú LGBTI osoby. Cieľom združenia je podpora práv LGBTI osôb, ako aj LGBTI kultúry a zabezpečenie právneho zastupovania týchto osôb. Nie je istá nezisková povaha združenia.

88.

V tejto súvislosti sa prejednávaná vec líši od veci Julián Hernández a i. ( 46 ). Súdny dvor v tejto veci skúmal článok 11 ods. 1 smernice 2008/94 ( 47 ), ktorý stanovuje, že táto smernica „nemá vplyv na možnosť členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie“. Súdny dvor rozhodol, že toto ustanovenie nepriznáva členským štátom možnosť prijímať zákony na základe práva EÚ, ale iba uznáva právomoc členských štátov na základe vnútroštátneho práva stanoviť takéto výhodnejšie ustanovenia mimo rámca režimu upraveného touto smernicou. ( 48 ) Ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré len priznáva zamestnancom výraznejšiu ochranu vyplývajúcu z výlučnej právomoci členských štátov (ako to potvrdzuje článok 11 ods. 1 smernice 2008/94), nemožno považovať za ustanovenie spadajúce do pôsobnosti tejto smernice. ( 49 )

92.

Naopak v prejednávanej veci predmetná vnútroštátna právna úprava zakotvuje procesné právo ( locus standi ) s cieľom domáhať sa subjektívnych práv vyplývajúcich z práva EÚ (ochrana pred diskrimináciou). Takéto nastavenie aktivuje uplatnenie zásady procesnej autonómie spolu so zásadami, ktoré z nej vyplývajú, teda zásadou ekvivalencie a zásadou efektivity.

93.

Podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy EÚ prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil podrobné procesné podmienky žalôb zameraných na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právnych predpisov EÚ, za predpokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie (zásada efektivity). ( 50 )

97.

S cieľom uskutočniť svoje posúdenie vnútroštátny súd žiada o usmernenie, či ciele Associazione (pripomenuté v bode 78 vyššie) zodpovedajú cieľom združenia, ktorého oprávneným záujmom je vymáhanie práv a povinností vyplývajúcich zo smernice 2000/78.

98.

Domnievam sa, združenie s takými cieľmi je presne ten typ združenia, ktoré má oprávnený záujem podať za podobných okolností žalobu, pričom vnútroštátny súd ešte musí overiť skutkové okolnosti z hľadiska platnej vnútroštátnej právnej úpravy. Okrem toho je uvedené združenie ten typ združenia, na ktoré sa prirodzene obráti obeť diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ak sa rozhodne v konkrétnej veci podať žalobu.

99.

V tejto súvislosti sú tvrdenia NH týkajúce sa počtu členov Associazione, skutočnosti, že ide o advokátov a advokátskych koncipientov, a tiež skutočnosti, že uvedené osoby samy nie sú LGBTI osobami, úplne irelevantné. Od združenia verejného záujmu, ktoré sa venuje ochrane voľne žijúcich vtákov a ich biotopov sa tiež nevyžaduje, aby všetci jeho členovia mali krídla, zobáky a perie. V rámci LGBTI komunity je veľa vynikajúcich advokátov, ktorí dokážu výrečne brániť LGBTI práva a aj to robia. To neznamená, že tí, ktorí nie sú súčasťou tejto komunity, vrátane advokátov a advokátskych koncipientov motivovaných len altruizmom a citom pre spravodlivosť, nemôžu do podobných združení vstúpiť, zúčastniť sa na ich práci a neohroziť pritom aktívnu legitimáciu združenia. Prijatie tvrdení NH by oslabilo cennú pomoc pri zabezpečení primeranej súdnej ochrany a ohrozilo by priamy účinok smernice. ( 53 )

103.

Grécka vláda vo svojich písomných pripomienkach poukazuje na (možné) riziko, že združenie, ktoré vytvára zisk , by mohlo zneužiť právo na podanie žaloby s cieľom zvýšiť svoje príjmy, čo by podľa tejto vlády ohrozilo dosiahnutie cieľov smernice. Očividnou odpoveďou v tejto súvislosti je, že vzhľadom na neistotu, ktorá je definujúcou vlastnosťou konania na súde (a možno to platí osobitne v prípade sporov týkajúcich sa diskriminácie) by nerozvážny prístup spočívajúci v bezhlavom podávaní žalôb bol pre komerčne zamerané združenie sám osebe riskantnou stratégiou. Okrem toho je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prípade potreby overil, či Associazione koná v súlade jednak so svojím deklarovaným cieľom chrániť záujmy dotknutých osôb a jednak so svojimi stanovami, pokiaľ ide o jeho právne postavenie. ( 56 )

104.

Dospela som k záveru, že je úlohou vnútroštátneho práva, aby v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity definoval kritériá, ktoré musia byť splnené, aby združenie mohlo mať oprávnený záujem podať žaloby s cieľom vymáhať práva a povinnosti vyplývajúce zo smernice 2000/78.

Zahŕňa možnosť združenia podať žalobu, ktorou sa vymáha uplatňovanie povinností stanovených v smernici 2000/78 v prípade, že nemožno identifikovať sťažovateľa, aj možnosť domáhať sa náhrady škody?

105.

Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Feryn, vyhláseného v kontexte smernice 2000/43, vyplýva usmernenie, ktoré je relevantné a vhodné aj v kontexte smernice 2000/78: „… kde neexistuje priama obeť diskriminácie, ale orgán, ktorý je určený zákonom, žiada, aby bola diskriminácia konštatovaná a potrestaná, musia byť sankcie, ktorých zavedenie do vnútroštátneho práva vyžaduje článok 15 smernice 2000/43, účinné, primerané a odradzujúce. Ak je to vhodné v situácii v spore vo veci samej, môžu tieto sankcie prípadne pozostávať z konštatovania diskriminácie súdnym orgánom alebo príslušným správnym orgánom spolu s primeraným stupňom zverejnenia, pričom odporca musí nahradiť s tým spojené náklady. Uvedené sankcie môžu takisto [spočívať] v tom, že zamestnávateľovi bude podľa pravidiel stanovených vo vnútroštátnom práve nariadené, aby ukončil konštatované diskriminačné správanie, pričom môže byť nariadené aj zaplatenie penále. Okrem toho môžu tieto sankcie pozostávať [z priznania] náhrady škody orgánu, ktorý podal návrh na začatie konania“ ( 60 ).

109.

Z toho vyplýva, že: i) združenie, ktorému z vnútroštátneho práva vyplýva oprávnenie podať žalobu s cieľom vymáhať práva a povinnosti vyplývajúce zo smernice 2000/78, môže požiadať o uloženie sankcie za diskriminujúce konanie; ii) platí to bez ohľadu na skutočnosť, či existuje identifikovateľný sťažovateľ; iii) smernica 2000/78 nestanovuje konkrétne sankcie a necháva to na vnútroštátne právo; iv) sankcie, ktoré vnútroštátne právo upravuje, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce, a v) môžu mať podobu priznania náhrady škody. Druh náhrady škody je tiež otázkou, ktorú upravuje vnútroštátne právo. Nevidím nijaký zásadný dôvod, pre ktorý by takáto náhrada škody nemohla zahŕňať tak majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu vrátane morálnej ujmy.

Vyjadrenia hosťa relácie počas rozhlasového rozhovoru, z ktorých vyplýva, že by vo svojej advokátskej kancelárii nikdy nezamestnal homosexuálnu osobu, ani by nenadviazal spoluprácu s takou osobou, môžu spadať do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, keďže môžu obmedziť prístup k zamestnaniu.

–

V prípade, že uvedené vyjadrenia neboli vyslovené v rámci prebiehajúceho výberového konania, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či prepojenie s prístupom k zamestnaniu nie je len hypotetické, a zohľadnil pritom postavenie a vplyv osoby, ktorá je autorom vyjadrení, povahu, obsah a kontext vyjadrení, ako aj mieru, v ktorej môžu uvedené vyjadrenia odradiť členov chránenej skupiny od toho, aby sa uchádzali o miesto u takého zamestnávateľa.

–

Zákaz, ktorý vyplýva z článkov 2 a 3 smernice 2000/78 a týka sa vyjadrení predstavujúcich priamu diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu, nemožno považovať za zásah do slobody prejavu, ktorý by bol porušením práv zakotvených v článku 11 ods. 1 Charty.

–

( 4 ) Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

( 5 ) Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1 .

( 6 ) „LGBTI“ je skratka, ktorá sa bežne používa v súvislosti s lesbami, gejmi, bisexuálmi, transrodovými a intersexuálnymi osobami. Pozri okrem iného dokument Rady Európskej únie prijatý 24. júna 2013 v Luxemburgu a nazvaný Usmernenia na podporu a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych ľudí (LGBTI). Tieto usmernenia v bode 13 uvádzajú pracovnú definíciu tohto pojmu, pričom sa poukazuje na to, že nejde o záväznú definíciu ani o definíciu, ktorá by bola formálne prijatá medzivládnym orgánom.

( 7 ) Rozsudok z 15. januára 2019, E.B. ( C‑258/17 , EU:C:2019:17 , bod 40 a citovaná judikatúra).

( 8 ) Pozri odôvodnenie 37 smernice 2000/78 a rozsudok zo 17. júla 2008, Coleman ( C‑303/06 , EU:C:2008:415 , bod 47 ).

( 9 ) Odôvodnenie 28.

( 16 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija AD ( C‑83/14 , EU:C:2015:480 , bod 42 a citovaná judikatúra). Tento rozsudok sa týkal smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod ( Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22 ; Mim. vyd. 20/001, s. 23). Pôsobnosť tejto smernice je iná ako v prípade smernice 2000/78, pretože sa týka diskriminácie v širokej škále oblastí, ako ich definuje jej článok 3 ods. 1 písm. a) až h), kým smernica 2000/78 sa týka iba diskriminácie v oblasti zamestnania a povolania, ako ju definuje jej článok 3 ods. 1 písm. a) až d). Súdny dvor už pri výklade smernice 2000/78 poukázal na judikatúru vzťahujúcu sa na smernicu 2000/43 ako na užitočnú inšpiráciu: pozri napríklad rozsudok z 25. apríla 2013, Asociažia Accept ( C‑81/12 , EU:C:2013:275 ).

( 17 ) Pozri vysvetlenie k článku 3 o pôsobnosti smernice nachádzajúce sa v dôvodovej správe k návrhu smernice Rady, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES C 177 E, 2000, s. 42 ) (ďalej len „dôvodová správa k návrhu smernice“), kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 18 ) Odôvodnenie 9.

( 19 ) Táto definícia pojmu „prístup“ sa nachádza v Oxford English Dictionary . V Collins English Dictionary sa tento pojem definuje ako „približovanie sa a vstupovanie“, „podmienka vstupu“, „právo alebo privilégium spočívajúce v prístupe, dosiahnutí, vstupe alebo využití niečoho“ a „postup alebo spôsob priblíženia sa alebo vstupu“.

( 26 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci C‑54/07 ( EU:C:2008:155 , bod 15 ).

( 27 ) Pozri bod 33 vyššie. Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania pochádza od najvyššieho vnútroštátneho kasačného súdu, je možné, že bude potrebné vec vrátiť na prvý stupeň s cieľom podrobnejšie zistiť skutkové okolnosti.

( 28 ) Rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia ( C‑274/99 P , EU:C:2001:127 , bod 39 ).

( 29 ) Pozri znenie článku 10 EDĽP; pozri tiež rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia ( C‑274/99 P , EU:C:2001:127 , bod 40 ).

( 30 ) Pozri okrem iného rozsudok z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. ( C‑293/12 a C‑594/12 , EU:C:2014:238 , bod 38 ). Znenie článku 52 ods. 1 je do veľkej miery inšpirované predchádzajúcou judikatúrou Súdneho dvora [pozri okrem iného rozsudok z 13. apríla 2000, Karlsson a i. ( C‑292/97 , EU:C:2000:202 , bod 45 ), ktorá je zas ovplyvnená judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „súd v Štrasburgu)]. Pozri LENAERTS, K.: Exploring the limits of the EU Charter of Fundamental Rights. In: European Constitutional Law Review . 2012, roč. 8, č. 3, s. 375 – 403.

( 31 ) Pozri analogicky v súvislosti s analýzou týchto faktorov rozsudok zo 17. októbra 2013, Schwarz ( C‑291/12 , EU:C:2013:670 , bod 34 a nasl.).

( 38 ) Rozsudok z 8. mája 2019, Leitner ( C‑396/17 , EU:C:2019:375 , bod 61 ).

( 39 ) Pozri odôvodnenie 9 smernice 2000/78 a analogicky rozsudok z 10. júla 2008, Feryn ( C‑54/07 , EU:C:2008:397 , bod 24 ).

( 40 ) Pozri odôvodnenie 28 smernice a dôvodovú správu k návrhu smernice.

( 41 ) Rozsudok z 8. júla 2010, Bulicke ( C‑246/09 , EU:C:2010:418 , bod 43 ).

( 42 ) Rozsudok z 25. apríla 2013, Asociažia Accept ( C‑81/12 , EU:C:2013:275 , body 24 , 30 , 36 a 37 ).

( 43 ) Rozsudok z 10. júla 2008, Feryn ( C‑54/07 , EU:C:2008:397 , body 15 až 17 a 25 až 28 ).

( 50 ) Rozsudok z 8. júla 2010, Bulicke ( C‑246/09 , EU:C:2010:418 , bod 25 ).

( 51 ) Rozsudok z 8. júla 2010, Bulicke ( C‑246/09 , EU:C:2010:418 , body 26 a 28 ).

( 52 ) Rozsudok z 8. júla 2010, Bulicke ( C‑246/09 , EU:C:2010:418 , bod 35 ).

( 53 ) Rozsiahla judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa locus standi mimovládnych združení v konaniach o ochrane životného prostredia (a tiež konkrétne ustanovenia Aarhuského dohovoru, ktoré zaručujú takýmto organizáciám aktívnu legitimáciu) ponúka v tejto súvislosti užitočnú paralelu. Pozri okrem iného rozsudky z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation ( C‑664/15 , EU:C:2017:987 , bod 34 a nasl.), a z 15. októbra 2009, Djurgården‑Lilla Värtans Miljöskyddsförening ( C‑263/08 , EU:C:2009:631 ).

( 54 ) Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 60 .

( 55 ) Rozsudok z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ( C‑28/15 , EU:C:2016:692 , bod 41 ).