C-572/18

62018CC0572

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 26. novembra 2020 ( 1 )

Vec C‑572/18 P

thyssenkrupp Electrical Steel GmbH,

Odvolateľky sa svojím odvolaním domáhajú, aby Súdny dvor zrušil uznesenie z 2. júla 2018, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia ( 2 ) (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu podanú odvolateľkami ako neprípustnú. Žaloba bola podaná proti tzv. „záveru“, ku ktorému Komisia dospela.

2.

Jadrom tohto sporu je otázka, či záver Komisie, podľa ktorého „hospodárske podmienky sú splnené“ ( 3 ) v colnom konaní, ktoré sa týkalo povolenia na uplatnenie tzv. „aktívneho zušľachťovacieho styku“, predstavuje akt, ktorý má vyvolávať právne účinky a ktorý je možné napadnúť žalobou na účely článku 263 prvého odseku ZFEÚ.

3.

„Režim aktívneho zušľachťovacieho styku“ je upravený v článkoch 256 až 258 colného kódexu a ide o režim, ktorý umožňuje pozastavenie dovozného cla, DPH a ďalších poplatkov alebo opatrení obchodnej politiky v súvislosti s dovozom tovarov z tretích krajín do EÚ. Výrobky, ktoré vzniknú takýmto zušľachťovacím stykom, sa následne buď spätne vyvezú, alebo sú prepustené do voľného obehu v EÚ, pričom v poslednom uvedenom prípade sa poplatky platia z pôvodne dovezených surovín alebo zo zušľachtených výrobkov. Na uplatnenie tohto režimu je potrebné povolenie colných orgánov.

4.

Kritériá, na základe ktorých sa určí, či má určitý akt vyvolávať právne účinky, nie sú vôbec nové a sú uvedené v bode 28 napadnutého uznesenia. Napriek tomu, že Súdny dvor v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods ( 6 ) poskytol výklad ustanovenia, ( 7 ) ktoré je takmer rovnaké ako článok 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ( 8 ) ktorý je predmetom prejednávanej veci, však pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o to, či záver o hospodárskych podmienkach predstavuje záväzný právny akt, a to v neposlednom rade z dôvodu správnej praxe Komisie a členských štátov, ktorá je presným opakom terajšieho stanoviska Komisie. Tu môžem poukázať na to, že v rozsudku Friesland Coberco Súdny dvor konštatoval, že formulácia, podľa ktorej vnútroštátne colné orgány majú „zobrať do úvahy“ závery Výboru pre colný kódex, znamená, že jeho závery nie sú pre vnútroštátne colné orgány záväzné. ( 9 ) Veľmi podobný problém legislatívneho výkladu vzniká v prejednávanej veci.

7.

V tomto odvolacom konaní má preto Súdny dvor príležitosť opäť prehodnotiť svoj postoj k otázke, čo sú záväzné akty na účely žaloby podanej podľa článku 263 ZFEÚ. Skôr než sa však budem zaoberať týmito otázkami, musím najprv uviesť príslušné legislatívne ustanovenia. Keďže odvolateľky poukazujú na zmenu právnych predpisov od vydania rozsudku Friesland Coberco, musím uviesť právny rámec, ktorý platil v čase vydania uvedeného rozsudku, ako aj následný vývoj, ktorý je relevantný na účely prejednávanej veci.

II. Právny rámec

A.

Právo EÚ

„Povolenie sa udeľuje iba:

…

e)

ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby tento colný režim prispel k vytvoreniu alebo zachovaniu prepracovateľskej činnosti v spoločenstve bez toho, aby tým boli nepriaznivo ovplyvnené zásadné záujmy výrobcov rovnakého tovaru v spoločenstve (hospodárske podmienky). Prípady, v ktorých sa ekonomické podmienky považujú za splnené, sa môžu určiť v súlade s postupom výboru.“

10.

V článkoch 247 až 249 nariadenia č. 2913/92 bola opísaná úloha Výboru pre colný kódex, ktorý mal pomáhať Komisii v súlade s ustanoveniami nariadenia. Článok 249 nariadenia č. 2913/92 stanovuje:

Článok 504 ods. 1 a 4 nariadenia č. 2454/93 stanovoval:

„1. Ak sa začne preskúmanie v súlade s článkom 503, prípad sa zasiela Komisii. Musí obsahovať výsledky už vykonaného preskúmania.

…

4. Príslušné colné orgány a všetky ostatné colné orgány, ktoré sa zaoberajú podobnými povoleniami alebo žiadosťami, zoberú do úvahy záver výboru.

…“

2. Právo uplatniteľné na prejednávanú vec

a)

použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,

…

4. Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len vtedy, ak okrem podmienok uvedených v odseku 3 sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané;

„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

a)

podmienky na udelenie povolenia na colné režimy uvedené v článku 211 ods. 1;

b)

výnimky z podmienok uvedených v článku 211 ods. 3 a 4;

c)

17.

Článok 166 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (ďalej len „delegované nariadenie“) ( 13 ) stanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa podmienky upravené v článku 211 ods. 4 písm. b) colného kódexu nevzťahujú na povolenia na aktívny zušľachťovací styk a stanovuje tri výnimky z tohto pravidla.

18.

V článku 167 delegovaného nariadenia je uvedených 19 prípadov, v ktorých sa hospodárske podmienky na aktívny zušľachťovací styk podľa článku 211 ods. 5 colného kódexu považujú za splnené.

c) Vykonávacie nariadenie Komisie 2015/2447

19.

6. Keď sa dospeje k záveru, že hospodárske podmienky nie sú viac splnené, príslušný colný orgán zruší dotknuté povolenie. Zrušenie povolenia nadobudne účinnosť najneskôr rok odo dňa nasledujúceho po dni, keď bolo držiteľovi povolenia doručené rozhodnutie o zrušení.“

d) Ďalšie ustanovenia o expertných skupinách

20.

Článok 3 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie ( 15 ) a ktoré je napojené na oznámenie Komisie Komisii – Rámec pre expertné skupiny Komisie: horizontálne pravidlá a verejný register ( 16 ) (ďalej len „horizontálne pravidlá“), stanovuje, že expertné skupiny poskytujú Komisii poradenstvo a odborné znalosti. Podľa článku 5 tohto rozhodnutia musia byť ich funkčné obdobia a úlohy jasne vymedzené.

21.

Skupina colných expertov je zriadená na základe zadávacích podmienok pre skupinu colných expertov. ( 17 ) Platia pre ňu horizontálne pravidlá pre expertné skupiny Komisie a podľa článku 2 písm. g) zadávacích podmienok má poskytovať poradenstvo pri skúmaní splnenia hospodárskych podmienok.

Dňa 27. februára 2017 holandské colné orgány v súlade s článkom 259 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zaslali spis Komisii, od ktorej požadovali, aby preskúmala hospodárske podmienky podľa článku 211 ods. 6 colného kódexu a aby „konštatovala, že [sú] splnené a [že] povolenie [je možné] udeliť“. ( 20 )

25.

Záležitosťou sa zaoberala časť „Iné osobitné postupy než tranzit“ skupiny colných expertov na svojom šiestom zasadnutí 2. mája 2017, kde hlasovanie členov o žiadosti o vydanie stanoviska pre Komisiu v otázke, či hospodárske podmienky sú alebo nie sú splnené, viedlo k priaznivému výsledku. Komisia na základe toho konštatovala, že hospodárske podmienky sú splnené. Tento výsledok bol uvedený v zápisnici zo zasadnutia (ďalej len „sporný záver“).

26.

V ten istý deň holandský colný orgán vydal spoločnosti EMS povolenie na aktívny zušľachťovací styk na obdobie od 2. mája 2017 do 1. mája 2020. Dňa 12. júla 2017 odvolateľky predložili holandskému colnému orgánu námietky voči vydaniu uvedeného povolenia spoločnosti EMS. Holandský colný orgán vo svojich predbežných rozhodnutiach o týchto námietkach z 11. decembra 2017 konštatoval, že je „povinný“ („verplicht“) udeliť požadované povolenia, lebo musí „zobrať do úvahy dosiahnutý záver o hospodárskych podmienkach“. ( 21 )

IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

V. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

30.

Dňa 13. septembra 2018 odvolateľky podali odvolanie voči napadnutému uzneseniu. Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie, sám rozhodol o prípustnosti vrátane druhej námietky neprípustnosti podanej Komisiou, vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

31.

Komisia tvrdí, že Súdny dvor by mal odvolanie zamietnuť a uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

32.

Prvé štyri z týchto odvolacích dôvodov smerujú proti nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil, keď posudzoval, či sporný záver predstavuje akt, ktorý je možné napadnúť žalobou. Hoci len tretí odvolací dôvod je zameraný na rozdiely v porovnaní s ustanoveniami, ktorými sa Súdny dvor zaoberal v rozsudku Friesland Coberco, z odvolania jasne vyplýva, že väčšina tvrdení uvedených na podporu prvých troch odvolacích dôvodov je založená na rozdielnom právnom rámci pred nadobudnutím účinnosti colného kódexu a po ňom. Je preto vhodné posúdiť prvé tri odvolacie dôvody spoločne. To, či je potrebné posúdiť štvrtý odvolací dôvod, ktorý sa zaoberá otázkou právnych účinkov správnej praxe na účely rozhodnutia o tom, či sporný záver predstavuje akt, ktorý je možné napadnúť žalobou, závisí od odpovede na prvé tri odvolacie dôvody, zatiaľ čo piaty odvolací dôvod môže byť relevantný, len ak sa preukáže, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

A.

Právny záujem na konaniach

35.

37.

Druhým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 49 napadnutého uznesenia označil úlohu Komisie pri skúmaní hospodárskych podmienok za čisto procesnú. Tvrdia, že nijaké ustanovenie colného kódexu alebo delegovaného či vykonávacieho nariadenia neobmedzuje úlohu Komisie na prebratie hlasov zástupcov členských štátov v skupine colných expertov a spočítanie odovzdaných hlasov. Keďže Komisia nie je povinná riadiť sa stanoviskom skupiny colných expertov, odvolateľky presadzujú názor, že Komisia musí niesť „právnu zodpovednosť za záver o hospodárskych podmienkach, ku ktorému dospela“.

38.

Tretím odvolacím dôvodom odvolateľky spochybňujú konštatovania, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 60 a 61 napadnutého uznesenia. Všeobecný súd v nich uviedol, že výklad článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93, ktorý Súdny dvor poskytol v rozsudku Friesland Coberco, platí aj pre článok 295 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, ktorý sa uplatní v prejednávanej veci. Spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého tieto dve ustanovenia „možno považovať za rovnocenné“.

39.

Odvolateľky sa na podporu svojho odvolacieho dôvodu odvolávajú na zmeny v právnych predpisoch, napríklad na to, že vymedzenie „hospodárskych podmienok“ sa zmenilo a že Výbor pre colný kódex už v skúmaní hospodárskych podmienok nezohráva nijakú úlohu, pričom podľa odvolateliek Súdny dvor do veľkej miery odkazuje na tieto skutočnosti v odôvodnení rozsudku Friesland Coberco. Odvolateľky okrem toho poukazujú na rozdielne znenie článku 502 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 na jednej strane a článku 211 ods. 6 colného kódexu a článku 259 ods. 1 vykonávacieho nariadenia na druhej strane, ktoré presúva dôraz zo skúmania colnými orgánmi na skúmanie na úrovni EÚ.

42.

Odvolateľky sa vo svojich odvolacích dôvodoch sústredia na právomoc Komisie prijať záväzné opatrenie. Podľa zásad uvedených v poslednom bode však musí byť rozhodnutie o záväznosti opatrenia prijaté na základe všetkých kritérií, nielen jedného. ( 34 ) Preto hoci odvolateľky v zásade napadli konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia nemala právomoc prijať záväzné opatrenia – vzhľadom na postavenie Komisie v tejto súvislosti –, posúdenie Všeobecného súdu je napriek tomu potrebné preskúmať z hľadiska všetkých aspektov.

a) Obsah opatrenia a súvislosti jeho prijatia

43.

Obsah sporného záveru sa obmedzuje na konštatovanie, že „výbor dospel k záveru, že hospodárske podmienky sú splnené“. Toto konštatovanie je možné chápať iba v náležitom kontexte. Právne a skutkové súvislosti rozhodnutia opisuje Všeobecný súd v bodoch 31 až 43 napadnutého uznesenia. Stručne ich zhrniem, aby som mohol posúdiť zistenia Všeobecného súdu.

44.

b) Má Komisia právomoc vydať v súvislosti s problematikou hospodárskych podmienok záver, ktorý je záväzný pre vnútroštátne colné orgány?

46.

Článok 259 vykonávacieho nariadenia bol prijatý na základe všeobecných vykonávacích právomocí Komisie uvedených v článku 213 colného kódexu. ( 38 ) Ako Všeobecný súd zdôrazňuje v bode 36 napadnutého uznesenia, článok 259 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že „colná správa, ktorej colný orgán je príslušný na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti, bezodkladne postúpi spis Komisii so žiadosťou o takéto preskúmanie“. Článok 259 ods. 4 vykonávacieho nariadenia následne stanovuje, že skupina expertov zriadená Komisiou bude Komisii radiť v otázkach, či sú hospodárske podmienky splnené alebo nie. Čisto poradnú povahu jej úlohy zdôrazňuje aj článok 3 a článok 5 ods. 1 horizontálnych pravidiel, podľa ktorých bola skupina colných expertov zriadená, ako aj oddiel 2 písm. g zadávacích podmienok skupiny colných expertov. ( 39 ) Ako Všeobecný súd zdôraznil v bode 38 napadnutého uznesenia, „v súlade s horizontálnymi pravidlami expertných skupín je úlohou týchto skupín radiť Komisii najmä v oblasti uplatňovania právnych predpisov, politík a programov EÚ a v oblasti koordinácie a spolupráce s členskými štátmi“.

47.

49.

Odvolateľky neuvádzajú nijaké ustanovenie, ktoré by Komisiu oprávňovalo prijímať rozhodnutia záväzné pre vnútroštátne orgány, pokiaľ ide o splnenie hospodárskych podmienok, a ako vyplýva z vyššie opísaného postupu, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že také ustanovenie neexistuje.

50.

Odvolateľky to svojimi tvrdeniami nespochybňujú. Naopak, ich tvrdenia sú založené na zmenách v právnych predpisoch, ku ktorým došlo od nadobudnutia účinnosti colného kódexu a súvisiaceho vykonávacieho nariadenia. Zatiaľ čo článok 502 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 stanovoval, že „sa bez preskúmania hospodárskych podmienok colnými orgánmi povolenie neudelí“, ( 43 ) vykonávacie nariadenie neobsahuje porovnateľné ustanovenie. Odvolateľky pri svojich tvrdeniach využívajú elimináciu. Tvrdia, že ak vnútroštátne orgány ani skupina colných expertov nemajú osobitnú právomoc na prijímanie záväzných rozhodnutí o otázke hospodárskych podmienok, túto právomoc musí mať nevyhnutne Komisia. Na toto tvrdenie by som odpovedal takto.

51.

Po prvé nie je úplne presné konštatovať, že vnútroštátne orgány nemajú vôbec nijakú právomoc na skúmanie hospodárskych podmienok. Ako som opísal v bode 41 týchto návrhov, vnútroštátne orgány musia podľa článku 211 ods. 5 colného kódexu overiť, či existuje dôkaz, že základné záujmy výrobcov v Únii budú pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnené. Pri overovaní existencie takého dôkazu musia vnútroštátne orgány určite uskutočniť pomerne dôkladné preskúmanie najmä vzhľadom na to, že celá štruktúra ustanovení nasvedčuje proti záveru o takomto dôkaze.

Podčiarkuje to ustanovenie článku 259 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého keď Komisia dospeje k záveru, že hospodárske podmienky už nie sú splnené, „príslušný colný orgán zruší dotknuté povolenie“. Slovo, ktoré som si dovolil zvýrazniť („zruší“), príslušnému colnému orgánu jednoznačne ukladá povinnosť zrušiť povolenie, ak Komisia dospeje k negatívnemu záveru. Kontrast medzi znením článku 259 ods. 5 („… zohľadní…“) a článku 259 ods. 6 („… zruší…“) vykonávacieho nariadenia sám osebe postačuje na ilustráciu toho, že zatiaľ čo závery, ku ktorým Komisia dospeje v súlade s článkom 259 ods. 6 nariadenia, sú záväzné, opak nie je pravdou, pokiaľ ide o jej právomoci v zmysle článku 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia. Opakujem teda, že v poslednom uvedenom prípade je konečné rozhodnutie na príslušnom colnom orgáne, hoci musí zohľadniť závery Komisie. Môže sa odchýliť od týchto záverov, „ak svoje rozhodnutie z tohto hľadiska odôvodn[í]“. ( 45 )

54.

V tejto súvislosti treba ďalej pripomenúť, že ak inštitúcii Únie nebola priznaná taká právomoc – dokonca aj v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ, akou je colná politika –, členské štáty si ponechávajú právomoc na vykonávanie takej politiky. ( 46 ) Takže zatiaľ čo neexistencia legislatívneho ustanovenia, ktoré by Komisiu oprávňovalo prijať záväzné rozhodnutie o hospodárskych podmienkach, bráni Komisii urobiť prijať také rozhodnutie, vnútroštátne orgány nepotrebujú mať osobitnú právomoc na overenie podmienok uvedenú v právnom predpise, ktorý uplatňujú.

55.

Odvolateľky ďalej tvrdia, že z tých pár prípadov, v ktorých je skutočne potrebné podrobne preskúmať hospodárske podmienky, sa všetky týkajú situácií súvisiacich s jednotným uplatňovaním spoločnej obchodnej politiky Únie, čo je oblasť, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie. Z vyššie uvedených dôvodov to však nemôže prekonať neexistenciu právomoci Komisie na prijímanie takých rozhodnutí.

59.

Odvolateľky sa ďalej odvolávajú na zmenu totožnosti subjektu, ktorý je za záver zodpovedný. Na rozdiel od toho, čo platilo vo vzťahu k článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93, subjektom zodpovedným za závery v súvislosti s hospodárskymi podmienkami je teraz Komisia. Jasne to vyplýva z vyššie opísanej čisto poradnej funkcie skupiny colných expertov, ktorú Všeobecný súd uznal v bode 54 napadnutého uznesenia. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k tomuto záveru Výbor pre colný kódex na základe článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93. Skutočnosť, že Komisia je teraz označená za autora sporného záveru, však sama osebe neznamená, že záver, ku ktorému dospela, predstavuje akt záväzný pre vnútroštátny colný orgán.

60.

Odvolateľky ďalej tvrdia, že zatiaľ čo preskúmanie hospodárskych podmienok nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy povinné, ( 47 ) teraz povinné je na základe článku 211 ods. 6 colného kódexu („je potrebné preskúmať… na úrovni Únie“). ( 48 ) Je to síce pravda, automaticky to však neznamená, že príslušný záver je pre vnútroštátne colné orgány záväzný. Potvrdzuje to rozsudok Súdneho dvora vydaný vo veci Friesland Coberco. Vec sa síce týkala okolností, za ktorých bolo povinné poradiť sa s Výborom pre colný kódex, ako som však už ukázal, Súdny dvor rozhodol, že povinnosť poradiť sa s výborom nemožno považovať za povinnosť prevziať jeho záver. ( 49 ) Pokiaľ jasné ustanovenie nestanovuje opak, to isté sa dá povedať o povinnosti preskúmať hospodárske podmienky na úrovni Únie. Nevyhnutne to nevedie k tomu, že vnútroštátny colný orgán musí akceptovať a uplatniť výsledok tohto preskúmania.

Článok 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia obsahuje ustanovenie, ktoré opisuje, ako má vnútroštátny colný orgán zaobchádzať so záverom. Ako som už zdôraznil, článok 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia stanovuje len to, že „záver, ku ktorému sa dospeje v súvislosti s hospodárskymi podmienkami, zohľadní príslušný colný orgán…“ Ako som uviedol vyššie, v rozsudku Friesland Coberco Súdny dvor vykladal takmer rovnaké ustanovenie, konkrétne článok 504 nariadenia č. 2454/93. Jediný rozdiel spočíva v tom, že toto ustanovenie odkazuje na „závery výboru“ a neodkazuje na „hospodárske podmienky“ ako také. Je však jasné a nesporné, že podľa druhého z týchto ustanovení je potrebné zohľadniť aj „hospodárske podmienky“. V rozsudku Friesland Coberco Súdny dvor vykladal slová „zoberú do úvahy“ v tom zmysle, že vnútroštátne colné orgány sa môžu „odchýliť od záverov prijatých týmto výborom, ak svoje rozhodnutie z tohto hľadiska odôvodnia“. ( 53 )

63.

V bode 60 napadnutého uznesenia sa Všeobecný súd odvoláva na bod 45 rozsudku Súdneho dvora vydaného vo veci Nogueira a i., ( 54 ) podľa ktorého výklad poskytnutý Súdnym dvorom, pokiaľ ide o ustanovenie určitého právneho nástroja, platí takisto vo vzťahu k ustanoveniam právneho predpisu, ktorým bol tento právny nástroj nahradený, pokiaľ ustanovenia týchto právnych predpisov možno kvalifikovať ako rovnocenné. Odvolateľky nespochybňujú túto zásadu, ale skôr to, či možno článok 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia považovať ta rovnocenný s článkom 504 nariadenia č. 2454/93.

64.

Všeobecný súd sa v bode 58 napadnutého uznesenia odvoláva na to, že článok 259 ods. 5 prvý pododsek vykonávacieho nariadenia doslovne reprodukuje znenie článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93. Toto konštatovanie nie je v odvolacom konaní napadnuté. Odvolateľky nespochybňujú ani konštatovanie Všeobecného súdu v bode 54 napadnutého uznesenia, podľa ktorého sa zmenil len autor záveru, v dôsledku čoho zostáva cieľ sledovaný preskúmaním rovnaký.

Všeobecný súd ďalej pri porovnávaní nevyhnutnosti vykonať preskúmanie hospodárskych podmienok podľa oboch verzií colného kódexu konštatoval, že preskúmania boli nevyhnutné na podanie žiadostí o podobné povolenia. Odvolateľky nevysvetľujú, v akom zmysle sa mierne odlišné definície „hospodárskych podmienok“ na prepracovanie pod colným dohľadom podľa článku 133 písm. e) nariadenia č. 2913/92 a hospodárskych podmienok na aktívny a pasívny zušľachťovací styk a prevádzkovanie priestorov na colné uskladnenie tovaru podľa článku 211 ods. 4 písm. b) colného kódexu líšia do tej miery, že ich na tento účel netreba považovať za rovnocenné. Všeobecný súd teda v bode 53 napadnutého uznesenia správne konštatoval, že veci, na ktoré sa vzťahovalo nariadenie č. 2913/92 a vykonávacie nariadenia, ktoré boli účinné v čase vydania rozsudku Friesland Coberco, ako aj prejednávaná vec predstavujú určitú formu úzkej a účinnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorej cieľom je určite informovať colné orgány o hospodárskych podmienkach.

68.

Ani jedna zo zmien v právnej úprave, na ktoré sa odvolateľky odvolávajú, sa netýka výrazu „zohľadní“. Keby bola Komisia oprávnená dospieť k záveru, ktorý by bol následne záväzný pre vnútroštátny colný orgán, určite by sa to prejavilo aj v znení vykonávacieho nariadenia. Všeobecný súd v bode 63 napadnutého uznesenia správne konštatoval, že keby bol novou colnou právnou úpravou vytvorený systém, v ktorom by vnútroštátne colné orgány boli viazané závermi o hospodárskych podmienkach vyvodenými na úrovni EÚ, vykonávacie nariadenie by to výslovne stanovilo. Samotná skutočnosť, že v ňom je použité znenie, ktoré bolo v rozsudku Friesland Coberco vykladané v tom zmysle, že nezaväzuje vnútroštátne orgány, predstavuje silné tvrdenie proti takej zmene výkladu.

Ďalej môžem poukázať na to, že tu nejde o to, že by odvolateľky nepožívali účinnú právnu ochranu, lebo nemôžu napadnúť záver v zmysle článku 263 ZFEÚ. Aby som bol k odvolateľkám spravodlivý, ani to nikdy netvrdili. Treba však poukázať na to, že odvolateľky môžu napadnúť (a v skutočnosti aj napadli) rozhodnutie holandských colných orgánov. Následne podali na príslušný súd žalobu, ktorou napadli zamietnutie svojich námietok voči udeleniu povolenia na aktívny zušľachťovací styk spoločnosti EMS holandskými colnými orgánmi. V takom konaní je možné preskúmať otázku splnenia hospodárskych podmienok. ( 57 )

72.

Za týchto okolností je preto potrebné prvé tri odvolacie dôvody zamietnuť ako nedôvodné.

C.

Štvrtý odvolací dôvod týkajúci sa správnej praxe

1. Tvrdenia účastníkov konania

Výhrada odvolateliek smeruje proti bodu 66 napadnutého uznesenia, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že správna prax len nahradila skoršie správne dojednanie týkajúce sa uplatňovania príslušných ustanovení podľa nariadenia č. 2913/92. Keďže toto skoršie správne dojednanie nezohľadňovalo konštatovania Súdneho dvora uvedené v rozsudku Friesland Coberco, nemohlo slúžiť ako právoplatný základ pre výklad uvedený v novej správnej praxi. Odvolateľky nenapadli konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 67 napadnutého uznesenia. Tam vo vete, ktorá sa začína výrazom „navyše“, Všeobecný súd konštatoval, že správnu prax síce možno považovať za právoplatnú pomôcku pri výklade povahy záverov o hospodárskych podmienkach, nie je však právne záväzná, a preto musí byť v súlade s aktuálnymi ustanoveniami vykonávacieho nariadenia. Ďalej uviedol, že nič nemení na pôsobnosti vykonávacieho nariadenia. ( 59 )

76.

Všeobecný súd v bode 68 napadnutého uznesenia podľa môjho názoru správne konštatoval, že výklad uvedený v novej správnej praxi nie je v súlade s aktuálnymi ustanoveniami vykonávacieho nariadenia. Odôvodnenie Všeobecného súdu je založené na viacerých tvrdeniach a tvrdenia uvedené v bodoch 67 a 68 napadnutého uznesenia sú samy osebe postačujúce na podporu odôvodnenia Všeobecného súdu. Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod odvolateliek je neúčinný a nemožno mu vyhovieť.

77.

Je pravda, že správna prax vyvolala – alebo prinajmenšom mala tendenciu vyvolať – nesprávny dojem o tom, či sú závery Komisie týkajúce sa „hospodárskych podmienok“ záväzné. Rokovací poriadok Súdneho dvora, ako aj Všeobecného súdu dáva týmto súdom možnosť zohľadniť také skutočnosti tým, že rozhodnú o trovách v prospech odvolateliek, ako to Všeobecný súd urobil v prejednávanej veci. ( 60 )

VII. O trovách

80.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 uplatní na odvolacie konanie, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

81.

Keďže Komisia navrhla, aby bola odvolateľkám uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a odvolateľky vo veci nemali úspech, je potrebné uložiť im povinnosť, aby znášali vlastné trovy konania a nahradili trovy konania vzniknuté Komisii. Také úvahy, aké sú uvedené v bodoch 72 až 75 napadnutého uznesenia, podľa ktorých Komisii môže byť uložená povinnosť znášať trovy konania podľa článku 139 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, sa na toto odvolacie konanie nevzťahujú.

VIII. Návrh

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) T‑577/17 , neuverejnené, EU:T:2018:411 .

( 3 ) Pozri článok 211 ods. 4 písm. b) a ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ) (ďalej len „colný kódex“).

( 4 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1953 z 29. októbra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických ( Ú. v. EÚ L 284, 2015, s. 109 ).

( 5 ) Zo žiadosti odvolateliek o povolenie na predloženie repliky vyplýva, že odvolateľky podali na Rechtbank Noord‑Holland (Súd provincie Severné Holandsko, Holandsko) žaloby, ktorými napadli zamietnutie svojich námietok voči udeleniu povolenia na aktívny zušľachťovací styk holandským colným orgánom.

( 6 ) Body 25 až 33 rozsudku z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods ( C‑11/05 , EU:C:2006:312 ) (ďalej len „Friesland Coberco“). Tento rozsudok sa týka veci, v ktorej išlo o prepracovanie pod colným dohľadom, a nie o aktívny zušľachťovací styk. Zlúčenie týchto postupov iniciovalo už nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ), pozri odôvodnenie 33 nariadenia. Toto bolo prebraté do colného kódexu, pozri odôvodnenie 50 kódexu.

( 13 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ).

( 14 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ).

( 15 ) C(2016) 3301.

( 16 ) C(2016) 3300.

( 17 ) Poznámka k registru expertných skupín Komisie, Ref. Ares (2016) 2109319 z 3. mája 2016.

( 18 ) Ref. Ares (2016)2616740 zo 6. júna 2016.

( 25 ) thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia ( C‑572/18 P , neuverejnené, EU:C:2019:188 ).

( 26 ) Ref. Ares (2016)4155451 – 05/08/2016.

( 27 ) Článok 149 Rokovacieho poriadku.

( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ( C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , bod 55 ).

( 29 ) Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Gul Ahmed Textile Mills/Rada ( C‑100/17 P , EU:C:2018:214 , bod 99 ), v ktorej išlo o to, či existuje „pretrvávajúci záujem“, ak žiadosť o vrátenie, ktorá by mohla byť prípustná v prípade vyhovenia žalobe pre neplatnosť, nebola podaná včas.

( 30 ) Nariadenie č. 2913/92.

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Rumunsko/Komisia ( C‑599/15 P , EU:C:2017:801 ), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veciach Slovensko/Komisia a Rumunsko/Komisia ( C‑593/15 P a C‑599/15 P , EU:C:2017:441 , bod 46 ).

( 35 ) Článok 211 ods. 1 V článku 22 ods. 1 colného kódexu je vymedzený príslušný colný orgán.

( 36 ) Podľa článku 166 ods. 1 delegovaného nariadenia sa totiž hospodárske podmienky skúmajú len v troch prípadoch. Okrem toho hospodárske podmienky na aktívny zušľachťovací styk sa už považujú za splnené v prípade 19 operácií, ktoré sú uvedené v článku 167 delegovaného nariadenia.

( 37 ) Podľa niektorých jazykových znení je dokonca potrebné preukázať aj takú pravdepodobnosť. Pozri francúzske znenie článku 211 ods. 6 colného kódexu: „Lorsqu'il est prouvé que les intérêts essentiels des producteurs de l'Union risquent d'être affectés négativement…“

( 38 ) Podľa odôvodnenia 49 uvedeného nariadenia k tomu došlo s cieľom stanoviť jasné a jednoduché pravidlá riadneho preskúmania na úrovni Únie, ak existuje dôkaz, že hlavné záujmy výrobcov Únie by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené. Nepovažujem to síce za rozhodujúce, ale rád by som poukázal na to, že jednotné uplatňovanie pravidiel nie je osobitne zmienené. Odôvodnenie 49 delegovaného nariadenia stanovuje len to, že „právna istota a rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k hospodárskym subjektom si vyžadujú stanoviť prípady , v ktorých sa vyžaduje preskúmanie hospodárskych podmienok pre colný režim aktívny a pasívny zušľachťovací styk“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 45 ) Rozsudok Friesland Coberco, bod 27.

( 46 ) Pozri článok 2 ods. 1 ZFEÚ.

( 47 ) Pozri znenie článku 503 nariadenia č. 2454/93, na ktoré odvolateľky odkazujú.

( 48 ) Ako som však uviedol vyššie, prípady, v ktorých to platí, sú veľmi obmedzené.

( 49 ) Rozsudok Friesland Coberco, bod 31.

( 50 ) Rozsudok z 23. novembra 1971 ( 62/70 , EU:C:1971:108 , body 6 až 8 ).

( 57 ) Pozri, naopak, pripomienky, ktoré uviedol generálny advokát Bobek vo svojich návrhoch prednesených vo veci Belgicko/Komisia ( C‑16/16 P , EU:C:2017:959 , body 161 až 163 ) v súvislosti s odlišnou situáciou členského štátu, ktorému je určené opatrenie, ktoré nie je aktom na účely článku 263 ZFEÚ. Pozri však aj rozsudok z 25. októbra 2017, Slovensko/Komisia ( C‑593/15 P a C‑594/15 P , EU:C:2017:800 , bod 66 ), v ktorom Súdny dvor odmietol myšlienku širšieho výkladu „napadnuteľného aktu“ za takých okolností.

( 58 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 59 ) Všeobecný súd v tomto smere správne odkazuje na rozsudok z 15. februára 1977, Dittmeyer ( 69/76 a 70/76 , EU:C:1977:25 , bod 4 ). Rovnako je možné analogicky vychádzať z línie judikatúry, ktorej súčasťou je rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 209 ), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že hoci interné opatrenia prijaté administratívou tvoria právne pravidlá, od ktorých sa administratíva nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by boli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, také interné opatrenia samy osebe nie sú legislatívnymi ustanoveniami, a teda nemôžu zmeniť ani doplniť právne záväzné nástroje prijaté inštitúciou Únie na základe pravidiel a postupov upravených v Zmluve.

( ) Body 72 až 75 napadnutého uznesenia.