C-746/18

proti

Prokuratuur

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spracovanie osobných údajov v sektore elektronických komunikácií – Dôvernosť komunikácie – Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb – Všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe – Trestné vyšetrovania – Prístup vyšetrovacieho orgánu k uchovávaným údajom za obdobia v trvaní od jedného dňa do jedného roka – Povolenie vydané prokuratúrou – Použitie údajov ako dôkazov v trestnom konaní – Smernica 2002/58/ES – Článok 1 ods. 3, článok 3 a článok 15 ods. 1 – Charta základných práv Európskej únie – Články 7, 8 a 11, ako aj článok 52 ods. 1“

I. Úvod

1.

Tieto pochybnosti sa v prvom rade týkajú otázky, či obdobie, za ktoré mali vyšetrovacie orgány k údajom prístup, predstavuje kritérium umožňujúce posúdiť závažnosť zásahu, ktorý tento prístup predstavuje, do základných práv dotknutých osôb.

5.

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta, či Prokuratuur (prokuratúra, Estónsko) vzhľadom na rôzne úlohy, ktoré sú jej estónskou právnou úpravou zverené, predstavuje „nezávislý“ správny orgán v zmysle rozsudku z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i. ( 5 ).

II. Právny rámec

A.

Smernica 2002/58

1. Zákon o elektronických komunikáciách

8.

Elektroonilise side seadus (zákon o elektronických komunikáciách) ( 7 ) z 8. decembra 2004, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, vo svojom § 111 1 s názvom „Povinnosť uchovávať údaje“ stanovuje:

„…

2. Poskytovatelia telefónnych služieb pevnej linky a mobilných telefónnych služieb, ako aj telefónnych služieb pevných sietí a mobilných sietí sú povinní uchovávať tieto údaje:

(1)

dátum a čas začiatku a konca hovoru;

(5)

využitá služba telefonovania z pevnej linky alebo mobilného telefónu;

(6)

medzinárodný identifikačný kód mobilného účastníka ( International Mobile Subscriber Identity – IMSI) volajúceho a volaného;

(7)

pri predplatených anonymných mobilných telefónnych službách dátum a čas prvej aktivácie služby, ako aj identifikátor lokality, z ktorej bola služba aktivovaná.

…

4. Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto paragrafu sa uchovávajú po dobu jedného roka od dátumu komunikácie, ak boli generované alebo spracované počas poskytovania komunikačnej služby…

…

11. Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto paragrafu sa postúpia:

(1)

10.

§ 30 Trestného poriadku s názvom „Prokuratúra v trestnom konaní“ stanovuje:

„1. Prokuratúra riadi prípravné konanie, pričom zaručuje jeho zákonnosť a účinnosť, a zastupuje obžalobu v súdnom konaní.

2. Právomoci prokuratúry v trestnom konaní vykonáva v jej mene prokurátor, ktorý koná nezávisle a je viazaný iba zákonom.“

11.

§ 90 1 Trestného poriadku s názvom „Žiadosti o údaje od podnikov v oblasti komunikácií“ v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

3. Zákon o prokuratúre

13.

Prokuratuuriseadus (zákon o prokuratúre) ( 9 ) z 22. apríla 1998, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v § 1 s názvom „Prokuratúra“ stanovuje:

„1. Prokuratúra je vládny orgán patriaci pod Justiitsministeeriumi [ministerstvo spravodlivosti, Estónsko], ktorý sa podieľa na plánovaní dozorných opatrení potrebných na boj proti trestným činom a ich odhaľovanie, riadi prípravné trestné konanie, zabezpečuje jeho zákonnosť a účinnosť, zastupuje obžalobu v súdnom konaní a vykonáva úlohy, ktoré prokuratúre ukladá zákon.

1. 1 Prokuratúra plní úlohy, ktoré jej ukladá zákon, nezávisle a koná v súlade s týmto zákonom, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi prijatými na ich základe.

…“

16.

Pri odsúdení H. K. za tieto trestné činy vychádzal Viru Maakohus (Súd prvého stupňa Viru) okrem iného z viacerých zápisníc vyhotovených na základe údajov o elektronickej komunikácii uvedených v § 111 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, ktoré vyšetrovací orgán získal od poskytovateľa telekomunikačných služieb počas prípravného konania po tom, čo na základe § 90 1 ods. 2 Trestného poriadku získal povolenie vydané prokurátorom Viru Ringkonnaprokuratuur (Okresná prokuratúra Viru, Estónsko).

17.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Viru tak 2. novembra 2015 udelil vyšetrovaciemu orgánu povolenie vyžiadať si od telekomunikačného podniku údaje podľa §111 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, aby prostredníctvom dvoch mobilných telefónnych čísiel H. K. zistil prenos komunikácií a správ, ich trvanie a spôsob, akým bol prenos uskutočnený, ako aj osobné údaje a lokalizáciu volajúceho/odosielateľa a volaného/príjemcu v deň 21. septembra 2015.

18.

Dňa 4. novembra 2015 vyšetrovací orgán vyhotovil zápisnicu o údajoch, ktoré od telekomunikačného podniku na základe tohto povolenia získal, uvádzajúcu vysielacie stožiare, v ktorých sektore bolo účastnícke číslo H. K. 21. septembra 2015 po 19. hodine použité. Prokuratúra chcela touto zápisnicou spolu s iným dôkazmi preukázať, že H. K. spáchala krádež, ku ktorej došlo 21. septembra 2015.

22.

Dňa 20. apríla 2016 vyšetrovací orgán vyhotovil zápisnicu uvádzajúcu údaje o dvoch účastníckych číslach, ktoré H. K. používala. Presnejšie, v tejto zápisnici sa uvádzajú sektorové základňové stanice, z ktorých boli na týchto účastníckych číslach v období od 16. do 19. januára 2015 uskutočnené a prijaté hovory. Touto zápisnicou chcel prokurátor spolu s inými dôkazmi dokázať, že H. K. v období od 17. do 19. januára 2015 vybrala z bankomatu hotovosť pomocou bankomatovej karty poškodenej.

23.

Údaje, na ktorých je uvedená zápisnica založená, boli získané od telekomunikačného podniku na základe povolení, ktoré vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Viru v inej trestnej veci 28. januára a 2. februára 2015. Táto vec sa týkala trestných činov podľa § 200 ods. 2 bodov 7, 8, 9 trestného zákona, a to dvoch lúpeží spáchaných skupinou s použitím zbrane a vlámaním 23. a 27. januára 2015. Na základe týchto povolení si vyšetrovací orgán mohol od telekomunikačného podniku vyžiadať údaje podľa § 111 1 ods. 2 zákona o elektronickej komunikácii týkajúce sa dvoch účastníckych čísiel a rôznych medzinárodných identifikačných kódov mobilného zariadenia H. K. za obdobie od 1. januára do 2. februára 2015.

24.

Z tohto opisu skutkových okolností sporu vo veci samej vyplýva, že prokuratúra dala vyšetrovaciemu orgánu podľa § 90 1 ods. 2 Trestného poriadku povolenie na to, aby v rámci prípravného konania zaslal telekomunikačným podnikom žiadosti o poskytnutie údajov. Povolenia týkajúce sa údajov z účastníckych čísiel obžalovanej osoby boli vydané na účely vyšetrovania rôznych trestných činov pre príslušné obdobia jedného dňa, približne jedného mesiaca a približne jedného roka.

28.

Medzi údaje, ktoré sú poskytovatelia elektronických služieb povinní uchovávať po obdobie jedného roka, patria okrem iného číslo volajúceho a volaného, meno a adresa účastníka, dátum a čas začiatku a konca hovoru, využitá telefónna služba pevnej linky alebo mobilného telefónu, medzinárodný identifikačný kód mobilného účastníka a medzinárodný identifikačný kód mobilného zariadenia volajúceho a volaného, ako aj identifikátor bunky na začiatku hovoru a údaje označujúce zemepisnú polohu mobilného telefónu. Vnútroštátny súd poznamenáva, že ide o údaje, ktoré súvisia s prenosom komunikácie a správ cez pevnú linku alebo mobilný telefón, ako aj s lokalizáciou použitia mobilného komunikačného zariadenia, ale že tieto údaje neposkytujú informácie o obsahu tejto komunikácie.

29.

Ako podľa neho vyplýva z rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i., ako aj z rozsudku Ministerio Fiscal ( 12 ) z 2. októbra 2018, vnútroštátna právna úprava upravujúca uchovávanie údajov o prenose dát a polohe, ako aj prístup k týmto údajom v rámci trestného konania, o akú ide pri § 111 1 ods. 2 a 4 zákona o elektronických komunikáciách a § 90 1 ods. 2 Trestného poriadku, patrí do pôsobnosti smernice 2002/58.

30.

Prípustnosť dôkazov závisí od dodržania pravidiel postupu upravujúceho ich zhromaždenie. Pri posúdení prípustnosti zápisníc, o ktoré ide vo veci samej, tak treba tiež preskúmať otázku, do akej miery bolo zhromaždenie údajov od telekomunikačného podniku, na ktorých sú tieto zápisnice založené, v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty.

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či prístup k údajom, o aké ide vo veci samej, môže byť vzhľadom na poznatky vyplývajúce z rozsudku Ministerio Fiscal ( 15 ) odôvodnený tým istým cieľom v prípade, že množstvo údajov, ku ktorým majú orgány prístup, je obmedzené, a teda zásah do dotknutých základných práv nie je závažný. Pokiaľ ide o množstvo údajov, je podstatné podľa neho zohľadniť druh údajov (ako napríklad údaje týkajúce sa cieľového miesta komunikácie alebo lokalizácie zariadenia), ako aj dĺžku dotknutého obdobia (napríklad jeden deň, jeden mesiac alebo jeden rok). Čím je trestný čin závažnejší, tým závažnejší by mohol byť podľa vnútroštátneho súdu zásah do základných práv v rámci konania, čo naznačuje, že množstvo údajov, ku ktorým by vnútroštátne orgány mohli mať prístup, by bolo o to väčšie.

34.

Vnútroštátny súd sa nakoniec pýta, či prokuratúru možno považovať za „nezávislý“ správny orgán v zmysle rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i. ( 16 ). Uvádza, že v Estónsku práve prokuratúra riadi prípravné konanie, ktorého cieľom je okrem iného zhromaždenie dôkazov. Takisto zdôrazňuje, že vyšetrovací orgán a prokuratúra overujú usvedčujúce a oslobodzujúce dôkazy týkajúce sa podozrivého. Nakoniec poznamenáva, že právomoci prokuratúry vykonáva v jej mene prokurátor, ktorý svoje úlohy plní nezávisle, čo vyplýva z § 30 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a z § 1 ods. 1 a 1 1 , ako aj z § 2 ods. 2 zákona o prokuratúre.

35.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôrazňuje, že jeho pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť požadovanú právom Únie, sú spôsobené najmä tým, že prokuratúra v prípade, keď je po ukončení prípravného konania presvedčená o tom, že boli zhromaždené všetky potrebné dôkazy, a keď je to vhodné, podá obžalobu proti dotknutej osobe. Vnútroštátny súd uvádza, že v tomto prípade práve prokuratúra zastupuje obžalobu v súdnom konaní a že je teda takisto stranou konania. Vnútroštátny súd tiež uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva už pripustil, že úkony sledovania môžu byť za určitých podmienok povolené bez predchádzajúceho súdneho preskúmania, pokiaľ sa súdne preskúmanie uskutoční a posteriori . ( 17 )

3.

Znamená požiadavka uvedená v bode 2 výroku rozsudku [Tele2 Sverige a Watson a i.], aby prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k údajom podliehal predchádzajúcemu preskúmaniu zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, že článok 15 ods. 1 smernice [2002/58] sa má vykladať v tom zmysle, že prokuratúru, ktorá vedie prípravné konanie, pričom v zmysle zákona koná nezávisle a je viazaná iba zákonom, a ktorá v prípravnom konaní preskúmava tak usvedčujúce, ako aj oslobodzujúce dôkazy, avšak zastupuje obžalobu v súdnom konaní, možno považovať za nezávislý správny orgán?“

IV. Analýza

37.

Svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že medzi kritériá umožňujúce posúdiť závažnosť zásahu do základných práv spočívajúceho v prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k osobným údajom, ktoré sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb povinní podľa vnútroštátnej právnej úpravy uchovávať, patria kategórie dotknutých údajov, ako aj dĺžka obdobia, za ktoré bol prístup vyžiadaný.

38.

40.

Írska vláda sa podľa všetkého domnieva, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa prístupu orgánov príslušných v trestných veciach k uchovávaným údajom je podľa článku 1 ods. 3 smernice 2002/58 z pôsobnosti tejto smernice vylúčená.

41.

Toto tvrdenie treba zamietnuť na základe judikatúry Súdneho dvora podľa rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i., ako aj rozsudku Ministerio Fiscal.

42.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor rozhodol, že legislatívne opatrenia uvedené v článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 „patria do pôsobnosti tejto smernice, aj keď predstavujú činnosti štátu alebo štátnych orgánov a nepatria do oblasti činností jednotlivcov, a aj keď účely, ktoré musia tieto opatrenia spĺňať, sa výrazne prekrývajú s cieľmi sledovanými činnosťami uvedenými v článku 1 ods. 3 smernice 2002/58“ ( 18 ). Podľa Súdneho dvora „článok 15 ods. 1 tejto smernice totiž nevyhnutne predpokladá, že opatrenia, ktoré sú v ňom uvedené, patria do pôsobnosti uvedenej smernice, pretože táto smernica výslovne dovoľuje členským štátom prijať také opatrenia len za podmienok, ktoré sú v nej stanovené. Okrem toho na účely článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 legislatívne opatrenia uvedené v tomto ustanovení upravujú činnosť poskytovateľov elektronických komunikačných služieb“ ( 19 ).

46.

Zo všetkých týchto tvrdení treba podobne, ako rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku Ministerio Fiscal ( 23 ), vyvodiť záver, že žiadosť o prístup k osobným údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb vystavená v rámci trestného konania patrí do pôsobnosti smernice 2002/58.

47.

Maďarská a poľská vláda ďalej uvádzajú tvrdenie, že právo Únie neupravuje otázku prípustnosti dôkazov v trestných konaniach.

48.

Je síce pravda, že toto právo vzhľadom na súčasný stav svojho vývoja neupravuje pravidlá týkajúce sa prípustnosti dôkazov v trestnom konaní, vnútroštátny súd však jasne zdôraznil, v akom ohľade je výklad práva Únie, o ktorý žiada, nevyhnutný na to, aby mohol rozhodnúť o prípustnosti dôkazov. Táto totiž závisí od dodržania podmienok a procesných pravidiel upravujúcich zhromažďovanie týchto dôkazov. Preto pri posúdení prípustnosti zápisníc, o ktoré ide vo veci samej, musí vnútroštátny súd preskúmať predbežnú otázku, do akej miery bolo zhromaždenie údajov od telekomunikačného podniku, na ktorých sú tieto zápisnice založené, v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty. Táto predbežná otázka sa pritom týka aspektu, ktorý je, ako som už zdôraznil vyššie, v práve Únie upravený. Pokiaľ ide o tento aspekt, vnútroštátne pravidlá uplatniteľné v oblasti vykonávania dôkazov tak musia spĺňať požiadavky vyplývajúce zo základných práv zaručených právom Únie. ( 24 ) Za týchto okolností je tvrdenie, ktoré uviedli maďarská a poľská vláda, podľa môjho názoru irelevantné.

Ja však poznamenávam, že podobne, ako to bolo v prípade návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom bol vydaný rozsudok Ministerio Fiscal ( 26 ), otázky formulované vnútroštátnym súdom v rámci prejednávanej veci nie sú zamerané na určenie toho, či boli osobné údaje, o ktoré ide vo veci samej, uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb v súlade s podmienkami uvedenými v článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty. Tieto otázky sa týkajú iba toho, či sú s týmito ustanoveniami zlučiteľné podmienky, za ktorých je prístup vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov k takýmto údajom podľa estónskej právnej úpravy povolený. Práve preto sa diskusia vedená pred Súdnym dvorom týkala takmer výlučne týchto podmienok prístupu.

52.

Vnútroštátny súd v každom prípade môže vychádzať z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i., ak na účely riešenia sporu vo veci samej považuje za potrebné rozhodnúť o zlučiteľnosti § 111 1 zákona o elektronických komunikáciách s právom Únie.

53.

V tejto súvislosti považujem za postačujúce pripomenúť, že ako uviedol Súdny dvor, „článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov a registrovaných užívateľov, týkajúce sa všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie“ ( 27 ).

B.

O prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom

1. Závery vyplývajúce z rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i.

57.

Súdny dvor posudzuje problematiku týkajúcu sa prístupu príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom „nezávisle od rozsahu povinnosti uchovávania údajov uloženej poskytovateľom elektronických komunikačných služieb“, a najmä bez ohľadu na všeobecný alebo cielený charakter uchovávania údajov. ( 29 ) Toto konštatovanie súvisí so skutočnosťou, že Súdny dvor považuje uchovávanie údajov a prístup k nim za dva odlišné zásahy do základných práv chránených Chartou.

58.

Ako uviedol Súdny dvor, „dotknutá vnútroštátna právna úprava sa musí zakladať na objektívnych kritériách s cieľom určiť okolnosti a podmienky, za akých sa má poskytnúť prístup príslušným vnútroštátnym orgánom k uchovávaným údajom účastníkov alebo registrovaných užívateľov. Z tohto pohľadu možno taký prístup v súvislosti s cieľom boja proti kriminalite v zásade poskytnúť len k údajom osôb podozrivých z prípravy, páchania alebo zo spáchania závažného trestného činu, ako aj tých, ktoré sa takým či onakým spôsobom podieľali na takom trestnom čine“ ( 35 ).

62.

Inými slovami, vnútroštátna právna úprava, ktorá príslušným vnútroštátnym orgánom priznáva prístup k uchovávaným údajom, musí mať dostatočne ohraničenú pôsobnosť, aby sa zabránilo tomu, že by sa takýto prístup vzťahoval na veľký počet osôb alebo dokonca na všetky osoby alebo všetky prostriedky elektronickej komunikácie, ako aj na všetky uchovávané údaje. Súdny dvor preto zdôraznil kritérium súvisu medzi dotknutými osobami a sledovaným cieľom.

63.

Ďalej Súdny dvor stanovil podmienky, ktoré musí každý prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom spĺňať.

64.

67.

V tejto veci bola Súdnemu dvoru predložená otázka, či je s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7 a 8 Charty zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje prístup príslušných vnútroštátnych orgánov, ako napríklad kriminálnej polície, k údajom o občianskej identite držiteľov určitých SIM kariet.

68.

Súdny dvor vo svojom rozsudku poznamenal, že pokiaľ ide o cieľ predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, znenie článku 15 ods. 1 prvej vety smernice 2002/58 tento cieľ neobmedzuje iba na boj proti závažným trestným činom, ale vzťahuje sa na „trestné činy“ vo všeobecnosti. ( 40 )

69.

V odôvodnení rozvinutom Súdnym dvorom sa objasňuje, že pokiaľ ide o prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k údajom, závažnosť zásahu musí byť úmerný závažnosti predmetných trestných činov.

73.

Naopak, „ak zásah, ktorý takýto prístup v sebe zahŕňa, nie je závažný, uvedený prístup môže byť odôvodnený cieľom prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania ‚trestných činov‘ vo všeobecnosti“ ( 44 ).

74.

Podľa týchto úvah sa tak vyžaduje posúdenie toho, či by sa vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal zásah do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, ktorý by prístup kriminálnej polície k údajom vo veci samej znamenal, považovať za „závažný“ alebo nie.

75.

Súdny dvor však na rozdiel od svojho rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i. nekvalifikoval zásah do práv chránených článkami 7 a 8 Charty, ktorý prístup k údajom vo veci samej predstavoval, ako „závažný“ ( 45 ). Žiadosť o prístup totiž mala ako „jediný predmet… identifikáci[u] držiteľov SIM kariet aktivovaných počas obdobia dvanástich dní s [medzinárodným identifikačným kódom mobilného zariadenia] odcudzeného mobilného telefónu“ ( 46 ). Išlo „výlučne [o] prístup k telefónnym číslam zodpovedajúcim týmto SIM kartám, ako aj k údajom týkajúcim sa občianskej totožnosti držiteľov uvedených kariet, ako sú ich meno, priezvisko a prípadne adresa. Naopak, tieto údaje sa [netýkali]… komunikácií uskutočnených s odcudzeným mobilným telefónom ani jeho lokalizácie“ ( 47 ).

3. O kritériách umožňujúcich posúdiť závažnosť zásahu

79.

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, čím sú kategórie údajov, ku ktorým sa žiada o prístup, početnejšie, o to pravdepodobnejšie je, že zásah bude kvalifikovaný ako „závažný“.

80.

Podľa prvej a druhej otázky, ktorú vnútroštátny súd položil, však Súdny dvor má spresniť, či je pri určovaní závažnosti zásahu okrem kategórií predmetných údajov rozhodujúca aj dĺžka obdobia, na ktoré sa tento prístup vzťahuje.

81.

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, údaje, ku ktorým mal vyšetrovací orgán prístup, sú tie, ktoré sú uvedené v § 111 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Tieto údaje umožňujú zistiť a identifikovať východiskové a cieľové miesto určitej telefonickej komunikácie uskutočnenej z pevnej linky alebo mobilného telefónu určitej osoby, určiť jej dátum, čas, trvanie a povahu, identifikovať použité komunikačné zariadenie, ako aj lokalizovať použité mobilné komunikačné zariadenie. Tieto údaje boli postúpené vyšetrovaciemu orgánu za obdobia v trvaní jedného dňa, jedného mesiaca a takmer jedného roka.

85.

Posúdenie miery zásahu do základných práv, ktorý bol prístupom príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným osobným údajom spôsobený, vyplýva z konkrétneho preskúmania okolností každého prípadu. Je na vnútroštátnom súde, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, či údaje, ku ktorým bol prístup povolený, boli takej povahy, že sa z nich v závislosti od ich povahy a od dĺžky obdobia, na ktoré sa tento prístup vzťahoval, dali vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutých osôb.

86.

Ak áno, zásah musí byť kvalifikovaný ako „závažný“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora, a teda v oblasti prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov môže byť odôvodnený iba cieľom boja proti kriminalite, ktorá musí byť tiež kvalifikovaná ako „závažná“ ( 51 ).

4. O úmernosti medzi závažnosťou zásahu a sledovaným cieľom

90.

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že zásah treba kvalifikovať ako „závažný“, je jeho povinnosťou posúdiť, či predmetný trestný čin možno takisto kvalifikovať ako „závažný“ podľa vnútroštátneho trestného práva.

91.

V tejto súvislosti sa domnievam, že definícia toho, čo možno kvalifikovať ako „závažný trestný čin“, sa musí ponechať na posúdenie členských štátov.

92.

Podľa vnútroštátnych právnych poriadkov totiž možno ten istý trestný čin odsúdiť viac alebo menej prísne. Definícia priťažujúcich okolností sa takisto môže líšiť v závislosti od členských štátov.

96.

Neistota, ktorá tak môže v týchto ohľadoch na začiatku trestného vyšetrovania existovať, však nemôže viesť k neuplatneniu požiadavky, podľa ktorej musí byť každá žiadosť o prístup odôvodnená nevyhnutnosťou vyhľadania dôkazov o konkrétnom prečine alebo zločine na základe podozrenia podloženého objektívnymi skutočnosťami. Cieľom žiadosti o prístup preto nesmie byť preskúmanie všetkých skutkov a prejavov určitej osoby za dané obdobie na účely zistenia prípadných trestných činov. Okrem toho, ak sa počas vyšetrovania odhalia nové skutočnosti, prístup k údajom na účely ich dokázania musí byť predmetom nového povolenia na prístup k údajom.

97.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že medzi kritériá umožňujúce posúdiť závažnosť zásahu do základných práv spočívajúceho v prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k osobným údajom, ktoré sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb povinní podľa vnútroštátnej právnej úpravy uchovávať, patria kategórie dotknutých údajov, ako aj dĺžka obdobia, za ktoré bol prístup vyžiadaný. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podľa závažnosti zásahu posúdil, či bol uvedený prístup prísne nevyhnutný na dosiahnutie cieľa zameraného na zabezpečenie prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov.

C.

Predchádzajúce preskúmanie súdom alebo nezávislým správnym orgánom

101.

Podľa Súdneho dvora predstavuje nezávislosť základnú vlastnosť, potvrdenú najmä v článku 8 ods. 3 Charty, ktorá je charakteristická pre orgány poverené kontrolou dodržiavania pravidiel Únie o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov, aby sa zabezpečila účinnosť a spoľahlivosť tejto kontroly a posilnila ochrana osôb, ktoré sú rozhodnutiami týchto orgánov dotknuté. ( 56 )

102.

Súdny dvor už v súvislosti s článkom 28 ods. 1 druhým pododsekom smernice 95/46 rozhodol, že „dozorným orgánom povereným dohľadom nad spracovaním osobných údajov musí byť priznaná nezávislosť, ktorá im umožní vykonávať ich úlohy bez vonkajšieho vplyvu. Táto nezávislosť vylučuje najmä akýkoľvek príkaz či iný vonkajší vplyv v akejkoľvek forme, či už priamy, alebo nepriamy, ktorý by mohol ovplyvniť ich rozhodnutia a tým spochybniť vykonávanie úloh uvedenými orgánmi, ktoré spočívajú v zabezpečení spravodlivej rovnováhy medzi ochranou základného práva na súkromie a voľným pohybom osobných údajov“ ( 57 ).

103.

Súdny dvor tiež zdôraznil požiadavku, podľa ktorej musia byť tieto dozorné orgány vzhľadom na ich úlohu strážcu práva na súkromie „mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti“ ( 58 ).

Tieto dve vetvy judikatúry Súdneho dvora sa tak stretávajú v zdôraznení, že v každom z dotknutých odvetví musí byť vnútroštátny orgán príslušný na overenie dodržiavania pravidiel práva Únie nezávislý, a to zahŕňa dve požiadavky. ( 61 ) Na jednej strane tento orgán nesmie byť podriadený pokynom alebo podliehať vonkajším tlakom, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutia. Na druhej strane musí uvedený orgán vzhľadom na svoje postavenie a úlohy, ktoré sú mu zverené, spĺňať pri preskúmaní, ktoré vykonáva, požiadavku objektívnosti, čo znamená, že musí poskytovať záruky nestrannosti. Presnejšie, posúdenie správneho orgánu týkajúce sa proporcionality prístupu k uchovávaným údajom si vyžaduje, aby bol schopný dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súvisiacimi s účinnosťou vyšetrovania v rámci boja proti trestnej činnosti a záujmami, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov osôb dotknutých týmto prístupom. Pokiaľ ide o tento posledný aspekt, požiadavka nestrannosti je tak obsiahnutá v pojme „nezávislý správny orgán“, ktorý zdôraznil Súdny dvor v jeho rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i.

106.

Treba overiť, či prokuratúra vzhľadom na rôzne úlohy, ktoré jej boli estónskou právnou úpravou zverené, toto kritérium nezávislosti v oboch jeho rozmeroch spĺňa v prípade, keď má preskúmať prísnu nevyhnutnosť prístupu k údajom. Pojem „nezávislosť“, ktorý musí byť pre správny orgán príslušný na takéto preskúmanie charakteristický, tak má funkčný rozmer v tom zmysle, že vzhľadom na osobitný cieľ tohto preskúmania treba posúdiť, či tento orgán je schopný konať bez zásahov alebo vonkajších tlakov, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutia, a pritom dodržať objektívnosť a striktné uplatnenie právneho predpisu. Súhrnne vzaté, pojem „nezávislý správny orgán“ v zmysle rozsudku Tele2 Sverige a Watson a i. má za cieľ zabezpečiť objektívnosť, spoľahlivosť a účinnosť tohto preskúmania.

110.

Ak teda z postavenia prokuratúry, jej organizácie a úloh, vyplývajú osobitné znaky, ktoré ju odlišujú od súdu a ktoré odôvodňujú, aby bola kvalifikovaná ako „orgán podieľajúci sa na výkone trestného súdnictva v členských štátoch“, z funkčného hľadiska to nič nemení na tom, že ak vnútroštátne právo stanovuje, že orgánom, ktorý vykonáva predchádzajúce preskúmanie proporcionality prístupu požadované rozsudkom Tele2 Sverige a Watson a i., je práve prokuratúra, táto musí v tomto ohľade vykazovať rovnaký stupeň nezávislosti ako súd. Výkon tejto funkcie skôr správnym orgánom než súdom totiž nesmie mať vplyv na objektivitu, spoľahlivosť a účinnosť tohto preskúmania.

111.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa § 90 1 ods. 2 Trestného poriadku môže orgán poverený vyšetrovaním na základe povolenia prokuratúry počas prípravného konania alebo na základe povolenia súdu počas konania pred týmto súdom požiadať podnik elektronických komunikácií, aby poskytol údaje uvedené v § 111 1 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách.

112.

Okrem toho z estónskej právnej úpravy vyplýva, že prokuratúra v rámci trestného konania riadi prípravné konanie, ktorého cieľom je zhromaždenie dôkazov a vytvorenie ďalších podmienok potrebných na vedenie súdneho konania. Navyše vyšetrovací orgán a prokuratúra v priebehu prípravného konania overujú usvedčujúce a oslobodzujúce dôkazy zhromaždené vo vzťahu k podozrivému alebo obžalovanému. Ak je prokuratúra presvedčená o tom, že boli zhromaždené všetky potrebné dôkazy, a ak je to vhodné, podá proti osobe obžalobu a v takom prípade práve ona zastupuje obžalobu v súdnom konaní.

116.

Skôr než sa budem zaoberať týmto aspektom týkajúcim sa nestrannosti, chcem poukázať na to, že § 1 ods. 1 1 zákona o prokuratúre stanovuje, že prokuratúra „nezávisle plní úlohy, ktoré jej ukladá zákon“. Ďalej, podľa § 2 ods. 2 toho istého zákona „prokurátor plní svoje úlohy nezávisle a koná výlučne na základe zákona a podľa svojho presvedčenia“ ( 65 ).

117.

V tejto súvislosti estónska vláda uvádza, že aj keď je pravda, že prokuratúra je orgánom, ktorý patrí pod ministerstvo spravodlivosti, estónska právna úprava ministerstvu spravodlivosti nepriznáva žiadnu možnosť vyjadrovať svoje stanovisko ku konkrétnemu konaniu alebo zasahovať do prebiehajúceho trestného konania. Táto vláda spresňuje, že porušenie nezávislosti prokuratúry predstavuje trestný čin, za ktorý možno uložiť trest.

118.

Aj keď teda nie je dôvodné pochybovať o nezávislosti prokuratúry pri úlohách, ktoré sú jej uložené na základe estónskej právnej úpravy, podľa môjho názoru však estónska právna úprava môže vyvolať legitímne pochybnosti o schopnosti prokuratúry vykonať neutrálne a objektívne predchádzajúce preskúmanie proporcionality prístupu k údajom, keďže v rámci určitej veci môže mať za úlohu zároveň riadiť trestné vyšetrovanie, rozhodnúť o trestnom stíhaní a zastupovať obžalobu v súdnom konaní.

122.

Dalo by sa teda predložiť tvrdenie, že prokuratúra práve preto, že vedie prípravné konanie, dokáže posúdiť, či je vzhľadom na osobitosti konkrétnej veci prístup k údajom uchovávaným telekomunikačnými operátormi prísne nevyhnutný na to, aby sa v prípade, keď neexistujú alternatívne dôkazy, dosiahol pokrok vo vyšetrovaní údajného trestného činu.

123.

Nič to však nemení na tom, že z pohľadu osôb, ktoré sú žiadosťou o prístup k údajom dotknuté, sa záruky nestrannosti stanovené v estónskej právnej úprave môžu podľa môjho názoru oslabiť skutočnosťou, že správny orgán, ktorý má overiť, či je tento prístup v rámci vyšetrovania prísne nevyhnutný, je zároveň orgánom, ktorý ich môže trestne stíhať a následne zastupovať obžalobu v prípadnom neskoršom súdnom konaní. Z tohto hľadiska môže existovať potenciálny konflikt medzi týmito úlohami prokuratúry na jednej strane a požiadavkou neutrality a objektívnosti predchádzajúceho preskúmania proporcionality prístupu k údajom na druhej strane.

124.

V rámci svojich úloh je totiž prokuratúra povinná zhromažďovať dôkazy, posudzovať ich relevantnosť a vyvodzovať závery o vine dotknutej osoby. Je na tomto štátnom orgáne, aby predložil a podložil obžalovací spis v rámci obžaloby, ktorú má v súdnom konaní zastupovať, čo z neho teda robí stranu konania. Z dôvodu týchto úloh prokuratúra nesie dôkazné bremeno, ktoré sa z pohľadu osôb podozrivých zo spáchania trestného činu môže javiť ako nezlučiteľné so schopnosťou toho istého orgánu vykonať neutrálne a objektívne predchádzajúce preskúmanie proporcionality prístupu k údajom.

Vzhľadom na to, že prokuratúra v Estónskej republike má, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, hierarchické usporiadanie, nie som si istý, že by sa týmto odporúčaním Komisie dali napraviť nevýhody vzniknuté z kumulácie úloh, ktorými je prokuratúra estónskou právnou úpravou poverená. V každom prípade to neuberá na relevantnosti myšlienke, z ktorej toto odporúčanie vychádza, že predchádzajúce preskúmanie proporcionality prístupu k údajom musí byť vykonané správnym orgánom, ktorý sa jednak priamo nepodieľa na vedení predmetného trestného vyšetrovania a jednak má vo vzťahu k stranám trestného konania postavenie neutrality. Takémuto orgánu, nezávislému od záujmov spojených z vyšetrovaním a obžalobou v predmetnom konaní, by sa nedalo vytýkať, že uprednostňuje záujmy vyšetrovania na úkor záujmov týkajúcich sa ochrany údajov dotknutých osôb. Uvedený orgán by potom bol schopný úplne nestranne prijať rozhodnutie obmedzujúce prístup k uchovávaným údajom na to, čo je prísne nevyhnutné na účely dosiahnutia sledovaného cieľa, tak ako to vyžaduje článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v zmysle jeho výkladu Súdnym dvorom v rozsudkoch z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. ( 66 ) a Tele2 Sverige a Watson a i. Zároveň si dobre uvedomujem, že inštitúcia s externým vzťahom k záujmom súvisiacim s predmetným konaním sa nesmie dosiahnuť za cenu zníženia účinnosti vyšetrovania, trestného stíhania a potláčania trestných činov.

127.

Rešpektovanie procesnej autonómie členských štátov si vyžaduje, aby Súdny dvor nezasahoval hlbšie do všeobecného usporiadania súdnej správy v členských štátoch a o nič viac do vnútorného usporiadania prokuratúr. Členské štáty sú povinné zaviesť vhodné nástroje na to, aby zabezpečili, že predchádzajúcim preskúmaním prístupu k uchovávaným údajom sa zabezpečí spravodlivá rovnováha medzi záujmami súvisiacimi s účinnosťou trestného vyšetrovania a právom na ochranu údajov osôb, ktoré sú týmto prístupom dotknuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), takto:

1.

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že medzi kritériá, ktoré umožňujú posúdiť závažnosť zásahu do základných práv spočívajúceho v prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k osobným údajom, ktoré sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb povinní podľa vnútroštátnej právnej úpravy uchovávať, patria kategórie dotknutých údajov, ako aj dĺžka obdobia, za ktoré sa prístup požaduje. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podľa závažnosti zásahu posúdil, či bol uvedený prístup prísne nevyhnutný na dosiahnutie cieľa zameraného na zabezpečenie prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov.

2.

Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej musí prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom podliehať predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom, nie je splnená, ak vnútroštátna právna úprava stanovuje, že takéto preskúmanie vykonáva prokuratúra, ktorá má za úlohu riadiť prípravné konanie, pričom je zároveň možné, že bude zastupovať obžalobu v súdnom konaní.

( 7 ) RT I 2004, 87, 593.

( 8 ) RT I 2003, 27, 166.

( 9 ) RT I 1998, 41, 625.

( 10 ) Vnútroštátny súd spresňuje, že po súhrne tohto trestu s trestom odňatia slobody na 4 roky a sedem mesiacov, na ktorý bola H. K. odsúdená rozhodnutím Viru Maakohus (Súd prvého stupňa Viru) z 22. marca 2016, bola H. K. odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a jeden mesiac.

( 11 ) Ide o trestný čin marenia spravodlivosti. Poukazujem na to, že Viru Maakohus (Súd prvého stupňa Viru) skutky, ktoré boli H. K. vytýkané, z tohto hľadiska v súlade s §323 ods. 1 trestného zákona rekvalifikoval na násilie proti účastníkovi súdneho konania.

( 12 ) C‑207/16, ďalej len „rozsudok Ministerio Fiscal ( EU:C:2018:788 ).

( 19 ) Tamže.

( 20 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 35 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 36 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 37 a citovaná judikatúra).

( 23 ) Pozri rozsudok Ministerio Fiscal (body 38 a 39).

( 24 ) Pozri analogicky najmä rozsudok z 10. apríla 2003, Steffensen ( C‑276/01 , EU:C:2003:228 , bod 71 ). V tomto rozsudku sa Súdny dvor tejto problematike venuje aj z hľadiska zásady efektívnosti ako obmedzenia procesnej autonómie členských štátov (body 66 až 68).

( 31 ) Pozri rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 116).

( 32 ) Rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 117).

( 33 ) Rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 118).

( 34 ) Rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 119).

( 35 ) Tamže.

( 36 ) Rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 120).

( 43 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 56).

( 44 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 57).

( 45 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 61).

( 46 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 59).

( 47 ) Tamže.

( 48 ) Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 60).

( 55 ) Rozsudok Tele2 Sverige a Watson a i. (bod 120 a citovaná judikatúra), kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tom istom zmysle stanovisko 1/15 (Dohoda PNR medzi EÚ a Kanadou) z 26. júla 2017 ( EU:C:2017:592 , body 202 a 208 ).

( 56 ) Pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2015, Schrems ( C‑362/14 , EU:C:2015:650 , body 40 a 41 , ako aj citovaná judikatúra). Pozri takisto stanovisko 1/15 (Dohoda PNR medzi EÚ a Kanadou) z 26. júla 2017 ( EU:C:2017:592 , bod 229 ).

( 57 ) Rozsudok z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko ( C‑288/12 , EU:C:2014:237 , bod 51 a citovaná judikatúra).

( 58 ) Tamže (bod 53 a citovaná judikatúra).

( 59 ) Pozri rozsudok z 9. októbra 2019, NJ (Prokuratúra Viedeň) ( C‑489/19 PPU , EU:C:2019:849 , bod 38 a citovaná judikatúra).

( 60 ) Pozri rozsudok z 12. decembra 2019, JR a YC (Prokuratúry Lyon a Tours) ( C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU , EU:C:2019:1077 ), v ktorom Súdny dvor dospel najmä k záveru, že predložené skutočnosti preukazujú, že „vo Francúzsku majú prokurátori právomoc nezávisle – najmä vo vzťahu k výkonnej moci – posudzovať nevyhnutnosť a primeranosť vydania európskeho zatykača a túto právomoc vykonávajú objektívne pri zohľadnení všetkých dôkazov v prospech a v neprospech“ (bod 55 tohto rozsudku).

( ) Podľa údajov, ktoré boli Súdnemu dvoru poskytnuté na pojednávaní, môže podľa estónskej právnej úpravy k tomuto súdnemu preskúmaniu dôjsť buď po skončení prípravného konania, keď sa podozrivý, ktorý bol so spisom oboznámený, rozhodne akt tohto konania napadnúť, alebo počas súdneho konania.