C-763/18

62018CC0763

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 25. júna 2020 ( 1 )

Vec C‑763/18 P

Wallapop, SL

Odvolateľka v tomto konaní Wallapop SL (ďalej len „Wallapop“) je španielska spoločnosť, ktorá prevádzkuje online trhovisko. Pomocou jej aplikácie pre smartfóny a tablety a jej webovej stránky môžu používatelia predávať a nakupovať online tovary. Spoločnosť Wallapop podala na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovo „wallapop“. Žiadala o ochranu pre služby triedy 35 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na zápis známok z 15. júna 1957 v znení zmien a doplnení, okrem iného pre určité obchodné služby online súvisiace s prevádzkovaním online trhoviska a pre súvisiace služby.

2.

Spoločnosť Unipreus SL (ďalej len „Unipreus“), španielsky maloobchodný predajca obuvi, podal námietku voči prihláške spoločnosti Wallapop na základe skoršej španielskej obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „wala w“, ktorá bola zapísaná pre služby triedy 35, konkrétne pre „maloobchodný predaj športového tovaru“.

3.

Piaty odvolací senát EUIPO rozhodnutím z 18. januára 2017 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) zamietol odvolanie spoločnosti Unipreus proti rozhodnutiu námietkového oddelenia EUIPO, ktorým bola námietka zamietnutá. Štvrtý odvolací senát EUIPO v spornom rozhodnutí konštatoval, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny dotknutých označení, lebo ochranná známka, na ktorú bola podaná prihláška, a skoršia španielska známka sa týkajú odlišných služieb. ( 2 )

4.

A.

Nariadenie č. 207/2009

7.

Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( 4 ) v znení zmien stanovuje:

„1. Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:

…

„1. Predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov či akákoľvek zodpovedajúca ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne tieto informácie:

…

b)

totožnosť obchodníka, napríklad jeho obchodný názov;

c)

poštovú adresu, na ktorej má obchodník sídlo, a jeho telefónne číslo, číslo faxu a e‑mailovú adresu, ak je k dispozícii, aby spotrebiteľ mohol rýchlo kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať, a prípadne poštovú adresu a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná.“

f)

,online trhovisko‘ je poskytovateľ služieb v zmysle článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý umožňuje spotrebiteľom a obchodníkom uzatvoriť kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách online na webovej stránke obchodného miesta online;“

D.

Smernica 2016/1148

10.

Článok 4 bod 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii ( 7 ) stanovuje:

12.

Služby, ktoré boli predmetom prihlášky, patria konkrétne do triedy 35 a zodpovedajú predovšetkým tomuto opisu:

„Obchodovanie online, konkrétne prevádzkovanie online trhov pre predávajúcich a kupujúcich výrobkov a služieb; obchodné služby online, keď predávajúci uvedú výrobky alebo služby, ktoré ponúkajú na predaj, a nákup alebo dražba sa uskutočňuje prostredníctvom internetu s cieľom uľahčiť predaj výrobkov a služieb tretími osobami prostredníctvom informačnej siete; poskytovanie hodnotiacich reakcií a klasifikácie výrobkov a služieb predávajúcich, hodnoty a cien výrobkov a služieb predávajúcich, správania kupujúcich a predávajúcich, dodania a celkovej obchodnej skúsenosti v tejto súvislosti; prístup k hodnotiacej databáze, ktorú kupujúci a predávajúci môžu konzultovať online; služby poskytovania obchodných informácií súvisiacich s výrobkami a/alebo službami, hodnotením a klasifikáciou tohto druhu výrobkov a služieb, ako aj s kupujúcimi a predávajúcimi tohto druhu výrobkov a/alebo služieb; služby vyhľadávania, zhromažďovania, systematizácie, spracovávania a poskytovania obchodných informácií tretím osobám…“

13.

Dňa 7. januára 2015 podala spoločnosť Unipreus podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu spornej ochrannej známky pre služby uvedené v bode 12 vyššie.

14.

Dňa 24. novembra 2015 podala spoločnosť Unipreus v súlade s článkami 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá námietka pre služby uvedené v bode 12 vyššie.

18.

Piaty odvolací senát EUIPO sporným rozhodnutím zamietol odvolanie v súvislosti s týmito službami. Odvolací senát konštatoval, že porovnávané označenia síce ako celok vykazujú nízku mieru podobnosti, služby uvedené v bode 12 vyššie sa však líšia od služieb, na ktoré sa vzťahuje skoršia španielska ochranná známka, a preto neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi označeniami v súvislosti s týmito službami.

IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

19.

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. marca 2017 podala spoločnosť Unipreus žalobu pre neplatnosť sporného rozhodnutia. Spoločnosť Unipreus uviedla na podporu svojej žaloby jediný žalobný dôvod, ktorý bol založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

Po druhé pokiaľ ide o povahu, určenie a spôsob využitia predmetných služieb, Všeobecný súd pripomenul, že podľa judikatúry ( 8 ) je cieľom maloobchodu predaj tovarov spotrebiteľom. ( 9 ) Všeobecný súd konštatoval, že v prejednávanej veci dochádza k čiastočnému prekrývaniu služieb, ktoré sú predmetom spornej ochrannej známky, ktorá sa týka „obchodovania online“, a služieb, ktoré sú predmetom skoršej španielskej ochrannej známky, ktorá zahŕňa maloobchodný predaj športového tovaru, a to aj online. ( 10 ) Všeobecný súd uviedol, že tento záver nemôže spochybniť tvrdenie, podľa ktorého sa sporná ochranná známka netýka skutočných služieb maloobchodného predaja, ale sprostredkovateľských služieb alebo služieb súvisiacich s riadením online trhovísk vrátane poskytovania obchodných informácií. Podľa uvedeného súdu je poskytovanie takých informácií zamerané na uľahčenie maloobchodného predaja okrem iného športového tovaru. Vďaka službám, ktorých sa týka sporná ochranná známka, môže teda široká verejnosť nakupovať výrobky, ktoré sú rovnaké alebo podobné ako výrobky predávané spoločnosťou Unipreus. Všeobecný súd preto konštatoval, že služby, ktoré sú predmetom spornej ochrannej známky, nepriamo zodpovedajú rovnakej potrebe širokej verejnosti, ako je tá, na ktorú sú zamerané maloobchodné služby v rámci skoršej španielskej ochrannej známky. Všeobecný súd v dôsledku toho rozhodol, že určenie a spôsob využitia dotknutých služieb vykazujú prinajmenšom nízku mieru podobnosti a na rozdiel od toho, čo usúdil odvolací senát, nie sú odlišné. ( 11 )

23.

Po tretie Všeobecný súd poukázal na to, že prihláška podaná spoločnosťou Wallapop sa týkala iba „kupujúcich“ a „predávajúcich“, nešpecifikovala však, či sú sprostredkovateľské služby, ktoré sú predmetom spornej ochrannej známky, určené pre súkromné osoby alebo pre obchodníkov. Súd preto dospel k záveru, že nie je vylúčené, že sporná ochranná známka by sa využívala na zabezpečovanie kontaktov medzi profesionálnymi predajcami a spotrebiteľmi a na riadenie platformy, prostredníctvom ktorej by bolo možné predávať nové výrobky, nielen použité tovary. Všeobecný súd preto konštatoval, že odvolací senát nesprávne usúdil, že predmetné služby nie sú určené pre tých istých spotrebiteľov. ( 12 )

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zaviazal spoločnosť Unipreus na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s prvostupňovým konaním na Súdnom dvore.

26.

Spoločnosť Unipreus navrhuje, aby Súdny dvor:

–

vyhovel odvolaniu spoločnosti Wallapop,

–

zaviazal spoločnosť Unipreus na náhradu trov konania.

28.

Písomné pripomienky predložili spoločnosti Wallapop a Unipreus, ako aj EUIPO. Spoločnosti Wallapop a Unipreus, ako aj EUIPO sa zúčastnili na pojednávaní na Súdnom dvore 12. marca 2020.

VI. Odvolanie

31.

Odvolací dôvod je v podstate rozdelený na dve časti.

32.

V jeho prvej časti spoločnosť Wallapop tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vykladal pojem „online trhovisko“ vyplývajúci z rozličných ustanovení práva EÚ a z judikatúry Súdneho dvora.

33.

Spoločnosť Wallapop tvrdí, že v článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 524/2013 a v článku 4 bode 17 smernice 2016/1148 sú načrtnuté základné prvky pojmu „online trhovisko“ v zmysle práva EÚ. Z týchto ustanovení vyplýva, že „online trhovisko“ je digitálna služba alebo služba informačnej spoločnosti, ktorá umožňuje tretím osobám, konkrétne obchodníkom a/alebo spotrebiteľom, uzavierať obchodné transakcie alebo zmluvy o službách nezávisle od poskytovateľa služieb online trhoviska.

37.

Po prvé pokiaľ ide o posúdenie distribučných kanálov zo strany Všeobecného súdu, spoločnosť Wallapop a EUIPO tvrdia, že to, že spoločnosť Unipreus predáva svoje výrobky online na svojej „klasickej“ internetovej stránke, nemôže viesť k záveru, že dotknuté služby sú podobné. Podľa ich názoru prístup Všeobecného súdu vedie k neprimeranému rozšíreniu pôsobnosti skoršej ochrannej známky. Internet nie je distribučný kanál, ale iba formou média alebo nosič jednotlivých distribučných kanálov. Je zjednodušujúce založiť podobnosť dotknutých služieb na tom, že ich spoločnou črtou je internet. Spoločnosť Wallapop nepredáva výrobky priamo cez svoju platformu. V každom prípade keď prevádzkovatelia platforiem predávajú výrobky na svojich platformách, poskytujú služby, ktoré sú odlišné od služieb online trhoviska. Navyše obchodník (spoločnosť Wallapop) má podľa článku 6 ods. 1 písm. b) smernice 2011/83 povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi svoju totožnosť. ( 14 )

38.

Po druhé, pokiaľ ide o povahu predmetných služieb, spoločnosť Wallapop a EUIPO vytýkajú Všeobecnému súdu, že neuviedol nijaký dôkaz na podporu konštatovania, že služby, ktoré sú predmetom spornej ochrannej známky, zahŕňajú činnosti predstavujúce služby maloobchodného predaja.

39.

Po tretie spoločnosť Wallapop a EUIPO tvrdia, že služby, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka, majú úplne iné určenie ako služby maloobchodného predaja, na ktoré sa vzťahuje skoršia španielska ochranná známka. Určenie prvých dvoch sprostredkovateľských služieb uvedených v bode 12 vyššie spočíva v ponuke a udržiavaní digitálneho priestoru na výmenu výrobkov alebo služieb medzi tretími osobami, predávajúcimi a kupujúcimi, bez prepojenia na prevádzkovateľa služby. Rovnako ako majiteľ budovy slúžiacej ako nákupné centrum, ktorý prenajíma priestory tretím osobám, aby v nich mohli predávať svoje výrobky, majiteľ virtuálneho trhoviska poskytuje digitálne služby určené na poskytovanie digitálneho priestoru a nástrojov na podporu marketingu tretích osôb. Druhá skupina vyššie uvedených podporných služieb je určená na to, aby umožnila predávajúcim a kupujúcim ľahko získať informácie o možnostiach, ktoré ponúka virtuálna platforma, aby mohli predávať alebo nakupovať výrobky. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že zamýšľané účely týchto služieb vykazujú nízku mieru podobnosti.

41.

Spoločnosť Wallapop ďalej tvrdí, že prístup Všeobecného súdu je v rozpore s jeho vlastnou judikatúrou, ktorá sa týka určenia prvotného a druhotného účelu. Podľa tejto judikatúry ( 16 ) je pri porovnávaní výrobkov a služieb potrebné určiť ich dominantný účel, aby bolo možné posúdiť ich podobnosť. Takže aj keď služby, ktoré sú predmetom spornej ochrannej známky, môžu mať nepriamo rovnaké určenie ako služby, ktoré sú predmetom skoršej ochrannej známky, konkrétne umožniť spotrebiteľom nákup športového tovaru, podľa spoločnosti Wallapop to nič nemení na skutočnosti, že predmetné služby majú odlišné dominantné určenie. To, že určité služby môžu nepriamo uspokojovať rovnakú potrebu, nebráni príslušným spotrebiteľom v tom, aby ich vnímali ako odlišné.

B.

Analýza

1. Úvodné poznámky

45.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zo znenia článku 256 ZFEÚ v spojení s článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že Všeobecný súd má výlučnú právomoc po prvé na zistenie skutkového stavu s výnimkou prípadu, keď je z podkladov, ktoré sú mu predložené, zjavná vecná nepresnosť jeho zistení, a po druhé na posúdenie týchto skutkových okolností s výnimkou prípadu, keď došlo k ich skresleniu. Keď Všeobecný súd zistí alebo posúdi skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc na preskúmanie právnej kvalifikácie skutkového stavu zo strany Všeobecného súdu a právnych záverov, ktoré z nich Všeobecný súd vyvodil. ( 17 )

46.

49.

Je vhodné zaoberať sa najprv prvou časťou jediného odvolacieho dôvodu, konkrétne tým, že Všeobecný súd nesprávne vykladal alebo prinajmenšom nesprávne uplatnil definíciu pojmu „online trhovisko“ okrem iného v zmysle článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 524/2013 a článku 4 bodu 17 smernice 2016/1148, ako aj úvah Súdneho dvora v rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi ( C‑434/15 , EU:C:2017:981 ).

50.

Pokiaľ ide o mňa, nemyslím si, že toto tvrdenie je správne.

51.

Po prvé treba poukázať na to, že definície uvedené v článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 524/2013 a v článku 4 bode 17 smernice 2016/1148 sa uplatnia len na účely tohto konkrétneho nariadenia a tejto konkrétnej smernice. Veľmi jasne to vyplýva zo samotného znenia dotknutých ustanovení, v ktorom je uvedené „na účely tohto nariadenia“ a „na účely tejto smernice“. Dotknuté vymedzenia pojmov preto nemajú mať všeobecnejšie uplatnenie na zápis ochranných známok vo všeobecnosti alebo osobitne na zápis ochranných známok v oblasti služieb maloobchodného predaja triedy 35, hoci uznávam, že definície „online trhoviska“ uvedené v týchto predpisoch sú užitočné a dajú sa prinajmenšom analogicky uplatniť v prejednávanej veci. ( 20 ) Platí to predovšetkým pri posudzovaní, či si dotknuté služby navzájom konkurujú a do akej miery (ak vôbec) sa prekrývajú, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku. ( 21 )

55.

Podľa môjho názoru sa Všeobecný súd nezmýlil pri rozlišovaní medzi uľahčovaním predaja tovarov treťou osobou ( 23 ) a uplatňovaním rozhodujúceho vplyvu na podmienky predaja ponúkaných tovarov ( 24 ) alebo samotným predajom tovarov online.

56.

Všeobecný súd totiž okrem toho v bode 37 napadnutého rozsudku napriek opačným tvrdeniam spoločnosti Wallapop a EUIPO, ktoré sú uvedené v bodoch 37 a 41 napadnutého rozsudku, ďalej konštatoval, že prihláška ochrannej známky spoločnosti Wallapop zahŕňa aj používanie tradičnej internetovej stránky na uskutočňovanie predaja online. Toto konštatovanie uvedené v bode 37 napadnutého rozsudku, a nie dôkaz o tom, že Všeobecný súd nesprávne vykladal pojem „online trhovisko“, podľa môjho názoru preukazuje, že Všeobecný súd si bol veľmi dobre vedomý rozdielnej povahy služieb poskytovaných cez internet, na ktoré spoločnosť Wallapop podávala prihlášku, a rozdielneho spôsobu ich prevádzkovania.

57.

V tomto smere by som chcel poukázať na to, že podľa názoru spoločnosti Wallapop sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď v bode 37 napadnutého rozsudku konštatoval, že nie je možné vylúčiť, že prihláška spoločnosti Wallapop sa týka používania tradičnej internetovej stránky na predaj online. ( 25 )

61.

Rovnako by som chcel poukázať na to, že v bode 38 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v súvislosti s týmto konštatovaním uvedeným v bode 37 rozsudku osobitne uviedol, že „hoci toto je jeden z faktorov, ktoré treba zohľadniť, je potrebné konštatovať, že distribučné kanály sporných služieb vykazujú prinajmenšom miernu podobnosť…“.

62.

Spoločnosť Wallapop nespochybňuje primeranosť týchto úvah. Domnievam sa preto, že konštatovanie, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 38 napadnutého rozsudku v súvislosti s distribučnými kanálmi služieb, je potrebné potvrdiť.

63.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že tvrdenie spoločnosti Wallapop, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že distribučné kanály dotknutých služieb vykazujú prinajmenšom miernu podobnosť, je nedôvodné.

3. Druhá časť jediného odvolacieho dôvodu: nesprávny výklad príslušných faktorov, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní podobnosti dotknutých služieb, zo strany Všeobecného súdu

67.

Na tomto mieste môžem poukázať na to, že článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že ak majiteľ skoršej ochrannej známky podá námietku, sporná ochranná známka nebude zapísaná, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená.

68.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb uvedených v prihláške s tými, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, a že ide o kumulatívne podmienky. ( 27 )

69.

Musím však zdôrazniť, že Všeobecný súd sa k otázke zámeny ako takej vôbec nevyjadril. Naopak, žalobe podanej voči rozhodnutiu odvolacieho senátu vyhovel na základe pomerne úzkeho dôvodu, podľa ktorého – ako Všeobecný súd uviedol v bode 54 napadnutého rozsudku – senát nesprávne konštatoval, že služby, ktorých sa ochranné známky týkajú, sú odlišné, hoci v skutočnosti vykazujú podobnosť, aj keď len v nízkej miere.

73.

Z toho teda vyplýva, že jediným relevantným dôvodom namietania voči zápisu neskoršej ochrannej známky spoločnosti Wallapop je, slovami článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2019, zhodnosť alebo podobnosť služieb, ktoré sú predmetom prihlášky spoločnosti Wallapop, so službami, ktoré sú predmetom skoršej ochrannej známky.

74.

Teraz preskúmam, či Všeobecný súd správne konštatoval, že služby, ktoré sú predmetom prihlášky spoločnosti Wallapop a ochrannej známky spoločnosti Unipreus, vykazujú prinajmenšom miernu podobnosť.

75.

po tretie, že určenie a vnímanie dotknutých služieb verejnosťou sú podobné a

–

po štvrté, že dotknuté služby si navzájom konkurujú.

76.

Tieto tvrdenia postupne preskúmam, ale keďže sa všetky navzájom prekrývajú a vlastne do seba vzájomne narážajú, nevyhnem sa určitému opakovaniu.

a) Prvá výhrada: podobnosť distribučných kanálov dotknutých ochranných známok

80.

Touto problematikou sa Súdny dvor po prvý raz priamo zaoberal v rozsudku Praktiker. V uvedenej veci spoločnosť Praktiker podala na Deutsches Patent‑ und Markenamt (nemecký úrad pre patenty a ochranné známky) prihlášku ochrannej známky „Praktiker“, ktorej predmetom bola okrem iného služba opísaná ako „maloobchod so stavebnými, dielenskými a záhradkárskymi potrebami a inými spotrebnými tovarmi v sektore ‚do‑it‑yourself‘“. Deutsches Patent‑ und Markenamt (nemecký úrad pre patenty a ochranné známky) túto prihlášku zamietol. Usúdil, že prihlasovaný pojem „maloobchod“ neoznačuje nezávislé služby, ktoré by mali samostatný hospodársky význam. Týka sa len distribúcie tovarov ako takých.

81.

Súdny dvor v rozsudku poukázal na to, že cieľom maloobchodu je predaj tovarov spotrebiteľom. Tento obchod okrem právneho aktu predaja zahŕňa aj každú činnosť podnikateľa podnecujúcu k uzavretiu takého aktu. Táto činnosť pozostáva najmä z výberu tovarov ponúkaných na predaj a ponuky rôznych plnení, ktorých účelom je naviesť spotrebiteľa na to, aby uvedený akt uzavrel s predmetným obchodníkom, a nie jeho konkurentom.

82.

Súdny dvor konštatoval, že neexistuje naliehavý dôvod, ktorý by bránil tomu, aby tieto služby patrili pod pojem „služby“, a preto rozhodol, že pojem „služby“ sa vzťahuje na služby poskytované v súvislosti s maloobchodným predajom tovarov. ( 30 )

Súdny dvor sa však v rozsudku Tulliallan Burlington nepripojil k tomuto chápaniu rozsudku Praktiker. Dospel k opačnému záveru, keď napríklad uviedol (v bodoch 127 a 128):

„127. Z toho vyplýva, že pojem ‚služby maloobchodného predaja‘ sa vzťahuje na služby, ktoré sú určené spotrebiteľovi a ktoré spočívajú v tom, že na účet predajcov, ktorí ponúkajú svoj tovar v obchodoch obchodnej galérie, zoskupujú rôzne tovary prostredníctvom siete obchodov, ktoré spotrebiteľovi umožňujú pohodlne si ich prezerať a zakúpiť, a zároveň ponúkajú rôzne služby odlišné od predaja, ktorých cieľom je priviesť tohto spotrebiteľa ku kúpe tovarov predávaných v týchto obchodoch.

128. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, ako Všeobecný súd správne rozhodol v bode 32 napadnutých rozsudkov, že výklad podaný Súdnym dvorom v bode 34 rozsudku Praktiker neumožňuje tvrdiť, že služby poskytované obchodnými galériami alebo obchodnými centrami sú automaticky vylúčené z pôsobnosti pojmu ‚služby maloobchodného predaja‘ definovaného v triede 35 v zmysle Niceskej dohody.“

86.

Hoci Súdny dvor, samozrejme, nie je v nijakom zmysle viazaný doktrínou precedensu, rozsudok Tulliallan Burlington treba napriek tomu chápať ako vyriešenie tejto otázky. Na základe tohto rozsudku je preto isté, že služby tradičných obchodných galérií – „poskytované… jednak spotrebiteľovi s cieľom umožniť mu pohodlne si prezrieť a zakúpiť tento tovar a jednak v prospech predajcov, ktorí sa v dotknutej galérii nachádzajú“ ( 35 ) – patria v zásade pod vymedzenie služieb maloobchodného predaja v rámci triedy 35.

87.

Tradičné rozlišovanie medzi outletovým predajom zákazníkom v kamenných predajniach na jednej strane a subjektmi prevádzkujúcimi priamy predaj online na druhej strane je v posledných rokoch narušené – takmer až úplne zrušené – v dôsledku technologického vývoja a meniacich sa vzorcov správania spotrebiteľov. To všetko ďalej potvrdzuje skutočnosť, že ako Všeobecný súd konštatoval v bode 51 napadnutého rozsudku, spotrebiteľ, ktorý hľadá konkrétnu (novú) športovú obuv, môže nájsť tie isté výrobky na webových stránkach spoločností Unipreus (www.walashos.com) i Walapop (www.wallapos.com), i keď v poslednom uvedenom prípade je maloobchodník treťou osobou používajúcou internetovú platformu spoločnosti Walapop.

91.

Je teda nesporné, že ako som práve zdôraznil, obuv, ktorú predáva online spoločnosť Unipreus, je ponúkaná na predaj aj prostredníctvom platformy spoločnosti Wallapop, hoci to robia tretie osoby – maloobchodníci, a nie samotná spoločnosť Wallapop. Domnievam sa preto, že z pohľadu spotrebiteľa, ktorý si chce kúpiť dotknuté tovary, sú platforma spoločnosti Wallapop a webová stránka spoločnosti Unipreus podobnými distribučnými kanálmi. Práve v tomto bode je najaktuálnejšie riziko zámeny medzi dvoma mierne podobnými známkami.

92.

Podľa môjho názoru je dôležité, že v rozsudku Tulliallan Burlington Súdny dvor zamietol tvrdenie, podľa ktorého „neexistencia akéhokoľvek presného údaju týkajúceho sa tovarov, ktoré sa môžu predávať v rôznych obchodoch tvoriacich obchodnú galériu… bránila vytvoreniu akéhokoľvek prepojenia medzi týmito tovarmi a tovarmi, na ktoré sa vzťahujú prihlasované ochranné známky“, a teda na základe samotného tohto dôvodu vyhovel návrhu majiteľov obchodnej galérie. ( 37 ) To isté do veľkej miery platí aj v súvislosti s týmto odvolaním.

Spoločnosť Wallapop tvrdí, že Všeobecný súd v bode 39 a nasl. napadnutého rozsudku neuviedol, prečo služby uvedené v prihláške jej ochrannej známky predstavujú služby maloobchodného predaja v súlade s bodom 34 rozsudku Praktiker.

96.

Spoločnosť Wallapop predovšetkým tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu v tomto smere je neprimerané a že z tohto dôvodu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

97.

Treba poukázať na to, že Všeobecný súd konštatoval, že povaha dotknutých služieb vykazuje prinajmenšom miernu podobnosť. Primeranosť odôvodnenia je potrebné posudzovať z hľadiska tohto konštatovania.

98.

Podľa môjho názoru je toto odôvodnenie jednoznačne primerané a ilustruje priebeh právnych úvah, prostredníctvom ktorých Všeobecný súd dospel k záverom v tejto oblasti.

102.

Domnievam sa preto, že túto výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

c) Tretia výhrada: podobnosť určenia a vnímania dotknutých služieb verejnosťou

103.

Kľúčová časť tvrdenia spoločnosti Wallapop spočíva v tom, že online povaha jej sprostredkovateľských služieb spôsobuje, že nepatria pod služby maloobchodného predaja. Domnieva sa, že hlavný a dominantný účel služieb, ktoré sú predmetom prihlasovanej ochrannej známky (prevádzkovanie online trhov a súvisiacich informačných služieb), je jednoznačne odlišný od účelu služieb patriacich pod ochrannú známku namietateľky (maloobchodný predaj športového tovaru).

107.

Ja v tomto smere súhlasím so závermi Všeobecného súdu. Pri uplatnení princípu rozsudku Pratiker v zmysle výkladu v rozsudku Tulliallan Burlington je potrebné konštatovať, že aj tieto služby majú črty služieb maloobchodného predaja, ak pre nič iné, tak z toho dôvodu, že ide o „rôzne služby odlišné od predaja, ktorých cieľom je priviesť tohto spotrebiteľa ku kúpe tovarov predávaných v týchto obchodoch“. ( 41 )

108.

Nepochybujem o tom, že s nástupom nakupovania online môžu byť takéto služby v oblasti hodnotenia, porovnávania a reakcií promptnejšie a účinnejšie poskytované osobám, ktoré chcú používať nákupnú platformu online. Myslím si však, že tento druh informačnej služby sa v zásade nelíši od takej informačnej služby, ktorú by mohli poskytovať – a s veľkou pravdepodobnosťou stále poskytujú – majitelia tradičných obchodných galérií. Lebo pochybujem o tom, že dokonca aj v období pred príchodom internetu majitelia galérií pravidelne poskytovali svojim nájomníkom takéto informácie týkajúce sa oblastí, akými sú spotrebiteľské preferencie, počet návštevníkov, výsledky spotrebiteľských prieskumov atď.

109.

Zo všetkých týchto dôvodov sa preto domnievam, že určenie a vnímanie týchto služieb verejnosťou nič nemenia na ich postavení služieb maloobchodného predaja na účely triedy 35 v zmysle výkladu tohto pojmu v rozsudku Súdneho dvora Praktiker a najmä v rozsudku Tulliallan Burlington.

Spoločnosť Wallapop poukazuje na to, že služby, ktoré sú predmetom prihlasovanej ochrannej známky, nie sú v konkurenčnom vzťahu so službami predaja športového tovaru, ktorých sa týka ochranná známka namietateľky, ale skôr s inými digitálnymi službami alebo službami informačnej spoločnosti.

113.

Ako vyplýva z bodov 45, 46, ako aj 51 a 52 vyššie, konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 37 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že prihláška spoločnosti Wallapop sa týka používania klasickej internetovej stránky na predaj online, je skutkovým zistením, ktoré nie je možné napadnúť v odvolacom konaní bez tvrdenia, že došlo k skresleniu skutkových okolností. Z toho vyplýva, že dotknuté služby ( 42 ) si navzájom jednoznačne konkurujú.

114.

Okrem toho ako som už uviedol, toto tvrdenie je založené na ostrom rozlišovaní medzi sprostredkovanými službami online, obchodovaním online a maloobchodom v kamenných predajniach. Ako sa však spoločnosť Unipreus veľmi usilovala zdôrazniť na pojednávaní, toto porovnanie neberie do úvahy realitu na trhoch, zmeny zvyklostí spotrebiteľov v súvislosti s nakupovaním online a predovšetkým vnímanie priemerného spotrebiteľa. Preukazuje to samotná skutočnosť, že – zopakujem to ešte raz – Všeobecný súd konštatoval, že športová obuv, ktorú spoločnosť Unipreus predáva online, je ponúkaná na predaj aj prostredníctvom platformy spoločnosti Wallapop, hoci maloobchodný predaj online uskutočňujú tretie osoby – maloobchodníci, ktorí využívajú tieto sprostredkovateľské služby, a nie samotná spoločnosť Wallapop.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

118.

Keďže spoločnosť Unipreus navrhla uložiť spoločnosti Wallapop povinnosť nahradiť trovy konania, a táto spoločnosť nemala v odvolacom konaní úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Unipreus.

119.

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, ale spoločnosť Unipreus nenavrhla uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s odvolacím konaním, je opodstatnené rozhodnúť, že EUIPO znáša vlastné trovy odvolacieho konania.

VIII. Návrh

–

rozhodol, že Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša vlastné trovy konania vzniknuté v odvolacom konaní.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Pozri bod 14 nižšie.

( 3 ) Rozsudok zo 4. marca 2020, Tulliallan Burlington/EUIPO ( C‑155/18 P až C‑158/18 P , EU:C:2020:151 ; ďalej len „rozsudok Tulliallan Burlington“).

( 4 ) Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 . Nariadenie č. 207/2009 bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ).

( 11 ) Pozri body 41 až 44 napadnutého rozsudku.

( 12 ) Pozri body 46 až 49 napadnutého rozsudku.

( 13 ) Pozri body 50 až 53 napadnutého rozsudku.

( 14 ) V tejto fáze môže byť vhodné poukázať na to, že skutočnosť, že obchodník poskytne svoje meno, môže byť relevantným faktorom pri hodnotení rizika zámeny, no čo sa týka otázky zámeny v súvislosti s prihláškou ochrannej známky, nemôže to byť rozhodujúce.

( 15 ) V bode 41 napadnutého rozsudku.

( 16 ) Spoločnosť Wallapop sa odvoláva na rozsudok z 2. júla 2015, BH Stores/ÚHVT – Alex Toys (ALEX) ( T‑657/13 , EU:T:2015:449 , body 64 až 66 ).

( 23 ) Pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland ( C‑390/18 , EU:C:2019:1112 ).

( 24 ) Pozri analogicky rozsudok z 22. marca 2017, GROFA a i. ( C‑435/15 a C‑666/15 , EU:C:2017:232 ). Na rozdiel od uvedeného rozsudku v napadnutom rozsudku nič nenaznačuje, že by otázka rozhodujúceho vplyvu na podmienky predaja tovarov alebo služieb mala nejaký význam.

( 25 ) Pozri bod 67 a nasl. odvolania spoločnosti Wallapop.

( 26 ) Pozri bod 36 vyššie.

( 27 ) Rozsudok z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO ( C‑673/15 P až C‑676/15 P , EU:C:2017:702 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 28 ) Pozri rozsudky z 29. septembra 1998, Canon ( C‑39/97 , EU:C:1998:442 , bod 23 ) a z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO ( C‑673/15 P až C‑676/15 P , EU:C:2017:702 , bod 48 a citovanú judikatúru).

( 35 ) Rozsudok Tulliallan Burlington/EUIPO, bod 130).

( 36 ) Podľa môjho názoru forma maloobchodu (online alebo iným spôsobom) použitá na poskytovanie služieb maloobchodného predaja triedy 35 nie je podstatná na to, aby patrili do tejto triedy. Dôležitá je skôr povaha dotknutých služieb. Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku konštatoval, že „maloobchodný predaj“ zahŕňa predaj v kamennej predajni i predaj online cez internet. Spoločnosť Wallapop toto konštatovanie nespochybňuje. Chcem poukázať na to, že v bode 125 rozsudku Tulliallan Burlington Súdny dvor zdôraznil, že vysvetlivka týkajúca sa triedy 35 spresňuje, že táto trieda zahŕňa najmä usporiadanie rôznych tovarov pre tretie osoby s výnimkou ich prepravy, čo umožňuje zákazníkom pohodlne si ich prezerať a zakúpiť. Tieto služby môžu byť zabezpečené maloobchodnými predajňami, veľkoobchodnými predajňami, prostredníctvom predajných automatov, katalógov zásielkového predaja alebo elektronickými prostriedkami, akými sú internetové stránky alebo telenákup.

( 37 ) Rozsudok Tulliallan Burlington, bod 137.

( 38 ) Spoločnosť Burlington Fashion GmbH.

( 39 ) Túto požiadavku stanovuje rozsudok Praktiker a rozsudok Tulliallan Burlington ju zmierňuje len vo vzťahu k skoršej ochrannej známke, ktorej platnosť nebola spochybnená.

( 40 ) V bode 40 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že online služby v oblasti predaja a služby elektronického obchodu sa čiastočne prekrývajú s maloobchodnými službami v oblasti predaja. V bodoch 41 a 42 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej odôvodnil svoje stanoviskom tým, že tvrdenie spoločnosti Wallapop a EUIPO, podľa ktorého sa sporná známka netýka služieb maloobchodného predaja ako takých, ale sprostredkovateľských služieb, je síce pravdivé, ale nepodstatné vzhľadom na to, že uľahčujú predaj.