C-798/18

62018CC0798

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 29. októbra 2020 ( 1 )

Spojené veci C‑798/18 a C‑799/18

Federazione nazionale delle imprese elettrotecniche ed

Elettricità Futura – Unione delle Imprese Elettriche italiane,

Confederazione Generale dell’Agricoltura Italiana –

Confagricoltura

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2009/28/ES – Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie – Výroba elektrickej energie z fotovoltických solárnych zariadení – Systém pomoci – Zmena už priznaných stimulačných príspevkov, ktoré však ešte neboli splatné – Články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie – Sloboda podnikania – Právo vlastniť majetok – Pojem ‚majetok‘ – Legitímna dôvera – Zmluva o energetickej charte – Článok 10“

I. Úvod

4.

Osobitosť prejednávaných vecí spočíva v tom, že GSE uzavrela s týmito prevádzkovateľmi dohody stanovujúce platenie stimulačných príspevkov na obdobie dvadsiatich rokov v rámci systému pomoci, ktorého cieľom je prebrať do talianskeho práva jednotlivé európske smernice v oblasti podpory využívania obnoviteľnej energie. ( 3 )

5.

Reforma vykonaná talianskym zákonodarcom sa zaradila do tohto osobitného legislatívneho kontextu s cieľom nevýhodne zmeniť pre uvedených prevádzkovateľov stimulačné príspevky, ktorých zaplatenie sa predpokladalo, ale ešte neboli splatné na základe týchto dohôd.

6.

V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na výklad článkov 16 a 17 Charty, ako aj článku 10 Zmluvy o energetickej charte ( 4 ) v spojení s článkom 216 ods. 2 ZFEÚ ( 5 ).

„1. Každá zmluvná strana, v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, podporuje a vytvára stabilné, spravodlivé, výhodné a transparentné podmienky pre investorov iných zmluvných strán pre investovanie v jej oblasti. Takéto podmienky zahrňujú záväzok vždy spravodlivo pristupovať k investíciám investorov iných zmluvných strán. Takéto investície tiež požívajú stálu ochranu a bezpečnosť a žiadna zmluvná strana žiadnym spôsobom nepoškodí neprimeranými alebo diskriminačnými opatreniami ich manažment, udržovanie, použitie, využívanie alebo nakladanie s nimi…“

B. Právo Únie

9.

Odôvodnenie

25 smernice 2009/28 stanovuje:

„Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie na vnútroštátnej úrovni. … Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicou 2001/77/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov…“

10.

…“

C. Talianske právo

11.

Článok 26 zákonného dekrétu č. 91/2014 ( 6 ) znie:

„1. S cieľom optimalizovať manažment lehôt na výber a platbu stimulov a podporovať udržateľnejšiu politiku podpory energie z obnoviteľných zdrojov sa stimulačné príspevky na elektrickú energiu vyrábanú fotovoltickými solárnymi zariadeniami… poskytujú v súlade s postupmi stanovenými v tomto článku.

2. Od druhého polroka 2014 [GSE] platí stimulačné príspevky uvedené v odseku 1 v konštantných mesačných splátkach vo výške 90 % odhadovanej priemernej ročnej výrobnej kapacity každého zariadenia počas kalendárneho roka výroby a vykoná vyúčtovanie v závislosti od skutočnej výroby do 30. júna nasledujúceho roka. Vykonávacie podmienky stanovuje GSE do pätnástich dní od uverejnenia tohto dekrétu a sú schválené vyhláškou ministra pre hospodársky rozvoj.

bez toho, aby bolo dotknuté dvadsaťročné platobné obdobie 20 rokov, príspevok sa na zostávajúce obdobie čerpania stimulov znižuje o percentuálny podiel stimulu priznaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu, a to v nasledujúcej výške:

1.

6 % pre zariadenia s nominálnym výkonom vyšším ako 200 kW, až do 500 kW,

2.

7 % pre zariadenia s nominálnym výkonom vyšším ako 500 kW, až do 900 kW,

3.

13.

Práve na tomto pozadí došlo v roku 2014 k reforme, ktorá sledovala cieľ zmeniť príspevky, ktorých zaplatenie bolo naplánované, ale ešte neboli splatné na základe uvedených dohôd. Táto reforma, ktorá je uvedená v článku 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014, pozostávala z dvoch častí. ( 10 )

14.

Na jednej strane cieľom článku 26 ods. 2 tohto dekrétu bolo, aby sa od druhého polroka 2014 tieto príspevky platili vo forme konštantných mesačných splátok vo výške 90 % odhadovanej priemernej ročnej výrobnej kapacity každého zariadenia v kalendárnom roku výroby. Vyúčtovanie v závislosti od skutočnej výroby sa malo uskutočniť až k neskoršiemu dátumu (teda najneskôr 30. júna nasledujúceho roku) na účely prípadných opráv.

15.

Na druhej strane článok 26 ods. 3 uvedeného dekrétu uložil uvedeným prevádzkovateľom prechod na odlišný systém príspevkov organizovaný podľa troch možností, ktoré sú pre tých istých prevádzkovateľov všetky nevýhodné, s účinnosťou od 1. januára 2015, teda pred uplynutím platnosti dohôd uzavretých so spoločnosťou GSE.

19.

Tento súd sa najmä pýta, či je článok 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014 v rozpore s článkami 16 a 17 Charty v rozsahu, v akom vedie k zásahu do práva príjemcov organizovať a riadiť svoju hospodársku činnosť na základe týchto dohôd. Z tých istých dôvodov má vnútroštátny súd pochybnosti o zlučiteľnosti tohto ustanovenia s Energetickou chartou, ktorej článok 10 ods. 1, ako pripomína, stanovuje, že každá zmluvná strana „podporuje a vytvára stabilné, spravodlivé, výhodné a transparentné podmienky pre investorov“.

20.

Za týchto podmienok Tribunale ammistrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru v oboch spojených veciach túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni právo [Únie] uplatňovaniu vnútroštátneho ustanovenia, akými sú ustanovenia článku 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu [č. 91/2014], ktorými sa obmedzuje alebo významne odkladá platba stimulov, ktoré sa predtým priznali zákonom a vymedzili sa prostredníctvom príslušných dohôd uzatvorených medzi výrobcami elektrickej energie fotovoltickou konverziou a [GSE], spoločnosťou v úplnom vlastníctve štátu poverenou vykonávať túto funkciu?

Konkrétne, sú uvedené vnútroštátne ustanovenia zlučiteľné so všeobecnými zásadami práva [Únie], akými sú zásady legitímnej dôvery, právnej istoty, lojálnej spolupráce a potrebného účinku; s článkami 16 a 17 [Charty]; so smernicou [2009/28] a s právnou úpravou systémov podpory podľa tejto smernice, a s článkom 216 ods. 2 ZFEÚ, najmä v súvislosti [s Energetickou chartou]?“

IV. Analýza

24.

Prejednávané návrhy na začatie prejudiciálneho konania v podstate vyzývajú Súdny dvor, aby určil, či právo Únie bráni tomu, aby členský štát znížil stimulačné príspevky stanovené v rámci systému pomoci zameraného na podporu využívania obnoviteľnej energie v súlade s cieľmi stanovenými smernicami Európskej únie, postupne prijatými v tejto oblasti.

25.

Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom veci, ktoré mu boli predložené, spadajú do rámca širokého vnútroštátneho sporu. Tri rovnaké návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ( 13 ) ktoré predložil ten istý súd, sú v súčasnosti prejednávané na Súdnom dvore. Okrem toho ostatné členské štáty, podobne ako Talianska republika, preskúmali opatrenia prijaté na ich území s cieľom podporiť využívanie obnoviteľnej energie. ( 14 )

26.

28.

Pokiaľ ide o článok 17 Charty, ten vo svojom odseku 1 stanovuje, že „každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom“.

29.

Vysvetlivky týkajúce sa tohto článku spresňujú, že tento článok zodpovedá článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP ( 16 ). V súlade s tým, čo stanovuje článok 52 ods. 3 Charty z toho vyplýva, že právo vlastniť majetok chránené článkom 17 Charty má rovnaký zmysel a rozsah, aký majú práva ustanovené v EDĽP, pričom právo Únie im napriek tomu môže poskytnúť širšiu ochranu. ( 17 )

30.

Podľa judikatúry Súdneho dvora však sloboda podnikania a právo vlastniť majetok nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa posudzovať vo vzťahu k ich funkcii v spoločnosti ( 18 ) a môžu podliehať obmedzeniam, ak sú pri dodržaní zásady proporcionality nevyhnutné a odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou. ( 19 ) Tieto požiadavky vyplývajú z článku 52 ods. 1 Charty, ktorý okrem iného stanovuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. ( 20 )

34.

Po prvé cieľom tejto schémy pomoci je prebrať do talianskeho práva smernicu 2009/28. Z článku 3 ods. 3 tejto smernice však vyplýva, že členské štáty môžu prijať systémy podpory na účely dosiahnutia „záväzných národných celkových cieľov… pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie“. V tejto súvislosti odôvodnenie 25 uvedenej smernice zdôrazňuje, že „členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a že je potrebné, aby boli schopné kontrolovať účinky a náklady svojich systémov pomoci v závislosti od svojho potenciálu.

35.

Súdny dvor už rozhodol, že členské štáty nie sú na účely podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov vôbec povinné prijať systémy podpory, a teda disponujú voľnou úvahou, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré považujú za vhodné na dosiahnutie cieľov podpory stanovených smernicou 2009/28. Takáto miera voľnej úvahy implikuje, že členské štáty môžu voľne prijať, meniť alebo rušiť režimy pomoci, najmä za podmienky, že tieto ciele sa dosiahnu. ( 22 )

36.

Vzhľadom na túto judikatúru sa mi zdá, že smernica 2009/28 sama osebe nebráni takej reforme, akú vykonal taliansky zákonodarca za okolností vo veciach samých.

40.

V ďalšej časti týchto návrhov budem najprv analyzovať otázku, či takáto reforma zasahuje do slobody podnikania a práva vlastniť majetok, ktoré sú chránené ustanoveniami Charty. Odpoviem na túto otázku záporne. Za predpokladu, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím názorom, subsidiárne uvediem dôvody, pre ktoré sa podľa mňa vzhľadom na pripomenutie judikatúry uvedené v bode 30 vyššie domnievam, že zásah do týchto práv by bol v každom prípade odôvodnený a proporcionálny vzhľadom na ciele sledované Úniou v oblasti podpory využívania obnoviteľnej energie.

2.

O existencii prípadného zásahu do slobody podnikania a práva vlastniť majetok v zmysle článkov 16 a 17 Charty

a)

Právo vlastniť majetok

V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Maďarsko (Využívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( 26 ), som uviedol, že v podstate treba overiť, či sú splnené dve podmienky, a to na jednej strane, či uplatňované práva predstavujú majetkovú hodnotu, a na druhej strane, či z týchto práv vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje ich majiteľom nezávislý výkon týchto práv na ich vlastný účet.

44.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem „vlastníctvo“ sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotného majetku, keďže aj niektoré iné práva a záujmy predstavujúce majetok sa môžu považovať za „majetkové práva“ ( 27 ). Za určitých podmienok sa môže ochrana podľa článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP vzťahovať aj na legitímne očakávania budúceho uplatnenia majetkových nárokov. ( 28 ) Opatrenia stanovujúce budúce vyplácanie sociálnej dávky ( 29 ) alebo dotácií ( 30 ) tak môžu rovnako ako zmluvné práva ( 31 ) alebo pohľadávky ( 32 ) spôsobiť, že u ich príjemcov vznikne majetkový záujem, ktorý patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

45.

Za okolností vo veciach samých sa prikláňam k názoru, že právo dostať stimulačné príspevky podľa dohôd uzavretých so spoločnosťou GSE predstavuje pre príjemcov týchto sadzieb prvok bohatstva, ktorý môže mať majetkovú povahu. Predovšetkým vzhľadom na to, že títo príjemcovia k týmto dohodám pristúpili ad hoc a vo svojom vlastnom mene, zdá sa mi, že toto právo má výlučnú povahu.

46.

Navyše sa domnievam, že prevádzkovatelia fotovoltických zariadení sa nemôžu dovolávať legitímnej dôvery, že uvedené príspevky budú čerpať nezmeneným spôsobom za celú dobu platnosti dohôd uzavretých so spoločnosťou GSE.

50.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že možnosť dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery má každý hospodársky subjekt, v ktorom vnútroštátny orgán vyvolal odôvodnené očakávania. Ak však opatrný a obozretný hospodársky subjekt môže predvídať prijatie opatrenia spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa po prijatí tohto opatrenia tejto zásady dovolávať. Navyše hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúcej situácie, ktorá môže byť zmenená v rámci voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov. ( 36 )

51.

Za okolností vo veciach samých je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či je také vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014, v súlade s uvedenou zásadou. ( 37 ) S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď sa mi však zdá, že možno osobitne zohľadniť nasledujúce skutočnosti vyplývajúce zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.

52.

V druhom rade konštatujem, že samotné žalobkyne vo veci samej pripúšťajú, že postupné znižovanie výšky poskytnutých príspevkov už bolo od roku 2011 zavedené ministerskými dekrétmi vydanými pred prijatím zákonného dekrétu č. 91/2014.

56.

V treťom rade sa mi zdá, že právo, ktoré si GSE vyhradila v dohodách uzatvorených s prevádzkovateľmi fotovoltických zariadení s cieľom jednostranne zmeniť ich obsah, aby sa zohľadnil vývoj referenčného legislatívneho rámca, ( 41 ) jasne uvádzalo, že tieto príspevky môžu byť upravené, alebo dokonca zrušené práve na základe legislatívnych zmien. Takéto zmeny bolo potrebné predpokladať o to viac, ako uviedol vnútroštátny súd, že tieto zmluvy boli platné na obdobie dvadsiatich rokov. Vzhľadom na rozsah tohto obdobia by bol pozorný a obozretný hospodársky subjekt podľa môjho názoru schopný predvídať, že trhové podmienky alebo rozpočtové priority Talianskej republiky sa môžu vyvíjať.

57.

V poslednom rade pripomínam, že ako som už uviedol v bode 35 vyššie, Súdny dvor v rozsudku Agrenergy a Fusignano Due ( 42 ) rozhodol, že členské štáty nie sú na účely podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov vôbec povinné prijať systémy pomoci podľa smernice 2009/28. Tento záver potvrdzuje odôvodnenie 25 tejto smernice, ktoré v podstate spája dosiahnutie tohto cieľa s potenciálom každého členského štátu.

58.

61.

V tejto súvislosti pripomínam, že ako vyplýva z bodu 28 vyššie, článok 17 ods. 1 tretia veta Charty v podstate stanovuje, že hoci je užívanie majetku chránené týmto ustanovením, ( 43 ) môže byť regulované zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

62.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod pojmom „úprava užívania majetku“ rozumie opatrenie, ktoré nevedie k prevodu vlastníctva, ale má za cieľ „obmedziť alebo kontrolovať“ užívanie majetku. ( 44 )

63.

V prejednávanej veci žalobkyne vo veci samej tvrdia, že v očakávaní vyplatenia stimulačných príspevkov príjemcovia týchto príspevkov investovali do fotovoltických zariadení, ktoré prevádzkujú. Vzhľadom na reformu vykonanú článkom 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014 v súčasnosti nemôžu vrátiť bankové pôžičky, ktoré upísali na financovanie týchto investícií.

b)

Sloboda podnikania

67.

Pokiaľ ide o slobodu podnikania, ktorej ochrana je zaručená článkom 16 Charty, žalobkyne vo veci samej tvrdia, že článok 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014 zasahuje tak do zmluvnej slobody príjemcov stimulačných príspevkov, ako aj do ich práva slobodne nakladať so svojimi ekonomickými a finančnými zdrojmi.

68.

S týmto stanoviskom nesúhlasím.

72.

Z týchto dohôd naopak vyplýva, že výška týchto príspevkov závisí od vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá umožňuje ich vyplácanie. ( 46 ) Ako som už uviedol v bodoch 38 a 56 vyššie, uvedené dohody obsahujú ustanovenie, ktoré umožňuje spoločnosti GSE zohľadniť vývoj platného právneho rámca.

73.

Z toho vyplýva, že keď bola táto suma zmenená na základe článku 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014, prevádzkovatelia fotovoltických zariadení boli podľa môjho názoru jednoducho viazaní zmluvnými podmienkami, ktoré sa slobodne rozhodli prijať, keď pristúpili k uvedeným dohodám.

74.

Za týchto podmienok podľa môjho názoru nedošlo k porušeniu ich zmluvnej slobody.

78.

V každom prípade sa domnievam, že stimulačné príspevky stanovené zmluvami medzi spoločnosťou GSE a týmito prevádzkovateľmi nemožno považovať za súčasť ekonomických, technických a finančných zdrojov, ktorými títo prevádzkovatelia disponujú , keďže ako som uviedol v bodoch 48 až 58 vyššie, tieto sumy ešte neboli zaplatené a uvedení prevádzkovatelia sa nemôžu odvolávať na legitímnu dôveru, že im budú vyplatené.

79.

Zo všetkých týchto dôvodov sa domnievam, že také ustanovenie, akým je článok 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014, nezasahuje do slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty.

3.

Subsidiárne o možnosti odôvodniť prípadný zásah do slobody podnikania a práva vlastniť majetok, ako aj o primeranosti takéhoto zásahu

83.

Uvedená vláda tiež poukazuje na rýchly rast, ktorý zaznamenal sektor obnoviteľnej energie v Taliansku a ktorý viedol k tomu, že tento členský štát sa stal jedným z najvýznamnejších výrobcov fotovoltickej energie na európskom trhu.

84.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že za predpokladu, že by Súdny dvor v rozpore s prístupom, ktorý navrhujem, rozhodol, že zmena stimulačných príspevkov, ktorá vyplýva z článku 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014, zasahuje do ich slobody podnikania a práva vlastniť majetok zakotvených v článkoch 16 a 17 Charty, tento zásah by sa mal v každom prípade považovať za nevyhnutný a odôvodnený cieľmi všeobecného záujmu zodpovedajúcimi cieľom sledovaným smernicou 2009/28. ( 50 )

85.

Okrem toho túto zmenu treba podľa môjho názoru a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, považovať za úpravu rešpektujúcu zásadu proporcionality. Ako správne zdôrazňuje talianska vláda, prevádzkovatelia fotovoltických zariadení si vybrali medzi rôznymi možnosťami stanovenými v článku 26 ods. 3 zákonného dekrétu č. 91/2014. Zdá sa, že kompenzačné opatrenia, ako je prístup k bankovým pôžičkám za zvýhodnených podmienok, boli stanovené okrem toho v prospech týchto prevádzkovateľov s cieľom kompenzovať nevýhody vzniknuté z dôvodu prijatia tohto ustanovenia. ( 51 )

Táto otázka si vyžaduje vyriešiť predbežnú otázku, či sa na toto ustanovenie možno odvolávať v sporoch medzi jednotlivcami a ich členským štátom.

89.

V tejto súvislosti žalobkyne vo veci samej uvádzajú, že Energetická charta zaviedla systém riešenia sporov medzi „zmluvnými stranami“ a „investormi iných zmluvných strán“ ( 52 ). Vedľajší účastníci konania dodávajú, že z preambuly tejto Charty vyplýva, že táto Charta bola prijatá s cieľom zaviesť lepšie podmienky pre investície v odvetví energetiky a rozvoj energetickej spolupráce. S cieľom splniť tieto ciele článok 10 uvedenej Charty ukladá každej zmluvnej strane povinnosť podporovať a vytvárať „stabilné, spravodlivé, výhodné a transparentné podmienky pre investorov iných zmluvných strán pre investovanie v jej oblasti“.

90.

Pripomínam, že Únia pristúpila k Energetickej charte, a je teda jednou zo „zmluvných strán“ v zmysle článku 1 bodu 2 tejto Charty. Podľa článku 216 ods. 2 ZFEÚ medzinárodné dohody uzavreté Úniou zaväzujú inštitúcie Únie a členské štáty.

91.

Toto riešenie sa mi zdá zjavné vzhľadom na samotné znenie uvedeného ustanovenia. Okrem toho sa mi zdá v súlade s obmedzeniami stanovenými v ostatných ustanoveniach tejto Charty, najmä v článku 26 uvedenej Charty, ktorý sa týka výlučne riešenia sporov medzi jednou zmluvnou stranou a investormi druhej zmluvnej strany . ( 57 )

95.

V každom prípade sa domnievam, že aj keby sa v rozpore s doslovným a kontextuálnym výkladom, ktorý navrhujem, malo usudzovať, že článok 10 Energetickej charty je uplatniteľný v sporoch, v ktorých investori stoja proti ich vlastnému členskému štátu, samotná skutočnosť, že toto ustanovenie všeobecným spôsobom uvádza potrebu stanoviť „stabilné, spravodlivé, výhodné a transparentné podmienky“, nemôže viesť k tomu, aby sa týmto členským štátom zakázala zmena alebo zrušenie schémy pomoci prijatej týmto členským štátom na jeho území na základe článku 3 ods. 3 písm. a) smernice 2009/28. ( 58 )

96.

Konkrétne cieľom tohto ustanovenia podľa môjho názoru nie je priznať investorom, ktorí nesúhlasia s takouto reformou, ochranu, ktorá by išla nad rámec záruk už stanovených v práve Únie a konkrétne v článkoch 16 a 17 Charty. ( 59 )

V. Návrh

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Anie predstavuje podniky, ktoré v Taliansku vykonávajú „činnosť smerujúcu k výrobe tovarov a/alebo služieb v elektrotechnickom a elektronickom odvetví alebo v súvisiacich odvetviach“. V ďalšej časti týchto návrhov výraz „žalobkyne vo veci samej“ odkazuje na zväz Anie, ako aj na všetkých prevádzkovateľov fotovoltických zariadení, ktorí sú účastníkmi sporov pred vnútroštátnym súdom.

( 3 ) Prvou smernicou v oblasti podpory využívania obnoviteľnej energie bola smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou ( Ú. v. ES L 283, 2001, s. 33 ; Mim. vyd. 12/002, s. 121). Táto bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES ( Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16 ).

( 4 ) Podpísaná v Lisabone 17. decembra 1994 ( Ú. v. ES L 380, 1994, s. 24 ; Mim. vyd. 12/001, s. 199) a schválená v mene Únie rozhodnutím Rady a Komisie 98/181/ES, ESUO, Euratom z 23. septembra 1997 o uzavretí Zmluvy o energetickej charte a Protokolu energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch Európskymi spoločenstvami ( Ú. v. ES L 69, 1998, s. 1 ; Mim. vyd. 12/002, s. 24) (ďalej len „Energetická charta“). Spresňujem, že v každej z prejednávaných vecí sa v prejudiciálnej otázke spomína Energetická charta bez toho, aby citovala akékoľvek jej konkrétne ustanovenia. Vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sa mi však zdá, že tento súd sa konkrétne pýta na zlučiteľnosť reformy vykonanej talianskym zákonodarcom s článkom 10 tejto Charty. V týchto návrhoch teda svoj výklad uvedenej Charty obmedzím len na toto jediné ustanovenie.

( 9 ) Podľa článku 24 ods. 2 písm. d) legislatívneho dekrétu č. 28/2011 sa pre fotovoltické zariadenia uvedené do prevádzky od 31. decembra 2012 stanovilo, že „stimuly sa udeľujú prostredníctvom súkromnoprávnych zmlúv uzavretých medzi GSE a subjektom zodpovedným za zariadenia na základe štandardizovanej zmluvy definovanej orgánom pre elektrickú energiu a plyn“. Dodávam, že vnútroštátny súd vo svojich návrhoch na začatie prejudiciálneho konania uvádza len dohody uzatvorené medzi GSE a prevádzkovateľmi fotovoltických zariadení patriacich do pôsobnosti tohto ustanovenia. V týchto návrhoch teda budem vychádzať z predpokladu, že všetky sporné dohody sú súkromnoprávnymi zmluvami týkajúcimi sa zariadení uvedených do prevádzky po 31. decembri 2012.

( 10 ) V súlade s článkom 26 ods. 1 zákonného dekrétu č. 91/2014 bolo cieľom tejto reformy „optimalizovať manažment lehôt na výber a platbu stimulov a podporovať udržateľnejšiu politiku podpory obnoviteľných zdrojov energie“.

( 11 ) Pokiaľ ide o ich plné názvy, je to jednak ministerský dekrét zo 16. októbra 2014 o „Schválení spôsobov vyplácania stimulačných príspevkov spoločnosťou [GSE] určených na elektrickú energiu vyrábanú fotovoltickými elektrárňami na základe uplatnenia článku 26 ods. 2 [zákonného dekrétu č. 91/2014]“ a jednak ministerský dekrét zo 17. októbra 2014 o „Spôsoboch úpravy stimulačných príspevkov na elektrickú energiu vyrábanú fotovoltickými elektrárňami na základe uplatnenia článku 26 ods. 3 písm. b) [zákonného dekrétu č. 91/2014]“.

( 12 ) Rozsudok Corte costituzionale (Ústavný súd) č. 16 z 24. januára 2017.

( 18 ) Pozri rozsudky z 15. januára 2013, Križan a i. ( C‑416/10 , EU:C:2013:8 , bod 113 a citovaná judikatúra), ako aj z 22. januára 2013, Sky Österreich ( C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 45 a citovaná judikatúra). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a Federconsumatori ( C‑686/18 , EU:C:2020:567 , body 83 a 85 ).

( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 2016, Lidl ( C‑134/15 , EU:C:2016:498 , bod 31 ), ako aj z 13. júna 2017, Florescu a i. ( C‑258/14 , EU:C:2017:448 , bod 51 a citovaná judikatúra). Súdny dvor už najmä konštatoval, že vzhľadom na znenie článku 16 Charty môže byť sloboda podnikania podriadená širokému spektru zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo všeobecnom záujme stanoviť obmedzenia výkonu hospodárskej činnosti (pozri rozsudky z 22. januára 2013, Sky Österreich ( C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 46 ), ako aj z 30. júna 2016, Lidl ( C‑134/15 , EU:C:2016:498 , bod 34 ).

( 23 ) Konkrétne podľa žalobkýň vo veci samej dohody týkajúce sa zariadení uvedených do prevádzky po 31. decembri 2012 obsahujú v článku 17.3 toto ustanovenie: „… GSE si vyhradzuje právo jednostranne meniť doložky..., ktoré by boli v dôsledku prípadného legislatívneho a regulačného vývoja v rozpore s platným referenčným rámcom“. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa takáto doložka nachádza vo všetkých sporných zmluvách.

( 24 ) Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia vo veci samej a vedľajší účastníci konania, sa domnievam, že článok 26 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 91/2014 nemá retroaktívny účinok v pravom zmysle slova, keďže sa týka len budúcich platieb, a nie platieb, ktoré už boli vykonané.

( 25 ) Pozri rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Využívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 69 a citovaná judikatúra).

( 26 ) ( C‑235/17 , EU:C:2018:971 , bod 135 ).

( 27 ) Pozri rozsudok ESĽP z 22. júna 2004, Broniowski v. Poľsko (CE:ECHR:2004:0622JUD003144396, § 129). Ako príklad uvádzam, že spoločnosť sa má považovať za vlastníka majetkového nároku predstavujúceho „majetok“ v zmysle článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP, keď má právo na vrátenie neoprávnene zaplatenej dane (rozsudok ESĽP z 9. marca 2006, Eko‑Elda AVEE v. Grécko, CE:ECHR:2006:0309JUD001016202, § 27).

( 28 ) Pozri rozsudok ESĽP zo 14. februára 2012, Arras a i. v. Taliansko (CE:ECHR:2012:0214JUD001797207, § 75). Odkazujem tiež na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia ( C‑398/13 P , EU:C:2015:190 , bod 76 ), ako aj na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

( 34 ) Napríklad Súdny dvor už v podstate rozhodol, že ročné vyplatenie pomoci členským štátom nemožno považovať za konečné, keďže príjemca môže byť túto pomoc povinný vrátiť, ak nedodrží všetky podmienky jej poskytnutia (rozsudok z 26. mája 2016, Ezernieki, C‑273/15 , EU:C:2016:364 , body 45 a 49 ).

( 35 ) Ide o výraz, ktorý použil generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo svojich návrhoch vo veci ArcelorMittal Rodange a Schifflange ( C‑321/15 , EU:C:2016:516 , bod 97 ).

( 36 ) Pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Plantanol ( C‑201/08 , EU:C:2009:539 , bod 53 a citovaná judikatúra), ako aj z 11. júla 2019, Agrenergy a Fusignano Due ( C‑180/18, C‑286/18 a C‑287/18 , EU:C:2019:605 , bod 31 ). Pokiaľ ide o článok 1 dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP, Európsky súd pre ľudské práva už rozhodol, že „legitímne očakávanie“ vyplýva z okolnosti, že dotknutá osoba sa opiera primerane o právny akt, ktorý má pevný právny základ, a vplyv na vlastnícke práva (pozri rozsudok ESĽP z 28. septembra 2004, Kopecký v. Slovensko, CE:ECHR:2004:0928JUD004491298, § 47).

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2019, Agrenergy a Fusignano Due ( C‑180/18, C‑286/18 a C‑287/18 , EU:C:2019:605 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 38 ) K tomuto záveru v podstate dospel Corte costituzionale (Ústavný súd) v rozsudku č. 16 z 24. januára 2017 (§ 9).

( 39 ) Rozsudok z 11. júla 2019 ( C‑180/18, C‑286/18 a C‑287/18 , EU:C:2019:605 , bod 44 ).

( 45 ) Pozri rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich ( C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 43 a citovaná judikatúra).

( 46 ) V tejto súvislosti spresňujem, že v rozsudku č. 16 z 24. januára 2017 (§ 8.3) Corte costituzionale (Ústavný súd) v podstate dospel k záveru, že vzhľadom na osobitný právny rámec, do ktorého patria, dohody uzavreté medzi prevádzkovateľmi fotovoltických zariadení a spoločnosťou GSE nemožno považovať len za zmluvy v prospech týchto prevádzkovateľov.

( 47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, UPC Telekabel Wien ( C‑314/12 , EU:C:2014:192 , bod 49 ).

( 48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, UPC Telekabel Wien ( C‑314/12 , EU:C:2014:192 , bod 50 ). Napríklad Súdny dvor rozhodol, že možnosť požadovať od prevádzkovateľa každoročnú aktualizáciu svojich taríf a ich predloženie na pravidelnú kontrolu predstavuje zásah do výkonu práva zaručeného článkom 16 Charty (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Polkomtel, C‑277/16 , EU:C:2017:989 , bod 51 ). Rovnako konštatoval, že povinnosť označovania, ktorú má podnik maloobchodného predaja, môže obmedziť výkon jeho slobody podnikania (pozri rozsudok z 30. júna 2016, Lidl, C‑134/15 , EU:C:2016:498 , bod 29 ). Poznamenávam, že zákaz vo vzťahu k podniku môže tiež predstavovať zásah do výkonu slobody podnikania (pozri najmä rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution, C‑157/14 , EU:C:2015:823 , bod 67 ).

( 49 ) V prejednávanej veci podľa môjho názoru nie sú pochybnosti o tom, že by sa akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v článkoch 16 a 17 Charty, aj keby bolo preukázané, malo považovať za obmedzenie stanovené zákonom a za obmedzenie rešpektujúce podstatu týchto práv a slobôd. Pripomínam, že ako vyplýva z predchádzajúcej časti, prevádzkovatelia fotovoltických zariadení majú naďalej možnosť používať svoje zariadenia a organizovať svoje činnosti tak, ako si želajú, a neboli zbavení stimulačných príspevkov, ktoré už boli zaplatené na základe dohôd uzavretých so spoločnosťou GSE.

( 55 ) Súdny dvor zdôraznil, že v prejednávaných veciach nie je potrebné rozhodnúť o tejto otázke, a uvádzam, že v rozsudku zo 6. marca 2018, Achmea ( C‑284/16 , EU:C:2018:158 ), Súdny dvor rozhodol, že články 267 a 344 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu obsiahnutému v medzinárodnej dohode uzavretej medzi členskými štátmi, podľa ktorého investor z jedného z týchto členských štátov môže v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom členskom štáte začať konanie proti tomuto druhému členskému štátu pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc je tento členský štát povinný akceptovať. Vzhľadom na tento rozsudok sa domnievam, že vzhľadom na to, že článok 26 Energetickej charty, nazvaný „Urovnanie sporov medzi investorom a zmluvnou stranou“, stanovuje možnosť, aby sa tieto spory riešili rozhodcovskými súdmi, toto ustanovenie nemožno uplatniť na spory vnútri Únie. Podľa môjho názoru by vzhľadom na pripomienky Súdneho dvora v tomto rozsudku bolo dokonca možné, pokiaľ ide najmä o zachovanie vlastnej povahy práva zavedeného Zmluvami a zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, aby sa táto Charta v takýchto sporoch ani vôbec neuplatňovala. To je záver, ku ktorému podľa všetkého dospeli zástupcovia vlád členských štátov aj v dokumente nazvanom „Vyhlásenie zástupcov vlád členských štátov z 15. januára 2019 o právnych dôsledkoch rozsudku Achmea vydaného Súdnym dvorom a o ochrane investícií v Európskej únii“ (dostupný na internetovej stránke Komisie na: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/business_economy_euro/banking_and_finance/documents/190117‑bilateral‑investment‑treaties_en.pdf), ktorého bod 5 stanovuje, že vzhľadom na uvedený rozsudok „členské štáty rozviažu všetky dvojstranné investičné zmluvy medzi sebou“.

( ) Poukazujem na to, že generálny advokát Jääskinen vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Slovensko ( C‑264/09 , EU:C:2011:150 , bod 63 ) v podstate usúdil, že pokiaľ ide o požívanie a ochranu investícií, všeobecná úroveň ochrany základných práv stanovená právom Únie chráni investorov spôsobom, ktorý spĺňa normy vyplývajúce najmä z článku 10 ods. 1 Energetickej charty. Pre prípad potreby dodávam, že vo veci Electrabel S.A. v. Maďarsko (rozsudok ICSID, vec č. ARB/07/19, 30. novembra 2012, § 7.77‑78) rozhodcovský súd (International Centre for Settlement of Investment Disputes, Washington, D.C.) konštatoval, že toto ustanovenie nebráni zmluvným stranám zmeniť ich legislatívny rámec za určitých podmienok [„While the investor is promised protection against unfair changes, it is well established that the host State is entitled to maintain a reasonable degree of regulatory flexibility to respond to changing circumstances in the public interest . Consequently, the requirement of fairness must not be understood as the immutability of the legal framework , but as implying that subsequent changes should be made fairly, consistently and predictably, taking into account the circumstances of the investment… Fairness and Consistency must be assessed against the background of information that the investor knew and should reasonably have known at the time of the investment and of the conduct of the Host State“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát)]. Ten istý súd zdôraznil, že v prípade rozporu má právo Únie prednosť pred Energetickou chartou (§ 4.189).